2 písm. c/ O.s.p. a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. 3 Sţo 112/2009 2 Preskúmavaným rozhodnutím ţalovaný dňa 03.12.2008 zamietol odvolanie ţalobcov
názoru ţalovaného prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď povaţoval za nepostačujúce odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov, ak sa k námietkam ţalobcov v územnom konaní vyjadrili tak, ţe čiastočne týmto námietkam bolo vyhovené a ostatné námietky povaţujú za neopodstatnené bez odôvodnenia tohto postupu. Takisto uviedol, ţe nemoţno súhlasiť s argumentáciou, ţe v novej projektovej dokumentácii boli zohľadnené námietky ţalobcov zvlášť, keď sa v odôvodnení rozhodnutia ţalovaného konštatuje, ţe námietkam bolo vyhovené len čiastočne. Z týchto dôvodov povaţoval prvostupňový súd rozhodnutie ţalovaného za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Ţalovaný sa námietkami ţalobcov dôsledne zaoberal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Poţiadavku ţalobcov na zníţenie podlaţnosti navrhovanej stavby odmietol ako neopodstatnenú. Poukázal predovšetkým na to, ţe navrhovaná stavba je v porovnaní s existujúcimi stavbami niţšia, a preto nemôţe negatívne a v podstatnej miere ovplyvniť stavby ţalobcov, ktoré sú vyššie a rozsiahlejšie. Týmto boli na ich stavby stavebné povolenia vydané. Navrhovaná stavba je dokonca i v súlade s navrhovaným sprísneným regulatívom v pripravovanej zmene územného plánu Mesta Vysoké Tatry. Rovnako reagoval ţalovaný i na tvrdenie ţalobcov o tom, ţe nedali súhlas k navrhovanej komunikácii SO 02. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe pri svojom skutkovom zistení vychádzal z predchádzajúceho generálneho súhlasu ţalobcu v 1. rade zo dňa 22.8.2007, v ktorom s pripojením stavby na existujúcu pozemnú komunikáciu vo svojom vlastníctve povolil. Nemoţno opomenúť tieţ poukaz na § 3 ods. 4 Správneho poriadku v zmysle ktorého, správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Vzhľadom k tejto povinnosti správny orgán nemohol postupovať tak, ţe by územné rozhodnutie na nepomerne niţšiu stavbu v porovnaní so stavbami susednými nevydal, najmä ak sú splnené všetky zákonné predpoklady pre vydanie tohto rozhodnutia. Ţalobcovia sa
názoru ţalovaného počas celého územného konania mylne domnievali, ţe stavebník potrebuje na umiestnenie stavby na svojom pozemku ich súhlas. Tento bol najprv pôvodnému stavebníkovi p. Š. udelený, najmä zo strany ţalobcu 1. Zákon ustanovuje kritériá, ktoré musí navrhovaná stavba spĺňať, so zohľadnením jej dopadu do práv a povinností vlastníkov susedných nehnuteľností. Pokiaľ je navrhovaná stavba v súlade so zákonom a v podstatnej miere primeranej pomerom v danom území 3 Sţo 112/2009 4 neohrozuje práva vlastníkov susedných nehnuteľností, je stavebný úrad povinný územné rozhodnutie vydať a to aj bez ohľadu na prípadný nesúhlas týchto susedov. Ţalovaný vyhodnotil, ktoré námietky ţalobcov voči jeho rozhodnutiu boli opodstatnené a tieto boli v zmenenej projektovej dokumentácii zohľadnené. Záver prvostupňového súdu, ţe s takouto argumentáciou ţalovaného nemoţno súhlasiť zvlášť, ak sa v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, ţe námietkam bolo vyhovené len čiastočne, je
názoru ţalovaného mylný. Zohľadnenie námietok ţalobcov neznamená, ţe by týmto námietkam malo byť vyhovené v celom rozsahu, ani to, ţe kaţdú i zjavne neopodstatnenú námietku by mal správny orgán odôvodňovať.
3 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný úrad v územnom konaní posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky.
ustanovenia § 39 zákona č. 50/1976 Zb. v územnom rozhodnutí stavebný úrad rozhodne o námietkach účastníkov konania. Ţalovaný v napadnutom rozhodnutí riadne posúdil a rozhodol o námietkach ţalobcov tak ako mu to ukladá zákon. Konštatovanie, ţe námietkam bolo vyhovené len čiastočne nezakladá
názoru ţalovaného nedostatočnú neodôvodnenosť a nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia. Navyše rozhodnutie prvostupňového súdu nie je zrozumiteľné, keďţe súd dospel k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, pričom však bliţšie neodôvodnil svoje tvrdenie o nepreskúmateľnosti rozhodnutia. 2. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci: Výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci prvostupňovým súdom je
názoru ţalovaného neodôvodnený a nesprávny záver,
ktorého postupom ţalovaného došlo k odňatiu moţnosti ţalobcov vyjadriť sa k územnému konaniu tým, ţe im ţiadnym spôsobom nebolo oznámené, ţe bola vypracovaná zmena a doplnenie projektovej dokumentácie zo dňa 10.07.2008, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Malo sa tak stať tým, ţe projektová dokumentácia bola po jej doplnení doručená prvostupňovému úradu aţ dňa 10.07.2008, pričom prvostupňové rozhodnutie vydal stavebný úrad len 18 dní po tom. Stavebný úrad však vyzval ţalobcov na vyjadrenia sa k projektovej dokumentácii v stave ku dňu 05.05.2008. Ţalobcovia sa tak nemohli
názoru prvostupňového súdu vyjadriť k finálnej projektovej dokumentácii. Ţalovaný na str. 8 napadnutého rozhodnutia odôvodnil svoje rozhodnutie tým, ţe rozsah i predmet zmien v projektovej dokumentácii bol ţalobcom známy, nakoľko tieto boli realizované na základe ich predstáv jednoznačne oznámených na ústnom konaní dňa 05.05.2008. Obaja ţalobcovia do zápisnice uviedli, ţe po vykonaní dohodnutých zmien v projektovej dokumentácii súhlasia s vydaním územného rozhodnutia. Ţalobcovia teda nesporne poznali záväzok stavebníka prepracovať projektovú dokumentáciu, ako aj to, akých skutočností sa prepracovanie týkalo. Navyše im nič nebránilo v tom, aby do spisu nahliadli a obsah projektovej dokumentácie opätovne posúdili, alebo 3 Sţo 112/2009 5 niečo namietali. Rovnako je nutné zdôrazniť, ţe proti tejto doplnenej projektovej dokumentácii nič nenamietali ani v priebehu celého odvolacieho konania a to aj napriek tomu, ţe o nej mali vedomosť. I v podanom odvolaní dokonca len podotkli, ţe „im zmena projektu nebola predloţená.“ Iné námietky ohľadom doplnenej projektovej dokumentácie ţalobcovia v podaných odvolaniach neoznačili aj napriek tomu, ţe o jej doplnení mali nesporne vedomosť. Je teda nesporne vylúčené, ţe by postupom ţalovaného, ale i prvostupňového správneho orgánu bola odňatá moţnosť konať, pretoţe svoje námietky proti doplnenej projektovej dokumentácii mohli vzniesť kedykoľvek počas odvolacieho konania. Námietka ţalobcov a následne i hlavný dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia nie je vecne správna, keďţe k odňatiu moţnosti konať pred správnym orgánom preukázateľne nedošlo. Rovnako účelovo tak ţalobcovia urobili tým, ţe ako procesné pochybenie ţalovaného ako aj prvostupňového stavebného úradu označili to, ţe sa nerozhodlo o tom, ţe M. Š. po zániku jej vlastníckeho práva, nie je účastníčkou územného konania. Je zjavné, ţe tento postup ţalovaného nemohol nijako ovplyvniť postavenie ţalobcov. Navyše je právny názor ţalobcov nesprávny, pretoţe sa rozhodnutie o tom, ţe p. Š. po zániku jej vlastníckeho práva uţ nie účastníkom územného konania nevydáva. V prípadoch, ak ide o správne konania vzťahujúce sa k veci (in rem) a účastník konania previedol vlastnícke právo k veci na iného, (tzv. singulárna sukcesia), vstupuje nový vlastník do práv a povinností navrhovateľa v územnom konaní automaticky, pričom sa o tom ţiadne rozhodnutie nevydáva. (Zhodne i Nedorost Libor, Sovák Zdeněk, Větrovec Vladislav in: Správní řád – Komentář, EUROLEX Bohemia, s.r.o., 2002, str. 102). Ţalovaný na základe hore uvedených skutočností navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ a ust. § 221 ods. 2 O.s.p. tak, ţe rozsudok súdu prvého stupňa sa zrušuje a konanie sa zastavuje. III. K dôvodom odvolania ţalovaného sa pripojil aj JUDr. F. K. vo svojom vyjadrení zo dňa 11.11.2009 uvádzajúc, ţe v právnom systéme Slovenskej republiky niektoré osobitné právne predpisy zakotvujú obligatórne ústne pojednávanie a súčasne zásadu koncentrácie konania. Táto zásada znamená, ţe účastníci konania musia svoje námietky a pripomienky uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní a na neskôr uplatnené námietky a pripomienky sa uţ neprihliada, ide o tzv. preklúziu námietok. Táto tzv. zásada koncentrácie sa uplatňuje v stavebnom konaní, kde
1 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný zákon v znení neskorších zmien a predpisov stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom štátnej správy a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, ţe svoje námietky môţu uplatniť najneskôr pri ústnom konaní, inak ţe na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené 3 Sţo 112/2009 6 v územnom konaní alebo pri prerokúvaní v územnom pláne zóny, alebo územného projektu zóny sa neprihliada. Zmena stavebníka v priebehu územného konania z dôvodu univerzálnej sukcesie nemôţe byť dôvodom na nezachovaní a porušení koncentračnej zásady v konaní, t.j. v znášaní ďalších námietok účastníkov stavebného konania tak, ako to obaja ţalobcovi v konaní aj vo svojej ţalobe uviedli, pričom procesný súd ich tvrdeniam vyhovel, čo je potrebné povaţovať za nesprávne. IV. K podanému odvolaniu sa vyjadril písomne dňa 26.10.2009 právny zástupca ţalobcov uvádzajúc, ţe ţalovaný nedostatočne zistil skutkový stav a vydal rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné, keďţe nebola ţalobcom 1. a 2. poskytnutá reálna moţnosť sa so zmenami v ţiadosti oboznámiť. V. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho priadku, ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalovaného (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a postupom
2 veta prvá O.s.p., po tom, ako bolo oznámené verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk, www.supcourt.gov.sk, verejne vyhlásil vo veci rozsudok postupom
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a § 219 ods. 1, 2 O.s.p. a potvrdil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove, keďţe dospel k záveru, ţe rozsudok Krajského súdu v Prešove je vecne správny.
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta- tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom štátnej správy a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne konanie spojené s pravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, ţe svoje námietky a pripomienky môţu uplatniť najneskoršie pri ústnom konaní, inak ţe sa na ne neprihliadne. 3 Sţo 112/2009 7
2 stavebného zákona od ústneho konania môţe stavebný úrad upustiť v prípade, ţe pre územie spracovaná územno-plánovacia dokumentácia, na základe ktorej moţno posúdiť návrh na územné rozhodnutie. Ak stavebný úrad upustí od ústneho konania, určí lehotu, do ktorej môţu účastníci uplatniť námietky a upozorní ich, ţe sa na neskoršie podané námietky neprihliadne; táto lehota nesmie byť kratšia ako 7 dní.
stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) o ústnych podaniach a o dôleţitých úkonoch v konaní, najmä o vykonávaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny orgán spíše zápisnicu.
2 správneho poriadku zo zápisnice musí byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané, aké opatrenia sa prijali.
2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám moţnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody podaného odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Prešove po tom, ako sa oboznámil s obsahom pripojeného súdneho a administratívneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, ţe nezistil dôvod, pre ktorý by sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré
názoru odvolacieho senátu vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát Najvyššieho súdu SR sa s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 2S/5/2009-41 zo dňa 08.09.2009 stotoţňuje v celom rozsahu. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, ţe v tomto prípade boli porušené všeobecné zásady správneho konania, keď v priebehu konania o umiestnení stavby prišlo k zmene projektovej dokumentácie, ktorú predloţil ţiadateľ v konaní. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, ţe účastníci územného konania, ako aj dotknuté orgány štátnej správy, ktoré vo veci oznamovali svoje stanoviská k predmetu konania, sa vyjadrovali k pôvodnej projektovej dokumentácii. Po tom ako bola do prvostupňového administratívneho spisu doručená zmena a doplnenie projektovej dokumentácie pre územné konanie, autorom ktorej je Ing. M. Š., PhD., zo dňa 10.07.2008, nebolo uţ vo veci nariadené pojednávanie, rovnako k tejto zmenenej projektovej dokumentácii sa nevyjadrili účastníci ani zainteresované orgány štátnej správy, ktorých stanoviská sú potrebné pre vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby. 3 Sţo 112/2009 8 Z tohto dôvodu poukazujúc aj na zistené vady preskúmavaných rozhodnutí, spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov, keďţe sa k námietkam ţalobcov vzneseným v územnom konaní vyjadrili tak, ţe čiastočne týmto námietkam bolo vyhovené a ostatné námietky povaţujú za neopodstatnené bez odôvodnenia tohto postupu, ako aj na záver krajského súdu, keďţe správne orgány odňali ţalobcom vyjadriť sa k územnému konaniu tým, ţe im ţiadnym spôsobom neoznámili, ţe bola vypracovaná zmena a doplnenie projektovej dokumentácie zo dňa 10.07.2008, ktorá bola jednoznačne podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia prvostupňového orgánu, došlo k viacerým pochybeniam v správnom konaní, čo v tomto prípade smeruje len k jedinému záveru odvolacieho súdu a to je potvrdenie vecne správneho rozsudku Krajského súdu v Prešove, keďţe správne orgány v tomto konaní – ţalovaný ako aj prvostupňový správny orgán nepostupovali v súlade so zákonom, keď nerešpektovali ustanovenie § 36 ods. 1 stavebného zákona, ako aj ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku v nadväznosti na ustanovenie § 22 správneho poriadku. Úlohou správnych orgánov v novom konaní bude tieto pochybenia odstrániť, pričom sú viazané názorom súdu (§ 250j ods. 6 O.s.p.). Odvolací súd sa stotoţnil s argumentáciou odvolateľa v tej časti, ţe pokiaľ prišlo k zmene účastníka konania – ţiadateľa, nebolo potrebné vo veci vydávať osobitné rozhodnutie. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd
1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, ţe úspešným ţalobcom priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, a to za trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej sluţby – podanie vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 04.12.2009, vo výške 53,49 € a reţijný paušál 6,95 € + DPH 19% = 11,48 €, celkom 71,92 € a to na základe predloţenej špecifikácie trov právneho zastúpenia a to v súlade s ustanovením § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 09. septembra 2010 JUDr. Jana Z e m k o v á PhD. , v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.