← Slovensko

určenie pravosti prihlásenej pohľadávky

Najvyšší súd 3Obo/53/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. Ľ., bytom S., X. Humenné, zastúpeného advokátom JUDr. D., so sídlom L., X. Humenné, proti ţalovanému: Ing. E., správca konkurznej podstaty úpadcu C. a. s., so sídlom Š., X. Humenné, IČO: X., o určenie pravosti pohľadávky, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 14Cb/1147/2002-162 zo dňa

  1. mája 2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 14Cb/1147/2002-162 zo dňa
  2. mája 2013 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 14Cb/1147/2002-162 zo dňa
  3. mája 2013 rozhodol tak, ţe určil, ţe pohľadávka ţalobcu prihlásená v konkurznom konaní sp. zn. 6K 51/2002 voči úpadcovi C. a. s. vo výške 28 082,06 eur je nesporná ako pohľadávka proti podstate a ţalovaného zaviazal ţalobcovi nahradiť trovy konania. 2 3Obo/53/2013 V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe prihlásená pohľadávka predstavuje nevyplatenú mzdu, ktorú ţalovaný odmietol uznať z dôvodu, ţe so ţalobcom bol okamţite zrušený pracovný pomer dňa
  4. 2001, a preto nemá právo na náhradu mzdy. Keďţe ţalobca s tvrdením ţalovaného, ţe jeho pracovný pomer bol okamţite nesúhlasil konajúci súd sa zaoberal, či okamţité zrušenie pracovného pomeru je moţné povaţovať za platný právny úkon. V tejto súvislosti skúmal, či predloţené okamţité zrušenie pracovného pomeru zo dňa
  5. 2001 bolo podpísané za spoločnosť úpadcu osobami oprávnenými takýto úkon podpísať. Z výpisu obchodného registra Okresného súdu Prešov zistil, ţe písomnosti, ktoré zakladajú práva a povinnosti spoločnosti podpisujú vţdy dvaja členovia predstavenstva, a to predseda predstavenstva alebo podpredseda a člen predstavenstva tak, ţe k písanému alebo tlačenému názvu spoločnosti pripoja svoje vlastnoručné podpisy. Podľa výpisu z obchodného registra v tom čase bol štatutárny orgán spoločnosti úpadcu Ing. M., predseda predstavenstva, Ing. Ľ., podpredseda predstavenstva a Ing. R.. Keďţe na predloţenom okamţitom zrušení pracovného pomeru bol podpis predsedu predstavenstva Ing. M. a Ing. S. ako člena predstavenstva, ktorý v tom čase nebol členom predstavenstva konajúci súd tento právny úkon v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka kvalifikoval ako neplatný právny úkon. Pokiaľ ide o moţnosť vykonávania práce ţalobcu na pracovisku konajúci súd zistil, ţe ţalobcovi bolo toto znemoţnené tým, ţe mu vstup do budovy bezpečnostnou sluţbou dovolený nebol. Konštatoval, ţe táto skutočnosť vyplýva aj z listu adresovaného registrovému súdu, ktorý túto skutočnosť nepopiera. Pracovný pomer bol ukončený aţ zo strany ţalobcu ku dňu
  6. Konajúci súd preto s poukazom na ustanovenia § 31 ods. 4 ZKV ţalobe vyhovel, prihlásenú pohľadávku určil za nespornú proti podstate. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote sa odvolal ţalovaný podaním doručeným súdu
  7. S poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písmeno d/ a písmeno f/ O. s. p. rozhodnutie označil za také, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. S vysloveným právnym názorom prvostupňového súdu, ţe Ing. L. nebol v čase urobenia právneho úkonu členom predstavenstva sa nestotoţnil. Podľa ţalovaného konajúci súd nesprávne aplikoval príslušné právne predpisy určujúce konštitutívnosť zápisu v obchodnom registri do
  8. S poukazom na právoplatné rozhodnutie súdov 3 3Obo/53/2013 namietal, ţe Ing. L. nebol nikdy právoplatne z funkcie člena predstavenstva odvolaný a teda ani Ing. Š. nebol nikdy za člena predstavenstva platne zvolený. Podľa ţalovaného súd nikde v rozhodnutí neuviedol v čom chápe rozdiel medzi úpravou účinnou po
  9. 2002 s deklaratórnym účinkom zápisu. Zároveň za nevyhnutné poţaduje, aby súd správne posúdil aj skutočnosť, ţe ţalobca nevysvetlil z akého dôvodu podľa jeho názoru je oprávnený orgán v zloţení Ing. M. a Ing. S. konať a napriek tomu, ţe mohli konať za úpadcu v zmysle obsahu zápisu v obchodnom registri, po odhlásením ţalobcu zo Sociálnej poisťovne ku dňu
  10. 2001 nezrealizovali opätovné jeho prihlásenie jeho osoby do Sociálnej poisťovne, pokiaľ mali za to, ţe pracovný pomer ţalobcu u úpadcu trvá naďalej. Ţalovaný namietal, ţe pokiaľ ţalobca bol presvedčený, ţe jeho pracovný pomer trvá, prečo neurobil ţiadne oznámenie zamestnávateľovi, ţe na jeho pracovnom pomere trvá. Ţalovaný namietal aj nedostatok vykonaného dokazovania, ţe ţalobcovi bolo skutočne zabránené vstupovať do budovy jeho pracoviska. Ţalovaný na strane 4 jeho odvolania vyslovil taktieţ názor, ţe inštitút skončenia pracovného pomeru je upravený v Zákonníku práce a na otázky vzniku a zániku pracovnoprávnych vzťahov nemá sociálne poistenie podľa príslušných právnych predpisov dosah. Ţalovaný za nesprávne právne posúdenie označil rozhodnutie súdu, ţe ide o nespornú pohľadávku proti podstate, nakoľko podľa ustanovenia § 31 ods. 3 písmeno b/ ZKV pohľadávkami proti podstate sú pracovnoprávne nároky, ktoré vzniknú skôr priebeţne 13 mesiacov pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Konkurz na úpadcu bol vyhlásený v máji 2002, teda súd mohol rozhodnúť zákonne výlučne o nároku na náhradu mzdy za mesiac marec aţ máj 2002 ako o pohľadávke proti podstate a v prevyšujúcom rozsahu uplatnenej pohľadávky sa môţe jednať výlučne o riadne pohľadávky uspokojované pri rozvrhu výťaţku všeobecnej podstaty. S poukazom na pokyn Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uloţený v uznesení č. k. 3Obo/17/2010-76 zo dňa
  11. 2010, ktorým odvolací súd pôvodnému rozhodnutiu vytkol určité nedostatky ţalovaný namietal, ţe ani v tomto rozhodnutí konajúci súd neuviedol ţiadne zákonné ustanovenie, z ktorého vyvodil vznik nároku ţalobcu na odstupné. Ţalobca v návrhu na začatie konania uviedol iba, ţe má pohľadávku titulom nevyplatenej mzdy za obdobie rozhodnutie 04/2001 aţ 07/2001 bez ďalšej konkretizácie a teda pokiaľ súd dospel k záveru, ţe nedošlo k okamţitému zrušeniu pracovného pomeru ku dňu
  12. 2001 bolo nevyhnutné vykonať ďalšie dokazovanie k určeniu oprávnenosti pohľadávky. V tejto časti ţalovaný 4 3Obo/53/2013 namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia s poukazom na ustanovenia § 153 ods. 1 O. s. p., § 157 ods. 2 O. s. p. a článok 46 Ústavy SR, nepreskúmateľnosť a neodôvodnenosť označil za odvolací dôvod. Navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť a ţalobu zamietnuť, priznať náhradu trov konania, respektíve napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. K odvolaniu ţalovaného zaujal stanovisko ţalobca podaním doručeným súdu
  13. S tvrdením ţalovaného, ţe ku skončeniu pracovného pomeru došlo ku dňu
  14. 2001 sa nestotoţnil a poukázal na odhlášku ţalobcu ako zamestnanca na Sociálnu poisťovňu. Ţalobca bol poistencom Sociálnej poisťovne najmenej do dňa
  15. 2001, z čoho je zrejmé, ţe existoval aj jeho pracovnoprávny vzťah. S vysloveným právnym názorom prvostupňového súdu v otázke platného skončenia pracovného pomeru ţalobcu sa stotoţnil a poukázal na zmätočnosť konania ţalovaného ohľadom skončenia pracovného pomeru. K poţiadavke ţalovaného vykonávať dokazovanie, či skutočne ţalobca mal zabránený vstup do budovy uviedol, ţe počas konania v jeho písomných vyjadreniach na toto poukazoval a ţalovaný nemal ţiadne námietky a ani nenavrhol ţiadne dôkazy. Námietky v odvolaní označil ţalobca za tendenčné a navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného je právne dôvodné. Predmetom odvolania je posúdiť, či prvostupňový súd rozhodol v súlade so zákonom, keď určil pohľadávku titulom nevyplatenej mzdy vo výške 28 082,06 eur prihlásenú v konkurznom konaní úpadcu – ţalovaného za nespornú ako pohľadávku proti podstate. Z návrhu na začatie konania ako aj predošlého dokazovania je zrejmé, ţe ţalobca ţiada určiť, ţe pohľadávka ţalobcu uplatnená podaním zo dňa
  16. 2005 ako prihláška do konkurzu 6K 51/02 proti úpadcovi C. a. s. vo výške 28 082,06 eur je čo do pravosti, 5 3Obo/53/2013 výšky i poradia nesporná. Z návrhu na začatie konania je zrejmé, ţe táto pohľadávka predstavuje odstupné a nevyplatenú mzdu za obdobie 04/2001 aţ 07/2002 s tým, ţe výška bola určená rozhodnutím predstavenstva úpadcu dňa
  17. Z predloţených dokladov je zrejmé, ţe vo veci prvostupňový súd rozhodol rozsudkom č. k. 14Cb/1147/2002-44 zo dňa
  18. 2009 tak, ţe ţalobe vyhovel. Na základe odvolania ţalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 3Obo/17/2010 zo dňa
  19. 2010 rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č. k. 14Cb/1147/2002-44 zo dňa
  20. 2009 zrušil a vec vrátil na nové konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, ţe prvostupňovému súdu v ďalšom konaní uloţil skúmať, či nedošlo k doručeniu spôsobom uvedeným v § 266a ods. 3 a vypočuť svedkov, ktorí mali písomnosť doručovať. Z odôvodnenia odvolacieho súdu je taktieţ zrejmé, ţe nie je zjavné, či došlo alebo nedošlo k neplatnému právnemu úkonu a ţe zo zatiaľ vykonaného dokazovania ani nevyplýva, či ţalobca oznámil, ţe trvá na tom, aby ho zamestnávateľ/ţalovaný naďalej zamestnával a ţe by neplatnosť výpovede uplatnil /§61, § 64/. Z odôvodnenia odvolacieho súdu v konaní 3Obo/17/2010-78 je zrejmé, ţe konajúci súd sa nezaoberal otázkou kedy a ako skončil pracovný pomer ţalobcu, či napokon skončil a ţe nie je z neho zrejmé ani zákonné ustanovenie, z ktorého prvostupňový súd právo na odstupné vyvodil. V odôvodnení odvolacieho súdu je uvedené, ţe podmienky pre vznik nároku na odstupné do
  21. 2002 upravoval zákon č. 195/1991 Zb. o odstupnom a od
  22. 2002 § 76 Zákonníka práce s tým, ţe podmienky vzniku práva sa podľa uvedených predpisov líšia. Uviedol, ţe podľa oboch podmienky pre vznik nároku je skončenie pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom a ţe ak pracovný pomer nezanikol u ţalobcu takýmto spôsobom, nemohol mu vzniknúť nárok na odstupné. V ďalšom konaní uţ na základe zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa vyjadril ţalobca podaním / č. l. 108/ doručeným súdu
  23. 2012, namietal platnosť okamţitého zrušenia jeho pracovného pomeru z dôvodu, ţe toto bolo podpísané neoprávnenými osobami a navrhol jeho ţalobe vyhovieť. 6 3Obo/53/2013 Prvostupňový súd sa v ďalšom konaní zaoberal jedinou otázkou, či okamţité zrušenie pracovného pomeru bol platný právny úkon. Dospel k záveru, ţe z dôvodu podpisov na tomto právnom úkone osobami neoprávnenými okamţité zrušenie pracovného pomeru platné nebolo, a preto nárok posúdil s odkazom na ustanovenie § 31 ods. 4 ZKV. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu /§ 226 O. s. p./ Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ţe konajúci súd sa v ďalšom konaní v intenciách ustanovenia § 226 O. s. p. neriadil. Z odôvodnenia uznesenia č. k. 3Obo/17/2010-79 vyplýva, ţe ak bol pracovný pomer rozviazaný neplatne, bolo podmienkou pre vznik nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru uplatnenie neplatnosti v lehote troch mesiacov na súde, pričom išlo o lehotu prekluzívnu /§ 61, § 64/ právneho úkonu odvolacieho súdu, pričom pre vznik nároku na náhradu mzdy sa vyţadovalo oznámenie pracovníka zamestnávateľovi, ţe trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával. Prvostupňový súd ani v ďalšom konaní neskúmal, či ţalobca takéto oznámenie urobil a či podal ţalobu o vyslovenie neplatnosti okamţitého zrušenia pracovného pomeru. Prvostupňový súd v intenciách odvolacieho súdu neskúmal okolnosti a spôsob akým zamestnávateľ odmietol ţalobcovi prideľovať prácu alebo mu bránil vo výkone prác. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je taktieţ zrejmé, ţe konajúci súd v novom konaní skúmal podmienky pre vznik odstupného, čo mu odvolací súd v uznesení č. k. 3Obo/17/2010 zo dňa
  24. 2010 nariadil. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri prejednaní odvolania sa stotoţňuje s námietkou ţalovaného, ţe z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je zrejmé v akej výške ţalobca z uplatnenej sumy prihlásenej pohľadávky uplatňuje mzdu a v akej odstupné. Čo sa týka skúmania otázky, či bol ţalobca prihlásený alebo odhlásený v Sociálnej poisťovni Najvyšší súd Slovenskej republiky túto pre rozhodnutie o spornom nároku povaţuje za bezpredmetnú. 7 3Obo/53/2013 Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 14Cb/1147/2002-162 zo dňa
  25. 2013 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie, v ktorom bude potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave,
  26. júla 2014 JUDr. Jana Zemaníková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Bc. I.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.