Najvyšší súd 3 Cdo 429/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. F. T., bývajúceho v Ţ., zastúpeného JUDr. T. P., advokátkou so sídlom v

§ 13Občianskeho zákonníka.

Výsledkami vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe ţalobca sa opodstatnene domáha ochrany osobnosti. Podľa jeho názoru preukázal splnenie predpokladov nielen pre to, aby ţalovanej bola uloţená povinnosť ospravedlniť sa mu spôsobom uvedeným v petite ţaloby, ale aj povinnosť zaplatiť mu primeranú náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu v peniazoch (lebo morálna satisfakcia nie je postačujúca vzhľadom na intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov neoprávneného zásahu do osobnosti ţalobcu, spôsob, akým došlo k neoprávnenému zásahu v hromadnom informačnom prostriedku zniţujúcemu dôstojnosť a váţnosť ţalobcu v spoločnosti v značnej miere). Pri stanovení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vzal súd na zreteľ, ţe osobnostné práva ţalobcu boli neoprávnene zasiahnuté printovým médiom. Zohľadnil tieţ závery trestných rozsudkov týkajúcich sa odsúdenia autorky článku za šírenie nepravdivých informácii, ktoré boli spôsobilé značnou mierou narušiť váţnosť a dôstojnosť ţalobcu v očiach spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, narušiť jeho rodinné vzťahy a spôsobiť mu váţnu ujmu. Pokiaľ ţalobca ţiadal náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 663 878,37 €, súd prvého stupňa mu priznal náhradu vo výške 165 969,59 €, ktorú označil za primeranú okolnostiam, za ktorých došlo k zásahu do osobnosti ţalobcu. Ţalobu vo zvyšnej časti (nad priznanú sumu) zamietol ako neopodstatnenú. O trovách konania rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 4 3 Cdo 429/2014 Krajský súd v Ţiline, rozhodujúc na základe odvolania ţalovanej podaného proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo ţalobe vyhovené, a tieţ proti výroku o náhrade trov, rozsudkom zo 17. júla 2013 sp. zn. 10 Co 301/2011: a/ „nedotkol sa rozsudku vo výroku, v ktorom okresný súd v ostatnej časti ohľadom zaplatenia nemajetkovej ujmy návrh ţalobcu zamietol“, b/ v ostatných výrokoch odvolaním napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu zamietol, c/ dodal, ţe o trovách konania rozhodne do 30 dní. V odôvodnení uviedol, ţe na odvolacom pojednávaní čiastočne opakoval a doplnil dokazovanie, oboznámil dotknuté časti článku, výpisy z obchodného registra a vypočul ţalobcu, ktorý aj v priebehu odvolacieho konania zotrvával na podanej ţalobe a na tom, ţe obsah článku, ktorý sa ho bezprostredne týkal, neoprávnene zasiahol do jeho osobnostných práv spôsobom závaţným, široko medializovaným a v značnej miere porušujúcim jeho práva. Ţalovaná aj v odvolacom konaní naďalej argumentovala, ţe ţalobca nie je v danom prípade aktívne legitimovaný, lebo sporný článok sa týkal „F. T.“, z jeho obsahu ale bez ďalšieho nevyplýva, ţe ide o osobu ţalobcu. Odvolací súd zdôraznil, ţe predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, ţe došlo k neoprávnenému zásahu, a jednak to, ţe tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných právach. Obe náleţitosti musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uloţené súdom. Účastníkom, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu nositeľom uvedeného oprávnenia (subjektom ochrany), je fyzická osoba, do ktorej osobnostných práv bolo zasiahnuté. Účastníkom, ktorý je nositeľom povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti alebo odstrániť následky zásahov, alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie je vţdy tá fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa dopustila konania neoprávnene zasahujúceho do chránených osobnostných práv [viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 134/2007]. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je nielen zistenie, ţe ţalobca je fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, ale aj zistenie, ţe ţalovaný subjekt (fyzická alebo právnická osoba) sa dopustil takého konania, ktoré ţalobca v konaní povaţoval za zásah do jeho chránených práv a z ktorého vyvodzoval svoje právo na ochranu osobnosti. Obe zisťovania sú súčasťou skúmania, kto je v konaní vecne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého jeden z účastníkov je nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne 5 3 Cdo 429/2014 legitimovaný). Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vţdy vedie k zamietnutiu návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím (viď rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 201/2007). V prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi konania sporné uverejnenie článku, ani jeho obsah. Sporným nebolo ani to, ţe článok vyšiel v médiu vydanom ţalovanou. Sporným však zostalo, či beţný čitateľ článku mohol stotoţniť osobu „F. T.“ so ţalobcom. Odvolací súd poukázal na to, ţe meno F. nie je meno výnimočné, ojedinelé, patrí medzi frekventované mená muţskej populácie. Priezvisko so začiatočným písmenom T. pouţívajú dokonca aj v regionálnych pomeroch (v okrese Ţilina) viaceré fyzické osoby. Aby beţný čitateľ mohol stotoţniť osobu „F. T.“ so ţalobcom, musel by disponovať – nad rámec obsahu článku – s ďalšími informáciami dokonca aţ súkromného charakteru. Ţalobca, ako to sám potvrdil na odvolacom pojednávaní, nepôsobil v minulosti ako verejne činná alebo verejne známa osoba. Široká čitateľská verejnosť preto nemala dôvod stotoţňovať „F. T.“ s osobou ţalobcu. Pokiaľ svedkovia vypočutí v konaní uviedli, ţe k takémuto stotoţneniu dospeli, odvolací súd pri vyhodnocovaní ich výpovedí povaţoval za významnú skutočnosť, ţe sa ešte pred uverejnením článku dozvedeli z iných zdrojov o trestnom stíhaní ţalobcu. Ani v podnikateľskom prostredí nebol daný dôvod stotoţňovať „F. T.“ so ţalobcom, lebo vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, ţe by podnikal pod obchodným menom F. T. Navyše, existujú aj ďalšie osoby odlišné od ţalobcu, súčasťou obchodného mena ktorých je „Ing. F. T.“. Na základe všetkých týchto skutočností dospel odvolací súd k záveru, ţe článok nebol spôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv ţalobcu. Vzhľadom na to, ţe neboli splnené predpoklady vyplývajúce z §

§ 13

Občianskeho zákonníka, nebol dôvod zaoberať sa ďalšími otázkami, riešenie ktorých by bolo potrebné, ak by ţalobca bol aktívne legitimovaný (t.j. najmä dovolenosťou zásahu, jeho intenzitou, dôsledkami, existenciou príčinnej súvislosti medzi zásahom a spôsobenou nemajetkovou ujmou, adekvátnosťou poţadovanej formy nápravy spôsobenej ujmy, splnením podmienok priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, primeranosťou výšky náhrady nemajetkovej ujmy). Z týchto dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok v odvolaním napadnutom výroku vo veci samej zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil poukázaním na § 224 ods. 1 a § 151 ods. 3 O.s.p. Krajský súd v Ţiline uznesením z

1. júla 2013 sp. zn. 10 Co 301/2011 ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanej do troch dní titulom súdneho poplatku 5 045 € a titulom náhrady trov právneho zastúpenia 3 200,49 €. 6 3 Cdo 429/2014 Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie s tým, ţe je prípustné podľa § 238 ods. 1 O.s.p. a dôvodné preto, lebo sú dané dovolacie dôvody v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/ aţ c/ O.s.p. Odvolací súd síce na odvolacom pojednávaní zopakoval dokazovanie, nie však v potrebnom rozsahu. Jeho skutkové zistenie, ţe ţalobca v rozhodnom období nepodnikal pod obchodným menom „Ing. F. T.“ nezodpovedá skutočnosti, ani obsahu spisu, ako to napokon vyplýva aj z výpisu zo ţivnostenského registra. V ďalšom uviedol, ţe jediní členovia vec prejednávajúceho senátu odvolacieho súdu nestotoţnil „F. T.“ uvedeného v článku s osobou ţalobcu. Inak všetci (vyšetrovateľ, ktorý vzniesol obvinenie voči autorke článku, prokurátor, trestní sudcovia) vychádzali z totoţnosti oboch osôb. Potvrdzuje to aj tá skutočnosť, ţe Ing. F. T. (ţalobca) mal v trestnom konaní vedenom proti autorke článku procesné postavenie poškodeného. Autorka článku v kaţdej svojej výpovedi nielen v predmetnom občianskom súdnom konaní, ale tieţ v trestnom konaní potvrdila, ţe článok písala o Ing. F. T., ktorý bol obvinený z clearingového podvodu a deportovaný z Brazílie. Tieto skutkové okolnosti nemohli byť spájané s inou osobou, len so ţalobcom. Pokiaľ odvolací súd dospel k opačnému záveru, vec posudzoval jednostranne, neobjektívne, bez reálneho zohľadnenia skutkových okolností, ktoré vyšli najavo v priebehu dokazovania. Ţalobca v závere dovolania, zdôrazniac, ţe preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, ţiadal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu vyslovila pochybnosti o včasnosti podania dovolania a poukázala na to, ţe dovolanie nevymedzuje rozsah, v akom je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Dovolacie dôvody (§ 241 ods. 2 písm. a/ aţ c/ O.s.p.) nie sú v dovolaní konkretizované a ţalobca bliţšie nevysvetlil, čím mu bola odňatá moţnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Nesprávne právne posúdenie nezakladá túto vadu. Dovolacím dôvodom nemôţu byť ani nesprávne skutkové zistenia (viď rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 274/2010). Dokazovanie doplnené odvolacím súdom preukázalo, ţe v čase publikovania článku podnikalo v Ţiline viacero podnikateľov s menom, ktoré má ţalobca. Nie všetky skutočnosti uvádzané v dovolaní (najmä na jeho str. 2) boli predmetom dokazovania pred prvostupňovým a odvolacím súdom, preto ani nemohli byť týmito súdmi posudzované z hľadiska ich významu pre prejednávanú vec. Vzhľadom na to, ţe aj pre odvolací súd bol rozhodujúci stav v čase jeho rozhodovania (§ 154 O.s.p.), nemoţno mu vytýkať, ţe na tieto skutočnosti neprihliadol. Odvolací súd postupoval správne, keď vychádzal len z obsahu 7 3 Cdo 429/2014 článku. Z uvedených dôvodov ţalovaná ţiadala neopodstatnené dovolanie ţalobcu zamietnuť ako smerujúce proti vecne správnemu rozsudku odvolacieho súdu. Najvyšší súd ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred
2. januárom 2015)] po zistení, ţe dovolanie podal účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený v súlade so zákonom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) proti rozsudku, proti ktorému je dovolanie procesne prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal, či dovolanie bolo podané včas. Dovolaním napadnutý rozsudok bol obom účastníkom doručený poštou
3. júla 2013 (viď doručenky pripojené na č.l. 430 spisu). Koniec lehoty na podanie dovolania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) pripadol na
4. august 2013 (sobota), preto za posledný deň tejto lehoty bolo potrebné povaţovať najbliţší pracovný deň (§ 57 ods. 2 O.s.p.), ktorým bol pondelok
5. augusta
6. Dovolanie bolo podané v tento deň osobne v podateľni Okresného súdu Ţilina (viď č.l. 448 spisu). V ďalšom preto dovolací súd vychádza z toho, ţe dovolanie bolo podané včas. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi; ak dovolateľ nekonkretizuje rozsah, v ktorom napadol rozhodnutie odvolacieho súdu, dovolací súd ho preskúma v celom rozsahu. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa pri tom zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
7. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k procesným vadám uvedeným v § 237 O.s.p. O vadu konania podľa tohto ustanovenia ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci 8 3 Cdo 429/2014 sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ţalobca vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdil a existencia vád tejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo.
8. Podľa názoru ţalobcu mu bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)]. 2.
9. Nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď R 54/2012). 2.
10. Ak dovolateľ vychádza z toho, ţe vadou tejto povahy je neúplnosť skutkových zistení alebo nesprávnosť skutkových záverov, dovolací súd uvádza, ţe v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu sa takéto nedostatky nepovaţujú za procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012). 9 3 Cdo 429/2014 2.
11. Pre prípad, ţe dovolateľ za odňatie moţnosti konať pred súdom povaţuje to, ţe odvolací súd nezopakoval dokazovanie všetkými dôkazmi, ktorými vykonal dokazovanie súd prvého stupňa, dovolací súd uvádza, ţe odvolací súd môţe zmeniť prvostupňové rozhodnutie (pokiaľ dospeje k názoru o opodstatnenosti takého rozhodnutia) aj vtedy, keď zopakuje len niektoré dokazovanie alebo dokazovanie doplní len niektorým dôkazom. Pod opakovaním dokazovania vykonaným súdom prvého stupňa netreba rozumieť opakovanie všetkých dôkazov, ale iba takých dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, o výsledkoch správnosti ktorých má odvolací súd pochybnosti (viď „Jaroslav Krajčo a kol., Občiansky súdny poriadok – Komentár, I. diel“, Eurounion, 2010, str. 851). 2.
12. Pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, ţe je na súde, aby zváţil, ktoré dôkazy vykoná. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky účastníkom navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999). Ani tým, ţe súd prípadne nesprávne vyhodnotí niektorý dôkaz, nedochádza k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. (viď napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010 a 2 Cdo 29/2011).
13. Pokiaľ dovolateľ zastával názor, ţe v konaní došlo k „inej“ vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, ţe „inou“ vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemoţno podriadiť pod § 237 O.s.p., ale ich dôsledok sa mohol prejaviť na výsledku konania, ktorý je formulovaný vo výroku meritórneho súdneho rozhodnutia. „Iná“ procesná vada nebola ţalobcom v dovolaní konkretizovaná (z hľadiska obsahového vymedzenia ani namietaná) a v priebehu dovolacieho konania nevyšla najavo. 10 3 Cdo 429/2014
14. Z obsahu dovolania zreteľne vyplýva, ţe dovolateľ – tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej – namieta to, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danom prípade sa ţalobca domáhal ochrany osobnosti, do ktorej mu podľa neho bolo zasiahnuté článkom uverejneným v médiu, ktorého vydavateľom je ţalovaná. Súd prvého stupňa vychádzal z názoru, ţe ţalobca je aktívne vecne legitimovaný (lebo mal za to, ţe beţný čitateľ článku stotoţnil v ňom uvedenú osobu „F. T.“ so ţalobcom). Odvolací súd vychádzal z opačného názoru. 4.
15. Najvyšší súd uţ v rozhodnutiach, na ktoré poukázal aj odvolací súd (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 201/2007 a 3 Cdo 134/2007) podal podrobný výklad predpokladov úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti, ako aj podmienok, za ktorých moţno v tom – ktorom prípade účastníka stojaceho na jednej procesnej strane povaţovať za aktívne legitimovaného a účastníka stojaceho na opačnej procesnej strane za pasívne legitimovaného. Preto len pripomína, ţe v konaní o ochranu osobnosti je aktívne legitimovaná (v prípadoch, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia §

§ 13

Občianskeho zákonníka), výlučne tá fyzická osoba, do osobnostných práv ktorej bolo zasiahnuté. Zo strany najvyššieho súdu uţ bolo opakovane konštatované, ţe pokiaľ je v niektorej veci za zásah do osobnostných práv povaţovaný určitý slovný (ústny alebo písomný) prejav, treba analyzovať nielen obsah tohto prejavu, ale tieţ formu a určitosť v ňom pouţitých výrazových prostriedkov, pretoţe tá je vonkajším prejavom obsahu (porovnaj napríklad sp. zn. 3 Cdo 2/2004, 3 Cdo 154/2005, 3 Cdo 13/2011, 3 Cdo 84/2011, 3 Cdo 176/2012, 3 Cdo 12/2016). 11 3 Cdo 429/2014 V rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 154/2005 najvyšší súd uviedol, ţe predmetom ochrany v zmysle ustanovení §

§ 13

Občianskeho zákonníka je osobnosť (ľudská bytosť) nesúca určité meno, ktoré ju individualizuje od ostatných osobností. Neoprávneným zásahom do osobnostných práv môţe byť uverejnenie nepravdivých údajov (aj) o fyzickej osobe, ktorá je označená len iniciálkami (počiatočnými písmenami jej krstného mena a priezviska), pokiaľ je takéto označenie doplnené niektorými ďalšími údajmi tak, ţe na verejnosti nevznikajú pochybnosti o tom, koho sa zverejňovaný údaj (informácia) týka. 4.

1. Vzhľadom na dôvod, so zreteľom na ktorý odvolací súd prvostupňové rozhodnutie vo veci samej zmenil tak, ţe ţalobu zamietol, bolo potrebné v konaní pred najvyšším súdom podrobiť dovolaciemu prieskumu správnosť vyriešenia otázky aktívnej vecnej legitimácie ţalobcu v prejednávanej veci. V okolnostiach preskúmavanej veci to znamenalo posúdiť správnosť záveru odvolacieho súdu, ţe nie je dôvod, aby v článku uvedený „F. T.“ bol stotoţňovaný so ţalobcom. Najvyšší súd, zohľadňujúc aj dovolaciu argumentáciu ţalovanej, podľa ktorej časť svedkov nemala pochybnosti o totoţnosti „F. T.“ so ţalobcom preto, lebo vopred získali informácie nedostupné beţnému čitateľovi, mal pri dovolacom prieskume na zreteli obsah samotného článku. 4.2.
2. Článok, fotokópia ktorého je v spise zaloţená na č.l. 136 aţ 138, sa týka osoby, ktorá je označená krstným menom „F.“ a začiatočným písmenom jej priezviska „T.“ O takto označenej osobe článok uvádza, ţe sa dopustila clearingového podvodu, bola zaň trestne stíhaná a v súvislosti s tým tieţ deportovaná z Brazílie. Článok je doplnený fotografiou domu tejto osoby, text pod ktorou doplňuje informácie o „F. T.“ v tom zmysle, ţe ide o podnikateľa. 4.2.
3. Pri riešení otázky, ktorá je samou podstatou a základom dovolacieho prieskumu najvyššieho súdu v prejednávanej veci, nie je určujúce, či osobu „F. T.“ stotoţnila so ţalobcom široká čitateľská verejnosť, resp. kaţdý, kto článok prečítal. Rozhodujúcim bolo, či tí, ktorí poznali Ing. F. T. bývajúceho v Ţ. (teda jeho rodinní príslušníci, priatelia, známi, susedia, obchodní partneri) po prečítaní článku mohli s ním stotoţniť „F. T.“. Otázka, aký široký okruh osôb (čitateľov) po prečítaní častí článku týkajúcich sa „F. T.“ stotoţnil túto osobu so ţalobcom, nebola pri posudzovaní aktívnej legitimácie ţalobcu bezprostredne významná (tým, samozrejme, nie je dotknutá prípadná relevantnosť tejto otázky pri skúmaní 12 3 Cdo 429/2014 rozsahu dôsledkov vyvolaných článkom, resp. primeranej formy morálnej alebo finančnej satisfakcie). 4.2.
4. Najvyšší súd zotrváva naďalej na závere, ktorý uţ skôr zaujal v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 154/2005, ţe pre záver o stotoţnení osoby, ktorá je označená v písomnom prejave, s osobou zásahom dotknutou je v niektorých prípadoch postačujúce jej označenie aj len iniciálkami, pokiaľ je takéto označenie doplnené niektorými ďalšími údajmi. Najvyšší súd konštatuje, ţe v danom prípade bolo v článku o „F. T.“ uvedených toľko doplňujúcich informácií (viď 4.2.1), ţe záver o nedostatku aktívnej legitimácie ţalobcu nebolo moţné vyvodiť len z toho, ţe meno F. je na Slovensku frekventované a ţe (aj medzi podnikateľmi) sa vyskytuje niekoľko osôb s menom F. T.. Odvolací súd uviedol, ţe ţalobcu by s „F. T.“ mohol stotoţňovať len ten, kto má nad rámec obsahu článku ďalšie informácie týkajúce sa ţalobcu. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ale uţ sama fotografia domu s textom, ktorý vysvetľuje, ţe ide o dom „F. T.“, významne prispieva k moţnosti, ţe napríklad rodinní príslušníci ţalobcu, jeho susedia, ale tieţ všetky ďalšie osoby, ktoré z nejakého dôvodu poznajú dom, stotoţnia osobu spomenutú v článku („F. T.“) so ţalobcom. 4.2.
5. Dovolací súd ako poznámku k vyššie uvedenému uvádza, ţe pochybnosti o tom, ţe „F. T.“ je totoţný so ţalobcom, zrejme nemali vyšetrovatelia a prokurátori pôsobiaci v trestnom konaní vedenom proti autorke článku, lebo v opačnom prípade by nebola obvinená (obţalovaná) z trestného činu ohovárania, ktorého sa mala dopustiť uvedením nepravdivých údajov o ňom. Zrejme ani Okresný súd Bratislava I nemal ţiadne pochybnosti o tom, ţe v článku uvedeným „F. T.“ je Ing. F. T. bývajúci v Ţ., teda ţalobca (viď rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo
6. marca 2008 sp. zn. 6 T 47/07 zaloţený v spise na č.l. 115). Pochybnosti v tomto smere nemal podľa všetkého ani Krajský súd v Bratislave (viď jeho rozsudok zo
7. októbra 2008 sp. zn. 4 To 55/2008 zaloţený v spise na č.l. 124). 4.
8. Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolaním napadnuté rozhodnutie nezohľadňuje dostatočne celkovú šírku právne významných okolností, ktoré vyšli najavo v konaní pred prvostupňovým a odvolacím súdom. Právne posúdenie, 13 3 Cdo 429/2014 na ktorom spočíva rozsudok odvolacieho súdu, je v dôsledku toho nekomplexné, a preto v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nesprávne.
9. Vzhľadom na to, ţe ţalobca v procesne prípustnom (§ 238 ods. 1 O.s.p.) a včas podanom (§ 240 ods. 1 O.s.p.) dovolaní opodstatnene uplatnil dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., najvyšší súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil vo výroku vo veci samej a vo výroku o trovách konania; ako súvisiace zrušil tieţ neskôr vydané uznesenie tohto súdu o trovách konania. Vec v rozsahu zrušenia vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.). Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
10. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
11. apríla 2016 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková