Obsah (5)

§ 193§ 15§ 3§ 23§ 206

N a j v y š š í s ú d 4 Tost 14/2016 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Martina Piovartsyho a členov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr

§ 193ods.

1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosť vyţiadanej osoby M. S. sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Na návrh prokurátora Krajskej prokuratúry v Ţiline zo

1. marca 2016, sp. zn. KPtm 13/16/5500-3, Krajský súd v Ţiline uznesením z
2. marca 2016, sp. zn. Ntc 9/2016,

§ 15ods.

2 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EZR“) rozhodol tak, ţe vzal občana Č. M. S., narodeného XY v B., trvale bytom Ř., okres F., Č., do predbeţnej väzby s tým, ţe táto začala plynúť 6. marca 2016 o 10.10 hod. a vykoná sa v Ústave na výkon väzby v Ţiline. Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení sťaţnosť M. S., ktorý ju prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. R. B. dodatočne odôvodnil. V písomnom odôvodnení sťaţovateľ uviedol, ţe vydané uznesenie je nesprávne a nezákonné, pretoţe nástupu výkonu trestu odňatia slobody v Českej republike sa nevyhýbal, o jeho nariadení nemal vedomosť, výzva na nástup mu nebola doručená. Konania pred odvolacím súdom sa nezúčastnil. Miesto jeho pobytu bolo známe viacerým osobám, 2 4 Tost 14/2016 s príslušnými orgánmi spolupracoval, nebol na úteku, na Slovensku, kde bol zadrţaný, bol s dcérou na prázdninách. Tvrdenie, ţe páchal ďalšiu trestnú činnosť a má dlhy vo výške 24 miliónov, je

neho klamstvo. Opätovne vyhlásil, ţe je osobou disponujúcou platným diplomatickým pasom R., preto poţíva diplomatické výsady a imunity. Zároveň spochybnil správnosť uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky vydaného 22. júla 2015, sp. zn. 11 Teu 25/2015, v rámci ktorého bola jeho diplomatická imunita skúmaná, a uviedol, ţe toto rozhodnutie bolo vydané v súvislosti s inými dokladmi, šetrenie vo vzťahu k diplomatickému pasu neprebehlo a súd sa ním ani nezaoberal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby napadnuté uznesenie bolo zrušené a aby bol prepustený z predbeţnej väzby na slobodu. Najvyšší súd ako súd nadriadený po preskúmaní veci zistil, ţe sťaţnosť proti napadnutému rozhodnutiu je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou, v zákonom stanovenej lehote a na zákonom určenom mieste. Na základe podanej sťaţnosti najvyšší súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, ţe sťaţnosť vyţiadanej osoby nie je dôvodná.

§ 15ods.

1 zákona o EZR účelom predbeţnej väzby je zabezpečiť prítomnosť zadrţanej osoby na území Slovenskej republiky tak, aby nedošlo k zmareniu účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze, pokým orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem na jej vydaní, nepredloţí originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, ak sa preklad vyţaduje.

§ 15ods.

2 zákona o EZR sudca krajského súdu je povinný do 48 hodín od prevzatia zadrţanej osoby a od doručenia návrhu prokurátora na vzatie do predbeţnej väzby, túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí do predbeţnej väzby alebo ju prepustiť na slobodu. Dôvodmi väzby

všeobecného predpisu o trestnom konaní nie je pritom viazaný. Ak sudca rozhodne, ţe sa zadrţaná osoba ponecháva na slobode, súčasne môţe rozhodnúť o uloţení primeraných opatrení alebo obmedzení na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania

všeobecného predpisu o trestnom konaní, ktorý sa pouţije primerane. Ak v čase rozhodovania o predbeţnej väzbe nie je k dispozícii európsky zatýkací rozkaz, sudca krajského súdu rozhoduje na návrh prokurátora, ku ktorému je pripojený záznam

§ 3písm.

l/. 3 4 Tost 14/2016 Základným účelom predbeţnej väzby, ktorý je vymedzený legálnou definíciou citovaného ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o EZR, je zabezpečiť prítomnosť zadrţanej osoby na území Slovenskej republiky tak, aby nedošlo k zmareniu celkového účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze, ktorým je vydanie vyţiadanej osoby do štátu pôvodu na trestné stíhanie prípadne na vykonanie uţ uloţeného trestu. Pri rozhodovaní o predbeţnej väzbe preto súd nie je viazaný dôvodmi väzby v zmysle § 71 Tr. por., ale rozhoduje výlučne s ohľadom na uvedený účel. Prípady, kedy voči zadrţanej osobe nebude realizovaná predbeţná väzba, budú teda výnimočné a spravidla pôjde o situácie, kedy je daný niektorý z obligatórnych dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu

§ 23ods.

1 zákona o EZR, prípadne budú existovať iné závaţné okolnosti. Z obsahu predloţeného spisu vyplýva, ţe krajský súd o predbeţnej väzbe M. S. rozhodol na základe návrhu Krajskej prokuratúry v Ţiline, ktorá podaný návrh odôvodnila skutočnosťami uvedenými v európskom zatýkacom rozkaze vydanom Krajským súdom Ostrava z

1. februára 2016, č. 32 T 2/
2. Na základe európskeho zatýkacieho rozkazu, vydaného justičným orgánom Českej republiky ako štátu pôvodu, bolo ţiadané vydanie M. S., občana Českej republiky s trvalým pobytom tamtieţ, na výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov pre obzvlášť závaţný zločin sprenevery

§ 206ods.

1, ods. 5 písm. a/ Trestného zákonníka Českej republiky, ktorý mal spáchať na skutkovom základe, ako je uvedený v európskom zatýkacom rozkaze. Trest bol vyţiadanej osobe právoplatne uloţený rozsudkom Krajského súdu v Ostrave z

1. novembra 2014, sp. zn. 32 T 2/2006, a príkaz na dodanie do výkonu trestu bol vydaný tým istým súdom dňa
2. decembra
3. M. S. bol zadrţaný
4. marca 2016 o 10.10 hod. v O. (okres Č.). Po preskúmaní predmetnej veci najvyšší súd dospel k záveru, ţe krajský súd o vzatí M. S. do predbeţnej väzby rozhodol v súlade so zákonom, pretoţe v posudzovanom prípade boli na uvedený postup splnené zákonné podmienky uvedené v § 15 ods. 1, ods. 2 zákona o EZR. S odôvodnením rozhodnutia krajského súdu sa najvyšší súd v plnom rozsahu stotoţňuje a k sťaţovateľovým námietkam uvádza nasledovné : Pokiaľ ide o tvrdenie, ţe výzva na nástup výkonu trestu sťaţovateľovi nebola doručená, túto skutočnosť nie je moţné z obsahu spisu zistiť. Napriek tomu je treba uviesť, 4 4 Tost 14/2016 ţe táto nie je pre posúdenie dôvodnosti predbeţnej väzby podstatná. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, ţe M. S. sa osobne zúčastnil súdneho pojednávania, v ktorom bolo vydané odsudzujúce rozhodnutie, bol prítomný pri jeho vyhlásení, odvolal sa a potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu mu bolo doručené (v decembri 2015). Napriek tomu, ţe o svojom právoplatnom odsúdení na nepodmienečný trest odňatia slobody a tieţ o svojej následnej povinnosti výkon tohto trestu nastúpiť vedel, vycestoval na územie Slovenskej republiky, kde sa zdrţiaval tri týţdne a na výkon trestu nenastúpil. V tejto súvislosti neobstojí ani tvrdenie sťaţovateľa, ţe si podal ţiadosť o odklad výkonu trestu, o ktorej dosiaľ nedostal vyrozumenie, pretoţe samotné podanie takejto ţiadosti automaticky nezakladá nárok na rozhodnutie v prospech ţiadateľa. Sťaţovateľ nemal dôvod sa spoliehať, ţe mu súd v tejto veci vyhovie, pričom treba zdôrazniť, ţe mal moţnosť sa o spôsobe vybavenia svojej ţiadosti na príslušnom súde informovať, resp. vycestovanie odloţiť na čas do obdrţania odpovede (rozhodnutia). Navyše neušla pozornosti najvyššieho súdu ani doba, ktorá uplynula od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu sťaţovateľovi, resp. od vydania príkazu na jeho dodanie do výkonu trestu (december 2015), do jeho zadrţania (marec 2016). Doba takmer štvrť roka, ktorú mal sťaţovateľ na nastúpenie výkonu trestu, nie je zanedbateľná a rozhodne ju nemoţno klasifikovať inak ako čas, ktorý sa sťaţovateľ snaţil získať navyše, teda čas, po ktorý sa výkonu trestu vyhýbal. Na tom nemení nič ani fakt, ţe o mieste, kde sa zdrţiaval, vedelo viacero ľudí vrátane príslušných orgánov tak, ako sťaţovateľ tvrdí. Najvyšší súd opätovne zdôrazňuje, ţe účelom predbeţnej väzby je zabezpečiť prítomnosť vyţiadanej osoby, aby táto mohla byť vydaná štátu pôvodu. Z doterajšieho konania M. S. jednoznačne vyplýva snaha vyhnúť sa výkonu trestu, ktorý mu bol v Českej republike uloţený. Vyuţitie inštitútu predbeţnej väzby je v tomto prípade na mieste, nakoľko iné prostriedky na dosiahnutie nástupu výkonu trestu dosiaľ neboli účinné. K tvrdeniu sťaţovateľa o tom, ţe na základe diplomatického pasu vydaného R. disponuje diplomatickými výsadami a imunitami, je treba uviesť, ţe nepravdivosť tohto tvrdenia sa v priebehu konania preukázala jednak vo vzťahu k Českej, jednak vo vzťahu k Slovenskej republike. Z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky z
5. júla 2015, sp. zn. 11 Teu 25/2015 vyplýva, ţe súd sa s touto námietkou vyporiadal. Vychádzajúc z vnútroštátnych šetrení, najmä z vyjadrenia Ministerstva zahraničných vecí Českej republiky, uzavrel, ţe M. S. nie je osobou poţívajúcou na území Českej republiky akékoľvek diplomatické výsady a imunity. Neobstojí preto ani námietka sťaţovateľa, ţe toto rozhodnutie bolo vydané na základe skúmania iných dokladov, pretoţe táto skutočnosť nebola 5 4 Tost 14/2016 šetrená len vo vzťahu ku konkrétnemu dokladu, ale ku konkrétnej osobe. Vo vzťahu k Slovenskej republike súd vychádzal z odpovedí Ministerstva zahraničných vecí a európskych záleţitostí Slovenskej republiky, z ktorých je zrejmé, ţe M. S. ţiadnymi diplomatickými výsadami ani imunitami nedisponuje ani na území Slovenskej republiky. K ďalším namietaným skutočnostiam zo strany sťaţovateľa, najmä k tvrdeniu, ţe sa osobne nezúčastnil konania pred odvolacím súdom, najvyšší súd uvádza, ţe tieto ako námietky v rámci dôvodov pre odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu

§ 23ods.

3 zákona o EZR budú posudzované v ďalšom konaní. V súčasnom štádiu konania pri rozhodovaní o predbeţnej väzbe je posudzovanie týchto otázok predčasné a pre rozhodnutie o väzbe nepodstatné. Najvyšší súd taktieţ konštatuje, ţe v predmetnom konaní boli dodrţané všetky zákonné postupy (predovšetkým výsluch vyţiadanej osoby v prítomnosti obhajcu), všetky lehoty

zákona o EZR, a v predmetnej veci nebol daný dôvod na odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu

§ 23ods.

1 zákona o EZR, preto ani z tohto hľadiska nebol dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia a prepustenie vyţiadanej osoby. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dospel k záveru, ţe v prejednávanej veci neexistuje ţiaden zákonný dôvod na to, aby súd vyţiadanú osobu prepustil z predbeţnej väzby na slobodu, pretoţe by bol ohrozený základný účel konania o európskom zatýkacom rozkaze. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky sťaţnosť M. S. ako nedôvodnú v zmysle § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 5. apríla 2016 JUDr. Martin P i o v a r t s y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová