← Slovensko

o ochranu osobnosti

2 Cdo 80/2015 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. V. a sudcov JUDr. J., PhD. a JUDr. M., PhD., v právnej veci ţalobcu MUDr. R. PhD., MPH, bývajúceho v K.K., zastúpeného Advokátskou kanceláriou V. so sídlom v K.K., proti ţalovanému Ing. M. CSc., bývajúcemu v K.K., zastúpenému JUDr. D., advokátom v K.K., o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 19 C 174/2012, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z

  1. októbra 2014 sp. zn. 1 Co 527/2014, takto r o z h o d o l : Dovolanie proti výroku napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté tak, ţe ţalovaný zverejnením príspevku s názvom „K.O.“ zo dňa 20.6.2012 pôvodne nazvanom „K.H.P.P.“ zverejnenom na svojom internetovom blogu H. neoprávnene zasiahol do práv na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ţalobcu z a m i e t a. Dovolanie proti výroku napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté tak, ţe ţalovaný je povinný odstrániť príspevok s názvom „K.O.“ zo dňa 20.6.2012 zo svojho internetového blogu H. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku z a m i e t a. Dovolanie proti výroku napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté tak, ţe ţalovaný je povinný písomne sa ospravedlniť ţalobcovi tak, ţe zverejní ospravedlnenie na svojom internetovom blogu H. po dobu 30 dní od jeho zverejnenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku v tomto znení: „Dňa 20.6.2012 som na svojom internetovom blogu H. zverejnil príspevok s názvom „K.O.“ pôvodne nazvanom „K.H.P.“. Týmto sa ospravedlňujem primátorovi mesta K. MUDr. R. PhD., MPH, ţe zverejnením tohto 2 2 Cdo 80/2015 príspevku som neoprávnene zasiahol do jeho práva na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti z a m i e t a. Dovolanie proti výroku napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok v zamietavom výroku ohľadom nepriznanej nemajetkovej ujmy a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie o d m i e t a. Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, ktoré tvoria trovy právneho zastúpenia v sume 119,62 €, do troch dní na účet spoločnosti V., so sídlom v K.K.. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Košice I rozsudkom z
  2. januára 2014 č.k. 19 C 174/2012-202 čiastočne vyhovel ţalobnému návrhu ţalobcu a určil, ţe ţalovaný zverejnením textu „H.P.?“ v príspevku s názvom „K.O.“ zo dňa 20.6.2012 pôvodne nazvanom „K.H.P.P.“ zverejnenom na svojom internetovom blogu H. neoprávnene zasiahol do práv na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ţalobcu, uloţil ţalovanému povinnosť odstrániť uvedený text zo svojho internetového blogu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a ďalej uloţil ţalovanému povinnosť písomne sa ospravedlniť ţalobcovi zverejnením ospravedlnenia na jeho internetovom blogu po dobu 30 dní od jeho zverejnenia, v znení, ţe zverejnením textu „H.P.?“ neoprávnene zasiahol do práva ţalobcu na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Ţalobu v prevyšujúcej časti zamietol a ţalovanému náhradu trov konania nepriznal. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, ţe výrok zverejnený ţalovaným na jeho internetovom blogu v znení „H.P.P.?“ spadá pod hodnotiaci úsudok, v tomto prípade vo forme otázky, ktorý podľa názoru súdu ako jediný treba povaţovať za neprimeraný a neadekvátny v rámci kritiky ţalovaného, ktorá je namierená voči ţalobcovi. Predmetný výrok podľa názoru súdu prvého stupňa na rozdiel od ostatného textu vyvoláva reálny dojem, ţe úmyslom ţalobcu ako primátora bolo resp. je vyvolať alebo spôsobiť také násilie a takú tragédiu podobnú ako v D., pri ktorej prišlo o ţivot 7 ľudí. Podľa názoru súdu práve v tomto prípade ide o realizáciu práva na slobodu prejavu, ktorá z dôvodu svojej neadekvátnosti a neprimeranosti nemôţe poţívať ústavnú ochranu. Vo vzťahu k článku s názvom „P.K.?“ súd bol toho názoru, ţe s výnimkou prvej strany tohto článku v ďalšom celý nasledujúci text článku obsahovo rieši výlučne iba samostatné napadnuté rozhodnutie 3 2 Cdo 80/2015 stavebného úradu. Ţalovaný v uvedenom príspevku reaguje na korešpondenciu, ktorá prebiehala medzi ním a ţalobcom v súvislosti so ţalovaným tvrdením nezákonným postupom stavebného úradu, pričom v tomto texte ţalovaný poukázal na to, ţe uţ predchádzajúcim článkom nebol pochopený, pokiaľ poukazoval na tvrdený nezákonný postup úradu. V ďalšom ţalovaný poukázal na neriešený problém L. a nezákonnosť, ktorá na L. je a v tejto súvislosti vyslovuje podľa názoru súdu hodnotiaci úsudok resp. úvahu, ktorú súd chápe tak, ţe keďţe ţalovaný povaţuje rozhodnutie stavebného úradu za nezákonné, potom takýmto spôsobom sa táto nezákonnosť rozširuje. Súd nevidel v týchto výrokoch v uvedenom príspevku ţiadnu nedovolenosť. Zhodnotením jednotlivých skutočností s dôrazom na to, ţe išlo o kritiku voči osobe s výraznými prvkami verejne činnej osoby v zásade povahy hodnotiacich úsudkov, ktorej autorom bola osoba zainteresovaná do kritizovaného problému ako otázky verejného záujmu, pričom hlavným cieľom bola nielen kritika samotného rozhodnutia stavebného úradu a ţalobcu, ale tieţ vyvolanie verejnej diskusie o diskutabilných rozhodnutiach o umiestňovanie stavieb, ktorá po obsahovej stránke neobsahuje ţiadne hanlivé, neslušné alebo vulgárne výrazy a súčasne ktorú súd povaţuje za primeranú a adekvátnu s výnimkou spomínaného výroku „H.P.?“, súd ţalobu posúdil za dôvodnú iba čiastočne a to vo vzťahu k difamujúcemu výroku: „H.P.P.?“, pričom súd povaţuje tento výrok za tzv. intenzívny exces t.j. neprimeranú kritiku spôsobilú zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Druhý v poradí ţalobcom uplatneným nárokom je nárok na odstránenie neoprávneného zásahu. K tomu súd prvého stupňa uviedol, ţe ţalobcom poţadované odstránenie celého príspevku aj za situácie, ţe by difamačným mal byť iba niektorý výrok s odôvodnením, ţe technicky nie je moţné odstrániť iba niektorú časť článku, povaţuje za nedôvodné. Jednak ţalobca v konaní nepreukázal, ţe odstrániť iba časti textu, nie je technicky moţné, ani na preukázanie svojho tvrdenia nenavrhol ţiaden dôkaz. Súd bol toho názoru, ţe pokiaľ uloţil ţalovanému odstrániť iba konkrétny difamujúci výrok, je uţ na ţalovanom, akým spôsobom zrealizuje súdne rozhodnutie v tejto časti. Tretí nárok uplatnený ţalobcom je nárok na primerané zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia a súd prvého stupňa ho povaţoval za primeraný a dôvodný. Vzhľadom na rozsah, v akom súd vyhovel ţalobe na základe toho nárok ţalobcu na uloţenie povinnosti zverejniť rozsudok sa javí ako neprimeraný a kontraproduktívny. Súd bol ďalej toho názoru, ţe takýto nárok je nedôvodný v kontexte s ust. § 155 ods. 4 O.s.p. aplikujúc zásadu a contrario, ktoré zákonné ustanovenie upravuje iba práva ţalobcu zverejniť rozsudok na náklady ţalovaného. V ďalšom súd prvého stupňa posudzoval nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a dospel k záveru, ţe morálne zadosťučinenie, resp. priznané nároky sa javia v tomto prípade ako postačujúce a naviac 4 2 Cdo 80/2015 ţalobca súčasne nepreukázal v konaní, ţe predmetným neoprávneným zásahom došlo k zníţeniu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej váţnosti v spoločnosti v značnej miere. Podľa názoru súdu svedčia o tom príspevky k obom predmetným článkom označené a neskôr predloţené zo strany ţalobcu v rámci dôkaznej povinnosti. Ţiadna z reakcii na predmetné články nepreukazuje tvrdený zásah; pokiaľ aj niektorý z prispievateľov reagovali vo vzťahu k ţalobcovi, išlo o kritiku, prípadne hodnotenie ţalobcu nepochybne v odlišných súvislostiach. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. Krajský súd v Košiciach na odvolania ţalobcu a ţalovaného rozsudkom z
  3. októbra 2014 sp. zn. 1 Co 527/2014 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe určil, ţe ţalovaný zverejnením príspevku s názvom „K.O.“ zo dňa 20.6.2012 pôvodne nazvanom „K.H.P.P.“ zverejnenom na svojom internetovom blogu H. neoprávnene zasiahol do práv na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ţalobcu. Ţalovaného zaviazal odstrániť príspevok s názvom „K.O.“ zo dňa 20.6.2012 zo svojho internetového blogu H. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej ţalovaného zaviazal písomne sa ospravedlniť ţalobcovi tak, ţe zverejní ospravedlnenie na svojom internetovom blogu H. po dobu 30 dní od jeho zverejnenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku v tomto znení: „Dňa 20.6.2012 som na svojom internetovom blogu H. zverejnil príspevok s názvom „K.O.“ pôvodne nazvanom „K.H.P.P.“. Týmto sa ospravedlňujem primátorovi mesta K. MUDr. R. PhD., MPH, ţe zverejnením tohto príspevku som neoprávnene zasiahol do jeho práva na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Rozsudok súdu prvého stupňa v zamietavom výroku ohľadom nepriznanej nemajetkovej ujmy a vo výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku vyplýva, ţe súd prvého stupňa svoje rozhodnutie zaloţil predovšetkým na úvahe, ţe v danej veci išlo o kritiku voči osobe (ţalobcovi) s výraznými prvkami verejne činnej osoby v zásade povahy hodnotiacich úsudkov a ţalobu posúdil ako dôvodnú iba čiastočne a to vo vzťahu k difamujúcemu výroku „H.P.?“ zverejneného v článku s názvom „K.O..“ Súd povaţoval tento výrok za tzv. intenzívny exces, t.j. neprimeranú kritiku spôsobilú zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Svoje rozhodnutie zaloţil predovšetkým na úvahe, ţe sporom dotknutý výrok moţno posudzovať izolovane z celkového kontextu príspevku s názvom „K.O.“. Odvolací súd sa nestotoţnil s názorom súdu prvého stupňa, ţe uvedený výrok nemoţno (poznámka dovolacieho súdu: správne má byť ,,moţno“) izolovať od ostatného textu príspevku vzhľadom na to, ţe tento je potrebné vnímať v celom kontexte tohto príspevku. Ako uviedol súd prvého 5 2 Cdo 80/2015 stupňa predmetný výrok vyvoláva reálny dojem, ţe úmyslom ţalobcu ako primátora bolo, resp. je vyvolať alebo spôsobiť také násilie a takú tragédiu podobnú ako v D., pri ktorej prišlo o ţivot sedem ľudí. S uvedeným záverom moţno súhlasiť. Nemoţno však súhlasiť so záverom súdu, ţe uvedený výrok nemoţno (poznámka dovolacieho súdu: správne má byť ,,moţno“) izolovať od ostatného textu príspevku. Je tomu tak preto, lebo z príspevku vyplýva, ţe ţalovaný vo vzťahu k tomuto výroku uviedol ďalšie hodnotiace úsudky a to, ţe „ţalobca z tohto dôvodu vnáša chaos do výstavby, čím dochádza k nárastu agresivity, intolerancie a xenofóbie vo vzájomných susedských vzťahoch, ktoré môţu prerásť do podobných konfliktov, aké vznikli v D., či v H.“. Aj v ďalšom texte tohto príspevku ţalovaný vo vzťahu k tomuto výroku uvádza, ţe ţalobca ako primátor je „na najlepšej ceste k posilňovaniu agresivity, intolerancie a barbarskej kultúry do prostredia ľudí“. Aj podľa názoru odvolacieho súdu uvedené hodnotiace úsudky idú ďaleko nad rámec tolerovateľného novinárskeho preháňania, nejedná sa o vecnú kritiku ani o dovolené subjektívne hodnotenie, ktoré by poţívalo právnu ochranu slobody prejavu, ak ţalovaný výkon funkcie ţalobcu spája s neţiaducimi spoločenskými javmi ako sú agresivita, intolerancia a xenofóbia. Dotknutý príspevok sa venoval kritike pomerov v stavebnom konaní, ktorého štatutárnym zástupcom je ţalobca. Podľa názoru odvolacieho súdu priemerný čitateľ, ktorý čítal uvedený príspevok, v kontexte celého článku musí chápať kritiku ţalovaného vo vzťahu k ţalobcovi tak, ţe ten v rámci výkonu svojej funkcie má úmysel vyvolať alebo spôsobiť násilie alebo tragédiu s následkom smrti, ak poukazuje na udalosti v D. a v H. a zároveň uvádza, ţe ţalobca svojím konaním vnáša chaos do výstavby, čím má dochádzať k nárastu agresivity, intolerancie a xenofóbie vo vzájomných susedských vzťahoch, ktorá môţe prerásť do podobných konfliktov, aké vznikli v D., či H.. Uvedené potvrdzuje aj ďalšia veta v príspevku, ţe ţalobca je na najlepšej ceste k posilňovaniu agresivity, intolerancie a barbarskej kultúry do prostredia ľudí. Ako bolo vyššie uvedené oprávnenou kritikou verejne činnej osoby nie je uvádzanie nepravdivých údajov o tejto osobe, alebo hodnotiacich úsudkov z týchto údajov vychádzajúcich. Preto pri hodnotení základu hodnotového úsudku je nutné vziať zreteľ na celý príspevok a nie na jednu, či dve dotknuté vety. Z uvedeného príspevku je zrejmé, ţe bol koncipovaný ako príspevok kritický, ktorý veľmi negatívne hodnotí ţalobcu, ako strojcu vydávania nezákonných rozhodnutí, ktorých následkom má byť páchané násilie. Podľa názoru odvolacieho súdu ţalovaný na vyjadrenie svojej nespokojnosti so stavebným konaním pouţil výrazy, ktorých miera expresivity je v značnom nepomere k cieľu kritiky (stavebného konania) a navyše je obsah kritiky celkom neadekvátny k posudzovaniu konaní ţalobcu (ako štatutárneho orgánu), pričom z neho vyplýva úmysel ţalobcu zneváţiť (tzv. intenzívny exces), 6 2 Cdo 80/2015 a teda ide o kritiku neprimeranú, ktorá je spôsobilá zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti ţalobcu. Pri hodnotení týchto súvislostí nebol súd prvého stupňa dôsledný a teda nevzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, resp. prednesov účastníkov vyplynuli. Vo vzťahu k zamietavému výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd zamietol návrh ţalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy je odvolací súd toho názoru, ţe súd prvého stupňa v tejto časti vec nesprávne právne posúdil, ak vychádzal z názoru, ţe ţalobca súčasne nepreukázal v konaní, ţe predmetným neoprávneným zásahom došlo k zníţeniu jeho dôstojnosti alebo jeho váţnosti v spoločnosti v značnej miere. V tejto súvislosti je potrebné súhlasiť s názorom ţalobcu vysloveným v odvolaní, ţe zníţenie dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej váţnosť v spoločnosti je iba demonštratívnym zákonným predpokladom pre vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Je tomu tak preto, ţe z citovaného ustanovenia § 13 ods. 2 vyplýva, ţe toto právo vzniká „najmä“ v tomto prípade. Preto ak súd prvého stupňa vyhodnotil dôkazy v konaní tak, ţe ţalobca nepreukázal zníţenie jeho dôstojnosti alebo váţnosti v spoločnosti bez skúmania ďalších okolností a vyhodnotenia dôkazov, jeho záver treba povaţovať za predčasný a teda za nesprávny. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie. Ţiadal, aby dovolací súd ţalobu zamietol a ţalobcu zaviazal na náhradu trov konania. Dovolanie podal podľa ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. z dôvodu, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Dovolateľ poukázal na skutočnosť, ţe nie je novinárom, teda rozsah čítanosti jeho príspevkov je nepomerný k rozsahu čítanosti práce novinárov. Dovolateľ je toho názoru, ţe sloboda prejavu je základným pilierom demokratickej spoločnosti, v ktorej je kaţdému dovolené vyjadrovať sa k verejným veciam a vynášať hodnotové súdy. Dovolateľ ďalej poukázal na skutočnosť, ţe v predmetnom blogu kritizoval ţalobcu ako politika, primátora mesta K. vystupujúceho ako štatutárny orgán mesta K. v stavebnom konaní. Vo všetkých týchto pozíciách vystupuje ţalobca ako verejne činná osoba, ktorá musí zniesť väčšiu mieru kritiky ako iné kategórie osôb. Poznamenal, ţe porovnanie udalostí v D., ktoré sú vo verejnosti známe s poukazom na vývoj udalostí bezprostredne týkajúcich sa ţalovaného sú plne legitímne hodnotiace úsudky. Podľa názoru dovolateľa nedošlo jeho výrokmi k neprimeranej a neadekvátnej kritike ţalobcu. Najmä v prípadoch, aký je tento, musí byť uprednostnená sloboda prejavu, ktorá je nevyhnutná pre demokraciu a pre tvorbu slobodnej verejnej mienky v otvorenej spoločnosti. 7 2 Cdo 80/2015 Ţalobca sa vo vyjadrení k dovolaniu ţalovaného v plnej miere stotoţnil s právnym posúdením odvolacieho súdu, v zmysle ktorého napádané výroky nerešpektujú hranice prípustnej kritiky vytýčené súdnou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva, resp. judikatúrou ústavného súdu SR. Navrhol, aby dovolací súd dovolanie v celom rozsahu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok čiastočne prípustný (§ 238 ods. 1 a § 239 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného nie je dôvodné a čiastočne ani prípustné. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým
  4. zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bolo rozhodnuté o zásahu do práv na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ţalobcu zverejnením príspevku ţalovaného na svojom blogu, o uloţení povinnosti ţalovanému odstrániť predmetný príspevok z jeho blogu a zároveň o uloţení povinnosti sa ţalobcovi na svojom blogu ospravedlniť;
  5. zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zamietavom výroku ohľadom nepriznanej nemajetkove ujmy a vo výroku o trovách konania. Dovolací súd sa v prvom rade zaoberal dovolaním ţalovaného smerujúcim proti zmeňujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa. V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 ods. 1 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ 8 2 Cdo 80/2015 mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto zákonnom ustanovení. V zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné (teda aj dôvodné) proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ vady v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. nenamietal (rovnako ani tzv. iné vady konania) a ani dovolací súd existenciu týchto vád nezistil. Ţalovaný v dovolaní ako dovolací dôvod uviedol, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), keďţe sa nestotoţnil s právnymi závermi odvolacieho súdu ohľadom toho, ţe v danom prípade kritika zo strany ţalovaného prezentovaná v príspevku na jeho blogu vybočila z medzí prípustnosti a teda predstavuje neoprávnený zásah do osobnosti ţalobcu. Zastáva názor, ţe v tomto prípade mala byť uprednostnená sloboda prejavu, ktorá je nevyhnutá pre demokraciu. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 9 2 Cdo 80/2015 Podľa článku 19 Ústavy Slovenskej republiky, kaţdý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa ustanovenia článku 26 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, kaţdý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Podľa článku 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä ţivota a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Štúdiom v súdnom spise Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe dôvodom pre zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom bolo rozdielne právne posúdenie otázky rozsahu a formy zásahu do práva na ochranu osobnosti ţalobcu, keď súd prvého stupňa zastáva názor, ţe výrok: „H.P.P.?“ ako jediný z celého príspevku treba povaţovať za neprimeraný a neadekvátny v rámci kritiky ţalovaného, ktorá je namierená voči ţalobcovi. Súd prvého stupňa povaţoval tento výrok za tzv. intenzívny exces, t.j. neprimeranú kritiku spôsobilú zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Svoje rozhodnutie zaloţil predovšetkým na úvahe, ţe sporom dotknutý výrok moţno posudzovať izolovane z celkového kontextu príspevku s názvom „K.O.“ (ďalej len ako „príspevok“). Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa vyjadril názor, ţe uvedený výrok nemoţno izolovať od ostatného textu príspevku vzhľadom na to, ţe tento je potrebné vnímať v celom kontexte tohto príspevku. 10 2 Cdo 80/2015 Odvolací súd teda uzavrel, ţe ţalovaný nedovolene zasiahol do osobnostných práv ţalobcu celým jeho príspevkom nazvaným „K.O.“, pôvodne nazvanom „K.H.P.P.“. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţnil s názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého výrok uvedený vo forme otázky: „H.P.P.?“, ktorý za difamujúci povaţujú oba súdy niţšieho stupňa, nemoţno izolovať od ostatného textu predmetného príspevku ţalovaného. Pri posudzovaní jednotlivých výrokov, vrátane pôvodného názvu príspevku ţalovaného „K.H.P.P.“ je nevyhnutné zohľadniť vzájomnú organickú väzbu medzi jednotlivými výrokmi (primátor vnáša chaos do výstavby a tým rastie agresivita, intolerancia a xenofóbia vo vzájomných susedských vzťahoch, čo môţe prerásť do podobných konfliktov, aké vznikli v D., či v H.; len tak ďalej pán primátor, Ste na najlepšej ceste k posilňovaniu agresivity, intolerancie a barbarskej kultúry do prostredia ľudí; prajete si H. aj v K., alebo aţ tak ste opitý mocou?) a aj pôvodným názvom príspevku. Pri posudzovaní limitov slobody prejavu treba rozlišovať medzi faktami a hodnotiacimi úsudkami. Existenciu faktov moţno preukázať, zatiaľ čo otázka pravdivosti hodnotiacich úsudkov dôkazy, naopak, nepripúšťa (napr. Lingens proti Rakúsku, bod 46; tieţ rozsudok ESĽP z
  6. júla 2001 vo veci sťaţnosti Feldek proti Slovensku č. 29032/95, bod 75), hoci aj tie musia vychádzať z dostatočného faktického základu (rozsudok ESĽP z
  7. februára 1997 De Haas a Gijsels proti Belgicku č. 19983/92, bod 47). Európsky súd pre ľudské práva opakovane judikoval, ţe hodnotiaci úsudok bez dostatočného skutkového základu môţe byť excesívny, a z toho dôvodu nepoţívajúci ochranu podľa čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (napr. Pedersen a Baadsgaard proti Dánsku, rozsudok veľkého senátu, § 76). Všeobecne platí, ţe čím závaţnejšie je obvinenie kritizovanej osoby, tým pevnejší skutkový základ musí toto obvinenie mať (napr. Petrenco proti Moldavsku, § 64). Výroky ţalovaného prezentované v jeho príspevku (primátor vnáša chaos do výstavby a tým rastie agresivita, intolerancia a xenofóbia vo vzájomných susedských vzťahoch, čo môţe prerásť do podobných konfliktov, aké vznikli v D., či v H.; len tak ďalej pán primátor, Ste na najlepšej ceste k posilňovaniu agresivity, intolerancie a barbarskej kultúry do prostredia ľudí; prajete si H. aj v K., alebo aţ tak ste opitý mocou?) je potrebné povaţovať za hodnotiace úsudky ţalovaného bez dostatočného faktického základu. Predmetný príspevok môţe u priemerného čitateľa vyvolať reálny dojem, ţe úmyslom ţalobcu ako primátora je pri výkone právomoci vyplývajúcich z jeho funkcie vyvolať alebo spôsobiť také násilie, akého sme boli svedkami pri tragických udalostiach v D. či v H., pričom 11 2 Cdo 80/2015 na tvrdenia takého druhu nemal ţiadny reálny skutkový podklad. Dovolací súd z uvedeného dôvodu povaţoval príspevok ţalovaného (ktorý hodnotil komplexne v zmysle jeho obsahu a výpovednej hodnoty) za excesívny, nespôsobilý poţívať ochranu v zmysle čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, resp. čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Najvyšší súd Slovenskej republiky uzatvára, ţe dovolanie ţalovaného bezdôvodne vytýkalo odvolaciemu súdu, ţe jeho rozhodnutie nie je správne. Keďţe dovolací súd nezistil ani vady konania podľa § 237 ods. 1 O.s.p., ani iné (v § 237 O.s.p. neuvedené) vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, uvedený opravný prostriedok smerujúci voči jeho zmeňujúcej časti rozsudkom zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd sa ďalej zaoberal dovolaním smerujúcim voči výroku odvolacieho súdu, ktorým zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v zamietavom výroku ohľadom nepriznanej nemajetkove ujmy a vo výroku o trovách konania. Aj keď odvolací súd rozhodol rozsudkom, jeho zrušujúci výrok má povahu uznesenia (§ 223 O.s.p.). Prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu vydanom v tejto procesnej forme je upravená v ustanovení § 239 O.s.p., v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti uzneseniu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. a/, písm. b/ O.s.p.). Dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky. Keďţe dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nemoţno podriadiť pod ţiaden dôvod prípustnosti dovolania vyplývajúci z § 239 O.s.p., dovolanie podľa tohto ustanovenia nie je prípustné. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 12 2 Cdo 80/2015 ods. 1 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 ods. 1 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ aţ g/ O.s.p. netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Pokiaľ dovolateľ aj v tejto súvislosti namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.), dovolací súd pripomína, ţe súd právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 112/2001 zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je relevantným dovolacím dôvodom, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov však nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. lebo (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdom účastníkovi konania neznemoţní realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávnenia (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn. 3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4 Cdo 68/2011, sp. zn. 5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011 a sp. zn. 7 Cdo 26/2010). Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, ţe prípustnosť dovolania ţalovaného smerujúceho voči zrušujúcej časti rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva 13 2 Cdo 80/2015 z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. ani z § 237 ods. 1 O.s.p. Dovolanie v tejto časti preto odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa v tejto časti nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní nebol ţalovaný úspešný. Právo na náhradu trov dovolacieho konania preto vzniklo ţalobcovi (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalobca si náhradu trov dovolacieho konania uplatnil a ich výšku vyčíslil. Dovolací súd v zhode s doterajšou praxou vzal zreteľ k tomu, ţe právny zástupca ţalobcu zastupoval tohto účastníka uţ v konaní pred obomi niţšími stupňami súdov. Ţalobcovi preto priznal náhradu trov dovolacieho konania iba za jeden úkon právnej sluţby advokáta, ktorú poskytol vypracovaním vyjadrenia ţalobcu k dovolaniu ţalovaného z
  8. januára 2015 [§ 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška“)]. Pri určení odmeny za tento úkon právnej sluţby vychádzal z tarifnej odmeny vyplývajúcej z § 10 ods. 1 a 8 vyhlášky a jej výšku za 1 úkon právnej sluţby určil sumou 119,62 € [t.j. 91,29 € (§ 10 ods. 1 a 8 vyhlášky) + reţijný paušál 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + DPH 19,94 € predstavuje spolu 119,62 €], pričom za tarifnú hodnotu povaţoval sumu 2 000 € (§ 10 ods. 8 vyhlášky). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  9. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  10. februára 2016 JUDr. Viera P e t r í k o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.