1 písm. a/ Tr. zák., o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 16. apríla 2014, č. k. 10To/10/2014-697, takto r o z h o d o l :
c/ Tr. por. dovolanie obvineného S. S. sa o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu v Humennom z 12. februára 2014, č. k. 1T/32/2013-643, bol obvinený S. S., uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
1 písm. a/ Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, ţe po návrate z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý vykonal
1 písm. a/ Tr. zák. Za to bol odsúdený
1 Tr. zák. prihliadajúc
2, ods. 4 Tr. zák., na priťaţujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m/ Tr. zák., v zmysle § 46 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov a 8 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený
2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu pre výkon trestu so stredným stupňom stráţenia.
2 písm. c/ Tr. zák. súd uloţil obvinenému protialkoholické liečenie ústavnou formou. Proti vyššie citovanému rozsudku podal obvinený S. S. odvolanie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu zo dňa 16. apríla 2014, sp. zn. 10To 10/2014-697,
por. ako nedôvodne zamietnuté. Dňa 28. augusta 2014 bolo na prvostupňový súd doručené dovolanie obvineného podané prostredníctvom jeho obhajcu smerujúce proti vyššie uvedeným rozhodnutiam, z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. g/ a písm. i/ Tr. por. V písomných dôvodoch dovolania uviedol, ţe dôvod dovolania
1 písm. g/ Tr. por. je naplnený tým, ţe výpovede poškodených (rodičov obvineného) z prípravného konania sú jedným z hlavných dôkazných prostriedkov, ktoré neboli získané zákonným spôsobom a súd na ne nemal prihliadať a hodnotiť ich ako dôkaz na hlavnom pojednávaní. Poukázal na to, ţe na hlavnom pojednávaní konanom dňa
obvineného zrejmé, ţe pri výsluchoch poškodených a svedkov z prípravného konania bolo porušené právo obvineného na obhajobu, preto, hoci to obvinený explicitne neuviedol v písomných dôvodoch dovolania, z obsahu podaného dovolania vyplýva, ţe uplatňuje aj dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. Obvinený vytýkal súdu, ţe prokurátor v rámci priebehu hlavného pojednávania nenavrhoval odstraňovať podstatné rozpory vo výpovediach svedkov ani iné opatrenia, aţ odvolací súd uznesením zo dňa
obvineného naplnený dôvod dovolania
1 písm. i/ Tr. por. Obvinený má za to, ţe v danom prípade nebol naplnený zákonný znak skutkovej podstaty trestného činu a vykonaným dokazovaním nebolo preukázané také konanie zo strany obvineného, ktoré blízka osoba alebo zverená osoba pre jeho intenzitu, bezohľadnosť, alebo bolestivosť pociťuje ako ťaţké príkorie. Zároveň poukázal na to, ţe znalkyňa z odboru psychológia u oboch poškodených exaktne vylúčila syndróm týranej osoby. Na záver uviedol, ţe v danom prípade sú nespornou skutočnosťou nezhody, ktoré existovali v spoluţití s poškodenými, nešlo však o prejavy takej intenzity, ţe mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu. Ţiadal, aby najvyšší súd postupom
1 Tr. por. vyslovil porušenie zákona,
2 Tr. por. zrušil uznesenie krajského súdu a
1 Tr. por. prikázal súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K dovolaniu obvineného sa vyjadrila poškodená Z. S. podaním z
2 Tr. por. trestnú vec obvineného S. S. postúpil Obvodnému úradu Humenné na prejednanie priestupku proti 4 6 Tdo 71/2014 občianskemu spolunaţívaniu
1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, povaţuje za správny a postačujúci, avšak konanie, ktoré nasledovalo po zrušení uvedeného rozhodnutia súdom vyššieho stupňa a rozhodnutie v danej veci, ktorým bol obvinený odsúdený za spáchanie trestného činu, je
jej názoru nespravodlivé a bude mať nepriaznivý vplyv na zdravotný stav obvineného. Zároveň uviedla, ţe uloţený trest nepôsobí na osobu obvineného výchovne, ale likvidačne. Zdôraznila, ţe obvinený nikdy neohrozoval okolie, nebol agresívny do času rozpadu manţelstva, avšak po návrate domov z výkonu trestu bola u neho zjavná labilita prejavujúca sa šklbaním na tvári, nepokojným spánkom, tak ţe ho s manţelom nepoznali. To bola tieţ príčina prejednávaného konfliktu. Na základe uvedeného má poškodená za to, ţe obvinený potrebuje protialkoholickú, eventuálne psychiatrickú liečbu. Okresný prokurátor v Humennom vo vyjadrení k dovolaniu obvineného z 1. októbra 2014 poukázal na stanovisko Krajského súdu, sp. zn. 10 To 32/2013, z 8. októbra 2013 (str. 5). Ďalej uviedol, ţe intervenujúci prokurátor na hlavnom pojednávaní z 31. júla 2013 navrhol prečítať výpoveď poškodenej Z. S., čo súd odmietol (str. 8 zápisnice). Na námietku obvineného, ţe prokurátor neuniesol dôkazné bremeno, a v dokazovaní pomáhal súd, skonštatoval, ţe na hlavnom pojednávaní boli vykonané dôkazy
návrhu prokurátora. Iný dôkaz vykonaný nebol. Námietku obvineného, ţe skutok, pre ktorý bola podaná obţaloba, bol nesprávne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
1 písm. a/ Tr. zák., povaţuje za nedôvodnú, pretoţe Okresný súd v Humennom rozsudkom, sp. zn. 1T 32/2013, z
por. Z uvedených dôvodov navrhol, aby dovolací súd podané odvolanie obvineného zamietol
1 písm. c/ Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, ţe dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.), ţe dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náleţitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). 5 6 Tdo 71/2014 Okrem toho zistil, ţe bola splnená aj podmienka dovolania
por., veta prvá, keďţe obvinený pred podaním dovolania vyuţil svoje právo a podal riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté. Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania
por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
1 písm. c/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu.
1 písm. g/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak je rozhodnutie zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
1 písm. i/ Tr. por., dovolanie moţno podať, ak je rozhodnutie zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť.
4, veta prvá Tr. por., dôvody
odseku 1 písm. a/ aţ písm. g/ nemoţno pouţiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa uţ v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.
3 Tr. por., v dovolaní moţno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku. V zmysle § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb a má byť len skutočne výnimočným 6 6 Tdo 71/2014 prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Moţnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. K dovolaciemu dôvodu uvedenému v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., treba zdôrazniť tú skutočnosť, ţe právo na obhajobu, ktoré sa vzťahuje na celé trestné konanie, vyjadruje poţiadavku, aby bola v trestnom konaní zaručená plná ochrana zákonných záujmov a práv osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, pričom uvedený dovolací dôvod môţe byť naplnený len v tom prípade, ak zistené porušenie práva na obhajobu bolo zásadné. Z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, ţe prípadné porušenie práva na obhajobu, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod
1 písm. c/Tr. por.
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu potom o zásadné porušenie práva na obhajobu ide najmä v tom prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. K námietke obvineného, ţe pri výsluchoch poškodených a svedkov z prípravného konania bolo porušené právo obvineného na obhajobu tým, ţe o týchto úkonoch nebol informovaný a zároveň mu nebolo umoţnené realizovať práva v zmysle § 34 ods. 1 Tr. por. a § 213 ods. 1 Tr. por. dovolací súd uvádza, ţe obvinený vykonával svoje práva v rámci prípravného konania prostredníctvom svojho obhajcu aţ po jeho ustanovení ex offo, t.j. dňa
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, táto námietka obvineného nie je spôsobilá naplniť uvedený dovolací dôvod ani v prípade, ak by bola dôvodná, pretoţe ťaţisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a nie v prípravnom konaní. Ak ide o uplatnený dovolací dôvod
1 písm. g/ Tr. por., obvinený namietal neobjasnenie rozporov na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa vyplývajúcich zo svedeckých výpovedí poškodených a svedkov v rámci prípravného konania. Z dokazovania a hodnotenia súdom prvého stupňa, s ktorým sa stotoţnil aj odvolací súd, však vyplýva, ţe súd vyhodnotil vykonané dôkazy spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. por. a rozsah dokazovania povaţoval za dostatočný. Poškodená Z. S. bola vypočutá za prítomnosti obhajcu uţ v prípravnom konaní dňa 11. februára 2013 a na hlavnom pojednávaní dňa 31. júla 2013. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. novembra 2013 vyuţila poškodená Z. S. svoje právo odoprieť výpoveď z dôvodu príbuzenského a iného pomeru k obvinenému uvedeného v ustanovení § 130 ods. 1 Tr. por., preto nebolo moţné uskutočniť postup
por. v zmysle uznesenia Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 10 To/32/2013, z 8. októbra 2013, a na základe toho súd
4 Tr. por. prečítal zápisnicu o výsluchu svedkyne – poškodenej z
1 Tr. por., nebolo moţné zrealizovať uvedený zámer z dôvodu, ţe obvinený zotrvával na svojom práve odoprieť výpoveď na pojednávaní. 8 6 Tdo 71/2014 V prejednávanej veci súd starostlivo vyhodnotil dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov jednotlivo a výpovede poškodených hodnotil v ich vzájomnom súhrne s ostatnými dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní, a to napr. výpoveďami svedkov, lekárskymi správami, ambulantnými nálezmi, fotodokumentáciou, znaleckými posudkami, výsluchom MUDr. A. P. a MUDr. M. K., znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia – odvetvie psychiatria, výsluchom PhDr. M. B., znalkyne z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, výsluchom MUDr. M. B. a MUDr. P. Š., znalcov z odboru zdravotníctva a farmácie – odvetvie psychiatra. Dovolací súd nezistil ţiadne pochybenie pri vykonaní týchto dôkazov, výpovede svedkov a poškodených boli vykonané v súlade s prísl. ustanoveniami Trestného poriadku, za prítomnosti obvineného i obhajcu, ktorí mali moţnosť klásť svedkom otázky a vyjadrovať sa k ich výpovediam, a preto nie je daný dovolací dôvod
1 písm. g/ Tr. por. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. i/ Tr. por., dovolací súd skúmal, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne subsumovaný pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Vo vzťahu k zistenému skutku, ktorým je dovolací súd viazaný, je moţné namietať výlučne vady právne, a teda to, ţe skutok tak, ako bol súdom zistený, bol nesprávne právne kvalifikovaný. Najvyšší súd sa nestotoţňuje s názorom obvineného, ţe svojim konaním nemohol naplniť zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
1 písm. a/ Tr. zák. Nakoľko súdy ustálili, ţe skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete výrokovej časti prvostupňového rozsudku, zodpovedala tomu i právna kvalifikácia, bez ohľadu na presvedčenie obvineného, ţe nebola preukázaná taká intenzita konania zo strany obvineného, ktorú by poškodení pociťovali ako ťaţké príkorie. Dovolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, ţe týraním sa rozumie zlé nakladanie s inou osobou vyznačujúce sa vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťaţké príkorie. Je potrebné uviesť, ţe trvalosť konania páchateľa je potrebné posudzovať v závislosti od intenzity zlého nakladania. Závaţnosť konania obvineného voči poškodeným sa prejavila o.i. aj v postoji poškodenej Z. S., ktorá sa v písomnom vyjadrení k podanému dovolaniu obvineného snaţí ospravedlniť konanie obvineného spôsobeného nepriaznivými ţivotnými okolnosťami, ktoré sa negatívne odráţajú na jeho zdravotnom stave, čo však obvineného nezbavuje zavinenia v prejednávanom prípade. V danom prípade bolo 9 6 Tdo 71/2014 preukázané, ţe obvinený popísaným spôsobom týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, poniţovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu. Najvyšší súd s prihliadnutím na uvedené konštatuje, ţe nie je naplnený ani dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto postupoval
c/ Tr. por. a dovolanie obvineného na neverejnom zasadnutí odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 13. apríla 2016 JUDr. Štefan M i c h á l i k , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.