← Slovensko

neplatnosť odstúpenia od zmluvy

Najvyšší súd 3Obdo/48/2013 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Kataríny Pramukovej v právnej veci ţalobcu: S., so sídlom T., IČO: X., zast. C. v. o. s., so sídlom Š., IČO: X., proti ţalovanému: I., s. r. o., so sídlom Š., IČO: X., o neplatnosť odstúpenia od zmluvy, na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 26Cob/151/2012-583 zo dňa

  1. marca 2013, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa
  2. marca 2013 č. k. 26Cob/151/2012-583 z a m i e t a. Ţalobca j e p o v i n n ý ţalovanému na účet jeho právneho zástupcu zaplatiť trovy dovolacieho konania vo výške 81,46 eur. 2 3Obdo/48/2013 O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Nitra rozsudkom č. k. 23Cb/87/2011-446 zo dňa
  4. 2012 rozhodol tak, ţe ţalobu o neplatnosť odstúpenia od zmluvy zamietol a o trovách konania rozhodol tak, ţe o nich rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, ţe odstúpenie od zmluvy o spolupráci na zabezpečenie ubytovacieho zariadenia uzavretej medzi ţalobcom a ţalovaným dňa
  6. 2008, ktoré učinil ţalovaný listom zo dňa
  8. 2011 je neplatné. S poukazom na ustanovenie § 80 písmeno c/ O. s. p. konštatoval, ţe ţalobca má naliehavý právny záujem na určení, či odstúpenie od zmluvy o spolupráci na zabezpečenie ubytovacieho zariadenia uzavretej medzi ţalobcom a ţalovaným dňa
  10. 2008, ktoré ţalovaný učinil listom zo dňa
  12. 2011 je neplatné. Vzhľadom na námietku vznesenú právny zástupcom ţalovaného sa zaoberal platným uzavretím zmluvy o spolupráci na zabezpečenie ubytovacieho zariadenia zo dňa
  14. 2008 ako otázkou predbeţnou, pretoţe odstúpiť moţno iba od zmluvy platnej. Zmluvu o spolupráci na zabezpečenie ubytovacieho zariadenia zo dňa
  16. 2008 na základe vykonaného dokazovania označil za uzavretú v rozpore so zákonom bez predchádzajúceho súhlasu správnej rady školy /§ 41 ods. 1 písmeno a/ zákona č. 131/2002 Z. z./ za absolútne neplatnú, keďţe rektor univerzity prekročil svoje oprávnenie konať menom vysokej školy, keď zmluvu podpísal bez predchádzajúceho súhlasu akademického senátu správnej rady univerzity. Keďţe od neplatnej zmluvy nemoţno odstúpiť, uviedol, ţe nebolo moţné posudzovať, či bolo odstúpenie od zmluvy platné alebo neplatné. Napriek takto vyslovenému právnemu záveru poznamenal, ţe ţalovaný zhotovil stavbu nad rámec dohodnutý v zmluve, minimálne so súhlasom a vedomím ţalobcu a ţe znaleckým posudkom bolo preukázané, ţe stavba má vyššiu cenu aká bola dohodnutá v zmluve /90 000 000 Sk/, a preto bol ţalobca čl. VIII ods. 5 povinný uzavrieť dodatok k zmluve, ktorým by došlo k rozšíreniu vecného plnenia ţalobcom ţalovanému a teda, ak by 3 3Obdo/48/2013 súd dospel k záveru, ţe účastníci zmluvu uzatvorili platne tak by odstúpenie od zmluvy ţalovaným určil za platné. O odvolaní ţalobcu proti tomuto rozhodnutiu ako odvolací súd rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 26Cob/151/2012-583 zo dňa
  17. marca 2013 tak, ţe prvostupňový rozsudok potvrdil a podľa § 238 ods. 3 O. s. p. pripustil dovolanie. Za otázku zásadného právneho významu označil moţnosť odlišného výkladu ustanovení zákona o vysokých školách upravujúcich obsah schvaľovania návrhov rektora na právne úkony neţ, ktorý v danom prípade pouţil odvolací súd a tieţ absenciu známej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá by riešila predmetný právny problém. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, ţe so závermi o neplatnosti zmluvy o spolupráci na zabezpečenie ubytovacieho zariadenia zo dňa
