Najvyšší súd Slovenskej republiky 5Obo/62/2010 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci úpadcu: I.I., a. s. „v konkurze“, B.R., o prihláške pohľadávky veriteľa S., v zastúpení M., Š., o odvolaní veriteľa S., v zastúpení M.M.Š., proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. apríla 2010, č. k. 51-24K 83/00-Kl, takto r o z h o d o l : Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. apríla 2010, č. k. 51-24K 83/00-Kl sa p o t v r d z u j e . O d ô v o d n e n i e: Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol tak, že pohľadávka S. v zastúpení M. vo výške 717.588,13 Eur (21.618.060,-- Sk) uplatnená proti úpadcovi ako pohľadávka proti podstate, je vylúčená z uspokojenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že veriteľ S. v zastúpení M. si podaním zo dňa 20. apríla 2009, doručeným súdu dňa 27. apríla 2009 prihlásil proti úpadcovi pohľadávku vo výške 717.588,13 Eur (21.618.060,-- Sk) ako pohľadávku proti podstate a prihlášku pohľadávky odôvodnil tak, že sa jedná o pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a je splatná v priebehu konkurzu a z hľadiska právneho dôvodu ju podradil pod ustanovenie § 31 ods. 3 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKV). Pohľadávka predstavuje náhradu trov konania, ktorá bola prihlasovateľovi pohľadávky priznaná právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I v konaní pod sp. zn. 16 C 97/96-208 zo dňa 19. októbra 2004. 2 5Obo/62/2010 Konkurzné konanie vedené vo veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu I.I., a. s. „v konkurze“, B., vzhľadom na čas podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, sa spravuje zákonom o konkurze a vyrovnaní v znení platnom od 1. februára 1998 do 1. augusta 2000. Platná právna úprava ZVK pre toto konanie a aj v znení platnom od 1. augusta 2000 v ustanovení § 33 ods. 1 písm. e/ kogentne upravuje, že z uspokojenia sú vylúčené nároky veriteľov uplatnené po prejednávaní konečnej správy súdom. Vychádzajúc z výkladu tohto zákonného znenia, všetky nároky veriteľov, bez ohľadu na to, či ide o nároky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu alebo pred jeho vyhlásením, sú vylúčené z uspokojenia, ak boli uplatnené až po prejednaní konečnej správy, pričom konečná správa nemusí byť ani právoplatne schválená. V tomto konkurznom konaní bola konečná správa prejednaná a schválená na pojednávaní konanom dňa 20. februára 2008 (uznesenie o schválení konečnej správy nadobudlo právoplatnosť dňa 4. apríla 2008). Naviac vo veci konkurzný súd vydal dňa 25. júla 2008 rozvrhové uznesenie, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6 Obo 161/2008 zo dňa 17. decembra 2008 dňa 4. februára 2009. Na základe vyššie uvedených dôvodov konkurzný súd v súlade s ustanovením § 33 ods. 1 písm. e/ ZKV rozhodol, že pohľadávka prihlasovateľa vo výške 717.588,13 Eur, je vylúčená z uspokojenia. Proti tomuto uzneseniu podal veriteľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie podaním zo dňa 18. mája 2010, z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. V odvolaní veriteľ poukázal, že pohľadávku uplatnil ako pohľadávku proti podstate podľa § 31 ods. 3 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZVK“), nakoľko sa jedná o pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a je splatná v priebehu konkurzu. 3 5Obo/62/2010 Pohľadávka vo vyššie uvedenej výške, vznikla voči úpadcovi na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/40/2005-313 zo dňa 19. februára 2009, v ktorom si úpadca uplatňoval nárok na náhradu škody titulom nezákonných rozhodnutí v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Úpadca sa žalobou zo dňa 13. apríla 1996 domáhal proti S. zastúpenej M. náhrady škody vo výške 3.400.802.000,-- Sk podľa zákona č. 58/1969 Zb. Úpadca opieral svoj nárok na náhradu škody o dve rozhodnutia M., ktoré boli zrušené Najvyšší súdom Slovenskej republiky. V priebehu konania došlo k zmene osoby účastníka konania žalobcu. Pôvodný žalobca I. listom z 25. júna 1997 oznámil, že zmluvou z 25. apríla 1996 previedol právo na náhradu škody uplatňované žalobou na spoločnosť F., s. r. o., B.. Súčasne požiadal, aby súd pokračoval v konaní s firmou F., s. r. o., B. ako s účastníkom konania – žalobcom. Súd nástupníctvo akceptoval a pokračoval v konaní s účastníkom na strane žalobcu – spoločnosťou F., s. r. o., B.. Následne súd uznesením z 3. mája 2002 sp. zn. 16 C 97/96-186 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 28. februára 2003 sp. zn. 12 Co 410/02-195 právoplatne rozhodol o tom, že namiesto doterajšieho žalobcu - spoločnosti F., s. r. o., B., nastúpil J. H., správca konkurznej podstaty I.. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 16 C 97/96-208 zo dňa 19. októbra 2004 súd žalobu zamietol a žalobcovi určil povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 21.618.060,-- Sk. Voči predmetnému rozsudku sa odvolal správca konkurznej podstaty. Krajský súd Bratislava rozsudkom sp. zn. 8 Co/40/2005-313 zo dňa 19. februára 2009 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Uvedený rozsudok bol na M. doručený dňa 9. apríla 2009. V napadnutom uznesení súd konštatuje, že vylučuje pohľadávku veriteľa z uspokojenia na základe § 33 ods. 1 písm. e/ ZKV. V napadnutom rozhodnutí sa súd 4 5Obo/62/2010 nevysporiadal s relevantným právnym predpisom, ktorý sa použije v danej právnej veci. Rozhodnutie je zmätočné. Súd sa nezaoberal možnosťou a právnym stavom, ktorý platil do 31. januára 1998, v zmysle ktorého z uspokojenia na základe § 33 ods. 1 ZKV boli vylúčené:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.