Obsah (13)

§ 84§ 59§ 20§ 157§ 212§ 16§ 238a§ 40§ 3§ 245§ 219§156§ 224

Najvyšší súd 1Sžso/67/2014 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu I

§ 84ods.

4 písm. a) zákona 2 1Sžso/67/2014 č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku tieţ „zák. č. 328/2002 Z. z.“) ţalovaný konajúci prostredníctvom osoby riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra Slovenskej republiky postupom

§ 59ods.

2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „Správny poriadok“) zamietol odvolanie proti rozhodnutiu riaditeľa Riaditeľstva cudzineckej polície Banská Bystrica Úradu hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. p.: ÚHCP-BB-75-014/2010 z 22.07.2010 (ďalej na účely rozsudku len ..prvostupňové rozhodnutie“, resp. „prvostupňový orgán“) a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

84 ods. 4 písm. a) zák. č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (t. j. 26.10.2010) odvolacím orgánom v konaní o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia a dávkach

všeobecných predpisov o sociálnom poistení je minister, ak ide o rozhodnutie útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva, a v ostatných prípadoch nadriadený určený

osobitného predpisu [odkaz na poznámku pod čiarou č. 35a) smeruje na ust. § 58 ods. 1 Správneho poriadku]. 2. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím sa ţalobcovi sluţobne zaradenému v stálej štátnej sluţbe vo funkcii referent Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica

§ 20ods.

1 písm. b), § 22 zák. č. 328/2002 Z. z. a § 3 a § 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaţenie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov nepriznala náhrada za bolesť vo výške 19.955 € za sluţobný úraz, ktorý ţalobca utrpel dňa 11.02.2009 pri dopravnej nehode so sluţobným cestným vozidlom, nakoľko ţalovaný (sluţobný úrad) pri tomto sluţobnom úraze nenesie zodpovednosť za poškodenie jeho zdravia. 3. Ţalovaný pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu, ţe ţalobca dňa 11.02.2009 viedol sluţobné motorové vozidlo továrenskej zn. Š. F. C., EČ: B. X. C. (ďalej na účely rozsudku len „vozidlo žalobcu“) v smere Veľký Krtíš, kde na ceste II. triedy č. 527 v km 41,90 dostal šmyk, následkom čoho prešiel do protismernej časti vozovky, kde sa čelne zrazil s protiidúcim osobným motorovým vozidlom továrenskej zn. H. C.. Po náraze 3 1Sžso/67/2014 osádka vozidla ţalobcu vypadla z vozidla von, pričom ţalobca ako vodič utrpel mnohopočetné zranenia (ďalej na účely rozsudku len „úraz žalobcu“). Obdobne aj spolujazdec P.. T. H. utrpel veľa ťaţkých zranení s dobou práceneschopnosti najmenej 112 dní. V súvislosti s dopravnou nehodou vozidla ţalobcu bolo proti ţalobcovi dňa 11.02.2009 začaté trestné stíhanie za prečin ublíţenia na zdraví, následkom čoho bol ţalobca rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši právoplatne odsúdený za prečin ublíţenia na zdraví

§ 157ods.

1, odsek 2 písm. a) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu dvoch rokov.

1. Z predmetného rozsudku pre ţalovaného vyplynulo, ţe konanie ţalobcu bolo právne kvalifikované ako porušenie ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 8/2009 Z. z.“). Zbavenie sa zodpovednosti za úraz ţalobcu bolo ţalovaným odôvodnené tým, ţe k poškodeniu zdravia ţalobcu došlo jeho zavineným konaním, pri ktorom porušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej sluţby a poţiarnej ochrany, pričom konkrétne porušil § 16 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z.
2. Ţalobca dňa 26.05.2010 doručil na prvostupňový orgán ţiadosť o dávku úrazového zabezpečenia za svoj úraz, prostredníctvom ktorej poţadoval priznanie a výplatu dávky úrazového zabezpečenia, a to náhrady za bolesť vo výške 19.955,- €

zák. č. 328/2002 Z. z.

1. Proti prvostupňovému rozhodnutiu ţalobca podal administratívne odvolanie. Odmietal argumentáciu, ţe k dopravnej nehode došlo z dôvodu nedostatočného venovaniu sa riadeniu svojho vozidla. Poukázal na to, ţe v trestnom konaní ktoré bolo proti nemu vedené, nebolo zistené, ţe by viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok, jazdil riskantným spôsobom, alebo sa dopustil obdobného závaţného porušenia pravidiel cestnej premávky a za vinu mu bolo kladené len neprispôsobenie jazdy stavu a povahe vozovky. V trestnom konaní vedenom pred Okresným súdom Veľký Krtíš sp. zn. 8T 126/2009 na tieto okolnosti súd prihliadol pri stanovení výšky trestu, ktorý vymeral 4 1Sžso/67/2014 nad dolnou hranicou trestnej sadzby a výkon trestu podmienečne odloţil na skúšobnú dobu dvoch rokov.
2. Ţalobca tieţ vyjadril názor, ţe jedným z dôvodov, pre ktorý k nehode došlo, bol aj naliehavý charakter činnosti v zmysle inštruktáţe na vykonanie sluţby, keď pri nástupe do sluţby bol inštruovaný o nutnosti eliminácie moţného hromadného neoprávneného opustenia objektu pobytového tábora ţiadateľmi o udelenie azylu v Slovenskej republiky. Vo vzťahu k vzniknutej škode ţalobca tieţ uviedol, ţe porušenie ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 73/1998 Z. z.“), nebolo jedinou príčinou vzniku dopravnej nehody a za ďalšie príčiny vzniku škody označil naliehavosť pracovnej úlohy v zmysle § 68 ods. 1 a 2 zák. č. 73/1998 Z. z., stav vozovky a taktieţ skrátenie nepretrţitého odpočinku medzi dvomi sluţbami.
3. S poukazom na ustanovenia § 174 ods. 1 a § 175 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z. ţalovaný vyslovil záver, ţe ţalobca zavinil dopravnú nehodu z dôvodu, ţe nedodrţal povinnosť vodiča prispôsobiť rýchlosť jazdy najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré moţno predvídať, následkom čoho došlo k dopravnej nehode a k poškodeniu jeho zdravia, ako aj zdravia ďalších účastníkov cestnej premávky.

ustanovenia § 174 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec platí, že ak pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním došlo k poškodeniu zdravia policajta alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „služobný úraz"), zodpovedá za škodu tým vzniknutú služobný úrad. Služobným úrazom nie je úraz, ktorý sa policajtovi prihodil na ceste do služby a späť, s výnimkou, ak bol mimoriadne povolaný na miesto výkonu štátnej služby alebo iné dohodnuté miesto nadriadeným.

ustanovenia § 175 ods. 1 písm. a) zák. č. 73/1998 Z. z. v citovanom znení služobný úrad sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že škoda bola spôsobená tým, že policajt svojím zavinením porušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie boli sústavne vyžadované a kontrolované a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody. 5 1Sžso/67/2014

1. Z podaných námietok ţalovaný sa stotoţnil iba s námietkou ţalobcu, ţe nie je pravdou, ţe sa dostatočne nevenoval riadeniu svojho vozidla. Ďalej sa ţalovaný vyjadril k zvyšným námietkam ţalobcu, t. j. k námietke - poveternostných podmienok, - naliehavý charakter činnosti v zmysle inštruktáţe na vykonanie sluţby ako aj - k skráteniu nepretrţitého odpočinku medzi dvoma sluţbami na menej ako zákonom stanovených 12 hodín, ktoré všetky uvedené vyhodnotil ako nedôvodné. II. Konanie na prvostupňovom súde A)
2. Proti tomuto rozhodnutiu ţalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podal na Krajský súd v Bratislave ţalobu (označenú ako návrh) zo dňa 02.01.
4. Ţalobca tak ako aj v administratívnom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu nesúhlasí s nepriznaním náhrady za bolesť a jeho argumentácia je v podstate obdobná ako v odvolacom správnom konaní. V súvislosti s uvedeným taktieţ namietal, ţe ţalovaný v napadnutom rozhodnutí a jemu predchádzajúcom konaní nevyhodnotil všetky namietané skutočnosti a na základe vyššie uvedeného ţiadal, aby krajský súd vrátil vec ţalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci.
5. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k ţalobe uviedol, ţe predmetom konania a rozhodovania bolo posúdenie, či ţalobca spĺňal zákonom stanovené podmienky na priznanie uvedenej dávky sociálneho zabezpečenia, ktorá je upravená zákonom č. 328/2002 Z. z. a to náhrady za bolesť. Predmetom konania nebolo rozhodovanie o tom, či ţalobca utrpel úraz, ktorý by bolo moţné povaţovať za sluţobný úraz tak, ako to vyplýva z ustanovení zák. č. 73/1998 Z. z. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu navrhuje ţalovaný ţalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 6 1Sžso/67/2014 B)
6. Následne Krajský súd v Bratislave ako prvostupňový súd uznesením č. k. 1S 2/2011-46 zo dňa 19.01.2012 konanie zastavil. Na základe podaného odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. lSţso 6/2012 zo dňa 24.09.2012 rozhodol tak, ţe súd prvého stupňa pri posudzovaní lehoty na podanie ţaloby konkrétne elektronické podanie nesprávne posúdil a zastavením konania odňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom. Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil zastavujúce uznesenie a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
7. V ďalšom konaní krajský súd ako súd prvého stupňa na základe vykonaného prieskumu dospel k záveru, ţe je nutné napadnuté rozhodnutie ţalovaného zrušiť

ustanovenia § 250j ods. 2 písm.

1. c)O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 15. V súvislosti s poukazom na ustanovenia § 174 ods. 1, § 175 ods. 1 písm.
2. a)zák. č. 73/1998 Z. z. ako aj 1 ods. 1, § 20 ods. 1 písm. b), § 22 a § 88 zák. č. 328/2002 Z. z. krajský súd zdôraznil, ţe z doteraz vykonaného dokazovania nie je moţné jednoznačne určiť, ţe len výlučne ţalobca porušil niektorú povinnosť uloţenú vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Krajský súd tieţ vyslovil názor, ţe zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzali správne orgány, bolo nedostačujúce na posúdenie veci. 16. V súvislosti s uvedeným krajský súd poukázal na príčinu dopravnej nehody z technického hľadiska, ktorá bola identifikovaná v odbornom stanovisku č. 04/2012 z 09.01.2012 vypracovaného Ústavom súdneho inţinierstva v Ţiline. Uvedenou príčinou bol šmyk vozidla ţalobcu na šmykľavom povrchu vozovky na moste. Znalec v tomto odbornom posudku okrem nastolených pochybností ohľadne jednotlivých príčin šmyku vozidla ţalobcu (t. j. bez námrazy na moste, vplyvu vyjazdených koľají na vozovke, absencie označení nebezpečného úseku alebo odstránenia rozporov o popise povrchu komunikácie) nastolil poţiadavku vypracovania ďalšieho znaleckého posudku, ktorý by sa zaoberal všetkými uvedenými prvkami. 7 1Sžso/67/2014 17. Preto krajský súd vymedzil budúcu úlohu ţalovaného, ţe v ďalšom konaní by mal doplniť dokazovanie formou znaleckého posudku, ktorý by sa zaoberal vyššie opísanými prvkami príčin vzniku dopravnej nehody z technického hľadiska. III. Odvolanie žalovaného/stanoviská A) 18. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 07.07.2014 (č. l. 125) proti rozsudku prvostupňového súdu ţalovaný uviedol ako odvolací dôvod ţe rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). 19. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky v krátkosti sumarizuje odvolacie námietky ţalovaného: - z opisu kinetiky šmyku vozidla ţalobcu ako aj jeho následkov vyplýva trestná zodpovednosť ţalobcu za prečin ublíţenia na zdraví

§ 157ods.

1 a odsek 2 písm. a) Trestného zákona, - ţalobca bol rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp. zn. 8T 126/2009-330 zo dňa 20.01.2010 právoplatne odsúdený za uvedený prečin, - základom trestno-právnej kvalifikácie konania ţalobcu bol záver okresného súdu, ţe ţalobca porušil ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 8/2009 Z. z.“), - uvedené porušenie povaţuje aj ţalovaný za porušenie dôleţitej povinnosti, ktorá je ţalobcovi uloţená zákonom, nakoľko má spravidla za následok zvýšené nebezpečenstvo pre ţivot a zdravie ďalších účastníkov cestnej premávky, čo ţalobca mal

ţalovaného sám doznať, - s výsledkami konania spočívajúceho vo vyšetrení sluţobného úrazu ţalobcu a záverom príslušného nadriadeného bol oboznámený aj ţalobca, čo ţalovaný v inom konaní o ţiadosti na priznanie dávky nie je oprávnený spochybniť alebo obnoviť, - potom predmetom konania a rozhodovania o priznanie nároku na dávku vedeného u ţalovaného bolo posúdenie, či ţalobca spĺňal zákonom stanovené podmienky na priznanie náhrady za bolesť ako dávky sociálneho zabezpečenia, ktorá je upravená zák. č. 328/2002 Z. z. a nie obnova alebo preskúmanie pôvodného konania o vyšetrení sluţobného úrazu, 8 1Sžso/67/2014 - námietky o jednej z príčin vzniku škody – sluţobného úrazu a o výskyte iných príčin mal ţalobca moţnosť uplatniť v rámci trestného konania, a to pred tým, neţ sa sám doznal, ţe jedinou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo porušenie povinnosti, ktorá mu vyplývala z ustanovenia § 16 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z.

1. Záverom ţalovaný navrhol zmeniť napadnutý rozsudok krajského súdu tak, ţe zamietne ţalobu. B)
2. Z vyjadrenia ţalobcu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne z 22.08.2014 vyplýva, ţe sa s rozsudkom krajského súdu stotoţňuje.
3. Ďalej sa vyjadril k povinnosti správneho súdu vychádzať z pôvodného skutkového stavu, k nepriaznivému zdravotnému stavu ţalobcu počas trestného konania, k neochote ţalovaného preskúmať všetky skutočnosti tvrdených ţalobcom, absencii argumentov ţalovaného k odbornému stanovisku Ústavu súdneho inţinierstva v Ţiline, k ďalšiemu sporu so ţalovaným pri výške miery zníţenia pracovnej schopnosti ţalobcu v dôsledku sluţobného úrazu ako aj k moţnosti ovplyvňovania rozhodovacej nezávislosti ţalovaného úspornými opatreniami v rezorte ţalovaného.
4. Z uvedených dôvodov ţalobca ţiadal napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. IV. Právne názory odvolacieho súdu
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov 9 1Sžso/67/2014 uvedených v odvolaní

§ 212v spojení s § 246c ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto napadnutý rozsudok postupom

220 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 zmenil tak, ţe ţalobu

250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

1. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä podmienky konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd celkom nestotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. S týmto zistením súvisí potom skutková otázka, či je nutné pre dostatočné zistenie skutkového stavu poţadovať vyhotovenie znaleckého posudku v tom rozsahu, ako naznačil krajský súd. Práve tento právny názor aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
2. Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, ţe krajský súd sa v svojom odôvodnení zaoberal preverovaním zistenia skutkového stavu s výsledkom, ţe je nedostačujúce na posúdenie veci.
3. Následne, vychádzajúc z odborného stanoviska č. 04/2012 zo dňa 09.01.2012 dospel k názoru o nutnosti zadováţiť znalecký posudok na doplnenie dokazovania za tým účelom, aby sa zaoberal vyššie uvedenými (viď bod č. 17) prvkami príčin vzniku dopravnej nehody z technického hľadiska. Tento svoj právny názor však krajský súd vyslovil vo všeobecnej rovine, ktorý nezodpovedá zákonným poţiadavkám na odôvodnenie rozsudku, ktoré sú zakotvené v ustanovení § 157 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. Navyše krajský súd mal k dispozícii (č. l. 87) iný znalecký posudok, a to č. 26/2009 vypracovaný k 11.02.2009 (ďalej na účely rozsudku len „znalecký posudok 26“), ktorý nebol 10 1Sžso/67/2014 v trestnom konaní spochybnený a ani hore uvedené odborné stanovisko nespochybnilo znalecký posudok 26 po metodickej a formálnej stránke. Závaţnosť by konštatovanie osôb uvedených na odbornom stanovisku o pochybnostiach ohľadne správnosti výpočtu rýchlosti vozidla ţalobcu pre Najvyšší súd nadobudlo iba vtedy, ak by odborné stanovisko numerickým spôsobom ponúklo „správnejšie“ vypočítanie rýchlosti vozidla ţalobcu. Potom by konajúci súd mohol na základe porovnania odchýlky posúdiť relevanciu takto zmeneného údaju na zistený skutkový stav. Toto sa však odborné stanovisko neobsahovalo.
4. Vzhľadom na takéto odôvodnenie zrušenia napadnutého rozhodnutia krajským súdom sa Najvyšší súd musí vrátiť ku svojej doterajšej rozhodovacej činnosti. Prostredníctvom svojej judikatúry neustále poukazuje na nutnosť dodrţiavať zásadu právnej istoty (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky), t. j. ţe v obdobných veciach je moţné sa od predchádzajúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu meritórne odchýliť iba, ak sa podstatne zmenili skutkové okolnosti a právny základ pre vyhlásenie súdneho rozhodnutia. Preto s princípom právnej istoty je tesne spojená kontinuita právnych názorov súdov na riešenie obdobných vecí. Z uvedeného dôvodu sa Najvyšší súd aj v tejto veci stotoţňuje s právnym názorom vysloveným konajúcim senátom v obdobnej veci, a to prostredníctvom rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa
5. augusta 2013 vo veci sp. zn. 1So/57/2012,

ktorého (konajúci senát cituje v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 7 O.s.p. v rozsahu relevantnom pre odôvodnenie svojich niţšie vyslovených záverov, v podrobnostiach je text rozsudku zverejnený na internetovej stránke Najvyššieho súdu): „Občiansky súdny poriadok medzi zrušovacie dôvody správneho súdnictva spojené so skutkovým stavom zaraďuje najmä také zistenie skutkového stavu, ktoré je zákonodarcom prezentované ako nedostačujúce na posúdenie veci (viď § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.). Uvedená vada v zistení skutkového stavu (t. j. nie riadne zistený skutkový stav) môže kolísať v rôznych medziach, a to: neúplné zistený, tzn. s riadnou oporou v právnom poriadku neboli zistené všetky potrebné skutočností (napríklad prehliadnutie konkrétnej skutočnosti alebo odmietnutie vykonania predkladaného alebo požadovaného dôkazu a iné), nedostatočne (kvázi úplne) zistený, tzn. bez riadnej opory v právnom poriadku (napríklad následkom omylu pri výbere ustanovenia) 11 1Sžso/67/2014 boli zistené celkom iné a teda nepotrebné skutočnosti, poprípade s riadnou oporou v právnom poriadku boli predložené alebo získané dôkazné prostriedky nesprávne vyhodnotené (napríklad špatne určený vek žiadateľa alebo jeho zdravotné postihnutie, a to aj na základe nepravdivých, falšovaných či pozmenených informácií alebo dokumentov, alebo zamlčaním podstatných údajov dôležitých pre dávkové konanie a iné vady skutkového stavu), alebo nelegálne zistený skutkový stav, tzn. v rozpore s právnym poriadkom (najmä v rozpore správnym predpisom upravujúcim oprávnené používanie rôznych zisťovacích metód a s následkami uvedenými v ustanovení § 7 ods. 3 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov /zákon o ochrane pred odpočúvaním/).“

1. Nakoľko krajský súd bliţšie svoj právny názor o nedostatočne zistenom skutkovom stave bliţšie neodôvodnil napríklad tým, ţe dospel k záveru o neúplnom zistení skutkového stavu alebo o kvázi neúplnom zistení tohto skutkového stavu na základe absencie niektorých dôkazných prostriedkov (avšak za absenciu dôkazného prostriedku Najvyšší súd nemôţe povaţovať všeobecne formulovaný návrh Ústavu súdneho inţinierstva na vypracovanie znaleckého posudku pri existencii znaleckého posudku 26), musel Najvyšší súd preskúmať napadnuté rozhodnutie predovšetkým z hľadiska dostatočne zisteného skutkového stavu.
2. Tak prvostupňový orgán ako aj ţalovaný zhodne dospeli k záveru, ţe na základe aplikácie ustanovenia § 175 ods. 1 písm. a) zák. č. 73/1998 Z. z. sa sluţobný úrad celkom zbavil zodpovednosti, nakoľko sa preukázalo, ţe škoda bola ţalobcovi spôsobená tým, ţe ţalobca ako policajt svojim zavinením porušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej sluţby a poţiarnej ochrany (ďalej na účel rozsudku len „prikázané pravidlá správania“), hoci bol s nimi riadne oboznámený a ich znalosť a dodrţiavanie boli sústavne vyţadované a kontrolované, a táto skutočnosť bola jedinou príčinou škody. 12 1Sžso/67/2014 Správanie, ktorým ţalobca mal porušiť prikázané pravidlá správania,

obidvoch správnych orgánov malo spočívať v porušení povinnosti uloţenej v § 16 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. Tento záver vyslovila osobitná trojčlenná komisia prostredníctvom bodu č. 4 a 5 písm. c) Správy č. UHCP-RCP-BB-75-10/2010 zo dňa 25.03.2010 o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti so sluţobným úrazom alebo chorobou z povolania (ďalej na účely rozsudku len „správa“). S obsahom uvedenej správy bol ţalobca oboznámený dňa 08.04.2010, čo potvrdil svojim podpisom (viď bod č. 9 správy).

§ 16ods.

1 veta prvá zák. č. 8/2009 Z. z. vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. 31. Proti záverom správy ţalobca, ako vyplýva z administratívneho spisu, nepouţil ţiadny z dostupných prostriedkov administratívnej alebo súdnej ochrany, čo však bolo jeho slobodným rozhodnutím (viď čl. 12 ods. 1 a 4 ústavy Slovenskej republiky). Na tomto mieste nemôţe Najvyšší súd dať za pravdu odvolaciemu argumentu ţalovaného, ţe „žalovaný je názoru, že nemá zákonnú možnosť, aby v rámci samostatného konania vo veci nepriznania dávky sociálneho zabezpečenia – náhrady za bolesť vedeného v súlade s ustanoveniami zákona č. 328/2002 Z. z. preskúmal aj samostatné konanie vedené príslušným nadriadeným žalobcu

ustanovení ôsmej časti zákona č. 73/1998 Z. z. vo veci služobného úrazu žalobcu a prípadného rozsahu možnej zodpovednosti služobného úradu za spôsobenú škodu.“, nakoľko pre také konanie sa vyţaduje vydanie rozhodnutia s náleţitosťami v zmysle § 241 zák. č. 73/1998 Z. z. Naopak správa uvedeným zákonným poţiadavkám nevyhovuje. Avšak uvedená vada správneho konania nemá takú intenzitu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, aby naplnila zrušovací dôvod v zmysle § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a ani ţalobca sa nesnaţil na takúto vadu mu dostupnými právnymi prostriedkami správne orgány upozorniť.

1. Takisto z rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp. zn. 8T 126/2009-330 zo dňa
2. januára 2010 vyplýva nespochybniteľný záver, ţe ţalobca ako obţalovaný na hlavnom pojednávaní uznal svoju vinu zo spáchania skutku, ktoré viedlo k záveru okresného súdu o zavinenom porušení § 16 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. Uvedené skutočnosti je moţné v súlade s ustanovením § 238a zák. č. 73/1998 Z. z. označiť za rozhodnutie 13 1Sžso/67/2014 o otázke, ktorým je prvostupňový orgán viazaný a o ktorom si nemôţe vytvoriť svoj právny úsudok. Na základe uvedeného má Najvyšší súd preukázané, ţe správne prvostupňový orgán pri rozhodovaní o ţiadosti ţalobcu na priznanie dávky úrazového zabezpečenia za sluţobný úraz vychádzal z relevantných skutočností, ktoré boli pri prerokovaní správy oznámené aj ţalobcovi.

§ 238azák.

č. 73/1998 Z. z. platí, že ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, je oprávnený orgán takýmto rozhodnutím viazaný.

1. Pre splnenie zákonnej podmienky o riadnosti oboznámenia s prikázanými pravidlami správania a o pravidelnosti kontroly ich znalosti a dodrţiavania Najvyšší súd odkazuje na záznam o úraze č. 2/2009, v ktorom sa potvrdzuje pravidelnosť školení ako aj dátum a meno osoby, ktorá toto školenie vykonala.
2. Ţalobca tieţ brojil proti právnemu záveru ţalovaného, ţe porušenie prikázaných pravidiel správania nebolo jedinou príčinou škody, nakoľko namietal nezohľadnený vplyv poveternostných podmienok, naliehavý charakter vykonávanej činnosti v daný deň a skrátenie nepretrţitého odpočinku medzi dvomi sluţbami. Najvyšší súd súladne s odvolacou argumentáciou ţalovaného (č. l. 127 rub), ţe ţalobca mal právo tieto námietky uplatniť v rámci trestného konania, a to pred tým, neţ sa sám doznal, ţe jedinou príčinou vzniku dopravnej nehody, a tým aj sluţobného úrazu, bolo porušenie povinnosti, ktorá mu vyplývala z ustanovenia § 16 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z.
3. Navyše musí odvolací súd poukázať na skutočnosti zachytené v znaleckom posudku 26, v ktorom tak svedkovia pán M. F. ako aj pán I. F. a tieţ samotný ţalobca (viď jeho vyjadrenie zo 16.03.2010 k sluţobnému úrazu) sa zhodli, ţe na mieste nehody bola namrznutá vozovka navyše pokrytá vrstvou kašovitého snehu, ktorý povrch vozovky aj na ročné obdobie (mesiac február) naznačoval ţalobcovi jeho nebezpečný charakter. Takisto zo záznamov výpovedí uvedených svedkov a ani z tvrdenia ţalobcu nevyplýva záver, ţe by pri plnení uvedeného naliehavého charakteru činnosti (presun 14 1Sžso/67/2014 do Pobytového tábora Opatovská Nová Ves za účelom eliminácie moţného hromadného neoprávneného opustenia objektu pobytového tábora ţiadateľmi o udelenie azylu v Slovenskej republike) pouţíval v súlade s ustanovením § 40 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. zvláštne výstraţné znamenie, ktorého by ho pomohlo ostatným vodičom identifikovať ako vozidlo s právom prednostnej jazdy, ktoré v tom okamihu plní špeciálnu úlohu, a v dôsledku aby zvýšili opatrnosť jazdy.

§ 40ods.

1 zák. č. 8/2009 Z. z. v citovanom znení vodič vozidla, ktorý pri plnení špeciálnych úloh používa typické zvukové znamenie doplnené zvláštnym výstražným modrým svetlom alebo červeným svetlom, prípadne ich kombináciou (ďalej len "zvláštne výstražné znamenie"), nie je povinný dodržiavať povinnosti a zákazy ustanovené týmto zákonom okrem povinností

§ 3ods.

2 písm.

1. c)a § 4 ods. 2 písm.
2. a)až e). Vodič vozidla, ktorý pri plnení špeciálnych úloh používa zvláštne výstražné znamenia (ďalej len "vozidlo s právom prednostnej jazdy"), je povinný dbať na potrebnú opatrnosť tak, aby iných účastníkov cestnej premávky neohrozil. 36. Preto Najvyšší súd musel po preskúmaní nielen napadnutého rozhodnutia ako aj správy, ktorú preskúmal v zmysle oprávnenia zakotveného pre správne súdy

§ 245ods.

1 O.s.p. vyhodnotiť námietky ţalobcu ako nedôvodné a napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné.

§ 245ods.

1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. V. 37. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu/ţalobkyne a stanoviska ţalovaného/ţalovanej ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté vo vyššie uvedenom súdnom/ych rozhodnutiach (čl. 1 ods. 1 ústavy), najmä uţ v citovanom rozhodnutí sp. zn. 1So/57/2012, pri ktorom Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa od jeho obsahu 15 1Sžso/67/2014 a vyslovených právnych názorov (viď účinky sledované v § 250ja ods. 4 a contrario odsek 7 O.s.p. spolu s čl. 144 ods. 1 ústavy) s prihliadnutím na ústavný princíp právnej istoty zásadne odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska v zmysle záverov judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania vydávania protirečivých rozsudkov, najmä vec Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska republika č. A-24846/94, 34165/96 aţ 34173/96, poprípade vec Borovská a Forrai v. Slovenská republika č. A-48554/10 z 25.11.2014), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom

§ 219ods.

2 O.s.p. s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom

§156ods.

l a 3 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

1. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené ţalobcom uvádza, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaným má všetky formálne i obsahové náleţitosti rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací súd sa stotoţňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistených v predchádzajúcich konaniach o tom, ţe ţalobca nespĺňa zákonné podmienky pre potvrdenie nároku na náhradu za bolesť. Počas konania nebolo účastníkmi naznačené ani odvolací súd nedospel k záveru, ţe by sa vyskytli prekáţky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť.
2. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 224ods.

1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p.,

ktorého neúspešnému ţalobcovi právo na náhradu trov tohto konania nevzniklo.

1. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho 16 1Sžso/67/2014 zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava sociálno – poistných vzťahov spojených so vznikom alebo zánikom vzťahu sociálneho zabezpečenia alebo poistenia je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave, dňa
2. marca 2016 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová