Najvyšší súd Slovenskej republiky 8Sžo/236/2009 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka

§ 22ods.

2 zákona č. 372/1990 Zb. uloţená pokuta vo výške 4.000,- Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 2 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia), vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, správne zistených skutočností, ak sa ţalobcovi vytýka porušenie povinností dať prednosť v jazde, pretoţe ustanovenie § 19 ods. 1 a 2 jednoznačne hovorí, kedy má vodič povinnosť dať prednosť v jazde. Preto v danom prípade podľa krajského súdu nemohol ţalobca porušiť povinnosť uvedenú v ust. 19 ods. 1 (ani povinnosť uvedenú v odseku 2 § 19 zákona č. 315/1996 Z.z.), pretoţe ţalobca nešiel po ceste označenej dopravnou značkou ako vedľajšia. V konaní bolo preukázané, ţe dopravná značka v čase nehody dňa 4.3.2008 na vedľajšej ceste, po ktorej jazdil ţalobca, chýbala a pretoţe voči druhému vodičovi ţalobca prichádzal sprava, ţalovaný nerozhodol v súlade s citovanými ustanoveniami, keď spáchanie priestupku ţalobcom videl v porušení ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. Na základe uvedeného krajský súd napadnuté rozhodnutie ţalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Proti uvedenému rozsudku podal včas odvolanie ţalovaný. Namietal nesprávnosť právneho názoru krajského súdu. Poukázal na to, ţe ţalobca svojim motorovým vozidlom vychádzal v Gemerskej Polome z ul. F. Kráľa na cestu I/67 označenú ako hlavná, o čom mal vedomosť, nakoľko po tejto ceste I/67 označenej ako hlavná prišiel do svojej prevádzky na ul. F. Kráľa, kde sa určitý čas zdrţal a následne sa vracal späť do Roţňavy. Tieto skutočnosti vyplývajú z jeho prvotnej výpovede zo dňa 4.3.2008 ako aj zo zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 19.3.

1. Ţalovaný mal za to, ţe ţalobca porušil povinnosť uvedenú v § 19 ods. 1 zákona aj napriek tomu, ţe z ulice, z ktorej vychádzal 3 8Sžo/236/2009 na hlavnú cestu nebola označená dopravnou značkou. Ţalovaný zdôraznil, ţe ţalobca porušil svojim konaním aj ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c/ zákona, v zmysle ktorého vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Podľa ţalovaného ţalobca nemohol so svojim vozidlom vyjsť z ulice F. Kráľa na cestu I/67 a očakávať, ţe vozidlá po tejto ceste označenej ako hlavná mu dajú prednosť. Vzhľadom k tomu, ţe cesta I/67 v obci Gemerská Poloma bola označená dopravnou značkou hlavná cesta, nebol E. povinný dávať ţalobcovi ako prichádzajúcemu sprava prednosť. Ţalovaný súčasne poukázal na to, ţe ţalobca má oprávnenie na vykonávanie pohostinskej činnosti oprávnenie, ktoré vykonáva na ul. F. Kráľa v Gemerskej Polome. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalobca sa k odvolaniu ţalovaného nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 OSP, s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
2. septembra 2010 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým Košiciach zrušil rozhodnutie ţalovaného č. KRP-143/DI-1- 2008 zo dňa
4. 2008 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým bol ţalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,

§ 22ods.

2 zákona č. 372/1990 Zb. uloţená pokuta vo výške 4.000,- Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 2 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. 4 8Sžo/236/2009 Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu uplatnenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia. Z administratívneho spisu súd zistil, ţe ţalobca bol rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,

§ 22ods.

2 zákona č. 372/1990 Zb. uloţená pokuta vo výške 4.000,- Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 2 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Správny orgán prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení, ktoré zistil vykonaním nasledujúcich dôkazov: správa o výsledku objasňovania priestupku, záznam o podaní vysvetlenia ţalobcu, záznam o podaní vysvetlenia E., záznam o podaní vysvetlenia J., záznam o podaní vysvetlenia O., záznam dopravnej nehody, zápisnica o ohliadke miesta dopravnej nehody, výsledky vyšetrenia na alkohol dychovými skúškami, lekárska správa o ošetrení E., lekárska správa o ošetrení ţalobcu, výpis z EKV ţalobcu a E., fotodokumentácia a plánok DN, zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 19.3.2008 a znalecký posudok č. 62/2008 vypracovaný znalcom z odboru cestná doprava Ing. K. Na základe vykonaných dôkazov správny orgán zistil, ţe dňa 4.3.2008 ţalobca v čase o 13.30 hod. viedol v obci Gemerská Poloma po ul. Fraňa Kráľa osobné motorové vozidlo značky O., evidenčné číslo R., pričom na kriţovatke so štátnou cestou 1/67, označenou dopravnou značkou ,,Hlavná cesta“, nedal prednosť osobnému motorovému vozidlu značky Š., evidenčné číslo R., ktoré v smere jazdy do Roţňavy viedol vodič E., čím spoluzavinil dopravnú nehodu. 5 8Sžo/236/2009 Podľa prvostupňového správneho orgánu ţalobca svojím konaním porušil povinnosti vyplývajúce z ustanovení § 4 ods. 2 písm. c), § 19 ods. 1 zákona NR SR číslo 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. 1) zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona NR SR číslo 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov je vodič povinný venovať sa vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Proti uvedenému rozhodnutiu podal ţalobca včas odvolanie, v ktorom namietal, ţe z jeho strany nedošlo k porušeniu povinností, ktoré mu kladie napadnuté rozhodnutie za vinu. Z posudku súdneho znalca podľa ţalobcu jednoznačne vyplýva, ţe za predpokladu dodrţania stanovenej rýchlosti v obci vodičom druhého motorového vozidla by k stretu vozidiel nedošlo. Navyše vodič druhého motorového vozidla nielenţe nedodrţal stanovenú rýchlosť v obci, ale nezohľadnil ani dôleţité faktory pre jej spôsobenie pri prejazde v dotknutých úsekoch obce, ako napr. stojace vozidlá v jeho jazdnom pruhu, zvislá dopravná značka vyznačujúca priechod pre chodcov. Ţalovaný v rozhodnutí, ktorým potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ v Roţňave a odvolanie ţalobcu zamietol uviedol, ţe vykonané dokazovanie bolo postačujúce na spoľahlivé zistenie stavu veci a skutkové zistenia prvostupňového správneho orgánu majú v tom oporu. Podľa ţalovaného, vedľajšia cesta, po ktorej prichádzal ţalobca, síce nebola označená dopravnou značkou vedľajšia cesta, avšak sám ţalobca vo svojej výpovedi zo dňa 4.3.2008 uviedol, ţe vedel, ţe jazdí po vedľajšej ceste v smere na hlavnú cestu, preto údajne na hranici kriţovatky aj zastavil, nakoľko po tejto ceste jazdí pravidelne. Ţalobca sa podľa vlastnej výpovede najprv presvedčil, či neprichádza vozidlo zľava, následne sa presvedčil, či vozidlo neprichádza sprava a aţ potom sa pohol z miesta. Podľa tejto výpovede ţalobca nemohol vidieť prichádzajúce vozidlo, nakoľko to sa malo pohybovať vysokou rýchlosťou. 6 8Sžo/236/2009 Ţalovaný poukázal na to, ţe zo znaleckého posudku jasne vyplýva, ţe z technického hľadiska moţno za príčinu vzniku dopravnej nehody označiť dve okolnosti. Okrem nedodrţania maximálne povolenej rýchlosti pre jazdu v uzavretej obci vodičom vozidla Š., aj nesprávne vyhodnotenie situácie zo strany ţalobcu pri prechádzaní z ulice Fraňa Kráľa na cestu č. I/67, najmä nesprávny odhad aktuálnej rýchlosti zľava prichádzajúceho vozidla, ktoré viedol vodič E., ktorý vošiel do koridoru jazdy vozidla ţalobcu, ktoré bolo v takej vzdialenosti, z ktorej uţ nebolo technicky moţné zastaviť pred vychádzajúcim vozidlom. Vodič vozidla O. by zabránil dopravnej nehode za predpokladu, ţe by správne odhadol rýchlosť prichádzajúceho vozidla Š., ktoré sa v čase prekračovania hranice kriţovatky vozidlom O. uţ jednoznačne nenachádzalo v oblasti zakrytého výhľadu a obaja vodiči mali moţnosť navzájom sa vidieť. Ţalovaný na základe dôkazov vykonaných v prvostupňovom správnom konaní dospel k záveru, ţe príčinou vzniku dopravnej nehody nebolo len prekročenie rýchlosti zo strany vodiča vozidla Š., ale aj nedanie prednosti v jazde zo strany ţalobcu. Z uvedeného dôvodu, podľa ţalovaného bol ţalobca dôvodne uznaný vinným zo spôsobenia dopravnej nehody. Proti uvedenému rozhodnutiu podal ţalobca ţalobu, v ktorej vyjadril nesúhlas so záverom ţalovaného, ţe napriek absencii dopravnej značky, označujúcej vedľajšiu cestu, po ktorej jazdil ţalobca, bol povinný dať prednosť v jazde vozidlám idúcim po hlavnej ceste. Poukázal na to, ţe v čase nehody tam dopravná značka osadená nebola, táto bola osadená aţ dňa 18.12.2008, na podnet ţalobcu zo dňa 24.10.

1. Ţalobca namietal, ţe tvrdenie ţalovaného o tom, ţe bezprostredne po nehode mal ţalobca uvádzať, ţe vedel, ţe jazdí po vedľajšej ceste, čo vyplýva aj zo záznamu zo dňa 4.3.2008, je dôkaz, ktorý pre jeho nezákonnosť nie je moţné pouţiť na preukázanie uvedeného tvrdenia. Uviedol, ţe záznam bol vyhotovený tak, ţe príslušník polície spracoval popis udalostí, avšak ţalobca bol po havárií v bezvedomí a na okolnosti nehody si nepamätal, čo je zrejmé z lekárskeho nálezu zo dňa 4.3.
2. 7 8Sžo/236/2009 Ţalobca namietal, ţe nebol prizvaný na rekonštrukciu nehody, a tým mu bola odňatá moţnosť vo veci konať. Ţalovaný nedostatočným spôsobom vyhodnotil príčinu vzniku a zavinenie účastníkov dopravnej nehody, predovšetkým poukázal na rýchlosť protiidúceho vozidla s ktorým mal zráţku. V tejto súvislosti ţalobca poukázal na záver znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, ţe v prípade, ţe by vodič O. jazdil primeranou rýchlosťou k stretu vozidiel by vôbec nedošlo. Krajský súd v rozsudku, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie ţalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu uviedol, ţe v danom prípade bolo jednoznačne preukázané, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, ak sa ţalobcovi vytýka porušenie povinností dať prednosť v jazde, pretoţe ustanovenie § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 315/1996 Z.z. jednoznačne hovorí, kedy má vodič povinnosť dať prednosť v jazde. V danom prípade podľa krajského súdu nemohol ţalobca porušiť povinnosť uvedenú v ust. 19 ods. 1 (ani povinnosť uvedenú v odseku 2 § 19 zákona č. 315/1996 Z.z.), pretoţe ţalobca nešiel po ceste označenej dopravnou značkou ako vedľajšia. V konaní bolo preukázané, ţe dopravná značka v čase nehody dňa 4.3.2008 na vedľajšej ceste, po ktorej jazdil ţalobca, chýbala a pretoţe voči druhému vodičovi ţalobca prichádzal sprava, ţalovaný nerozhodol v súlade s citovanými ustanoveniami, keď spáchanie priestupku ţalobcom videl v porušení ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. Krajský súd sa ďalšími námietkami ţalobcu s poukazom na rozhodnutie ústavného súdu S IV. ÚS 378/08 zo dňa 16.12.2008 nezaoberal, pretoţe pre meritórne rozhodnutie súdu postačovala podstatná ţalobná námietka ţalobcu, ktorá bola a pre ktorú súd ţalobe vyhovel. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţňuje s právnym názorom krajského súdu, ktorý správne poukázal na to, ţe zo skutkových zistení vyplývajúcich z doposiaľ vykonaného 8 8Sžo/236/2009 dokazovania, porušenie ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. konaním ţalobcu na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výroku napadnutého rozhodnutia správnych orgánov preukázané nebolo. Záver ţalovaného o tom, ţe ţalobca tým, ţe dňa 4.3.2008 v čase o 13.30 hod. viedol v obci Gemerská Poloma po ulici Fraňa Kráľa osobné motorové vozidlo značky O. e. č. R., pričom na kriţovatke so štátnou cestou I/67, označenou dopravnou značkou „Hlavná cesta“ nesledoval situáciu v cestnej premávke a nedal prednosť v jazde osobnému motorovému vozidlu značky Š. e. č. R., ktoré v smere jazdy od Roţňavy viedol vodič E., čím spolu zavinil dopravnú nehodu a uvedeným konaním ţalobca porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c/, § 19 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z., totiţ nenachádza oporu vo vykonanom dokazovaní a ustálenom skutkovom zistení, z ktorého vyplýva, ţe ţalobca šiel po ceste, ktorá nebola označená dopravnou značkou ako vedľajšia, pretoţe v konaní bolo preukázané, ţe dopravná značka v čase nehody dňa 4.3.2008 na vedľajšej ceste, po ktorej jazdil ţalobca, nebola umiestnená. Nebolo sporným, ţe ţalobca voči druhému vodičovi - účastníkovi dopravnej nehody, prichádzal sprava, preto neprichádzala do úvahy ani povinnosť ţalobcu dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim sprava v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 315/1996 Z.z. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. vodič, ktorý prichádza na kriţovatku po ceste označenej dopravnou značkou ako vedľajšia cesta, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim po ceste označenej dopravnou značkou ako hlavná cesta. Podľa § 19 ods. 2 zákona ak prednosť v jazde nevyplýva z odseku 1, vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim sprava. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, ak sa ţalobcovi vytýka porušenie povinnosti dať prednosť v jazde, 9 8Sžo/236/2009 pretoţe ustanovenie § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 315/1996 Z.z. jednoznačne stanovuje vodičovi, ktorý prichádza na kriţovatku po ceste označenej dopravnou značkou ako vedľajšia cesta, dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim po ceste označenej dopravnou značkou ako hlavná cesta. Za stavu, keď bolo jednoznačne preukázané, ţe ţalobca prichádzal na kriţovatku po ceste, ktorá nebola označená dopravnou značkou ako vedľajšia cesta, čo nespochybňuje ani ţalovaný, nebolo moţné súhlasiť s právnym názorom ţalovaného, ţe ţalobca porušil povinnosť ustanovenú citovaným znením zákona. Pre posúdenie správnosti právneho názoru bolo preto rozhodujúce zistenie, ţe ţalobca prichádzal na kriţovatku po ceste, ktorá nebola označená dopravnou značkou ako vedľajšia, pričom na ustálení porušenia povinnosti (dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim po ceste označenej dopravnou značkou ako hlavná cesta) ustanovenej § 19 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. účastníkom dopravnej nehody, nemení nič ani skutočnosť, či ţalobca vedel alebo vedieť mal, ţe jazdí po ceste vedľajšej. V cestnej doprave, ktorá je založená na precíznom organizovaní riešenia dopravných situácií okrem iného pomocou celej škály dopravných (príkazových, zákazových, informatívnych značiek - vyhláška vykonávajúca zákon o cestnej premávke), ktorých znalosť a prísne dodržiavanie je nevyhnutným predpokladom účasti na takejto doprave, nemožno zodpovednosť za porušenie takýchto pravidiel postaviť na púhej domnienke, že účastník cestnej premávky mohol (alebo mal) vedieť, že pravidlá cestnej premávky porušuje, najmä keď v konkrétnej situácii dopravné značenie takéto porušenie nenaznačovalo. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k názoru, ţe konštatovanie krajského súdu o nesprávnom právnom závere ţalovaného je správny a napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil. 10 8Sžo/236/2009 Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal odvolací súd z § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 OSP a v zmysle § 151 ods. 2 OSP úspešnému ţalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretoţe trovy právneho zastúpenia si neuplatnil a nevyčíslil ich v zákonnej lehote v súlade s § 151 ods. 1 OSP. POUČENIE : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
3. septembra 2010 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová