o náhradu škody

Najvyšší súd 6 Cdo 139/2010 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu F. H., bývajúceho v H.H. zastúpeného JUDr. J. J., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanému P. S., bývajúcemu v H. č. X. zastúpenému JUDr. M. B., advokátom so sídlom v K. č. X., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 7 C 999/00, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 11. marca 2010 sp.zn. 12 Co 7/2010 rozhodol t a k t o : Dovolanie ţalovaného o d m i e t a . Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Prešove ako súd odvolací označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Bardejov zo 7. septembra 2009 č.k. 7 C 999/2000-182 vo výroku o náhrade škody, t.j. vo výroku, ktorým bola ţalovanému uloţená povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 444,77 EUR do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, ţe uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi ich náhradu 415,10 EUR do rúk jeho právneho zástupcu do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku. Napokon rozhodol aj o potvrdení prvostupňového rozsudku vo výroku, ţe ţalovaný nemá právo na náhradu trov konania a rozhodol aj o trovách odvolacieho konania tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi ich náhradu 24,73 EUR. Potvrdenie prvostupňového rozsudku vo veci samej odôvodnil jeho vecnou správnosťou. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie ţalovaný. Ţiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil 6 Cdo 139/2010 2 nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom ako aj odňatím moţnosti konať pred súdom. Za odňatie moţnosti konať pred súdom označil skutočnosť, ţe bol zamietnutý jeho návrh na vykonanie dôkazov a to ohliadky na mieste samom a dopočutie znalca J. G. k predmetu výpovede svedka Ing. V. F., resp. návrh na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania. Namietal tieţ, ţe bol odňatý svojmu zákonnému sudcovi JUDr. K. K.. Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok ako neopodstatnený zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p. Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania, majúcemu povahu uznesenia, tak táto je vylúčená ustanovením § 239 ods. 3 O.s.p. Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak

1. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. c)účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. d)v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie,
5. e)sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa 6 Cdo 139/2010 3 zákona bol potrebný,
6. f)účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,
7. g)rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Za nedôvodnú povaţoval námietku dovolateľa o odňatí moţnosti konať pred súdom, ktoré malo spočívať v nevykonaní ním navrhnutých dôkazov a to ohliadkou na mieste samom a dopočutím znalca, resp. nariadením kontrolného znaleckého dokazovania. Nevykonanie všetkých účastníkom navrhnutých dôkazov nie je odňatím moţnosti konať pred súdom, pretoţe v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Z obsahu spisu z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je pritom zrejmé, ţe prvostupňový súd nevykonanie uvedených dôkazov riadne odôvodnil a odvolací súd sa s týmto odôvodnením stotoţnil. Nedôvodná bola aj námietka o odňatí veci zákonnému sudcovi. Jej neopodstatnenosť konštatoval uţ aj odvolací súd, zaoberajúci sa ňou v rámci preskúmavania podaného odvolania. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe zmena v osobe zákonného sudcu na prvostupňovom súde, ktorým bol pôvodne JUDr. K. K. a pridelenie veci JUDr. S. I., bola dôsledkom zmeny rozvrhu práce Okresného súdu Bardejov na rok 2009, vykonanej dodatkom č. 2 pod Spr. 550/2009, pričom bola odôvodnená zmenou v obsadení súdu sudcami v zmysle § 51 ods. 4 písm.
8. b)zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedené ustanovenie umoţňuje prerozdelenie uţ pridelených vecí aj v prípade zmeny v obsadení súdu sudcami. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd dovolanie ţalovaného podľa § 218 ods. l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozsudku z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe náklady ţalobcu spojené s odmenou jeho zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu, nepovaţoval, vzhľadom na jeho neprípustnosť, za potrebné na účelné bránenie práva. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. 6 Cdo 139/2010 4 V Bratislave 22. júla 2010 JUDr. Rudolf Čirč,v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová