názoru krajského súdu neobstojí navrhovateľkina námietka o spoľahlivo nezistenom stave veci. Odporca riadne zistil skutkový stav, dôvodom zaistenia bolo začaté konanie vo veci návratu navrhovateľky na územie Maďarskej republiky
Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarska o readmisii osôb na spoločnej hranici č. 30/2004 Z. z. (ďalej len „dohoda o readmisii“). K námietke, ţe navrhovateľke nemôţe byť na ujmu to, ţe poţiadaná zmluvná strana nereaguje na ţiadosť ţiadajúcej strany o readmisiu, krajský súd uviedol, ţe odporca v súlade s ust. § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov predĺţil dĺţku zaistenia do doby riadneho odovzdania navrhovateľa v rámci readmisie na územie Maďarska, najdlhšie do 29.11.2015. Táto doba zaistenia je nevyhnutná na vykonanie úkonu vrátenia
medzinárodnej zmluvy s poukazom aj na nepriaznivú súčasnú situáciu v oblasti nelegálnej migrácie na území Maďarska. V danom prípade bolo preukázané, ţe navrhovateľka má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt a preto je nutné vykonať jej vrátenie do krajiny odkiaľ nelegálne pricestovala. K námietke neodôvodnenia stanovenej dĺţky zaistenia, krajský súd uviedol, ţe v danej veci predĺţenie lehoty zaistenia navrhovateľky je účelné a efektívne, pretoţe táto nelegálne prekročila hranicu z Maďarska na územie Slovenskej republiky. Krajský súd poukázal na to, ţe efektívnosť zaistenia spočíva v odovzdaní navrhovateľky v určenom čase a zabezpečenie jej odchodu z Slovenskej republiky, kde sa nachádza nelegálne. Ak by navrhovateľka nebola zaistená, pokračovala by do iných krajín Únie nelegálne, a nebolo by moţné odovzdanie, ktoré závisí od vyjadrenia poţiadanej strany. K zabezpečeniu realizácie readmisie navrhovateľky na územie Maďarska bolo potrebné spôsobom zaistenia, nakoľko cieľovou krajinou navrhovateľky je Nemecko a preto je predpoklad, ţe navrhovateľka po prepustení zo zaistenia ujde na územie Nemecka. 4 1SZa/19/2015 Krajský súd k námietke navrhovateľky, ţe odporca nedostatočne skúmal a odôvodnil alternatívy k zaisteniu, keď stručne konštatoval, ţe navrhovateľka nesplnila podmienku
ust. § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov a nezaoberal sa tým, ţe ide o rodinu s maloletými deťmi, uviedol, ţe odporca sa zaoberal alternatívami zaistenia, pričom vychádzal zo skutočnosti, ţe navrhovateľka nepreukázala finančné zabezpečenie pobytu vo výške
Mal za to, ţe navrhovateľka nie je schopná zabezpečiť si nehnuteľnosť na bývanie a finančné prostriedky na pokrytie pobytu pre seba. K námietke navrhovateľky, ţe odporca nedostatočne zváţil umiestnenie navrhovateľky a jej rodiny aj s ohľadom na maloleté dieťa vo vhodnejšom Útvare policajného zaistenia v Sečovciach, krajský súd uviedol, ţe dňa 08.09.2015 Útvar policajného zaistenia Medveďov eskortoval navrhovateľku a umiestnil ju v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach. Krajský súd v dôvodoch napadnutého rozsudku zhodnotil, ţe odporca správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu dôveryhodnosti osoby navrhovateľky a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na jej strane v súvislosti so zaistením tejto osoby. V tejto súvislosti krajský súd uviedol aj to, ţe povinnosť zistiť skutkový stav veci
71/1967 Zb. (ďalej len „správny poriadok“) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľka v priebehu správneho konania uviedla. Na záver krajský súd skonštatoval, ţe preskúmavané rozhodnutie odporcu ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky zákonom poţadované náleţitosti (§ 47 správneho poriadku) ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie 5 1SZa/19/2015 rozhodnutia, je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený odporca pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a taktieţ to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami navrhovateľky. II. Odvolacie námietky navrhovateľky Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu podala navrhovateľka včas odvolanie z dôvodu
2 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „ O.s.p.“), teda ţe konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhovateľka v podanom odvolaní namietala aj na nedostatočne zistený skutkový stav veci, jej následné nesprávne právne posúdenie odporcom a nepreskúmateľnosť rozhodnutia odporcu. Navrhovateľka poukázala na konštantnú judikatúru všeobecných súdov SR ako aj Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byt' súčasne efektívne a účelné. Zároveň je správny orgán v rámci rozhodovania o zaistení povinný skúmať, či zaistením osoby je naplnený účel vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení a či rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému zásahu do práv účastníka, chránených aj inými právnymi predpismi. S poukazom na uvedené namietala, ţe z rozhodnutia odporcu nevyplýva, ţe by zisťoval, či navrhovateľka poţiadala o medzinárodnú ochranu v niektorej krajine EÚ, odporca sa obmedzil iba na konštatovanie a vyjadrenia odporcu.
názoru navrhovateľky bol odporca povinný overiť jej vyjadrenia o tom, ţe nepoţiadala o medzinárodnoprávnu ochranu v Maďarsku. 6 1SZa/19/2015 S odkazom na článok 4 Oznámenia Ministerstva zahraničných vecí SR č. 30/2004 Z. z. Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o readmisii osôb na spoločnej štátnej hranici (ďalej len "Dohoda o readmisii") upravujúci lehoty, v ktorých sú zmluvné strany povinné vec vybaviť, má navrhovateľka za to, ţe jej nemôţe byť na ujmu to, ţe poţiadaná zmluvná strana nereaguje na ţiadosť ţiadajúcej strany o readmisiu. Aj z tohto dôvodu povaţuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Ďalej navrhovateľka namietala neprimeranosť dĺţky zaistenia.
jej názoru je stanovená dĺţka nedostatočne odôvodnená existujúcimi skutočnosťami. Poukázala na judikatúru všeobecných súdov SR, z ktorej vyplýva poţiadavka aby správny orgán zdôvodnil, prečo je potrebná práve stanovená dĺţka zaistenia a súčasne ju určil presne a výstiţne. Z formulácie zákona, ţe cudzinec môţe byť zaistený "na čas nevyhnutne potrebný", je tieţ potrebné vyvodiť, ţe dĺţka zaistenia musí byť tieţ náleţite odôvodnená existujúcimi skutočnosťami v konkrétnom prípade, ktoré odôvodňujú takýto čas nevyhnutne potrebný na zaistenie cudzinca.
navrhovateľky odporca v napadnutom rozhodnutí nijakým spôsobom neodôvodnil stanovenú dĺţku doby zaistenia. S poukazom na uvedené namietala, ţe rozhodnutie odporcu trpí vadou, ktorá ovplyvňuje zákonnosť celého rozhodnutia, pretoţe doba zaistenia je esenciálnou zloţkou inštitútu zaistenia. Napadnuté rozhodnutie odporcu je preto s ohľadom na stanovenú dĺţku doby zaistenia nepreskúmateľné. Z uvedených dôvodov navrhovateľka ţiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, ţe rozhodnutie odporcu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie odporcu k odvolaniu 7 1SZa/19/2015 Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe po celú dobu zaistenia postupoval odporca v zmysle ustanovenia § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov a skúmal, či trvá účel zaistenia. Dňa 16.10.2015 bolo zistené ţe, navrhovateľka sa nachádza v evidenciách polície a migračného úradu Maďarskej republiky ako ţiadateľka o azyl. Na základe tejto informácie bolo dňa 16.10.2015 cestou Migračného úradu MV SR Slovenskej republiky zistené, ţe navrhovateľka spĺňa podmienky na začatie konania
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie ţiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Dublinské konanie). Odporca sa s tvrdením navrhovateľky, ţe sa obmedzil iba na konštatovanie a ţe jeho vyjadrenia sú zavádzajúce nestotoţnil, nakoľko lustráciou v informačných systémoch Policajného zboru zo dňa 27.07.2015 a zo dňa 26.10.2015 bolo zistené, ţe navrhovateľka na území Slovenskej republiky nemá udelené ţiadne povolenie na pobyt. Taktieţ nie je ţiadateľom o azyl na území Slovenskej republiky. Odporca konštatoval, ţe dokazovaním a na základe získaných podkladov sa preukázalo, ţe boli splnené podmienky § 82 ods. 1 písm.
medzinárodnej zmluvy vzhľadom aj na nepriaznivú súčasnú situáciu v oblasti nelegálnej migrácie na území Maďarska a v okolitých členských štátoch. Doba zaistenia, ktorá je esenciálnou zloţkou inštitútu zaistenia sa môţe skrátiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá konkrétne a taxatívne určiť, pretoţe závisí od viacerých faktorov, ako je aj zabezpečenie a vybavenie všetkých náleţitostí potrebných k reálnemu fyzickému odovzdaniu navrhovateľky na územie Maďarska, ktoré vykoná iný útvar Policajného zboru. Odporca uviedol, ţe počas celej doby zaistenia skúma, či trvá účel zaistenia. Odporca sa zaoberal aj uvedenou podmienkou pre predĺţenie lehoty zaistenia účastníka konania. Navrhovateľka bola oboznámená, ţe bude odovzdaná na územie štátu, z ktorého pricestovala nelegálne. Touto krajinou je Maďarsko, čo bolo odporcom dokázané. Preto nebránia závaţné dôvody, aby výkon odovzdania v rámci readmisie do Maďarska nebol zrealizovaný a moţný. Odporca pri stanovení dĺţky predlţenia lehoty zaistenia určil konkrétnu dobu zaistenia. 9 1SZa/19/2015 Odporca trval na tom, ţe predĺţenie lehoty zaistenia účastníka konania je účelné a efektívne, pretoţe navrhovateľka je osobou, ktorá nelegálne prekročila štátnu hranicu z Maďarska na územie Slovenskej republiky, pričom pokračovala v ceste aj do iného štátu Únie. Efektívnosť spočíva hlavne v bezproblémovom odovzdaní navrhovateľky v konkrétnom čase za prítomnosti orgánu Policajného zboru. Týmto sa dosiahne riadne a fyzické odovzdanie a zabezpečí sa jej odchod z územia Slovenskej republiky, kde sa nachádza nelegálne a ktoré by nepredĺţením lehoty zaistenia nebolo moţné. Navrhovateľka sa nemienila dobrovoľne vrátiť na územie Maďarska, ale chcela ďalej cestovať nelegálne. Efektívnosťou a účelnosťou predĺţenia lehoty zaistenia je aj ochrana záujmov Slovenskej republiky vo vzťahu k nelegálnosti pobytu a povinnosťou odovzdania navrhovateľky v rámci readmisného konania na územie iného štátu za prítomnosti orgánu Policajného zboru Slovenskej republiky. Z dôvodu, ak by nebola navrhovateľka zaistená a predĺţená lehota zaistenia, pokračovala by do iných krajín Únie taktieţ nelegálne, ako to mala v úmysle a nebolo by moţné riadne odovzdanie, ktorého čas závisí od vyjadrenia poţiadanej strany. Do uvedenej doby je preto potrebné predĺţiť lehotu zaistenia. Odporca sa zaoberal aj alternatívami k zaisteniu, a
jeho názoru navrhovateľka nesplnila podmienku
3 zákona o pobyte cudzincov, pretoţe nepreukázala finančné zabezpečenie pobytu vo výške
Taktieţ je zrejmé z doterajšieho spôsobu ţivota, ţe navrhovateľka nie je schopná si zabezpečiť primeranú nehnuteľnosť na bývanie, prípadne primerané ubytovanie počas pobytu na území Slovenskej republiky a finančné prostriedky na pokrytie pobytu pre seba. Predchádzajúcim pobytom a ţivotom v inej krajine, resp. v krajine pôvodu si nevytvorila dostatočné finančné prostriedky a pokrytie svojho ďalšieho pobytu na území Slovenskej republiky, čo vyplýva z jej súčasnej finančnej situácie a nelegálneho pobytu. Taktieţ sa v zápisnici o vyjadrení spísanej dňa 28.07.2015, resp. 25. augusta 2015 na správnom orgáne vyjadrila, ţe ďalšie finančné prostriedky si na území Slovenskej republiky nevie zabezpečiť. S tvrdením navrhovateľky, ţe odporca určil príliš dlhú dobu zaistenia sa taktieţ nestotoţnil nakoľko
4 a zákona o pobyte cudzincov je uvedené, ţe štátny príslušník tretej krajiny môţe byť zaistený aţ na šesť mesiacov. Policajný útvar 10 1SZa/19/2015 je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺţiť zaistenie, ale celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Odporca po opätovnom zhodnotení všetkých zistených skutočností, ktoré hodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru, ţe odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. S poukazom na vyjadrenie, citované právne predpisy a judikatúru slovenských súdov navrhol, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu potvrdil. IV. Argumentácia rozhodnutia správneho orgánu Odporca v konaní o zaistení cudzinca na základe rozhodnutia o zaistení navrhovateľky
1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov pod číslom PPZ-HCP-BB7-72- 019/2015-AV zo dňa 28.07.2015 rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB7-72-040/2015-AV zo dňa 25.08.2015 predĺţil lehotu zaistenia navrhovateľky
4 zákona o pobyte cudzincov dňom 29.08.2015 najviac do 29.11.2015, t. j. o 3 mesiace z dôvodu nemoţnosti realizácie readmisie na územie Maďarskej republiky, nakoľko ÚPZC Medveďov neeviduje odpoveď príslušných policajných orgánov Maďarsku, na základe ktorého by bolo moţné zrealizovať odovzdanie navrhovateľky. Zároveň rozhodol o ponechaní navrhovateľky v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Uviedol, ţe po prevzatí navrhovateľky dňa 27.07.2015 v čase o 15:30 hod. vykonaného medzi príslušníkmi Krajského riaditeľstva Polície Stredočeského kraja, Odboru cudzineckej polície, Oddelenia pobytovej kontroly, pátrania a eskort Praha na bývalom hraničnom priechode medzi Českou republikou a Slovenskou republikou Mosty u Jablunkova - Svrčinovec príslušníkom správneho orgánu vzniklo podozrenie, ţe sa táto dopustila priestupku v zmysle § 118 ods. 1 písm.
medzinárodnej zmluvy vzhľadom aj na nepriaznivú súčasnú situáciu v oblasti nelegálnej migrácie na území Maďarska a v okolitých členských štátoch. Počas uvedenej doby odporca v spolupráci s inými útvarmi Policajného zboru vykoná všetky dostupné úkony 15 1SZa/19/2015 smerujúce k zabezpečeniu odovzdania navrhovateľky na územie Maďarska. Doba zaistenia, ktorá je esenciálnou zloţkou inštitútu zaistenia sa môţe skrátiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá konkrétne a taxatívne určiť, pretoţe závisí od viacerých faktorov, ako je aj zabezpečenie a vybavenie všetkých náleţitostí potrebných k reálnemu fyzickému odovzdaniu navrhovateľky na územie Maďarska, ktoré vykoná iný útvar Policajného zboru. Odporca sa zaoberal aj týmito alternatívami, pričom navrhovateľka nesplnila podmienku
3 zákona o pobyte cudzincov, pretoţe nepreukázala finančné zabezpečenie pobytu vo výške
Taktieţ je zrejmé z doterajšieho spôsobu ţivota, ţe navrhovateľka nie je schopná si zabezpečiť primeranú nehnuteľnosť na bývanie, prípadne primerané ubytovanie počas pobytu na území Slovenskej republiky a finančné prostriedky na pokrytie pobytu pre seba. Predchádzajúcim pobytom a ţivotom v inej krajine, resp. v krajine pôvodu si nevytvorila dostatočné finančné prostriedky a pokrytie svojho ďalšieho pobytu na území Slovenskej republiky, čo vyplýva z jej súčasnej finančnej situácie a nelegálneho pobytu. Taktieţ sa v zápisnici o vyjadrení spísanej dňa 28.07.2015, resp. 25.08.2015 na správnom orgáne vyjadrila, ţe ďalšie finančné prostriedky si na území Slovenskej republiky nevie zabezpečiť. Existuje tu reálne riziko, ţe sa bude naďalej pohybovať v členských štátoch nelegálne a neoprávnene, pretoţe sa na území Slovenskej republiky nachádza bez rodinných príslušníkov a nie je drţiteľom oprávnenia na pobyt, alebo sa bude skrývať v komunite svojich krajanov, pričom miesto jej pobytu nebude známe, keďţe nemá na území Slovenskej republiky povolený pobyt, udelenú medzinárodnú ochranu, zabezpečené ubytovanie ani prístup k finančným prostriedkom. Pri zaoberaní sa inými normatívnymi prostriedkami na dosiahnutie účelu sa odporca opieral o správnu úvahu a o skutočnosť, ţe navrhovateľka je bez dostatočných finančných prostriedkov, ktorými si zabezpečiť vhodné ubytovanie pre seba, čo by mohlo mať za následok ujmu účastníkovi konania na verejný poriadok a zdravie. Bez uvedených základných potrieb a finančných prostriedkov sa navrhovateľka môţe dostať do stavu núdze, či uţ sociálnej, hmotnej, finančnej alebo aj protiprávnej, čo nebude prosievať bytiu a ţivotu navrhovateľky na území Slovenskej republiky. 16 1SZa/19/2015 Počas konania o predĺţení zaistenia navrhovateľky sa odporca zaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného ţivota navrhovateľky v zmysle v článku 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách uverejneného v Zbierke zákonov číslo 209/1992 Zb. a číslo 102/1999 Z. z. Odporca práva účastníka konania vyplývajúce z čl. 8 ods. 1 Dohovoru č. 209/1992 Zb. o ochrane ľudských práv a základných slobôd neupiera a plne ich rešpektuje. Počas rozhodovania sa zaoberal aj skutočnosťami, ktoré navrhovateľka uviedla do zápisnice o podanom vyjadrení č. p.: PPZ-HCP-BB7-72-037/2015-AV zo dňa 25.08.2015. "Vo všeobecnosti je moţné povedať, ţe vyhostenie cudzinca bude vţdy vo väčšej alebo menšej miere predstavovať zásah do jeho rodinného alebo súkromného ţivota, avšak treba uviesť, ţe právo na rešpektovanie rodinného a súkromného ţivota nie je právom absolútnym. Nemoţno čl. 8 vnímať len ako prameň výhod." (Rozsudok Krajského súdu Bratislava pod sp. zn. 4S 203/2011-35 zo dňa 22.5.2013). Navrhovateľka nemá na území Slovenskej republiky ţiadne záväzky, nemá k nej ţiadne väzby, ani relevantné dôvody na zotrvanie na jej území. Počas konania na odporca zaoberal a bral do úvahy aj Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/1l5/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdrţiavajú na ich území. So zaisteným účastníkom konania sa zaobchádza humánne a dôstojne a rešpektujú sa jeho základné práva v súlade s medzinárodným a vnútroštátnym právom a sú taktieţ dodrţiavané zásady uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie. Na základe dokazovania, podaných vyjadrení navrhovateľky a ostatných podkladov odporca dospel k záveru, ţe je potrebné predĺţiť dobu zaistenia navrhovateľky nakoľko účel zaistenia naďalej trvá. 17 1SZa/19/2015 V. Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
1 O.s.p. sa v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutia správnych orgánov, postupuje
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov“. Pokiaľ v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je ustanovené inak, pouţije sa primerane ustanovenie druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku s výnimkou § 250a (§ 250l ods. 2 O.s.p.).
1 O.s.p. na konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zaistení alebo proti rozhodnutiu o predĺţení lehoty zaistenia sa pouţijú ustanovenia § 250l aţ 250s, ak nie je v odsekoch 2 aţ 7 ustanovené inak.
1 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, ţe od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, ţe rozhodnutie krajského súdu je potrebné zmeniť a rozhodnutie odporcu zrušiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia 18 1SZa/19/2015 rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16.11.2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). V predmetnej veci bol predmetom odvolacieho konania rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o predĺţení zaistenia navrhovateľky
4 a 5 zákona o pobyte cudzincov, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľky v opravnom prostriedku, a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.
1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel jeho vrátenia
medzinárodnej zmluvy, ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu alebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.
4 veta prvá zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môţe byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺţiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak moţno predpokladať, ţe napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺţi z dôvodu, ţe štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, ţe mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote
prvej vety, môţe policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺţení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺţenia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemoţno predĺţiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. 19 1SZa/19/2015
1 písm. d) policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Navrhovateľka sa s rozhodnutím krajského súdu nestotoţnila, namietala najmä, ţe rozhodnutie odporcu je zmätočné pre svoju nezrozumiteľnosť, pričom krajský súd sa nestotoţnil ani s jedným z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a v celom rozsahu vyhovel všetkým skutočnostiam odôvodňujúcich jej zaistenie, s ktorými nesúhlasí, v čom vidí existenciu inej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhovateľka poukázala na to, ţe z rozhodnutia odporcu nevyplýva, ţe by zisťoval, či poţiadala o medzinárodnú ochranu v niektorej krajine EÚ a obmedzil sa len na konštatovanie a vyjadrenia odporcu.
názoru navrhovateľky mal odporca povinnosť si túto skutočnosť overiť. Namietala, ţe v zmysle dohody o readmisii nemôţe byť navrhovateľke na ujmu, ţe poţiadaná zmluvná strana nereaguje na ţiadosť ţiaducej strany o readmisiu, čo spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia odporcu. Zaistenie cudzinca je potrebné povaţovať za obmedzenie alebo dokonca v závislosti na povahe, dĺţke, dôsledkoch a spôsobe zaistenia zbavenie jeho slobody a
názoru odvolacieho súdu ide o veľmi citeľný zásah do jedného z najvýznamnejších práv jednotlivca. Takýto zásah môţe byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných nielen zákonom o pobyte cudzincov alebo predovšetkým ústavným poriadkom SR.
čl. 8 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je osobná sloboda zaručená.
čl. 8 ods. 2 Listiny nesmie byť nikto zbavený svojej slobody inak neţ z dôvodov a spôsobom, ktorý stanoví zákon.
čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd kaţdý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikto nesmie byť zbavený slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním stanoveným zákonom.... (písm. f/) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie 20 1SZa/19/2015 alebo vydanie (tieţ čl. 9 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a čl. 6 Listiny základných práv Európskej únie). Zo všetkých zmienených právnych dokumentov
najvyššieho súdu vyplýva zákaz svojvoľného zbavenia či obmedzenia osobnej slobody.
čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a k nemu sa vzťahujúcej judikatúry ESĽP môţe zaistenie alebo iné zbavenie osobnej slobody cudzinca (napr. vydanie alebo vyhosťovacia väzba) prebehnúť jednak iba v súlade s konaním stanoveným zákonom, pričom táto právna úprava musí mať určitú kvalitu tak, aby jasne a predvídateľným spôsobom vymedzovala podmienky zaistenia alebo iného obmedzenia osobnej slobody a jednak toto zbavenie osobnej slobody musí sledovať Dohovorom vymedzený účel, teda zabrániť nepovolenému vstupu cudzinca na územie alebo realizovať vyhostenie či vydanie (napr. rozsudky ESĽP zo dňa 25.6.1996 Amuur proti Francúzsku, zo dňa 5.2.2002 Čonka a další proti Belgicku, zo dňa 27.11.2003 Shamsa proti Poľsku, zo dňa 25.1.2005 Singh proti ČR, zo dňa 27.1.2008 Rashed proti ČR, zo dňa 12.2.2009 Nolan a ostatní proti Rusku, zo dňa 19.2.2009 A. a ostatní proti Spojenému kráľovstvu). Rovnako
čl. 15 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch v členských štátoch pri navracaní neoprávnene pobývajúcich štátnych príslušníkoch tretích krajín (ďalej len smernica 2008/115/ES“) môţu členské štáty zaistiť iba štátneho príslušníka tretej krajiny, o ktorého navrátenie prebieha konanie, a to za účelom prípravy návratu alebo o výkonu vyhostenia, najmä v prípadoch kde hrozí nebezpečenstvo skrývania alebo dotyčný štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba príprave návratu či uskutočňovania vyhostenia alebo ho inak sťaţuje. K zaisteniu je moţné prikročiť len vtedy, pokiaľ nemôţu byť v konkrétnom prípade účinne uplatnené iné dostatočné účinné avšak miernejšie donucovacie opatrenia. Akékoľvek zaistenie musí trvať čo najkratšiu dobu a iba dovtedy pokiaľ sú s náleţitou starostlivosťou učinené úkony smerujúce k vyhosteniu (vráteniu). Pokiaľ sa ukáţe, 21 1SZa/19/2015 ţe reálny predpoklad pre vyhostenie alebo vrátenie prestal z právnych alebo iných dôvodov existovať alebo prestali existovať podmienky uvedené v ods. 1, stráca zaistenie odôvodnenie a dotyčná osoba musí byť bezodkladne prepustená (čl. 15 ods. 4 smernice 2008/115/ES).
Súdneho dvora Európskej únie návratová smernica zavádza presný postup, ktorý majú členské štáty pouţiť pri navrátení neoprávnene pobývajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín a stanovuje poradie jednotlivých po sebe idúcich fáz, ktoré tento postup zahŕňa. Odvolací súd preto upozorňuje na nutnosť eurokonformného výkladu zákona o pobyte cudzincov práve s ohľadom na existenciu návratovej smernice a povinnosti implementácie jeho obsahu do vnútroštátnych právnych noriem. A práve za pouţitia takéhoto výkladu na rozdiel od názoru krajského súdu dospel odvolací súd k záveru, ţe správny orgán v konaní pochybil, keď si napriek nejednoznačným informáciám neoveril, či bola zo strany navrhovateľky podaná v Maďarskej republike ţiadosť o udelenie azylu. Aj napriek existencii objektívnych dôvodov, pre ktoré maďarské autority zjavne nereagovali v predpokladanom časovom rozmedzí na odporcovu ţiadosť o readmisiu, na základe čoho rozhodol odporca o predĺţení zaistenia
4 a § 88 ods. 1 písm. d) bez ich vyjadrenia, treba zdôrazniť, ţe to nezbavuje odporcu povinnosti rozhodnúť na základe spoľahlivo zisteného stavu veci. Tu odvolací súd poukazuje na poskytnutie informácie o evidovaní navrhovateľky ako ţiadateľa o azyl v Maďarsku zo dňa 10.08.2015 a následné oznámenie Spoločného kontaktného pracoviska Čunovo – Rajka zo dňa 19.08.2015, kde bola informácia o podaní ţiadosti o azyl popretá.
zistenia odvolacieho súdu sa však v pripojenom administratívnom spise odporcu nachádza kópia úradného záznamu OCP PZ Ţilina z 25.8.2015 oznamujúca zamietavé stanovisko Maďarskej republiky k prevzatiu účastníka konania na readmisiu
medzinárodnej zmluvy z dôvodu, ţe tento je v súčasnej dobe evidovaný ako ţiadateľ o azyl ako aj kópia stanoviska Maďarskej republiky doručeného Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica dňa 28.8.2015 v zmysle, ktorého je navrhovateľka 22 1SZa/19/2015 (a M.. H.) ţiadateľom o azyl evidovaným pod č. 10143052 a 10143016, čo vyvoláva dôvodné pochybnosti o dostatočnom a pochybnosti nevzbudzujúcom zistení skutkového stavu a nemalo tak ujsť ani pozornosti súdu prvého stupňa.
Najvyššieho súdu SR je moţné dospieť k záveru, ţe v prípade, keď nie je v dobe rozhodovania správneho orgánu o zaistení cudzinca vyvrátené, ţe sa jedná o cudzinca, ktorý poţiadal o azyl a je moţnosť, ţe účel zaistenia, v danom prípade vrátenie na základe readmisnej dohody nebude realizovateľné práve pre prekáţku azylového konania (ktoré právoplatne neskončilo), nebude moţné zbavenie či obmedzenie osobnej slobody povaţovať za súladné s ústavným poriadkom SR, s medzinárodnými záväzkami SR v oblasti ochrany základných práv a
súčasného právneho stavu ani s ustanoveniami návratovej smernice. V danom prípade, odporca predĺţil lehotu zaistenia navrhovateľky
1 písm. d) a 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, na účel jej vrátenia v zmysle readmisnej dohody, nakoľko neoprávnene prekročila štátnu hranicu z územia Maďarskej republiky na územie Slovenskej republiky a neoprávnene sa zdrţiavala na území SR. Na základe uvedených skutočností však moţno konštatovať, ţe uţ v čase rozhodovania odporcu o predĺţení zaistenia existovali pochybnosti o statuse navrhovateľky a ani v čase rozhodovania súdom prvého stupňa neboli pochybnosti o tom, či bude navrhovateľku moţné vrátiť na územie Maďarskej republiky na základe readmisnej dohody z dôvodu jej ţiadosti o azyl, odstránené. Vzhľadom na to, ţe v štádiu odvolacieho preskúmavacieho konania sa tieto skutočnosti potvrdili, čo vyplýva nielen z rozhodnutia Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica č. PPZ-HCP-BB2-68-001/2015-SK z 13.10.2015 o zrušení rozhodnutia o vyhostení navrhovateľky a zákaze vstupu na územie Slovenskej republiky a zastavení konania ale aj vyjadrenia samotného odporcu zo 4.11.2015, je dôvodný záver, ţe bolo bez pochyby preukázané, ţe rozhodnutie o predĺţení zaistenia navrhovateľky stratilo svoj podklad, nakoľko v prípade navrhovateľky ako ţiadateľa o azyl odpadol dôvod jej zaistenia
1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov na základe readmisie. Zaistenie
tohto ustanovenia sa tak stalo neúčelným a neefektívnym a teda nie je v súlade so zákonom, pričom ide
názoru odvolacieho súdu o takú podstatnú zmenu okolností, na ktorú bolo potrebné prihliadnuť uţ v konaní pred súdom prvého stupňa a krajský súd nemal túto skutočnosť opomenúť. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa k záveru, ţe rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť, nakoľko predĺţenie zaistenia navrhovateľky stratilo podklad. Neboli tak splnené predpoklady na jeho potvrdenie súdom prvého stupňa, a odvolací súd preto odvolaním napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe rozhodnutie odporcu zrušil (§ 250ja ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd nerozhodol zároveň o povinnosti bezodkladne prepustiť navrhovateľku z dôvodu, ţe z pripojeného administratívneho spisu odporcu ako aj vyjadrenia odporcu k odvolaniu zo dňa 4.11.2015 je zrejmé, ţe navrhovateľka bola dňa 26.10.2015 v čase o 10.30 hod. prepustená zo zaistenia príkazom na prepustenie č. PPZ-HCP-BB7-72-060/2015- AV z dôvodu § 90 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona (zanikol účel zaistenia). Navrhovateľka bola uvedeným dňom opätovne zaistená rozhodnutím správneho orgánu č. p. PPZ-HCP-BB7- 72-071/2015-AV
1 písm. c) na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu
osobitného predpisu. Toto rozhodnutie, ktoré zohľadňuje nové skutočnosti od vydania (v tomto konaní) preskúmavaného rozhodnutia a predstavuje nové dôvody zaistenia, ktoré nie sú predmetom tohto preskúmavacieho konania, preto odvolací súd dospel k záveru, ţe takýto výrok by fakticky eliminoval účinky predmetného rozhodnutia, ktoré nebolo predmetom tohto preskúmavacieho konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 2501 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka, ktorá mala v konaní úspech si právo na náhradu trov konania neuplatnila, preto jej odvolací súd náhradu trov konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný. 24 1SZa/19/2015 V Bratislave dňa 16. novembra 2015 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.