  19. 2008 sa stotoţnil. Nad rámec uvedený v pasáţi odôvodnenia, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citoval ustanovenie § 17 ods. 1 zákona o vysokých školách, nakladanie s majetkom verejnej vysokej školy upravujúce osobitný predpis /pozn. zákon č. 176/2004 Z. z./ o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcii, § 9 ods. 1 písmeno i/ veta pred bodkočiarkou zákona o vysokých školách, § 41 ods. 1 písmeno a/ zákona o vysokých školách, § 41 ods. 6 zákona o vysokých školách, § 10 ods. 1 veta prvá, § 1 ods. 1 písmeno b/ zákona č. 176/2004 Z. z., § 12 ods. 3 veta druhá zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcii. Konštatoval, ţe zmluvou o spolupráci na zabezpečenie ubytovacieho zariadenia zo dňa
  21. 2008 mal ţalobca, ktorý mal postavenie verejnej vysokej školy nadobudnúť nehnuteľnosť – ubytovacie zariadenie je vybudovaním zo strany ţalovaného na ţalobcovom pozemku s tým, ţe ako protiplnenie mal ţalobca podľa zmluvy na ţalovaného previesť vlastnícke právo k iným nehnuteľnostiam vo vlastníctve ţalobcu. Za nesporné označil, ţe vzhľadom na cenu nehnuteľností, ktoré mali byť predmetnou zmluvou ţalobcom nadobudnuté a tieţ prevedené sa na nakladanie s majetkom ţalobcu vzťahuje zákonná poţiadavka jeho predbeţného schválenia tak zo strany jeho akademického senátu /ako jedného z orgánov akademickej samosprávy verejnej školy v zmysle § 7 písmeno a/ zákona o vysokých školách/ ako aj zo strany jeho správnej rady /ako orgánu uplatňujúceho a presadzujúceho verejný záujem 4 3Obdo/48/2013 v činnosti verejnej vysokej školy, najmä v súvislosti s vyuţívaním jej majetku a finančných prostriedkov poskytnutých jej štátom v zmysle § 40 ods. 1 zákona o vysokých školách/. Za sporné označil, či predmetom schválenia uvedenými orgánmi má byť návrh právneho úkonu zmluva s uţ jasne stanovenými podmienkami ako tvrdí ţalovaný alebo či postačuje schválenie len určitého spôsobu naloţenia s majetkom verejnej školy ako naopak tvrdil ţalobca. Odvolací súd sa stotoţnil s názorom prvostupňového súdu, ţe z hľadiska uvedenej zákonnej úpravy je potrebné, aby sa predmetom schválenia stal návrh na uzatvorenie zmluvy so ţalovaným s jasne koncipovanými právami a povinnosťami, ktoré majú pre zmluvné strany z uzavretej zmluvy vyplývať a ţe tento zmluvný návrh musí byť koncipovaný uţ v štádiu uvedeného predbeţného schvaľovania tak konkrétne, ţe v prípade jeho schválenia bude jeho následným prijatím kontraktačný proces ukončený. Uvedený názor podľa odvolacieho súdu podporuje aj dikcia § 41 ods. 1 písmeno a/ zákona o vysokých školách, podľa ktorého dáva správna rada verejnej vysokej školy predchádzajúci písomný súhlas s návrhom rektora na právne úkony, ktorými má dôjsť k nakladaniu s majetkom verejnej vysokej školy. Odvolací súd za návrh právneho úkonu v tomto prípade povaţoval návrh dvojstranného právneho úkonu zmluvu, ktorá mala byť účastníkmi uzavretá uţ s presne vymedzenými zmluvnými podmienkami. Podľa odvolacieho súdu bez znalostí práv a povinností vyplývajúcich zo zamýšľanej zmluvy by napokon akademický senát ani správna rada ţalobcu nemohli adekvátne posúdiť účelnosť a výhodnosť právneho úkonu pre verejnú vysokú školu. Získanie ich súhlasu iba pre investičný zámer stroho koncipovaný podľa odvolacieho súdu je iba formálnym schvaľovacím procesom. Pri formálne poňatom schvaľovacom procese by správna rada verejnej vysokej školy nemohla adekvátne uplatniť svoje primárne zákonné poslanie vyplývajúce jej z ustanovenia § 40 ods. 1 zákona o vysokých školách. Konštatoval, ţe keďţe v prejednávanom prípade k vypracovaniu návrhu na uzavretie zmluvy došlo aţ následne po schválení investičného zámeru, nemohol byť návrh zmluvy predmetom schválenia príslušných orgánov verejnej vysokej školy. Na podporu tohto právneho názoru citoval aj ustanovenia § 12 ods. 3 vety druhej zákona č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcii. 5 3Obdo/48/2013 K otázke posúdenia naliehavého právneho záujmu odvolací súd vyslovil, ţe prvostupňový súd pri posúdení tejto otázky pochybil, nakoľko určovacia ţaloba, ktorou sa ţalobca v danom prípade domáha určenia neplatnosti odstúpenia ţalovaného od zmluvy nemôţe ani v prípade, ak by ţalobe bolo vyhovené vytvoriť pevný právny základ pre vzťah účastníkov. Z uvedeného dôvodu aj určenie neplatnosti odstúpenia ţalovaného od neplatnej zmluvy z praktického hľadiska označil za úplne neopodstatnené a teda ţaloba mala byť zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Odvolací súd z iných právnych dôvodov napadnuté rozhodnutie potvrdil. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu s vyznačenou právoplatnosťou
  23. 2013 podal dovolanie ţalobca podaním doručeným súdu
  25. 2013 a navrhol napadnutý rozsudok, ale aj rozsudok prvého stupňa zrušiť a vec im vrátiť na nové konanie, alternatívne navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a určiť, ţe odstúpenie od zmluvy o spolupráci na zabezpečenie ubytovacieho zariadenia uzavretej medzi ţalobcom a ţalovaným dňa
  27. 2008, ktoré učinil ţalovaný listom zo dňa
  28. júna 2011 je neplatné. Obidve rozhodnutia označil za také, ktoré nesprávne interpretujú zásadný dôkaz predloţený ţalobcom, a to zápisnicu zo zasadnutia Správnej rady SPU. Dovolateľ popísal podrobne skutkový stav veci s upozornením, ţe pokiaľ bude rozhodnuté v jeho neprospech bude to mať likvidačný dopad na Slovenskú poľnohospodársku univerzitu. Prípustnosť dovolania kvalifikoval ustanovením § 238 ods. 3 a § 237 písmeno f/ O. s. p. Za odňatie moţnosti konať pred súdom povaţuje to, ţe krajský súd aplikoval na posúdenie veci právne ustanovenie § 12 ods. 3 druhej vety zákona č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcii, ktorý pri doterajšom rozhodovaní nebol pouţitý a bez výzvy súdu účastníkom konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili /odkaz na rozhodnutie pod R 36/2010/. Ďalej namietal, ţe krajský súd nevykonal dokazovanie týkajúce sa udelenia súhlasu Správnej rady SPU so zmluvou, napriek tomu, ţe ţalobca na túto skutočnosť upozornil. Navrhol pre odstránenie akýchkoľvek pochybností vypočuť predsedu alebo členov správnej rady SPÚ, aby sa vyjadrili k obsahu súhlasu Správnej rady SPU tak ako je vyjadrené v písomnom uznesení. Poţiadavku zákona o vysokých školách, aby pri nakladaní s majetkom verejnej vysokej školy bol udelený súhlas akademického senátu správnej rady ţalobca povaţuje za splnenú s poukazom na písomný súhlas s investičným 6 3Obdo/48/2013 zámerom na výstavbu nového ubytovacieho zariadenia za vecné protiplnenie. I keď v čase podpisovania zmluvy neexistovala ţiadna projektová dokumentácia vzhľadom na to, ţe všetku dokumentáciu zabezpečoval ţalovaný ţalobca predpokladal, ţe akákoľvek zmena ceny, resp. jej navýšenie bude moţné iba za súhlasu ţalobcu. Ţalobca popisoval podrobne otázku ukončenia predraţenia stavby a uviedol, ţe odmena podľa ţalovaného by sa mala zvýšiť o 45 miliónov pôvodných korún. Uvedené porušenie zmluvy s ohľadom na výsledok znaleckého dokazovania posudku označil za absurdné. S poukazom na uznesenie Správnej rady SPU konštatoval, ţe výstavba nového ubytovacieho zariadenia zámenou za vecné plnenie bola správnou radou schválená. Sporným podľa ţalobcu je v podstate iba to, či predmetom schválenia uvedenými orgánmi má byť návrh právneho úkonu zmluvy s uţ jasne stanovenými podmienkami ako tvrdí ţalovaný alebo či postačuje schválenie určitého spôsobu naloţenia s majetkom verejnej školy ako tvrdí ţalobca. Názor v tomto smere povaţuje dovolateľ za nemysliteľný, nakoľko akademické orgány nemajú právnické vzdelanie a poţiadavka posudzovať a schvaľovať povinnosti a práva vyplývajúce zo zmluvného vzťahu presahuje poţiadavky zakotvené zákonom o vysokých školách. Podľa ţalobcu zákonodarca kladie výhradne dôraz k poţiadavke udeliť súhlas na vykonanie právnych úkonov a nie k samotnému právnemu úkonu. Ţalobca sa v dovolaní zaoberal výkladom zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcii a osobitne s odstúpením od zmluvy v súvislosti a s poţiadavkou ţalovaného o navýšenie vecného protiplnenia o 45 mil. Sk. K dovolaniu ţalobcu zaujal stanovisko ţalovaný podaním doručeným súdu
  31. Napadnuté rozhodnutie povaţuje za také, ktoré netrpí ţiadnymi vadami, napadnutý rozsudok je vecne správny. Za zrejmé označil, ţe uzavretá nepomenovaná zmluva medzi účastníkmi obsahuje takú úpravu práv a povinností, ktorá je odlišná od investičného zámeru, ktorým sa Správna rada SPU zaoberala a teda vôbec nepojednávala ani o minimálnej hodnote budúcej stavby ako o podmienkach, za ktorých bude vysoká škola povinná rozšíriť rozsah vecného protiplnenia vo forme nehnuteľnosti. Podľa ţalovaného i keď odvolací súd dovolanie pripustil neexistuje dôvod, pre ktorý by rozhodnutie potom po právnej stránke malo význam pre fungovanie vysokých škôl a ich akademických orgánov. K námietke ţalobcu ohľadne odlišnej aplikácie právneho ustanovenia ako bola pouţitá v prvostupňovom 7 3Obdo/48/2013 rozhodnutí poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 210/2009, podľa ktorého odvolací súd je povinný vyzvať účastníka konania, aby sa vyjadril k moţnému pouţitiu ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní pouţité vôbec nebolo, avšak len v prípade, ak je takéto doposiaľ nepouţité ustanovenie právneho predpisu pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce. Ţalovaný je presvedčený, ţe od zmluvy odstúpil platne a trvá na tom, ţe boli splnené podmienky pre odstúpenie od zmluvy, avšak s ohľadom na skutočnosť, ţe aţ v priebehu konania zistil, ţe zmluva bola uzatvorená bez predchádzajúceho súhlasu správnej rady a teda neplatne, o čom predtým vedomosť nemal. Podľa ţalovaného boli vykonané všetky dôkazy a dôkaz navrhnutý ţalobcom by bol nadbytočný, nakoľko v čase zasadnutia správnej rady dňa
  33. 2008 ešte neboli medzi účastníkmi ani vo forme návrhu predloţené, resp. formulované podstatné náleţitosti zmluvy správnej rady SPU, preto o nich ani nemohli vedieť a logicky nemohli ani vyjadriť k nim súhlas. Poukázal na ustanovenie § 41 ods. 1 písmeno a/ zákona o vysokých školách, podľa ktorého správna rada vysokej školy dáva prechádzajúci písomný súhlas k návrhom rektora na právne úkony, ktorými chce verejná škola nadobudnúť nehnuteľnosť, ktorej cena je vyššia ako päťnásobok sumy, od ktorej sa veci podľa osobitného predpisu povaţujú za hmotný majetok. Za túto cenu sa pokladá suma, za ktorú v určitom čase a na určitom mieste sa predáva taký alebo porovnateľný nehnuteľný majetok. Suma zodpovedajúca päťnásobku tejto sumy predstavuje 15 000 000 Sk, to jest, 49 799 eur. Podľa ţalovaného ţalobca nepochopil, ţe súdy konštatovali, ţe investičný zámer tak ako ho schválila správna rada SPU nespĺňa kritéria právneho úkonu z pohľadu určitosti prejavu vôle. Prvostupňový súd nehovorí o povinnosti schvaľovať text zmluvy, avšak musí byť udelený súhlas pri znalosti základných obsahových náleţitostí právneho úkonu, ktorými je predovšetkým špecifikácia predmetu plnenia v takom rozsahu, ktorý je však zrozumiteľný a ktorý umoţňuje osobe, ktorá má vyjadriť súhlas vyhodnotiť návrh. K úryvkom predloţeným ţalobcom vo vyjadrení zo dňa
  35. 2011 ţalovaný uviedol, ţe tieto sa netýkajú nadobudnutia nehnuteľného majetku, ktorého cena prevyšuje hranicu definujú § 41 ods. 1 písmeno a/ zákona o vysokých školách, a preto predloţené uznesenie nie je moţné porovnávať s predmetným uznesením správnej rady SPU v tomto spore. Podľa ţalovaného ţalobca veľmi dobre vie akým spôsobom sa formuluje súhlas k návrhu právnych úkonov, čo je zrejmé aj napr. z uznesenia 4.1 na strane 3 tej istej zápisnice zo zasadnutia správnej rady zo dňa
  37. 2008, kde je v inom prípade precízne formulovaný písomný súhlas so zámenou nehnuteľného majetku, pričom sú v ňom aj 8 3Obdo/48/2013 podrobne špecifikované dotknuté nehnuteľnosti. Napadnutý rozsudok ţalovaný povaţuje za vecne správny, a preto dovolanie navrhol zamietnuť a priznať ţalovanému trovy dovolacieho konania vo výške 11 517,05 eur. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie ţalobcu proti rozhodnutiu odvolacieho súdu s vyznačenou právoplatnosťou
  39. 2013 podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. ako podané v zákonnej lehote /§ 240 O. s. p./ a spĺňajúce náleţitosti dané ustanovením § 241 O. s. p. s tým, ţe prípustnosť dovolania je daná § 238 ods. 3 O. s. p. a ţalobca v dovolaní uvádza prípustnosť dovolania aj podľa ustanovenia § 237 písmeno f/ O. s. p. Čo sa týka prípustnosti dovolania podľa § 238 ods. 3 O. s. p. odvolací súd za otázku zásadného právneho významu označil domnienku odlišného výkladu ustanovení zákona o vysokých školách upravujúcich obsah schvaľovania návrhov rektora na právne úkony neţ, ktorý v danom prípade odvolací súd pouţil a tieţ vzhľadom na absenciu známej judikatúry Z koncipovanej otázky zásadného právneho významu nie je zrejmé, ktorých iných ustanovení sa moţnosť odlišného výkladu týka ako tých aké ustanovenia odvolací súd pouţil. Jednoznačné však je, ţe odvolací súd prípustnosť dovolania pripustil, otázku zásadného významu formuloval, tak dovolací súd sa s jej výkladom zaoberal tak ako bola odvolacím súdom zadaná. Z obsahu napadnutého rozhodnutia a predloţených dôkazov je zrejmé, ţe predmetom sporu je ţalobca ţalobcu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o zabezpečení ubytovacieho zariadenia uzavretej medzi účastníkmi konania dňa
  42. Základom pre posúdenie dôvodnosti dovolania je posúdenie označenej odvolacím súdom otázky zásadného právneho významu, a to moţnosť odlišného výkladu ustanovení zákona o vysokých školách upravujúcich obsah schvaľovania návrhov rektora na právne úkony neţ, ktorý pouţil odvolací súd v danom prípade. Dôvodom, pre ktorý obidva súdy vyslovili absolútnu neplatnosť právneho úkonu – zmluvy o zabezpečení ubytovacieho zariadenia uzavretej medzi účastníkmi dňa
  44. 2008 9 3Obdo/48/2013 je nedostatok súhlasu správnej rady SPU, čo označil za podmienku platnosti tejto zmluvy v zmysle zákona o vysokých školách. Skúmanie otázky preukázania naliehavého právneho záujmu ţalobcu na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy dovolací súd označil za právne irelevantné, nakoľko vo veci bolo rozhodnuté ako o veci, kde ţalobca naliehavý právny záujem preukázal súdom prvého stupňa a aj súdom odvolacím. Konštatovanie odvolacieho súdu v jeho rozhodnutí, v ktorom uviedol, ţe naliehavý právny záujem ţalobcu na určení nie je označil za právne bezvýznamné s poukazom na to, ţe sám odvolací súd vo veci rozhodol tak ako by podmienka naliehavého právneho záujmu splnená bola. Z ustanovenia § 41 ods. 1 písmeno a/ zákona o vysokých školách vyplýva, ţe správna rada verejnej vysokej školy dáva predchádzajúci písomný súhlas s návrhom rektora na právne úkony, ktorými chce verejná vysoká škola nadobudnúť nehnuteľný majetok, ktorého cena je vyššia ako päťnásobok sumy, za ktorú v určitom čase a na určitom mieste zvyčajne predáva taký porovnateľný nehnuteľný majetok. Zmluva o zabezpečení ubytovacieho zariadenia uzatváraná účastníkmi konania dňa
  46. 2008 jednoznačne takýmto právnym úkonom je. Z dokladu predloţeného v spise /zmluva o zabezpečení ubytovacieho zariadenia/ je zjavné, ţe nebola opatrená súhlasom správnej rady školy a ani k tejto zmluve sa ţiadny súhlas správnej rady SPU v spise nenachádza. Obidva súdy dospeli k správnemu právnemu názoru, ţe rektor verejnej vysokej školy podpisom tejto zmluvy prekročil jeho oprávnenie, keď bez súhlasu správnej rady SPU s týmto právnym úkonom zmluvu podpísal. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vysloveným právnym názorom s poukazom na citované znenie zákona o vysokých školách stotoţnil. Tvrdenie ţalobcu v dovolaní, ţe ţalobca podmienku danú ustanovením § 41 ods. 1 písmeno a/ zákona o vysokých školách splnil, keď správna rada SPU schválila investičný zámer dovolací súd označil za nedôvodné. Je pravdou, ţe investičný zámer je v podstate prvotná štúdia predchádzajúca projektovej dokumentácii, ktorá sa zaoberá budúcou stavbou, jej charakterom a okrajovo určuje podmienky, miesto a charakter budúcej stavby. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, ţe 10 3Obdo/48/2013 stavba ubytovacie zariadenie, ktoré mal ţalovaný vybudovať nemala byť vybudovaná v niţšej cene ako 90 000 000 Sk a ţalobca v podstate objednávateľ v zmluve o zabezpečení stavby nijak neoznačený mal poskytnúť za zrealizovanie stavby vecné protiplnenie, a to previesť do vlastníctva ţalovaného nehnuteľnosť – starý internát, ktorý mal vo vlastníctve. I keď teda investičný zámer, ktorý správna rada SPU schválil je v širšom slova zmysle oboznámením sa v budúcnosti s budovanou investíciou, investičný zámer nie je právnym úkonom, neobsahuje konkrétne práva a povinnosti a nie je zaväzujúci. Ide o v podstate o štúdiu na základe, ktorej by mohla byť v budúcnosti vypracovaná projektová úloha a ďalšie projekty v nasledujúcich štádiách projektovej prípravy a realizácii stavby. Z hore vyššie citovaného ustanovenia zákona o vysokých školách jednoznačne vyplýva, ţe správna rada verejnej vysokej školy dáva predchádzajúci písomný súhlas s návrhom rektora na právne úkony, ktorá podmienka pri uzatváraní zmluvy o zabezpečení ubytovacieho zariadenia zo dňa
  48. 2008 zo strany ţalobcu splnená nebola. Ide o jednoznačnú podmienku pre podpis rektora vysokej školy na právny úkon, ktorým chcel nadobudnúť nehnuteľný majetok za vecné protiplnenie, teda učiniť prevod jeho nehnuteľnosti súvisiaci s hospodárením verejnej vysokej školy SPU. Najvyšší súd Slovenskej republiky /§ 10a ods. 1 O. s. p./ v zmysle uvedených dôvodov dospel k záveru, ţe obidva súdy rozhodli v súlade so zákonom, keď zmluvu o zabezpečení ubytovacieho zariadenia označili za absolútne neplatný právny úkon, od ktorého nie je moţné platne odstúpiť. S otázkami dôvodnosti odstúpenia od zmluvy sa vzhľadom na fakt, ţe odstúpenie od zmluvy sa týka zmluvy absolútnej neplatnej, nemal dôvod zaoberať. Dovolací súd sa nemal dôvod zaoberať s ostatnými námietkami ţalobcu uvedenými v dovolaní vzhľadom na to, ţe najzákladnejšou a východiskovou otázkou pre posúdenie dovolania je, či odstúpenie od zmluvy sa týka odstúpenia od zmluvy platnej uzavretej. Ostatné námietky ţalobcu sú uţ nasledovné a majúce význam iba za predpokladu, ţe odstúpenie od zmluvy by sa týkalo zmluvy o zabezpečení ubytovacieho zariadenia uzavretej platne. Z obsahu dovolania ţalobcu je zrejmé, ţe dovolanie podal aj podľa ustanovenia § 237 písmeno f/ O. s. p. Za odňatie moţnosti konať pred súdom ţalobca v dovolaní označil nedostatočne zistený skutkový stav, nevykonanie dôkazu ním navrhnutých a prekvapivosť rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý v odôvodnení okrem dôvodov uvedených 11 3Obdo/48/2013 prvostupňovým súdom pouţil aj iné odôvodnenia, ku ktorému sa ţalobca nemal moţnosť vyjadriť. Ţalovaný správne vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu uviedol, ţe akékoľvek dokazovanie navrhnuté ţalobcom vzhľadom na to, ţe právny úkon zmluva o zabezpečení ubytovacieho zariadenia predtým ako ju rektor podpísal, súhlasom správnej rady SPU opatrená nebola, a preto vykonávanie akýchkoľvek iných dôkazov bolo bezpredmetné. Tvrdenie ţalobcu, ţe prípustnosť dovolania je daná aj ustanovením § 237 písmeno f/ O. s. p. z dôvodu, ţe odvolací súd v dôvodoch jeho rozhodnutia citoval aj ustanovenia iného zákona ako citoval prvostupňový súd dovolací súd kvalifikoval za bezpredmetné, nakoľko vzhľadom na fakt, ţe predmet sporu určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy sa týka zmluvy absolútne neplatnej a akékoľvek citované doplňujúce ustanovenia odvolacím súdom aké boli uvedené v prvostupňovom rozhodnutí pre výsledok rozhodnutia v danej veci nemá ţiadny právny význam a vypovedaciu hodnotu. Posledný dôvod s poukazom na ustanovenia § 237 písmeno f/ O. s. p. nepreskúmateľnosť a nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dovolací súd označil za nepreukázaný, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutí obidvoch rozhodnutí je jednoznačne zrejmé, pre ktorý dôvod obidva súdy ţalobu zamietli. Pre úplnosť posúdenia prípustnosti dovolania z dôvodu nedostatočného odôvodnenia dovolací súd uvádza, ţe i v prípade nedostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia nejde vţdy o procesnú vadu, ktorá má za následok procesnej vady v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písmeno b/ O. s. p. zakladajúcej prípustnosť dovolania. V prípade nedostatočného odôvodnenia by dovolací súd mohol prihliadať len vtedy keby dovolanie voči napadnutému rozhodnutiu bolo prípustné z iného dôvodu, ktorá podmienka v danom spore splnená nebola. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dovolanie ţalobcu v zmysle ustanovenia § 243b ods. 1 O. s. p. ako právne nedôvodné zamietol. O trovách dovolacieho konania rozhodol tak, ţe úspešnému ţalovanému priznal trovy v dovolacom konaní tak, ţe ţalobcovi v dovolacom konaní priznal trovy za jeden úkon právnej pomoci, vyjadrenie k dovolaniu vrátane paušálnej náhrady a 20 % DPH /vzhľadom na predmet sporu určenie neplatnosti odstúpenia zmluvy/ vo výške 81,46 eur s poukazom 12 3Obdo/48/2013 na ustanovenie § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 v spojení s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ţiadny opravný prostriedok. V Bratislave,
  49. júla 2014 JUDr. Jana Zemaníková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.