o náhradu škody a splnenie inej povinnosti

Najvyšší súd 6 Cdo 90/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: R. K., bývajúci v L., v dovolacom konaní zastúpený Mgr. V. G., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v P., proti ţalovanému: L., š.p., B., o náhradu škody a splnenie inej povinnosti, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Povaţská Bystrica pod sp.zn. 8 C 131/2004, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z

1. augusta 2009 sp.zn. 19 Co 216/2008, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Povaţská Bystrica (súd prvého stupňa) rozsudkom z
2. júna 2008 č.k. 8 C 131/2004-189 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal, aby súd uloţil ţalovanému povinnosť nahradiť mu škodu 17 500,-- Sk, ako aj povinnosť uviesť prístupovú cestu cez pozemok parc. č. X. v kat. území L. do pôvodného stavu v dĺţke X. m po oboch stranách cesty a odstrániť na tejto ceste vzniknuté koľaje tak, aby sa mohol dostať na svoj pozemok parc. č. X.. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania v sume 17 915,50 Sk. Krajský súd v Trenčíne (odvolací súd) rozsudkom z
3. augusta 2009 sp.zn. 19 Co 216/2008 rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil. Zmenil ho len vo výroku o trovách prvostupňového konania, a to tak, ţe ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania v sume 451,43 eur. Ţalobcovi uloţil aj povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume 74,02 eur. Odvolací súd sa stotoţnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa o veci samej a preto podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (O.s.p.) potvrdil odvolaním ţalobcu napadnutý rozsudok súdu niţšieho stupňa. Zmenu 2 6 Cdo 90/2010 napadnutého rozhodnutia o trovách konania odôvodnil nesprávnosťou určenia rozsahu trov konania súdom prvého stupňa. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Uviedol, ţe dovolanie odôvodňuje dovolacími dôvodmi podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. Napadnutému rozsudku vytýka, ţe vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nezaoberá sa skutočnosťami, ktoré uviedol v odvolaní a ţe nerieši správne jeho aktívnu legitimáciu. Rozhodnutie odvolacieho súdu je podľa ţalobcu nezrozumiteľné, nejasné „a vzbudzuje pochybnosti o jeho dôveryhodnosti“. Vytýka odvolaciemu súdu i to, ţe nevykonal ním navrhnuté dôkazy, resp. ţe uţ vykonané dôkazy nedoplnil podľa jeho návrhov. Ţalobca má z týchto dôvodov za to, ţe konanie odvolacieho súdu je postihnuté vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ktoré vyústili do nesprávneho právneho posúdenia veci. Ţalovaný navrhol dovolanie „zamietnuť“, keďţe nie je prípustné a nie je opodstatnené ani tvrdenie ţalobcu, ţe konanie je postihnuté inou vadou majúcou za následok nesprávnosť rozhodnutia o veci samej. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok bol podaný proti takému rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo taký rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, 3 6 Cdo 90/2010 vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p. v znení do
4. februára 2010). V danom prípade dovolanie ţalobcu smeruje proti rozsudku, ktorý nevykazuje znaky niektorého z rozsudkov uvedených v označených zákonných ustanoveniach. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, nedostatok návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu uvedených vád konania dovolací súd nezistil. K námietke ţalobcu, ţe súdy nevykonali ním navrhnuté dôkazy, dovolací súd uvádza, ţe nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv účastníka nie je postupom, ktorým sa mu odníma moţnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môţe to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti rozhodnutia (viď napr. aj rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993 a pod č. 125/1999). Nevykonanie dôkazov, resp. nedoplnenie dôkazov podľa jeho návrhov naostatok ani ţalobca nepovaţuje za vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Ţalobca v dovolaní opakovane vadu konania spočívajúcu v nevykonaní dôkazov ním navrhnutých spája s inou vadou konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p). Iná vada konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska dovolateľom tvrdenej existencie tzv. inej vady konania 4 6 Cdo 90/2010 v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. treba uviesť, ţe dovolací súd môţe pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode aţ vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde). Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil tým, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, ţe nesprávne právne posúdenie veci povaţuje Občiansky súdny poriadok za prípustný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ktorý ale moţno uplatniť iba vtedy, ak je dovolanie procesne prípustné. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Dovolanie je v Občianskom súdnom poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno v dovolacom konaní podrobiť napadnuté rozhodnutie vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/, b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vád. Keďţe ţalobca napadol dovolaním rozsudok krajského súdu v celom rozsahu, k tej časti dovolania, ktorou je napadnutý aj výrok rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania, je potrebné uviesť, ţe táto časť dovolania smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou 5 6 Cdo 90/2010 rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento charakter nestráca, i keď rozhodnutie o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho pojaté (§ 167 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (viď § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska; dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (§ 239 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 ale neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Predmetné ustanovenie teda vylučuje prípustnosť dovolania ţalobcu proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania. Keďţe ani vo vzťahu k tomuto výroku nebola preukázaná procesná vada konania zakladajúca zmätočnosť, nemoţno prípustnosť dovolania proti tomuto výroku vyvodiť ani z § 237 O.s.p. Nakoľko prípustnosť dovolania ţalobcu vo veci samej nemoţno vyvodiť z ustanovení § 238 O.s.p. a vo veci trov konania z ustanovení § 239 O.s.p., a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, ţe by konanie na súdoch niţšieho stupňa bolo postihnuté vadami uvedenými v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný. V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení 6 6 Cdo 90/2010 s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd napriek tomu úspešnému účastníkovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodal návrh na ich náhradu (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
5. augusta 2010 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová