1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobcovia domáhali preskúmania rozhodnutia ţalovaného č. KSU BB – 2008 – 311/487-1:OŠSS Ja zo dňa
ţalobkyni v prvom rade je táto časť ústavných garancií vyšším princípom, ako úzky hospodársky záujem stavebníka. Ďalej má za to, ţe v konaní na krajskom súde bol porušený právny záväzok Slovenskej republiky, zakotvený v Dohovore o ochrane ľudských práv a slobôd v znení protokolu č. 3, 5, 8 – právo na spravodlivý proces. Na základe uvedeného preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zmenil tak, ţe rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici č. KSU BB-2008-311/487-1:OŠSS Ja zo dňa 29. mája 2008 zrušuje a vec mu vracia na nové 4 6Sţo/395/2009 rozhodnutie. Zároveň ţiadala uloţiť ţalovanému povinnosť zaplatiť trovy konania vo výške, ako bude uvedená po pojednávaní. Ţalobca v druhom rade vo svojom odvolaní namietal prekáţku litispendencie, pretoţe
neho konanie č. 105/2005 (bliţšie neoznačené), začaté dňa 30. augusta 2005 a konanie č. 155/2005 (takisto bliţšie neoznačené), doposiaľ právoplatne neskončili. Ďalej namieta, ţe v stavebnom konaní o dodatočnom stavebnom povolení sa konalo s nesprávnou osobou, pretoţe
LV č. X., k. ú. B. bol v čase začatia stavebného konania vlastníkom predmetných nehnuteľností M., a. s., na základe zmluvy zo dňa
ţalobcu v druhom rade je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Prestavbou pôvodných stavieb Čističky odpadových vôd a Skladu palív sa zároveň zmenil účel ich vyuţitia, preto sa
ţalobcu v druhom rade malo súčasne začať konanie o zmenu účelu uţívania stavieb. V priebehu konania bolo predloţených niekoľko plných mocí na zastupovanie stavebníka, ktoré ţalobca v druhom rade vo svojom odvolaní vymenúva, a z ktorých má za to, ţe v konaní o zmene účelu uţívania stavieb stavebník v čase od
ţalobcu v druhom rade nebola v preskúmavacom konaní splnená základná podmienka konania, a síce, nebol podaný návrh na začatie konania. Preto malo byť konanie v tejto časti zastavené, nakoľko sa jednalo o neodstrániteľnú prekáţku konania. Prvostupňový súd sa však ani touto námietkou ţalobcu nezaoberal, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu. Taktieţ z predloţených plných mocí vyplýva, ţe stavebník v konaní o dodatočnom stavebnom povolení nebol vôbec zastúpený. V dôsledku toho stavebník nesplnil povinnosť v zmysle ustanovenia § 88a ods. 1 Stavebného zákona. Prvostupňový súd však v napadnutom 5 6Sţo/395/2009 rozhodnutí konštatuje dostatočné preukázanie súladu existencie prevádzky objektu drevovýroby s verejným záujmom. Ţalobca v druhom rade poukázal na spornú „skutočnú kapacitu povoľovanej výroby“, v čase vydania rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu, nakoľko Krajský úrad ţivotného prostredia Banská Bystrica, ako vecne príslušný orgán v uvedenej veci vydal rozhodnutie aţ dňa 04. augusta 2008, teda po vydaní rozhodnutia ţalovaného. Napriek tomu dala Obec Banská Belá súhlas na prevádzkovanie malého zdroja znečisťovania, ktorý má v zmysle § 140a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) povahu záväzného stanoviska. Ţalovaný v druhom rade je toho názoru, ţe pokiaľ prebieha konanie o kategorizácii zdroja znečisťovania ovzdušia, je
4 stavebného zákona potrebné vyčkať na príslušné rozhodnutie, inak dochádza k porušeniu ustanovenia § 3 a § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Ţalovaný však vo veci rozhodol. Záväzné stanoviská dotknutých orgánov nemajú povahu rozhodnutí správnych orgánov, a preto sa ţalovaný v druhom rade domnieva, ţe nie je moţné ich preskúmavať samostatne, ale len v spojení s hlavným rozhodnutím, ktoré je v danom prípade rozhodnutie ţalovaného.
ţalobcu v druhom rade malo byť najpodstatnejšou časťou celého administratívneho konania, ustálenie hladiny hluku pochádzajúceho z predmetnej prevádzky. V konaní však chýba náleţitý dôkaz o hluku, ktorý je nevyhnutný na preukázanie súladu povoľovanej stavby s verejným záujmom. Napriek opakovaným námietkam a návrhom ţalobcov, nebola riadna objektivizácia hluku vykonaná. Stavebný úrad Banská Belá v rozhodnutí zo dňa
5 stavebného zákona. Uvádza, ţe z dôvodu námietok ohľadom merania hluku poţiadal Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici dňa
1 stavebného zákona, adresovanej firme F., s. r. o., upovedomil účastníkov konania o moţnosti nahliadnuť do podkladov rozhodnutia a uplatnenie námietok v lehote do
krajského prokurátora stavebný úrad postupoval v rozpore s § 36 ods. 1 v spojení s § 35, ako aj s § 61 ods. 1 v spojení s § 60 ods. 1 stavebného zákona, čím došlo k porušeniu zásady procesnej rovnosti účastníkov konania vyjadrenej v ustanovení § 4 a § 33 správneho poriadku. Má za to, ţe stavebný úrad vyzval účastníkov konania na podanie námietok predčasne, keď mu firmou F., s. r. o., neboli 7 6Sţo/395/2009 ešte predloţené výzvou poţadované doklady. Stavebný úrad mal rozhodnutím prerušiť konanie
1 správneho poriadku, keď vydával výzvu na predloţenie dokladov a pokračovať v konaní aţ po predloţení všetkých poţadovaných dokladov, resp. po uplynutí lehoty uvedenej vo výzve. Účastník konania však nesplnil výzvu ani v predĺţenej lehote, preto mal stavebný úrad postupovať v zmysle ustanovenia § 88a ods. 2 stavebného zákona a nariadiť odstránenie stavby, čo však neurobil. V ďalšom krajský prokurátor poukázal na to, ţe stavebný úrad nenariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním v zmysle § 36 ods. 1 stavebného zákona, pričom upustiť od ústneho pojednávania môţe
2 stavebného zákona v prípade, ţe je pre územie spracovaná územnoplánovacia dokumentácia. Poukázal aj na to, ţe s dodatočným územným a stavebným konaním bolo spojené aj kolaudačné rozhodnutie, v ktorom taktieţ nebol dodrţaný zákonný postup. Krajský prokurátor poukázal na to, ţe účel vyuţívania stavby ako aj územia pominul. Na výpise z LV č. X., k. ú. B., parc. č. X. a X., zo dňa 16. marca 2007 je zapísané rozhodnutie o odstránení stavby č. OŢP – 97/01454, pod poloţkou výkazu zmien Z 486/99. Toto rozhodnutie zaväzuje
Rozhodnutie však nebolo vykonané, pričom naopak, došlo k rozsiahlej nelegálnej a ilegálnej prestavbe a prístavbe predmetnej stavby na výrobnú a prevádzkovú halu drevovýroby a k výstavbe súboru ďalších súvisiacich stavieb v rámci areálu prevádzky. Ďalej krajský prokurátor poukázal na znenie ustanovenia § 37 ods. 1 stavebného zákona, v ktorom zákon rieši práve situáciu, keď obec nemá územný plán. V takom prípade sú podkladom na vydanie územného rozhodnutia spracované územnoplánovacie podklady
a ostatné existujúce podklady
stavebného zákona, inak stavebný úrad obstará v nevyhnutnom rozsahu na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.
krajského prokurátora sa stavebný úrad nevysporiadal s námietkami vlastníkov susediacich nehnuteľností, ktorí boli účastníkmi správneho konania a ktorí poukazovali na rušenie výkonu svojich práv a právom chránených záujmov, vybudovaním a prevádzkovaním predmetného areálu. Stavebný úrad neposudzoval umiestnenie areálu vo vzťahu k susediacim nehnuteľnostiam a moţného zásahu do ich pokojného uţívania. Povinnosti posúdiť súlad prevádzky areálu s verejným záujmom sa obec nemôţe vyhnúť odkazom na záväzné stanoviská dotknutých orgánov, ani odkazom na to, ţe nemá územný plán. 8 6Sţo/395/2009
krajského prokurátora, „správny orgán nie je povinný povaţovať tvrdenia účastníkov a nimi predloţené dôkazy za smerodajné. Nemôţe ich však ignorovať – ak napr. účastník tvrdí, ţe údaj v doklade nezodpovedá skutočnosti, jeho námietka nemôţe byť povaţovaná za neopodstatnenú s poukazom práve na údaj, ktorý účastník konania spochybňuje. Takýto postup správneho orgánu nie je v súlade so zásadou materiálnej pravdy, ktorá sa v správnom konaní uplatňuje.“ Vytýkal krajskému súdu, ţe sa nevysporiadal s porušením kogentných ustanovení stavebného zákona i správneho poriadku, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práv ţalobcov, vec nesprávne právne posúdil a nesprávne aplikoval ustanovenie § 250j ods. 1 OSP namiesto § 250j ods. 2 OSP. Svoj právny názor na zákonnosť rozhodnutia ţalovaného vyvodil z kladných stanovísk dotknutých orgánov, pričom neposudzoval verejný záujem na prevádzke drevovýroby v obci, ani vplyv prevádzky na ţivotné prostredie. Krajský prokurátor je toho názoru, ţe takáto hodnotiaca úvaha nemá oporu v právnej úprave dodatočného zlúčeného územného, stavebného a kolaudačného konania, ani v spisovom materiáli ţalovaného a stavebného úradu. Navrhol zmeniť rozsudok krajského súdu tak, ţe zruší rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu a vec mu vráti na ďalšie konanie. Mal za to, ţe stavebný úrad mal postupovať v zmysle ustanovenia § 88a ods. 2 stavebného zákona, preto boli dané dôvody na zrušenie rozhodnutia ţalovaného
2 písm. a/ OSP a vrátenie veci ţalovanému na ďalšie konanie. Pre prípad, ţe by sa Najvyšší súd Slovenskej republiky nestotoţnil s uvedeným názorom, krajský prokurátor navrhol zmeniť rozsudok krajského súdu tak, ţe zruší rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu druhého stupňa i rozhodnutie stavebného úradu a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie, pretoţe sú splnené dôvody uvedené v § 250j ods. 2 písm. b/, c/, d/, e/ OSP. Záverom poukázal na ustanovenie § 123 stavebného zákona,
ktorého si môţe krajský stavebný úrad vyhradiť pôsobnosť stavebného úradu pri jednotlivých technicky náročných alebo neobvyklých stavbách alebo pri opatrení s väčšími alebo rozsiahlejšími účinkami na ţivotné prostredie v ich okolí. Ţalovaný sa v písomnom vyjadrení k odvolaniam stotoţnil s názorom krajského súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku. Rozhodnutie krajského súdu povaţuje za správne čo do výroku i právneho posúdenia veci a zákonné, pretoţe bol naplnený účel zákona, a to otázka verejného záujmu. Dodatočné konanie, ako aj konanie o zmene účelu uţívania stavby, ktoré súčasne vykonal správny orgán prvého stupňa, vychádzalo z podkladov doloţených ţiadateľom, ale predovšetkým z odborných záväzných stanovísk, rozhodnutí 9 6Sţo/395/2009 a posudkov orgánov a organizácií spolupôsobiacich v konaní
osobitných predpisov. Ţalovaný je toho názoru, ţe správny orgán nemá kompetenciu vyhodnocovať správne rozhodnutia iných orgánov, musí ich akceptovať ako záväzné a v prípade pochybností, resp. námietok účastníkov, smerujúcich proti ich obsahu, resp. zákonnosti, ich postúpiť nadriadenému orgánu na vyjadrenie, čo v odvolacom konaní aj urobil. Preto v odvolacom konaní ţalovaný skúmal len zákonnosť konania a rozhodnutia stavebného úradu, ako aj rozsah nevyhnutných podkladov a projektovej dokumentácie, k čomu je príslušný a kompetentný. Neposudzoval a neskúmal rozhodnutia, stanoviská, ani odborné posudky dotknutých orgánov štátnej správy a samosprávy, z ktorých vychádzal pri posudzovaní veci. Vzhľadom k tomu, ţe všetky námietky ţalobcov smerovali práve proti týmto odborným záväzným stanoviskám, rozhodnutiam a posudkom, odvolací správny orgán v konaní postúpil v zmysle § 140b ods. 4 stavebného zákona tieto námietky jednotlivým nadriadeným orgánom na vyjadrenie, prípadne zmenu, resp. zrušenie rozhodnutí vydaných v rozpore so zákonom. Ţalovaný tvrdil, ţe „predmetom predmetného správneho konania nebola otázka imisií, ale len výlučne otázka stavebno-technická pri dodatočnom povolení stavby“. V priebehu konania bola prevádzka drevovýroby niekoľkokrát pozastavená práve z dôvodu prekračovania únosnej miery vplyvu na ţivotné prostredie a okolie.
ţalovaného bolo nesporne preukázané, ţe v čase začatia obnoveného konania v roku 2006 bol vlastníkom drevovýroby a ţiadateľ obchodná spoločnosť F., s. r. o. Predmetný objekt je situovaný na okraji Obce Banská Belá a ako bývalý objekt ČOV Rudných baní Banská Bystrica by ťaţko bol vyuţiteľný na iný účel, neţ na priemyselnú výrobu. Z viacerých dotknutých majiteľov okolitých nehnuteľností sa v správnom konaní domáhali eliminovania vplyvu prevádzky na okolité prostredie iba ţalobcovia a účastníčka zo zákona A. H. Ţalovaný tvrdí, ţe v danom prípade nebolo moţné postupovať inak, ako postupovali stavebné orgány, teda dodatočne povoliť zmenu uţívania účelu vyuţitia predmetných stavieb a dodatočne povoliť vykonanie nových stavieb. Zdôraznil, ţe v rámci správneho konania bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, bolo vyţiadaných veľa podkladov od dotknutých orgánov. Z námietok ţalobcov vyplynulo, ţe vôbec nesúhlasia s existenciou prevádzky drevovýroby v ich tesnom susedstve. Ţalovaný i súd sa zaoberali otázkou podstatného eliminovania výrobnej činnosti prevádzky, alebo úplného zrušenia a nariadenia odstránenia stavby, avšak pre takýto postup nebol vyprodukovaný ţiadny relevantný dôkaz, preto sa ţalovaný plne stotoţňuje so závermi krajského súdu, ţe nebol daný dostatočný dôvod pre záver, ţe by existencia predmetnej prevádzky bola v rozpore s verejným záujmom obce, v dôsledku čoho by malo dôjsť k odstráneniu nepovolenej stavby. 10 6Sţo/395/2009 K otázke verejného záujmu ţalovaný uviedol, ţe v danom prípade ho nebolo moţné posudzovať zo širšieho rámca, najmä čo sa týka vplyvu prevádzky na ţivotné prostredie v širšom rozsahu. V tomto smere nebol predloţený ţiadny relevantný dôkaz, iba tvrdenie ţalobcov. Verejný záujem posudzoval ţalovaný z hľadiska sociálno-ekonomických záujmov Obce Banská Belá, hľadiac pritom na zamestnanosť obyvateľstva obce, plnenia rozpočtu obce a podobne. V ostatnom sa ţalovaný pridrţal vyjadrenia k ţalobe a spisového materiálu, ktorý obsahuje rozsiahle vykonané dokazovanie v správnom konaní. V závere svojho vyjadrenia poukázal na to, ţe ţalobcovia v odvolaní rozširujú dôvody, pre ktoré by mal odvolací súd rozhodnúť v ich prospech, avšak v súlade s prejednacou zásadou
OSP súd nevyhľadáva dôvody nezákonnosti rozhodnutia za účastníkov. Preto mali ţalobcovia dôvody uviesť v ţalobe a nie v odvolaní. Poukázal taktieţ na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 58/2001. Ţalovaný vyslovil názor, ţe krajský prokurátor v danej veci nie je oprávnený na podanie odvolania, nakoľko mu takéto oprávnenie neprislúcha, pretoţe sa nejedná o konanie, v ktorom by
1 písm. b/ a § 249 OSP podal návrh. Na základe uvedeného ţalovaný ţiadal rozhodnutie krajského súdu potvrdiť. Účastníci v
4 stavebného zákona,
ktorého mal v prípade, ţe námietka smeruje proti rozhodnutiu, alebo záväznému stanovisku dotknutého orgánu štátnej správy, postúpiť námietku tomuto orgánu a pokiaľ sa ten stotoţní so svojím pôvodným rozhodnutím bez zmeny napriek podanej námietke, postúpiť túto námietku na vyjadrenie jeho nadriadenému orgánu. Keďţe stavebný úrad tento postup nedodrţal, urobil tak odvolací orgán, a to listom č. KSU BB 2008-311/487 zo dňa
1 písm. b/ stavebného zákona, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu
2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. 14 6Sţo/395/2009
1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, ţe stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a výzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predloţil doklady o tom, ţe dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré uţ bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk
a podkladov predloţených v stavebnom konaní.
2 stavebného zákona, ak vlastník stavby poţadované doklady nepredloţí v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáţe rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
4 stavebného poriadku, v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí uţ vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy uţ realizovanej stavby.
5 stavebného zákona, ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáţe rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
7 stavebného zákona, na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 aţ 66.
9 stavebného zákona, s konaním o dodatočnom povolení stavby, ktorá je uţ dokončená, môţe stavebný úrad spojiť kolaudačné konanie.
1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a uţívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri uţívaní stavby, komplexnosť stavby, dodrţanie všeobecných technických poţiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem 15 6Sţo/395/2009 a dodrţanie poţiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej uţívania na ţivotné prostredie.
1 stavebného zákona stavbu moţno uţívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu uţívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu uţívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť ţivot a zdravie ľudí alebo ţivotné prostredie, vyţadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v uţívaní stavby; na konanie o zmene v uţívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia § 76 aţ 84.
2 stavebného zákona, zmenu v uţívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby, prerokuje stavebný úrad pri stavebnom konaní a po jeho dokončení vykoná kolaudáciu zmeny stavby. Zmenu v uţívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby spočívajúcou v stavebných úpravách, ktorými sa podstatne mení vzhľad stavby a nezasahuje do nosných konštrukcií stavby, môţe prerokovať stavebný úrad v spojenom konaní o zmene stavby
odseku 1.
stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
správneho poriadku v spojení s § 140 stavebného zákona rozhodnutie musí byť v súlade s ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.
1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom vyhovuje v plnom rozsahu. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a doteraz zisteného skutkového stavu najvyšší súd sa predovšetkým nestotoţnil s názorom krajského súdu, ţe v danom prípade nebolo moţné postupovať inak, ako postupovali správne orgány. Napriek tomu, ţe účastníci konania, ale i krajský prokurátor opakovane namietali v odvolaniach voči 16 6Sţo/395/2009 jednotlivým prvostupňovým rozhodnutiam stavebného úradu nedodrţanie postupu
1 stavebného zákona stavebným úradom, odvolací správny orgán ani krajský súd tento procesný nedostatok neodstránili. Z dikcie stavebného zákona v § 88a ods. 1, 2 jasne vyplýva, ţe pokiaľ stavebný úrad zistí, ţe stavba bola postavená bez stavebného povolenia, začne konanie z vlastného podnetu a vyzve stavebníka na predloţenie dokladov o tom, ţe dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom. Ak stavebník nedoloţil potrebné doklady v stanovenej lehote, alebo ak sa na ich podklade preukáţe rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. V predmetnej veci bolo od začiatku nepochybné, ţe predmetné stavby boli vykonané bez stavebného povolenia, preto odvolaciemu súdu nie je známy dôvod, pre ktorý stavebný úrad nepostupoval
citovaných zákonných ustanovení a nenariadil odstránenie stavieb po tom, čo stavebník nepredloţil poţadované doklady ani v predĺţenej lehote ale naopak, predmetné stavby legalizoval. Z citovaných ustanovení stavebného zákona tieţ vyplýva, ţe dôkazné bremeno preukázať, ţe ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby (stavebníkovi), keďţe sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t. j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov. Stavebník musí vzhľadom na uvedené dokázať, ţe jeho nepovolená stavba nie je v rozpore so stavebným zákonom, konkrétne s cieľmi a zámermi územného plánovania vyjadrenými v územnoplánovacej dokumentácii, územnoplánovacích podkladoch a územnom rozhodnutí. Takáto stavba by zásadne nemala byť povolená, ak je na mieste, ktoré územný plán alebo územné rozhodnutie vylučuje zo zástavby alebo postavená spôsobom, ktorý územný plán alebo územné rozhodnutie vylučuje, prípadne podmieňuje opatreniami, ktoré sa nevykonali. Aţ v prípade, ţe vlastník stavby preukáţe stavebnému úradu pri nepovolenej stavbe alebo stavbe postavenej v rozpore so stavebným povolením súlad s verejnými záujmami, môţe ju stavebný úrad dodatočne povoliť po predloţení ţiadosti stavebníka o jej dodatočné povolenie. Verejný záujem je pojem neurčitý. Stavebný zákon ani ţiaden iný zákon neobsahuje jeho legálnu definíciu. I keď ním všeobecne moţno chápať záujem prospešný väčšiemu počtu 17 6Sţo/395/2009 osôb a nie iba jedincovi, nemoţno ho chápať ako bezpodmienečný záujem obce. Nie je moţné v mene verejného záujmu ohrozovať zdravie osôb, či ţivotné prostredie. V danom prípade sa však z postupu správnych orgánov skôr javí, ţe vydaním predmetných správnych rozhodnutí boli naplnené práve súkromné záujmy. V tejto súvislosti sa verejným záujmom rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod.. Posúdenie súladu s nimi vykonáva príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným vyuţitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah poţadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany zloţiek ţivotného prostredia a iných osobitných záujmov
toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba uţívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma, a pod. Pri stavbách postavených bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním je stavebný úrad povinný vţdy najskôr skúmať, či takúto stavbu nemoţno dodatočne povoliť. Vyhodnocuje pritom jej vplyv na ţivotné prostredie, súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, resp. s funkčným vyuţitím územia, so všeobecnými technickými poţiadavkami vymedzenými príslušnými právnymi predpismi a technickými normami, pričom prihliadne na stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov, a napokon skúma aj vlastnícke vzťahy k pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Pokiaľ zistí súlad s verejnými záujmami, stavbu môţe dodatočne povoliť, pričom vo výroku o dodatočnom povolení zároveň vysloví súhlas s uţívaním stavby na daný účel. Tým, ţe prvostupňový správny orgán v danom prípade preniesol dôkazné bremeno preukázania súladu existujúcich stavieb s verejnými záujmami na seba, porušil tak nielen procesný postup predpísaný stavebným zákonom, ale zároveň upustil od poţadovania preukázania uvedeného súladu existencie stavieb s verejným záujmom, čím opätovne porušil zákon. Vo svojom odôvodnení len skonštatoval, ţe „zrealizovaná stavba v rozsahu uvedenom vo výroku predmetného rozhodnutia, nie je v rozpore s verejnými záujmami a jej realizáciou neboli porušené práva a právom chránené záujmy účastníkov konania, čo bolo dôvodom 18 6Sţo/395/2009 dodatočného povolenia stavby a zmeny v uţívaní stavby.“ Takéto odôvodnenie nie je v súlade s ustanovením § 46 správneho poriadku v spojení s § 140 stavebného zákona, ktoré zakotvuje zásadu zákonnosti a zásadu materiálnej pravdy. Správny orgán je viazaný zásadou zákonnosti (§ 3 ods. 1 správneho poriadku), v intenciách ktorej je povinný v konaní a pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy ako aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať v konaní tak, aby zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyţadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na ochranu záujmov štátu a spoločnosti. Ide o presadzovanie cieľov hmotnoprávnej úpravy v konkrétnej veci. Zásada materiálnej pravdy je upravená najmä v ustanovení § 3 ods. 4 správneho poriadku a ďalej konkretizovaná v ďalších ustanoveniach správneho poriadku (§ 32 a 46). Zásadu materiálnej pravdy treba aplikovať spolu so zásadou zákonnosti a zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 34 ods. 5 správneho poriadku), ktoré sú vlastne jej základom. Táto zásada vyslovuje poţiadavku,
ktorej správny orgán je povinný zistiť skutočný stav veci, teda subsumuje aj poţiadavku zistiť úplný a presný stav veci. Za zistenia skutočného stavu veci treba povaţovať zistenie všetkých skutočností, ktoré sú
príslušného hmotnoprávneho predpisu právne významné. Poţiadavka súladu s verejným záujmom je v danej právnej veci nepochybne takouto skutočnosťou. Zistenie úplného a presného stavu vecí je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu.
3 správneho poriadku správny orgán v odôvodnení uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Pokiaľ správny orgán náleţite neodôvodnil svoje rozhodnutie, toto je nepreskúmateľné a vydané v rozpore so zákonom. Ďalej najvyšší súd má za to, ţe uvedený skutkový stav napĺňa jednu zo skutkových podstát správneho deliktu uvedeného v § 106 stavebného zákona, za ktorý stavebný úrad mal pristúpiť k uloţeniu sankcie stavebníkovi za realizáciu stavieb bez stavebného povolenia. Navyše, spomínané ustanovenie je kogentného charakteru a nedáva správnemu orgánu na výber medzi moţnosťou uloţiť, či neuloţiť sankciu. Tento charakter vyplýva z dikcie 19 6Sţo/395/2009 „stavebný úrad alebo inšpekcia uloží...“ V spisovom materiáli sa však ţiadne rozhodnutie stavebného úradu alebo inšpekcie o uloţení sankcie za správny delikt nenachádza. Uţ tým, ţe stavebník nepredloţil v priebehu celého stavebného konania potrebné doklady, ktoré by preukázali súlad prevádzky s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, prinajmenšom vyvoláva opodstatnené pochybnosti o takomto súlade. Stavebný úrad sa však nedostatočne venoval tejto hmotnoprávnej zákonnej poţiadavke, ktorá tvorí podstatu celého konania o vydaní dodatočného stavebného povolenia, preto rozhodnutie, ktoré vydal, nemôţe byť v súlade so zákonom, pretoţe vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Správny orgán sa takisto nevenoval dostatočne námietke ţalobcov ohľadne porušovania ich ústavného práva na priaznivé ţivotné prostredie, ktoré im zaručuje Ústava Slovenskej republiky v čl. 44. Neposudzoval, či prevádzka objektu drevovýroby nemohla mať negatívny vplyv na ţivotné prostredie vo svojom okolí a či týmto negatívnym vplyvom mohli byť účastníci správneho konania priamo dotknutí na svojich ekologických, hygienických a občianskych právach, či sa ním mohol zníţiť štandard ich bývania. Najvyšší súd taktieţ poukazuje na konštatovanie krajského súdu, ţe samotný objekt ako bývalý objekt Čističky odpadových vôd Rudných baní Banská Bystrica by ťaţko bol vyuţiteľný na iný účel, neţ na priemyselnú výrobu. Takéto konštatovanie
názoru najvyššieho súdu nemôţe bez ďalšieho slúţiť ako podklad pre správne rozhodnutie takého významu, akým je rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby alebo zmene účelu uţívania stavby. Najvyšší súd povaţuje za neprípustné, aby v právnom štáte správne orgány legalizovali stavby zrealizované bez stavebného povolenia, čím bez ďalšieho podporujú nezákonné konanie stavebníka a tým absolútne ignorujú účel stavebného zákona. Krajský súd vo svojom odôvodnení konštatoval, ţe v areáli bývalej Čističky odpadových vôd došlo k vybúraniu otvorov v nosnej konštrukcii stavby, k novovymurovaniu obvodového plášťa a k zasypaniu podzemného podlaţia stavby postavenej na parc. č. X., k. ú. B., k vybudovaniu protihlukovej bariéry, mimo objektu došlo k nepovolenej výstavbe oporného múru, k úprave terénu pod spevnené plochy a k osadeniu zásobníka na piliny na pozemku parc. č. X., k.ú. B. 20 6Sţo/395/2009 a k odkopaniu svahu na tomto pozemku, no ak napriek tomu nepovaţoval ţalobu za dôvodnú,
názoru najvyššieho súdu rozhodol nesprávne. Nakoľko z napadnutého rozhodnutia ţalovaného ako aj z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nevyplýva, ţe vykonané dôkazy nie sú postačujúce pre skutkové zistenia, z ktorých správne orgány vo svojom rozhodnutí vychádzali, rozhodnutie ţalovaného je nepreskúmateľné i pre nedostatok jeho dôvodov a neúplnosť spisov správneho orgánu. Administratívne spisy v tejto veci, ako je uvedené vyššie, ani neobsahujú všetky podklady pre vydanie zákonného rozhodnutia. Pochybil teda krajský súd, keď sa stotoţnil s právnym záverom ţalovaného v danej veci a zamietol ţalobu. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP) a ich úlohou nie je hľadať dôvody zamietnutia ţaloby. Ak je rozhodnutie správneho orgánu nepreskúmateľné, súd nemôţe jeho dôvody nahrádzať. Keďţe vo veci konajúci a rozhodujúci správny orgán nevykonal právne relevantné dôkazy v záujme náleţitého ozrejmenia skutkového stavu veci a ani krajský súd nevykonal ţiadne dôkazy, a to ani formou verifikácie vykonaných dôkazov zo strany správneho orgánu, a navyše v dôsledku toho správne orgány i prvostupňový súd vec nedostatočne a tým i nesprávne posúdili, bol dôvod na to, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu, rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 250ja ods. 3 veta prvá OSP). V zmysle vyššie uvedeného, ţalovaný v ďalšom konaní súc viazaný právnym názorom najvyššieho súdu (§ 250ja ods. 4 OSP) odstráni procesné nedostatky a vady náleţite doplní nedostatočne zistený skutkový stav veci v zhora naznačenom smere, pričom bude venovať dostatočnú pozornosť otázke verejného záujmu na existencii predmetných stavieb ako aj moţnému dopadu prevádzky na susedné pozemky a prípadnému zásahu, 21 6Sţo/395/2009 resp. obmedzeniu výkonu vlastníckeho práva ich vlastníkov. Svoje nové rozhodnutie vo veci patričným spôsobom odôvodní tak, aby sa náleţite vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami ţalobcov a tak, aby zodpovedalo zákonu (§ 46 a § 47 ods. 3 správneho poriadku). Najvyšší súd v danom prípade nevylučuje ani postup ţalovaného
3 veta pred bodkočiarkou správneho poriadku,
ktorého odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Na záver najvyšší súd k námietke ţalovaného týkajúcej sa oprávnenosti podania odvolania zo strany krajského prokurátora zdôrazňuje, ţe krajský prokurátor vstúpil do konania
2 písm. i/ OSP (č. l. 39), pričom v správnom súdnictve vstup prokurátora do uţ začatého konania vyplýva z ustanovenia § 35 ods. 2 OSP v spojení s § 264c ods. 1 veta prvá OSP.
ustanovenia § 35 ods. 3 OSP v spojení s § 264c ods. 1 veta prvá OSP je potom prokurátor v konaní oprávnený na všetky úkony, ktoré môţe vykonať účastník konania, ak nejde o úkony, ktoré môţe vykonať len účastník právneho vzťahu. Keďţe podanie odvolania nie je úkon, ktorý by mohol urobiť len účastník právneho vzťahu, toto oprávnenie krajskému prokurátorovi v zmysle zákona prislúcha. Odvolací súd sa preto nemohol stotoţniť s námietkou ţalovaného, ţe krajský prokurátor podal odvolanie neoprávnene. O náhrade trov prvostupňového konania a odvolacieho súd rozhodol
2 OSP a § 250k ods. 1 OSP a úspešným ţalobcom priznal ich náhradu v sume 541,93 eura a 262.49 eura. Priznané trovy konania pozostávajú z náhrady za súdny poplatok za ţalobu vo výške 66,39 eura a odvolanie 66,- eur a z náhrady trov právneho zastúpenia ţalobcov advokátom vo výške 409,54 eura a 262,49 eura za úkony právnej sluţby, keď ţalobkyňa v
1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení do
obsahu súdneho spisu advokáti vykonali vo veci nasledovné úkony, za ktoré im patrí odmena za poskytnutie právnej sluţby:
5 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.). K týmto úkonom náleţí
3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. reţijný paušál 3 x 6,95 eura a 1 x 7,21 eura a
4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., k celkovej tarifnej odmene aj daň z pridanej hodnoty 41,91 eura. Ţalobcovi v 2. rade takto potom najvyšší súd priznal na účet advokátskej kancelárie H., s. r. o odmenu za poskytnuté právne sluţby v sume 262,49 eura. Nakoľko JUDr. M., CSc. neosvedčil, ţe je platiteľom dane z pridanej hodnoty, najvyšší súd mu nemohol
4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. priznať tarifnú odmenu zvýšenú o daň z pridanej hodnoty. Náhradu trov konania v sume 541,93 eura je ţalovaný v súlade s § 149 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP povinný zaplatiť ţalobcom k rukám JUDr. M. CSc. a v sume 262,49 eura na účet advokátskej kancelárie H., s. r. o., keď číslo účtu táto bezodkladne ţalovanému oznámi. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V B. 28. septembra 2010 24 6Sţo/395/2009 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: P. Slezáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.