1 písm. c), ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. na dobu 3 mesiace, t. j. do 17.12.2015, na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jeho prevozu
Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie ţiadosti o medzinárodnú ochranu podanej účastníkom konania v členskom štáte - Maďarskej republike („ďalej len „Dublin III“). Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, ţe súd neprihliadol k navrhovateľom pripojeným dvom oznámeniam o začatí konania na vydanie zákazu na vydanie/vrátenie osoby do Maďarska, v ktorých bolo uţ súčasne vydané predbeţné opatrenie o zákaze vydania/vrátenia
Dublinského nariadenia, zo dňa 9.9.2015 a 14.9.2015 a v tejto súvislosti uviedol, ţe vo všetkých prípadoch ide o vyhostenie/vrátenie z Rakúska do Maďarska a teda išlo o inú situáciu. Krajský súd rovnako neprihliadol k navrhovateľom pripojenému výňatku z rozhodnutia Správneho súdneho dvora Rakúska, ktorý rozhodol dňa 8.9.2015 o tom, ţe Maďarsko nemôţe byť automaticky povaţované za bezpečnú krajinu a je potrebné skúmať individuálne, či je osobu moţné do tohto štátu vrátiť v rámci Dublinského konania, a konštatoval, ţe toto nie je pre predmetné konanie záväzné, nakoľko Maďarsko ako členský štát Európskej únie je povaţovaný za bezpečnú krajinu, je v nej demokratický systém, vo všeobecnosti neexistuje v nej prenasledovanie, mučenie ani neľudské či poniţujúce zaobchádzanie alebo trestanie, hrozba násilia, ozbrojené konflikty. Krajský súd povaţoval za nepodstatnú námietku navrhovateľa, ţe odporca nezistil riadne skutkový stav veci, keď nezistil, v akých podmienkach by sa navrhovateľ nachádzal v prípade vrátenia do Maďarska z dôvodu, ţe o navrátení do Maďarska rozhoduje iný orgán, ako je správny orgán, ktorého rozhodnutie bolo napadnuté opravným prostriedkom. 3 1SZa/20/2015 K námietke, ţe odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď neskúmal moţnosti vrátenia navrhovateľa s ohľadom na moţné porušovanie jeho základných práv a slobôd garantovaných mu čl. 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, krajský súd uviedol, ţe postupom odporcu neboli porušené ľudské práva navrhovateľa. Prostriedky správneho orgánu určené na dodrţanie podmienok pobytov cudzincov sú vymedzené tak, aby nedošlo k neprimeranému zásahu do ich základných ľudských práv a slobôd. K námietke týkajúcej sa dĺţky doby zaistenia na dobu 3 mesiace, t. j. do 17.12.2015, krajský súd uviedol, ţe v danej veci odporca skúmal dĺţku moţného zaistenia navrhovateľa v súlade s článkom 29 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 604/2013,
ktorého sa odovzdanie navrhovateľa uskutoční najneskôr do šiestich mesiacov od akceptovania doţiadania iným členským štátom o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby alebo konečného rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní, ak majú v súlade s článkom 27 ods. 3 odkladný účinok. V súlade s čl. 29 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 604/2013 sa táto lehota môţe predĺţiť najviac na jeden rok, ak sa odovzdanie nemohlo uskutočniť kvôli uväzneniu dotknutej osoby, alebo najviac na osemnásť mesiacov, ak je dotknutá osoba na úteku. Za účelom stanovenia dĺţky zaistenia odporca písomne oslovil Útvar policajného zaistenia Medveďov, ktorý uviedol, ţe vzhľadom na doterajšiu prax pri vykonávaní úkonov spojených s odovzdávaním cudzinca v rámci Dublinského konania odporučil dobu zaistenia na 3 mesiace.
1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je správny orgán povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel jeho zaistenia. Dĺţka zaistenia závisí od viacerých faktorov, medzi ktoré patrí komunikácia štátnych orgánov Slovenskej republiky so štátnymi orgánmi Maďarskej republiky, ako aj zabezpečenie a vybavenie prostriedkov na zabezpečenie jeho prevozu na územie Maďarskej republiky, komunikáciu s navrhovateľom ako aj vybavovanie všetkých náleţitostí potrebných na riadne dodrţanie postupu, ktoré upravujú medzinárodné dohody, ktorými sú obe krajiny viazané. Preto sa nestotoţnil ani s touto námietkou navrhovateľa.
krajského súdu odporca správne vychádzal z jemu dostupných informácii, tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu dôveryhodnosti osoby navrhovateľa a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane navrhovateľa v súvislosti so zaistením tejto osoby. 4 1SZa/20/2015 Na základe toho dospel krajský súd k záveru, ţe preskúmavané rozhodnutie odporcu ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj správnym poriadkom a preto ho potvrdil. II. Odvolacie námietky navrhovateľa Predmetný rozsudok krajského súdu navrhovateľ napadol včas podaným odvolaním, zo dňa 10.11.2015 z dôvodov
2 písm.
navrhovateľa týmto ESĽP stanovil rozsah skúmania skutkového stavu, ktorý je vţdy potrebné objasniť za účelom zistenia, či navrhovateľa bude napokon moţné vrátiť do krajiny, alebo za účelom posúdenia hrozby porušenia tak čl. 3 ako aj čl. 5 Dohovoru. Navrhovateľ napokon poukázal na skutočnosť, ţe Maďarská republika vrátenie navrhovateľa opäť neakceptovala a dňa 14.10. 2015 Dublinské stredisko migračného úradu oznámilo navrhovateľovi, ţe konanie zastavuje, nakoľko neexistuje dôvod na takéto konanie s tým, ţe dôvodom bolo opakované zamietavé stanovisko maďarskej strany na ţiadosť o prijatie navrhovateľa späť, keďţe osoba nie je registrovaná ako ţiadateľ o azyl v Maďarsku a Dublinské nariadenie preto nie je aplikovateľné. Zaistenie, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu teda zaniklo, nakoľko formálne bol navrhovateľ prepustený a zaistený na základe iného dôvodu. Z uvedených dôvodov, ţiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe rozhodnutie odporcu zruší a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Stanovisko odporcu k odvolacím námietkam Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu z 19.11.2015 pripomenul, ţe dňa 19.8.2015 bolo vykonané odovzdanie navrhovateľa príslušníkmi Polície Českej republiky príslušníkom Polície Slovenskej republiky a následne riadne zisťoval skutkový stav veci a na základe poţiadavky a následnej odpovede zo Spoločného kontaktného pracoviska Slovenské Ďarmoty - Balassagyarmat zistil, ţe navrhovateľ sa nenachádza v evidenciách ţiadateľov o azyl 6 1SZa/20/2015 v Maďarskej republike. Ďalej zistil, ţe navrhovateľ na území Slovenskej republiky nemá udelený ţiadny druh a účel pobytu, rovnako nie je ţiadateľom o azyl na území Slovenskej republiky. Z toho dôvodu bolo začaté konanie o administratívnom vyhostení
l zákona o pobyte cudzincov. Dňa 26.08.2015 bolo odporcovi doručené nesúhlasné stanovisko odboru Celoštátneho policajného veliteľstva Budapešť k prevzatiu navrhovateľa Maďarskou republikou. V stanovisku sa uvádza, ţe osoba poţiadala o azyl v Maďarsku, preto jej odovzdanie a prevzatie je moţné vykonať v rámci konania Dublin III. Z uvedených dôvodov Dublinské stredisko začalo konanie o odovzdaní navrhovateľa do iného štátu
480/2002 Z. z. o azyle v znení neskorších predpisov pod číslom MU-DS-580/2015-DŢ. Na základe vyššie uvedených skutočností bolo v rámci obnovy konania dňa 17.09.2015 pod číslom PPZ-HCP-BB8-75-025/2015-AV odporcom rozhodnuté o zrušení rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Vzhľadom na stanovisko odboru Celoštátneho policajného veliteľstva Budapešť k prevzatiu navrhovateľa Maďarskou republikou, v ktorom sa uvádza, ţe osoba poţiadala o azyl v Maďarsku, preto jej odovzdanie a prevzatie je moţné vykonať v rámci konania Dublin III a na stanovisko Ministerstva vnútra, Migračný úrad, Dublinské stredisko odporca začal voči navrhovateľovi dňa 17.09.2015 konanie o zaistení v zmysle § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu
nariadenia Dublin III. Odporca v rámci konania neuloţil navrhovateľovi alternatívu zaistenia, nakoľko tento nemal dostatok finančných prostriedkov na zloţenie peňaţnej záruky a súčasne nemal zabezpečené ubytovanie pre potreby uloţenia alternatívy hlásenia pobytu. Počas konania o zaistení navrhovateľa sa odporca zaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného ţivota navrhovateľa v zmysle v článku 8 ods. 1 Dohovoru. Odporca práva navrhovateľa vyplývajúce z čl. 8 ods. l Dohovoru neupiera a plne ich rešpektuje. Navrhovateľ nemá na území Slovenskej republiky ţiadnu blízku rodinu, ţiadne záväzky, nemá k nej ţiadne väzby, ani relevantné dôvody na zotrvanie na jej území. Vo vzťahu k § 88 ods. l písm. c) zákona o pobyte cudzincov a v súlade s ust. § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov bolo odporcom posudzované riziko úteku navrhovateľa. Vzhľadom na vyššie uvedené, s odvolaním na skutočnosti, ktoré predchádzali tomuto konaniu 7 1SZa/20/2015 a sú obsahom spisu, bolo odporcom v rámci oprávnenia rozhodnuté o zaistení navrhovateľa v súlade s ust. § 88 ods. l písm. c) zákona o pobyte cudzincov.
4 zákona o pobyte cudzincov stanovil odporca dĺţku doby zaistenia na dobu tri mesiace, t. j. do 17.12.2015. Odporca zároveň skúmal dĺţku moţného zaistenia navrhovateľa s ohľadom na skutočnosť, ţe v súlade s článkom 29 ods. 1 nariadenia Dublin III. sa odovzdanie navrhovateľa do Maďarskej republiky uskutoční najneskôr do šiestich mesiacov od akceptovania doţiadania iným členským štátom o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby alebo konečného rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní, ak majú v súlade s článkom 27 ods. 3 odkladný účinok. Za účelom stanovenia dĺţky zaistenia bol písomne oslovený Útvar policajného zaistenia Medveďov, ktorý vo svojej odpovedi uviedol, ţe vzhľadom na doterajšiu prax a skúsenosti pri vykonávaní úkonov spojených s odovzdaním cudzinca v rámci Dublinského konania odporučil dobu zaistenia cudzinca na tri mesiace. Odporca má za to, ţe vo veci napadnutého rozhodnutia o zaistení navrhovateľa konal na základe riadne zisteného skutkové stavu veci. Maďarsko je ako členský štát Európskej únie vo všeobecnosti povaţované za bezpečnú krajinu. Odporcovi nie je známa skutočnosť, ţe by Slovenská republika Maďarsko nepovaţovala za bezpečnú krajinu. Medzinárodné právo (Ţenevský dohovor) a právo EÚ(smernica o konaní o azyle) povaţujú krajinu za bezpečnú, keď je v nej demokratický systém a vo všeobecnosti a sústavne neexistuje prenasledovanie, mučenie ani neľudské či poniţujúce zaobchádzanie alebo trestanie, hrozba násilia, ozbrojené konflikty. Odporca v konaní o zaistení navrhovateľa skúmal reálnu moţnosť realizácie účelu zaistenia. Má za to, ţe informácie, ktorými disponoval v čase vydania rozhodnutia o zaistení navrhovateľa dostatočne zakladali dôvod na jeho zaistenie
l písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Dňa 07.10.2015 bolo odporcovi doručené stanovisko MV SR PPZ Úradu hraničnej a cudzineckej polície č. PPZ-HCP-OCPI-2015/011151-002 zo dňa 01.10.2015, týkajúce sa ţiadosti o prepustenie navrhovateľa zo zaistenia, ktoré bolo Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru doručené dňa 29.09.2015 od JUDr. Z. Š., Liga za ľudské práva, Štúrova 3,811 02 Bratislava. 8 1SZa/20/2015 V predmetnej ţiadosti JUDr. Z. Š. poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu
čl. 39 Pravidiel súdu, o vydaní predbeţného opatrenia „Interirn measure", ktorým pozastavil návrat menovaného cudzinca do Maďarska a vyzval slovenskú vládu na poskytnutie informácií a záruk týkajúcich sa ich moţného návratu. Predbeţné opatrenie je platné do 16.10.2015. Vo svojom stanovisku Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru uviedol, ţe v prípade navrhovateľa, ktorý je v súčasnosti umiestnený v ÚPZC Medveďov, je "dublinským ţiadateľom o azyl", z dôvodu zrealizovania jeho dublinského transferu do zodpovedného členského štátu tzn. Maďarskej republiky, správny orgán vyuţil oprávnenie zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu
osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku (§88 ods. l písm. c) zákona o pobyte cudzincov.
2 zákona o pobyte cudzincov rizikom úteku sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo primeranej hrozby moţno predpokladať, ţe štátny príslušník tretej krajiny ujde, alebo sa bude ukrývať, najmä ak nemoţno jeho totoţnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt
zákona, alebo ak mu hrozí uloţenie zákazu vstupu na viac ako tri roky. V danom prípade bola dôvodná obava naplnená tým, ţe navrhovateľ dobrovoľne nezotrval na území členského štátu (Maďarskej republiky), kde poţiadal o medzinárodnú ochranu a bezdôvodne vstúpil na územie Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu správny orgán pristúpil k zabezpečeniu prípravy prevozu
osobitného predpisu. Nakoľko Dublinské nariadenie ukladá zohľadňovať iné miernejšie donucovacie opatrenia, odporca sa v rámci konania legitímnym spôsobom vysporiadal aj s moţnosťou alternatívy zaistenia formou uloţenia povinnosti
ustanovenia § 89 zákona o pobyte cudzincov. Vo vzťahu k vyššie uvedeným skutočnostiam má Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru za to, ţe zaistenie navrhovateľa je primeraným opatrením a naďalej trvá účelnosť zaistenia vzhľadom na to, ţe je tu existencia reálneho predpokladu zrealizovania dublinského transferu do zodpovedného štátu. 9 1SZa/20/2015 Dňa 19.10.2015 bolo odporcovi doručené nesúhlasné stanovisko z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Migračný úrad Dublinské stredisko Bratislava k prevzatiu navrhovateľa Maďarskou republikou. V stanovisku sa uvádza, ţe navrhovateľ nie je v Maďarsku evidovaný ako ţiadateľ o azyl, preto sa dublinské nariadenie v prípade menovaného nemôţe uplatniť, nakoľko je ilegálnym cudzincom aj na našom území. Konanie je vedené pod č. p.: MU-DS-571-10/2015-DŢ. Z uvedeného dôvodu odporca skúmal účel zaistenia navrhovateľa a dospel k záveru, ţe zanikol účel jeho zaistenia. Na základe uvedených skutočností bol navrhovateľ dňa 24.10.2015 prepustený zo zaistenia z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov a následne dňa 24.10.2015 o 11.30 hod. bol navrhovateľ predvedený v zmysle ust. § 79 zákona o pobyte cudzincov na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Medveďov v súvislosti s konaním o administratívnom vyhostení. Kontrolou totoţnosti a preverovaním v informačných systémoch polície bolo zistené, ţe navrhovateľ na území Slovenskej republiky nemá ţiadny druh pobytu. Na území Slovenskej republiky sa nachádzal neoprávnene a nie je drţiteľom cestovného dokladu. Na základe zistených skutočností bolo dňa 24.10.2015 pod č. p.: PPZ-HCP-BB8-189-002/2015-AV správnym orgánom OCP PZ Trenčín začaté konanie o administratívnom vyhostení
1 zákona o pobyte cudzincov s poukazom na § 82 ods. 1 písm.
ust. § 88 ods. 1 písm. c) v spojení s § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov dňom 17.09.2015 na dobu 3 mesiace, t. j. do 17.12.2015, na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jeho prevozu
Nariadenia Dublin III. Súčasne navrhovateľa
5 zákona o pobyte cudzincov umiestnil do zariadenia - Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Dňa 19.08.2015 bolo vykonané odovzdanie navrhovateľa príslušníkmi Polície Českej republiky príslušníkom Polície Slovenskej republiky na základe čl. 2 ods. 6 Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Českej republiky o odovzdávaní a prijímaní osôb na spoločnej štátnej hranici z dôvodu neoprávneného pobytu účastníka konania. Po prevzatí navrhovateľa a previerkou obsahu spisu vzniklo podozrenie, ţe sa dopustil priestupku v zmysle ust. § 118 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov a to tým, ţe má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky, pričom nelegálne vstúpil z územia Maďarskej republiky na územie Slovenskej republiky bez cestovného dokladu, bez udeleného platného víza, alebo povolenia na pobyt, ktoré by ho oprávňovali na vstup a pobyt na území Slovenskej republiky. Na základe uvedeného, bol eskortovaný na vecne a miestne príslušný správny orgán, ktorým je Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trenčín (odporca). Preverovaním v informačných systémoch Policajného zboru bolo zistené, ţe navrhovateľ na území Slovenskej republiky nemá udelený ţiadny druh a účel pobytu, rovnako nie je ţiadateľom o azyl na území Slovenskej republiky. Na základe poţiadavky a následnej odpovede zo Spoločného kontaktného pracoviska Slovenské Ďarmoty - Balassagyarmat pod č. p.: PPZ-MPS-SDA-1982/2015-DIV/6363 zo dňa 18.08.2015 11 1SZa/20/2015 bolo zistené, ţe navrhovateľ sa nenachádza v evidenciách ţiadateľov o azyl v Maďarskej republike. Na základe týchto skutočností odporca vydal Rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa a uloţení zákazu vstupu na dobu 2 rokov na územie Slovenskej republiky č.: PPZ-HCP-BB8-75-015/2015-AV. Na základe uvedených skutočností bolo dňa 19.08.2015 pod číslom PPZ-HCP-BB8- 76-015/2015-AV, odporcom rozhodnuté o zaistení navrhovateľa
ust. § 88 ods. l písm.
4 zákona o pobyte cudzincov bol zaistený na dobu l mesiac a súčasne
ust. § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov umiestnený do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Navrhovateľa bolo potrebné zaistiť nakoľko je to potrebné na účel jeho vrátenia
medzinárodnej zmluvy, nakoľko neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu a má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt. Dňa 26.08.2015 bolo cestou RHCP Banská Bystrica doručené odporcovi rozhodnutie Maďarskej republiky o zamietavom stanovisku k prevzatiu navrhovateľa na readmisiu
medzinárodnej zmluvy z dôvodu, ţe tento je v súčasnej dobe evidovaný ako ţiadateľ o udelenie azylu v Maďarskej republike. Na základe tejto informácie bolo cestou Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zistené, ţe navrhovateľ spĺňa podmienky na začatie Dublinského konania
Nariadenia Dublin III. Na základe uvedenej ţiadosti Dublinské stredisko začalo konanie o odovzdaní účastníka konania do iného štátu
480/2002 Z. z. o azyle v znení neskorších predpisov pod číslom MU-DS-580/2015-DŢ. Na základe nových skutočností, ktoré boli odporcom zistené po nadobudnutí právoplatnosti vydaného rozhodnutia o administratívnom vyhostení bolo v rámci obnovy konania dňa 17.09.2015 pod číslom PPZ-HCP-BB8-75-025/2015-AV odporcom rozhodnuté o zrušení rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Dňa 17.09.2015 bol navrhovateľ na základe zistených skutočností v súlade s ust. § 90 ods. 2 písm. b) bod l, zákona o pobyte cudzincov Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov prepustený zo zaistenia. 12 1SZa/20/2015 Odporca začal dňa 17.09.2015 pod číslom PPZ-HCP-BB8-146-002/2015-AV konanie vo veci zaistenia navrhovateľa
ust. § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jeho prevozu
Nariadenia Dublin III. V rámci konania o zaistení bola na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru Medveďov
p: PPZ-HCP-BB8-l46-009/20I5-AV spísaná s navrhovateľom zápisnica o podaní vyjadrenia. V uvedenej zápisnici uviedol, ţe sa volá B. A. H., nar. X. v Sýrii. Je slobodný, bezdetný, moslimského vierovyznania. Sýriu opustil pred troma mesiacmi z dôvodu, ţe je v Sýrii vojna. Cestoval do Libanonu a po mori do Turecka do Istanbulu a potom do mesta Izmir, kde sa dohovoril s prevádzačom. Ten ho previedol do Grécka na člne na ostrov Kos. Trajektom odišiel do Atén, odtiaľ ihneď pokračoval vlakom do mesta Solún. Následne cestoval k hranici s Macedónskom, kde hranicu prešiel pešo. Následne vlakom k hraniciam so Srbskom a cez hranicu prešiel pešo. V Srbsku cestoval autobusom do Belehradu, odtiaľ znova autobusom k maďarským hraniciam. Maďarské hranice prešiel pešo, kde sa prihlásil na polícii a bol umiestnený v tábore pre migrantov, v ktorom zotrval tri dni. Následne s tábora odišiel vlakom do Budapešti. V Budapešti si kúpil lístok na vlak do Hamburgu. V tom istom vlaku ho kontrolovala aţ polícia v Česku. V Európskej únii nemá zabezpečené ubytovanie a nemá ani adresu, kde by bol zastihnuteľný. V Slovenskej republike nemá ţiadnych známych. S nikým sa tu nestretáva. Nemá finančné prostriedky k zloţeniu finančnej záruky. V Slovenskej republike nikdy nebol a ani nevedel, ţe vlak cez túto republiku prechádza. Nemá v pláne v Slovenskej republike zostať a chce ísť do Nemecka. V rámci konania sa odporca zaoberal aj moţnosťou alternatívy zaistenia formou uloţenia povinnosti
ust. § 89 zákona o pobyte cudzincov. Odporca v rámci konania neuloţil navrhovateľovi alternatívu zaistenia, nakoľko tento nemá dostatok finančných prostriedkov na zloţenie peňaţnej záruky a súčasne nemá, zabezpečené ubytovanie pre potreby uloţenia alternatívy hlásenia pobytu. Uvedené skutočnosti boli zistené v rámci zápisnice spísanej s účastníkom konania. Počas konania o zaistení sa odporca zaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného ţivota navrhovateľa v zmysle v článku 8 ods. 1 Dohovoru. Odporca práva navrhovateľovi vyplývajúce z čl. 8 ods. 1 Dohovoru neupiera a plne ich rešpektuje. Navrhovateľ nemá na území Slovenskej republiky ţiadnu blízku rodinu, ţiadne záväzky, nemá k nej ţiadne väzby, ani relevantné dôvody na zotrvanie na jej území, 13 1SZa/20/2015 Vo vzťahu k § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov a v súlade s ust. § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov bolo odporcom posudzované riziko úteku navrhovateľa. Vzhľadom k tomu, ţe sa nachádza na území Slovenskej republiky bez cestovného dokladu a preto nie je moţné jeho totoţnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt
zákona o pobyte cudzincov a s odvolaním na skutočnosti, ktoré predchádzali tomuto konaniu a sú obsahom spisu, bolo odporcom v rámci oprávnenia rozhodnuté o zaistení navrhovateľa v súlade s ust. § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Podkladom pre toto rozhodnutie je aj skutočnosť, ţe navrhovateľ aj napriek ţiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany v Maďarskej republike nerešpektoval právne predpisy tohto členského štátu, vedome ušiel z Maďarskej republiky aby následne neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky. S ohľadom na tieto skutočnosti existuje značné riziko jeho úteku zo Slovenskej republiky. Odporca má za to, ţe v prípade navrhovateľa a jeho doterajšieho konania je potrebné zabezpečiť prípravu a výkon jeho prevozu
Nariadenia Dublin III formou zaistenia v zmysle § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. V prípade ak by odporca navrhovateľa nezaistil, navrhovateľovi by bola daná moţnosť zdrţiavať sa na neznámom mieste a tým by mal odporca minimálnu šancu na vykonanie opatrení za účelom zabezpečenia dodrţiavania všeobecne záväzných právnych predpisov platných na území Slovenskej republiky, resp. členských štátov únie zo strany účastníka konania. Navrhovateľ, ako štátny príslušník tretej krajiny má medzinárodnými dohovormi ako aj vnútroštátnymi právnymi predpismi na území členských štátov garantované právo na poskytnutie medzinárodnej ochrany pred nebezpečenstvom, ktoré mu v domovskej krajine hrozí. No súčasne majú členské štáty právo na ochranu pred protispoločenskou činnosťou štátnych príslušníkov tretích krajín, a to aj za pomoci zákonných prostriedkov, ktoré zabraňujú neoprávneným ţiadostiam o poskytnutie medzinárodnej ochrany. Tieto prostriedky slúţia okrem iného na zabránenie ohrozenia záujmu spoločnosti, ochranu verejného poriadku a ďalšieho ekonomického a hospodárskeho rastu členských štátov únie. Vyuţívanie týchto prostriedkov štátnymi orgánmi je potrebné na zachovanie stabilnej a bezpečnej situácie na území členských štátov, či uţ z pohľadu ochrany zdravia a ţivota, ako aj ochrany ţivotnej úrovne spoločnosti, ktorú si spoločnosť svojím svedomitým konaním dlhodobo buduje.
4 zákona o pobyte cudzincov odporca stanovil dĺţku doby zaistenia na dobu tri mesiace, t. j. do 17.12.2015. Odporca zároveň skúmal dĺţku moţného zaistenia 14 1SZa/20/2015 s ohľadom na skutočnosť, ţe sa odovzdanie navrhovateľa do Maďarskej republiky uskutoční najneskôr do šiestich mesiacov od akceptovania doţiadania iným členským štátom o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby alebo konečného rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní, ak majú v súlade s článkom 27 ods. 3 odkladný účinok. Za účelom stanovenia dĺţky zaistenia bol písomne oslovený Útvar policajného zaistenia Medveďov, ktorý vo svojej odpovedi uviedol, ţe vzhľadom na doterajšiu prax a skúsenosti pri vykonávaní úkonov spojených s odovzdaním cudzinca v rámci Dublinského konania odporučil dobu zaistenia cudzinca na tri mesiace. Dĺţka zaistenia závisí od mnoţstva podstatných faktorov, medzi ktoré patrí komunikácia štátnych orgánov Slovenskej republiky so štátnymi orgánmi Maďarskej republiky, prípadne nepredvídateľné zhoršenie zdravotného stavu účastníka konania, vybavovanie prostriedkov na zabezpečenie jeho prevozu na územie Maďarskej republiky, komunikácia s účastníkmi konania ako aj vybavovanie všetkých ostatných náleţitosti potrebných na riadne dodrţanie postupu, ktoré upravujú medzinárodné dohody, ktorými sú obe krajiny viazané. Navrhovateľ nenamietal voči dôkazom získaným odporcom ani voči spôsobu ich získania a nemá iné návrhy. V. Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, ţe rozhodnutie krajského súdu je potrebné zmeniť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 4. decembra 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). 15 1SZa/20/2015 V predmetnej veci bol predmetom odvolacieho konania rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o zaistení navrhovateľa
1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či odvolacie námietky odporcu sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.
1 písm. c) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu
osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. Osobitným predpisom je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie ţiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013).
4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môţe byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov.
1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môţe štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uloţiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zloţiť peňaţnú záruku.
1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 16 1SZa/20/2015 Navrhovateľ v odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia (a následne i nesprávne právne posúdenie veci) najmä v súvislosti nedostatočným zistením skutkového stavu veci týkajúcim sa prípustnosti vrátenia navrhovateľa do Maďarskej republiky vzhľadom na podmienku dodrţiavania čl. 3 Dohovoru. Odvolací súd povaţoval túto námietku za dôvodnú. V konaní sa nepochybne preukázalo, ţe napriek tomu, ţe Maďarsko najskôr dňa 26.08.2015 zamietlo prevzatie navrhovateľa na základe zmluvy o readmisii osôb na spoločnej hranici č. 30/2004 Z. z. na územie Maďarskej republiky z dôvodu, ţe tento bol evidovaný ako ţiadateľ o udelenie azylu v Maďarskej republike, čo si následne vyţiadalo postup
Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.6.2013 (a teda má byť vrátený v rámci dublinského konania), maďarská strana prevzatie navrhovateľa späť (dňa 5.10.2015 a 12.10.2015) zamietla, na základe čoho Dublinské stredisko Migračného úradu Ministerstva vnútra SR dublinské konanie v súlade s § 46b ods. 1 písm.
osobitného predpisu. Za dôvodnú povaţoval odvolací súd aj námietku vytýkajúcu, ţe odporca mal skúmať aj podmienky do akých má byť takto zaistená osoba vrátená v súvislosti s moţným porušením princípu non – refoulement, najmä ak hrozí, ţe podmienky, v ktorých bude takáto osoba po vrátení do Maďarska drţaná, najmä vzhľadom na preplnenosť tamojších stredísk pre utečencov, môţu dosiahnuť intenzitu neľudského alebo poniţujúceho zaobchádzania v zmysle čl. 3 Dohovoru, a tieţ aj v prípade, ţe by hrozilo, ţe hoci daná osoba poţiadala v Maďarsku o azyl, bude z Maďarska vrátená do ďalšej krajiny, kde by jej takéto nebezpečenstvo váţnej ujmy hrozilo. V tejto súvislosti
názoru odvolacieho súdu navrhovateľ dôvodne namietal, ţe súd prvého stupňa neprihliadol na predloţené dôkazy, (rozsudok Správneho súdneho dvora Rakúska (Verwaltungsgerichtshof) a predbeţné opatrenia ESĽP v iných, no skutkovo obdobných prípadoch) a nezaujal stanovisko k záverom v nich konštatovaným týkajúcim sa problémov s dodrţiavaním ľudských práv a medzinárodných záväzkov Maďarskej republiky, nakoľko sa vyslovujú k situácii v krajine, do ktorej má byť navrhovateľ vrátený a týkajú tých istých práv, ktorých dodrţiavania sa navrhovateľ domáha. 18 1SZa/20/2015 Vychádzajúc z cieľov Európskej únie, z ktorých jedným je spoločná azylová politika vrátane spoločného európskeho azylového systému (bod 2 preambuly Nariadenia č. 604/2013) nebolo namieste relevantné rozhodnutia v agende spoločného európskeho azylového systému bez ďalšieho odmietnuť, ale bolo vhodné zaujať k nim stanovisko, najmä z toho pohľadu, či boli spôsobilé spochybniť závery, ku ktorým dospel odporca, keď navrhovateľ namietal, ţe krajina, kam sa má cudzinec vrátiť, má problémy s dodrţiavaním základných ľudských práv, najmä z toho pohľadu, v akých podmienkach sa bude cudzinec nachádzať. Stručné konštatovanie všeobecných kritérií bezpečnostných záruk členského štátu EÚ zjavne nezohľadňuje rýchlo sa meniacu aktuálnu situáciu v súvislosti s prebiehajúcou migračnou vlnou, ktorej dopady sú dotknutým správnym orgánom nepochybne dobre známe, preto bolo povinnosťou správnych orgánov za účelom presného a úplného zistenia skutkového stavu (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku, pričom nie sú viazané len návrhmi účastníkov konania) zaoberať sa uvedenými skutočnosťami a náleţité plnenie tejto povinnosti nemalo ostať bez povšimnutia ani súdom prvého stupňa. Vzhľadom na uvedené moţno konštatovať, ţe otázkou účelnosti a efektívnosti zaistenia navrhovateľa sa správny orgán ani súd prvého stupňa dostatočne nevysporiadali, za daných okolností však nebolo účelné rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, preto najvyšší súd dospel k záveru o potrebe zmeny rozsudku krajského súdu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Odvolací súd nerozhodol o povinnosti bezodkladne prepustiť navrhovateľa z dôvodu, ţe z vyjadrenia odporcu k odvolaniu z 19.11.2015 ako aj vyjadrenia právnej zástupkyne navrhovateľa vyplýva, ţe navrhovateľ bol dňa 24.10.2015 v zmysle ust. § 90 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona o pobyte cudzincov prepustený zo zaistenia a dňa 10.11.2015
1 písm. c) zákona a na základe čl. 4 ods. 1 Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarska o odovzdávaní a prijímaní osôb na spoločnej štátnej hranici na Spoločnom kontaktnom mieste Čunovo – Rajka v čase o 11:00 hod. odovzdaný policajným orgánom Maďarskej republiky, preto účel takéhoto výroku odpadol. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP a § 151 ods. 1 a 5 OSP v spojení s § 224 ods. 1 a 2 a 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, ţe navrhovateľovi, ktorý mal úspech vo veci priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia
vyčíslenia jeho právnej zástupkyne 19 1SZa/20/2015 v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška“) vo výške spolu 687,34 Eur titulom trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci po 139,83 Eur (559,32 Eur) 1/ prevzatie a príprava právneho zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm.
b) v spojení s § 17 ods. 1 vyhlášky - pojednávanie dňa 15.10.2015; prevzatie a príprava zastupovania vrátane prvej porady s klientom). Odvolací súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej sluţby
13a ods. 1 písm. b) vyhlášky, t. j. ďalšia osobná porada s klientom a náhradu za stratu času za dve začaté polhodiny nakoľko právna zástupkyňa navrhovateľa nepredloţila záznam o vykonaní porady s klientom. • Celkom: 687,34 Eur P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave dňa 4. decembra 2015 20 1SZa/20/2015 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.