← Slovensko

§ 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov

Najvyšší súd 2 Sžf 11/2009 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci ţalobcu: K.-G. spol. s.r.o., zastúpený advokátskou kanceláriou M. a P., s.r.o., proti ţalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného zo dňa

  1. augusta 2007, č. I/223/10527-66005/2007/ 999608-r, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6 S 124/2007-65 zo dňa
  2. septembra 2009, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6 S 124/2007-65 zo dňa
  3. septembra 2009 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. I/223/10527-66005/2007/999608-r zo dňa
  4. augusta 2007 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume 132 Eur na účet právneho zástupcu ţalobcu Advokátska kancelária M. a P., s.r.o., Bratislava, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. O d ô v o d n e n i e : 2 Sžf 11/2009 2 Napadnutým rozsudkom č.k. 6 S 124/2007-65 zo dňa
  5. septembra 2009 Krajský súd v Košiciach zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu zo dňa
  6. augusta 2007, č. I/223/10527-66005/2007/999608-r, ktorým ţalovaný podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v platnom znení (ďalej len „zákon“) potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Kráľovský Chlmec zo dňa
  7. apríla 2007, č. 738/230/898-6145/07/Kaš, ktorým ţalobcovi vyrubil podľa § 44 ods. 6 písm. b/ zákona rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2003 v sume 1 699 940,-Sk. Ţalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd preskúmal ţalobou napadnuté rozhodnutia, oboznámil sa s administratívnym spisom ţalovaného a správcu dane a dospel k záveru, ţe ţaloba ţalobcu nie je dôvodná. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na ustanovenie § 20 ods. 1 písm. a/, § 20a ods. 1 a § 4 zákona č. 289/1995 Z.z. v znení účinnom do
  8. júla
  9. Uviedol, ţe dodatočný platobný výmer bol vydaný na základe výsledkov daňovej kontroly (začatej na podnet Krajského riaditeľstva PZ Košice), ktorou bolo zistené, ţe ţalobca si v dvoch obchodných prípadoch neoprávnene odpočítal daň na vstupe v sume 1 699 940,-Sk. V prvom prípade partner J. N. nebol platiteľom DPH, a preto doklad ním vystavený nespĺňal zákonné podmienky pre odpočítanie dane a v druhom prípade nebolo preukázané, ţe aj fakticky došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia subjektom S. s.r.o., ktorá mala vykonať sluţbu subdodávateľským spôsobom osobami, ktoré podľa výsledkov miestneho zisťovania nevykonávali podnikateľskú činnosť. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku J. N. v čase uskutočnenia obchodu a vystavenia faktúry č. 030003 za vykonanie dojednanej sluţby nebol platiteľom DPH. Podľa potvrdenia Daňového úradu Košice II. J. N. bolo určené posledné zdaňovacie obdobie II. štvrťrok roku 1999 a jeho ukončením prestal byť platiteľom dane z pridanej hodnoty. Podľa platnej právnej úpravy v roku 2003 platiteľom DPH je osoba podliehajúca dani, ktorá je registrovaná, a to odo dňa registrácie. Hoci zákon o správe daní a poplatkov neukladá povinnosť daňovému subjektu, aby si overoval či jeho obchodný partner je registrovaný ako platiteľ, aj podľa názoru súdu 2 Sžf 11/2009 3 vzhľadom na konštrukciu zákona o DPH je v záujme daňového subjektu, aby si zaobstaral dostupné dôkazy, pretoţe je jeho povinnosťou preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane. Ak dostupné moţnosti nevyuţije (napríklad poţiadať správcu dane o poskytnutie informácie, či jeho obchodný partner je platiteľom DPH), vystavuje sa riziku, ţe v daňovom konaní neunesie dôkazné bremeno. Ani dobrá viera ţalobcu ohľadom tvrdenia obchodného partnera na predloţenie neplatného osvedčenia nemôţe podľa názoru súdu meniť nič na tom, ţe J. N. nie je registrovaný ako platiteľ od uplynutia posledného určeného zdaňovacieho obdobia, a preto túto ţalobnú námietku súd nepovaţuje za dôvodnú. Ţalobnú námietku, ţe J. N. sa stal po zrušení dobrovoľnej registrácie povinným platiteľom DPH ex lege, prekročením obratu, ktorý zákon predpokladá, a preto ním vystavený doklad je spôsobilý na odpočítanie dane aj napriek tomu, ţe si nesplnil registračnú povinnosť, a nie je registrovaný, súd nepovaţuje za dôvodnú vzhľadom na právnu úpravu účinnú z roku
  10. Vzhľadom na to, ţe ju ţalobca neuviedol v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru, súd sa s ňou pri preskúmaní rozhodnutia ţalovaného nebude zaoberať. Podľa názoru súdu nie je dôvodná ani ţalobná námietka ţalobcu, ţe nemôţe niesť faktickú ani právnu zodpovednosť za nesplnenie povinnosti s.r.o. S., pretoţe správca dane spochybňoval existenciu dodania sluţby medzi S. s.r.o. a jeho subdodávateľmi, a nerozporoval to, ţe by nedošlo k dodaniu sluţby medzi ţalobcom a S. s.r.o. Správca dane, ako aj ţalovaný uviedli, ţe S. s.r.o. do roku 2004 nevykonávala ţiadnu podnikateľskú činnosť a sluţby zabezpečovala subdodávateľským spôsobom. Subdodávateľ H., s.r.o. však za júl 2003 podala negatívne daňové priznanie, čím deklarovala, ţe neuskutočnila zdaniteľné plnenia, pri ktorej by nevznikla daňová povinnosť. Obchodná spoločnosť S. s.r.o. sa v sídle nezdrţuje, listové zásielky nepreberá a konateľ sa v mieste nezdrţuje. Ţalobca na výzvy, aby predloţil ďalšie konkrétne doklady preukazujúce uskutočnenie plnenia, nereagoval. Vzhľadom na uvedené aj podľa názoru súdu správca dane dostatočne spochybnil predloţenú faktúru, keď doţiadaním u miestne príslušného správcu dane subdodávateľa zistil, ţe dodávateľovi (S. s.r.o.) nebola dodaná sluţba, ktorú mal dodávateľ ďalej podľa zmluvného dojednania dodať ţalobcovi. Na základe uvedeného súd nemôţe vytýkať správcovi dane nesprávne skutkové a právne závery, pretoţe taká úvaha správcu dane pri hodnotení dôkazov zodpovedá pravidlám formálnej logiky. Spochybnením vierohodnosti faktúry a jej materiálneho podkladu správca dane v tomto obchodnom prípade presunul dôkazné bremeno späť na ţalobcu, ktorý ho neuniesol, pretoţe v priebehu daňovej kontroly neposkytol ţiadnu súčinnosť. Pokiaľ ţalobca namietal, ţe správca dane vychádzal z nedostatočne 2 Sžf 11/2009 4 zisteného skutkového stavu, pretoţe sa nevysporiadal s dôkazmi predloţenými za účelom uplatnenia odpočtu DPH na vstupe u dodávateľa J. N., keďţe predloţil všetky daňové doklady preukazujúce platby a plnenie, súd rovnako ako ţalovaný konštatuje, ţe J. N. nie je platiteľom DPH, pretoţe nie je registrovaný, a z toho dôvodu predloţenie akýchkoľvek dokladov ním vystavených nemá za následok splnenie podmienok podľa § 20a zákona o DPH. Ţalobcova námietka, ţe pre účely dokazovania mali byť uprednostnené bezprostredné dôkazy (výsluchy osôb pred doţiadaniami, pričom vec mala byť prejednávaná za prítomnosti ţalobcu za účelom dosiahnutia rovnosti zbraní), nie je opodstatnená, pretoţe ţalobca ani ostatné daňové subjekty so správcom dane nespolupracovali, nevyuţitím svojich oprávnení v konaní si ţalobca sám navodil stav, ţe vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti. Taktieţ poukázal na to, ţe ţalobca v podanom odvolaní nenamietal, ţe mu správca dane neumoţnil nahliadnuť do spisu, preto sa odvolací orgán nemohol touto námietkou zaoberať a v rozhodnutí vysporiadať. Z toho dôvodu sa ani súd s touto námietkou nezaoberal, pretoţe súdne konanie nemôţe nahrádzať odvolacie konanie. Naviac, rozhodnutie pre porušenie procesných predpisov zruší iba v prípade, ak opakovaný proces môţe priniesť vecne inú pozíciu ţalobcu, čo v danom prípade vzhľadom na to, ţe ostatné hmotnoprávne ţalobné námietky sú nedôvodné, neprichádza do úvahy. Ani námietka ţalobcu, ţe všetky úkony okrem rozhodnutia boli uskutočnené miestne nepríslušným správcom dane a ide o ničotné dokazovanie, nie je opodstatnená, pretoţe v súlade so zákonom daňovú kontrolu dokončil správca dane, ktorý bol miestne príslušný v čase začatia daňovej kontroly a rozhodnutie na základe jej výsledkov vydal nový správca danie miestne príslušný podľa sídla ţalobcu. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie ţalobca prostredníctvom právneho zástupcu a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku. Poukázal na ustanovenie § 31 ods. 17 zákona, podľa ktorého v prípade, ak má daňový subjekt pochybnosti, či jeho obchodný partner je registrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty, má moţnosť poţiadať príslušného správcu dane o overenie, či daňový subjekt od ktorého prijal zdaniteľné plnenie je zaregistrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty. Uviedol, ţe zákon neukladá povinnosť daňovému subjektu preveriť u príslušného správcu dane registráciu obchodného partnera. Poukázal na skutočnosť, ţe dodávateľ T. - J. N. daňovému subjektu predloţil Osvedčenie o registrácii platiteľa dane z pridanej hodnoty, vydané Daňovým úradom Košice dňa 6.decembra 1995, na ktorom je uvedené, ţe dodávateľ 2 Sžf 11/2009 5 je ako platiteľ zaregistrovaný pre daň z pridanej hodnoty od
  11. decembra 1995, pričom medzi daňovými subjektmi došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia podľa § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH v podobe dodania sluţby, ktorá je predmetom fakturácie. Ďalej poukázal na to, ţe systematickým výkladom účelu a zmyslu právnych noriem upravujúcich DPH a správu daní a poplatkov platných v čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia neobstojí názor správcu dane v tvrdení a predpoklade, na ktorom zakladá svoje rozhodnutie v tom, ţe J. N. nebol v čase uskutočnenia napadnutého zdaniteľného plnenia platiteľom dane z priadnej hodnoty. Právna norma upravujúca podmienky vzniku postavenia platiteľa na dani z priadnej hodnoty rozlišuje prípady povinnej registrácie vyjadrenej v ustanoveniach § 4 ods. 1, 2, 3 zákona o DPH a dobrovoľnej registrácie vyjadrenej v ustanovení § 4 ods. 4 zákona o DPH. Pokiaľ u dodávateľa J. N. je dôvodné tvrdiť, ţe dňom
  12. decembra 1995 došlo k vzniku jeho postavenia platiteľa DPH aplikáciou dobrovoľnej registrácie, pre ktorú sa nevyţadovalo splnenie predpísanej zákonnej povinnosti ( limit obratu) , od ktorej by vznikla právna povinnosť k registrácii, potom tu vzniká relevantná otázka, či postupom podľa § 43 ods.3 zákona o DPH bolo vôbec moţné v súlade s právom podľa hypotézy právnej normy, ktorá predpokladá zrušenie len v prípade, ţe platiteľ nespĺňa podmienky pre povinnú registráciu platiteľa alebo iné podmienky zákona o DPH, platne registráciu zrušiť. Uviedol, ţe v administratívnom spise nie je rozhodnutie o zrušení registrácie, o ktoré sa opiera správca dane v svojom rozhodnutí, čo spôsobuje, ţe ţalobca sa nemá moţnosť k tomuto dôkazu vyjadriť, ale najmä to, ţe záver správneho orgánu nie je moţné oprieť o dôkaz, ktorý nie je súčasťou dôkazov na ktoré sa odvoláva ako i súčasťou spisu. Podľa názoru ţalobcu J. N. opäť vzniklo postavenie platiteľa DPH zo zákona a to s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1 zákona o DPH – druhá veta, z obsahu ktorej plynie nevyvrátiteľný právny záväzok pre osoby, ktoré za najbliţšie najviac tri predchádzajúce po sebe idúce kalendárne mesiace dosiahnu obrat 750 000,-Sk majú povinnosť podať ţiadosť o registráciu. Tento hmotnoprávny predpoklad v spojitosti so skutočnosťou, ţe daňový subjekt ţiadosť o registráciu nepodal, vo väzbe na kogentné ustanovenia § 13 ods. 12 zákona v znení účinnom pre posudzovanie dotknutého úkonu spôsobuje, ţe dochádza ex lege ku vzniku registrácie platiteľa, a to ku dňu naplnenia hmotnoprávnych podmienok vyţadujúcich zákonom. Preto pre posúdenie vzniku ex lege je potrebné naplniť len poţiadavku obratu daňového subjektu s tým, ţe správca dane v súlade s ustanovením § 31 ods.12 zákona je povinný zaregistrovať daňový subjekt z úradnej moci spätne ku dňu 2 Sžf 11/2009 6 nastátia skutočnosti zakladajúcej vznik práva aj povinnosti , t.j. ku dňu druhého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom obrat prekročil. Osvedčenie o registrácii k DPH, ktorému svedčí verejná publicita je len fikcia existujúceho postavenia, ktorá nemá spôsobilosť prelamovať skutočný stav veci vyvolaný priamo zo zákona. Osvedčenie ako písomné potvrdenie učinené správcom dane má rozličnú povahu pokiaľ sa týka dobrovoľnej registrácie, kde má konštitutívny účinok, pretoţe právo na vznik platcovstva bol nenárokovateľný, keď naproti tomu pri vzniku platiteľa DPH ex lege má len deklaratórny účinok. Podľa názoru ţalobcu nikto nemôţe niesť faktickú alebo právnu zodpovednosť za neplnenie záväzkov v daňovom konaní pokiaľ nebol k povinnému zo záväzku v špeciálnom postavení (spoludlţník, subsidiárny dlţník, ručiteľ).V prípade vzniku pochybností o deklarovanom zdaniteľnom plnení má správca dane zákonné nástroje na potvrdenie alebo vylúčenie potvrdenia deklarovaného zdaniteľného plnenia, ktoré mu bolo v podobe formálneho dôkazu (daňový doklad) predloţené. Daňový doklad je vţdy len relatívnou (v prípade existencie dodania sluţby) simuláciou uskutočnenia zdaniteľného plnenia, a jeho existencia môţe viesť k formulácii poţiadaviek správcu dane (nie hocijakých) kauzálne smerujúcich k preukázaniu hmotnoprávneho úkonu osvedčujúceho existenciu zdaniteľného plnenia. Taktieţ pokiaľ sa jedná o dodanie sluţieb od spoločnosti S., s.r.o. je nesporné, ţe sluţby boli koncovému odberateľovi zmluvne podpísané spôsobom obojstranne a takisto preukázané, ţe všetci dodávatelia a subdodávatelia si za sluţby riadne zaplatili cez bankové účty , z čoho plynie záver, ţe plnenie existovalo a bolo uskutočnené tým komu svedčia doklady. Iný záver by bol popretím princípu právnej istoty a legality v daňovom konaní. Adekvátnym dôkazným prostriedkom na objasnenie, či došlo k fiktívnemu zdaniteľnému plneniu, mal byť podrobný výsluch konateľov, prípadne ďalších zamestnancov a podľa obsahu výsluchu a jeho hodnotení v intenciách ustanovenia § 12 ods. 3 zákona bolo potrebné zváţiť, či neprichádza do úvahy konfrontácia s dodávateľom u ktorého bolo vykonané miestne zisťovanie. Kaţdý účastník konania tak musí mať moţnosť vyjadriť sa a navrhovať dôkazy vo svoj prospech a právo na to, aby sa jeho argumenty a návrhy zobrali do úvahy. V tejto súvislosti ţalobca poukázal na ustanovenie čl. 6 Dohovoru. Podľa jeho názoru správca dane bol povinný pouţiť iné prostriedky na získanie relevantných podkladov, preto je tieţ rozhodnutie nepreskúmateľné pretoţe neprebehlo ţiadne dokazovanie a pokiaľ by aj vykazovalo znaky dokazovania potom bolo formálne. 2 Sžf 11/2009 7 Ţalobca ďalej uviedol, ţe mu bolo odňaté jeho právo bez uvedenia dôvodov oboznámiť sa s podkladmi a ostatným dôkazným materiálom ( nie len s protokolom), ktoré tvoria administratívny spis. Takýmto postupom došlo k odmietnutiu moţnosti vedieť a poznať dôkazy svedčiace proti daňovému subjektu a pripraviť dôkazy osvedčujúce nárok tohto subjektu, čo je porušením zásady rovnosti zbraní na spravodlivý proces s dôsledkami ústavnej neudrţateľnosti takéhoto postupu správcu dane. Opakovane namietal príslušnosť správcu dane na vykonanie daňového konania okrem rozhodovania. Poukázal na Šiestu smernicu Rady zo dňa
  13. mája 1977 pod č. 77/388/EHS o DPH, ktorej podstatou je predovšetkým zabezpečiť , aby spoločný systém daní z obratu (DPH) nediskriminoval tovar alebo sluţby podľa pôvodu, aby mohol byť dosiahnutý spoločný trh umoţňujúci poctivú hospodársku súťaţ a podobajúci sa skutočnému vnútornému trhu. Navrhol, aby odvolací súd podľa čl. 234ES predloţil ESD na riešenie predbeţnej otázky:
  14. Či vnútroštátna legislatíva o DPH v časti upravujúcej kontraktačný proces môţe ukladať povinnosť zisťovania statusu (registrovaný platiteľ DPH) svojho obchodného partnera: a/ v akých intervaloch, b/ v kaţdom novom obchode, keď sa uţ platiteľ preukázal?
  15. Či je moţné povaţovať daňový doklad, ktorému správnosti a úplnosti svedčí jeho verejná publicita, za nespĺňajúci náleţitosti takéhoto dokladu bez zabezpečenia vypočutia osoby ktorou bol tento doklad uskutočnený?
  16. Či je moţné povaţovať ustanovenie §§ 4,20 zákona o DPH za súladné s úpravou podľa Šiestej smernice, najmä vo väzbe na právnu istotu, legitimitu očakávania a proporcionality. Ţalovaný navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na skutočnosť, ţe predmetom súdneho prieskumu môţu byť len tie námietky vznesené v ţalobe (ţalobné dôvody), ktoré uţ boli uplatnené v odvolaní. Uviedol, ţe daňový subjekt, ktorý nie je registrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty nie je oprávnený vystavovať daňové doklady s daňou z pridanej hodnoty. Daňový subjekt, ktorý si na základe daňového dokladu vystaveného neplatiteľom dane, uplatní odpočítanie dane, postupuje v rozpore s ustanovením 2 Sžf 11/2009 8 § 20a ods.1 zákona č. 289/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov( zákon o DPH). Pokiaľ J. N. vystavil daňový doklad v zmysle § 15 ods. 2 zákona o DPH niesol zodpovednosť vo forme ohlasovacej a odvodovej povinnosti podľa § 15 ods. 5 citovaného zákona, avšak ţalobca sa tým nezbavil dôkazného bremena pre účely § 20a citovaného zákona. Hmotnoprávne podmienky na priznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty preukazuje daňový subjekt. Zákon z dôvodu zloţitosti kontroly tejto dane stanovil prísnejšie podmienky na preukazovanie nároku na odpočítanie dane ako je to pri preukazovaní nárokov u iných daní. J. N. prestal byť platiteľom skončením posledného zdaňovacieho obdobia určeného správcom dane a to II. štvrťrokom
  17. Pokiaľ sa jedná o dodávateľa S., s.r.o. bolo správcom dane zistené, ţe do
  18. januára 2004 nevykonával ţiadnu podnikateľskú činnosť a práce a sluţby zabezpečoval subdodávateľským spôsobom (H., s.r.o. a J. N.). Obchodná spoločnosť H., s.r.o. podala za zdaňovacie obdobia júl, august, september a október 2003 negatívne daňové priznanie, čím deklarovala, ţe neuskutočnila ţiadne zdaniteľné plnenia, u ktorých jej vznikla daňová povinnosť. Miestne príslušný správca dane Daňový úrad Košice II, ktorý vykonával kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia II. a III. štvrťrok 2003, vyzval spoločnosť S., s.r.o., aby predloţila doklady, príp. písomné vyjadrenie k sporným zdaniteľným plneniam. Obchodná spoločnosť S., s.r.o. tým, ţe nespolupracovala a nekomunikovala so správcom dane, nepreukázala dodanie sluţieb tak, ako sú uvedené na faktúrach. Podľa názoru ţalovaného rozhodnutie správcu dane má všetky náleţitosti podľa § 30 ods. 3 zákona, v odôvodnení obidvoch rozhodnutí sú uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutí. Poukázal tieţ na to, ţe pre účely § 20a zákona o DPH v znení neskorších predpisov je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, t.j. aj v preukázaní vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorý prijatie zdaniteľného plnenia platiteľa dane deklaruje. Splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane nespočíva len v predloţení dokladov s predpísaným obsahom. Splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa § 29 ods. 8 zákona preukazuje daňový subjekt, t.j. platiteľ dane z pridanej hodnoty. V daňovom konaní dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Keďţe z dôvodov na strane daňového subjektu nebolo preukázané splnenie podmienok pre odpočí tanie dane, správca dane vyuţil oprávnenie podľa § 16 zákona a vykonal doţiadania u správcov 2 Sžf 11/2009 9 dane miestne príslušným dodávateľom, ktorí u svojich daňových subjektov preverovali uskutočnenie zdaniteľného plnenia, vznik daňovej povinnosti, doţiadané daňové doklady a potrebné skutočnosti podľa § 14 citovaného zákona, a to formou miestnych zisťovaní, z ktorých spísali zápisnice, ktoré potom správca dane pouţil ako dôkazy. K námietke ţalobcu, ţe kaţdý účastník musí mať moţnosť vyjadriť sa a navrhovať dôkazy vo svoj prospech uviedol, ţe ţalobcovi bola dňa
  19. marca 2007 doručená výzva na prerokovanie protokolu o daňovej kontrole s upozornením, ţe do ôsmich pracovných dní sa môţe vyjadriť k protokolu. Ţalobca sa k protokolu nevyjadril ani sa nedostavil na jeho prerokovanie, tým sám nevyuţil oprávnenie dané mu zákonom a na ktoré v ţalobe poukázal. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 a § 214 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 250ja ods. 3 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné. Rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a zrušil rozhodnutie ţalovaného a vrátil vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
  20. septembra 2010 (§ 156 ods.1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku). Podľa § 20 ods. 1 písm. a/ zákona č. 289/1995 Z.z. platiteľ môţe odpočítať daň, ak zdaniteľné plnenie prijme na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení, pri ktorých vzniká daňová povinnosť podľa §
  21. Daňová povinnosť vzniká platiteľovi dňom uskutočnenia zdaniteľného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak podľa § 14 zákona č. 289/1995 Z.z.. Podľa § 20a ods.1 zákona č. 289/1995 Z.z. odpočítať daň podľa § 20 môţe platiteľ pri prijatom zdaniteľnom plnení, ak a/ platiteľovi, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie, vnikla daňová povinnosť (§14), 2 Sžf 11/2009 10 b/ daň na vstupe zaúčtoval vo svojom účtovníctve; ak ide o platiteľa, ktorý nie je účtovnou jednotkou, daň na vstupe zaevidoval v záznamoch podľa § 24 c/ má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktorý vyhotovi l platiteľ. Ako vyplynulo z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je i administratívny spis v danom prípade prvostupňový správny orgán – Daňový úrad Kráľovský Chlmec vydal dodatočný platobný výmer Číslo: 738/230/898 -6145/07/Kaš zo dňa
  22. apríla 2007, ktorým bol ţalobcovi podľa § 44 ods.6 písm.b/ bod 1 zákona vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2003 v sume 1 699 940,-Sk. Ako uviedol správca dane vo svojom rozhodnutí Daňový úrad Bratislava VI vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty K. – G. spol. s r.o. daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie júl 2003, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 801/321/14394/2007 zo dňa
  23. februára
  24. Protokol bol s platiteľom dane z pridanej hodnoty prerokovaný a doručený dňa
  25. marca
  26. Daňový subjekt nepodal za kontrolované zdaňovacie obdobie júl 2003 dodatočné daňové priznanie. Kontrolou boli zistené porušenia zákona o DPH, ktoré viedli k zníţeniu dane na vstupe za kontrolované zdaňovacie obdobie. Daňový subjekt zaúčtoval faktúru vo svojom účtovníctve a v evidencii dane z pridanej hodnoty na vstupe od dodávateľa J. N. Jednalo sa o faktúru číslo 030003 zo dňa
  27. júla 2003, predmetom ktorej boli sluţby – zber negrafických dát v databáze T. K fakturovanej cene dodávateľ ţalobcu uplatnil DPH 20% vo výške 582 044,40 Sk aj napriek tomu, ţe v tom čase uţ nebol registrovaný ako platiteľ na dani z pridanej hodnoty. Bolo mu určené posledné zdaňovacie obdobie II. štvrťrok
  28. Daň z pridanej hodnoty z vyššie uvedenej faktúry si daňový subjekt K.-G. spol. s.r.o. zaúčtoval a uplatnil na vstupe v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl
  29. Uvedeným postupom podľa správcu dane ţalobca porušil § 20 ods. 1 písm. a/, § 20a písm. a/, c/ zákona o DPH tým, ţe odpočítal DPH pri prijatom zdaniteľnom plnení od neplatiteľa dane, ktorý uplatnil v cene aj DPH, a to aj napriek tomu, ţe v tom čase uţ nebol registrovaný ako platiteľ DPH. K tejto časti rozhodnutia správcu dane ako aj ţalovaného odvolací súd udáva, ţe v pripojenom administratívnom spise sa nenachádza rozhodnutie o určení posledného zdaňovacieho obdobia pre dodávateľa ţalobcu J. N. Z tohto dôvodu závery, ktoré správca dane ako aj ţalovaný v tomto smere vykonali a zrealizovali v napadnutých rozhodnutiach povaţuje súd za nezákonné, keďţe samotné rozhodnutie, na ktoré sa správca dane ako aj ţalovaný odvoláva jú nie je súčasťou administratívneho spisu. Uvedené pochybenie viedlo odvolací súd k záveru, ţe 2 Sžf 11/2009 11 v tomto prípade je potrebné napadnuté rozhodnutie ţalovaného zrušiť, keďţe povaţuje uvedené rozhodnutie za nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu a zároveň, ţe zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na posúdenie veci, čoho dôsledkom je aj následné nesprávne právne posúdenie veci (§250j ods. 2 písm. a/, c/ Občianskeho súdneho poriadku). Z obsahu pripojeného administratívneho spisu rovnako nebolo moţné preveriť skutočnosť, kedy a akým spôsobom bol doručovaný protokol o kontrole vykonanej podľa § 4 ods. 3 písm. a/ zákona č. 150/2001 Z.z. o správe finančnej kontroly v znení neskorších predpisov, ţalobcovi. Nesporným zostalo len, ţe ţalobca protokol zo dňa
  30. februára 2007, ktorý je súčasťou administratívneho spisu, nepodpísal, rovnako odvolací súd zistil, ţe v pripojenom administratívnom spise sa nenachádza doklad, ktorý by preukazoval doručovanie predmetného protokolu ţalobcovi, rovnako sa v spise nenachádza výzva správcu dane pre ţalobcu na vyjadrenie k protokolu o výsledku kontroly. Uvedené skutočnosti majú význam z hľadiska posúdenia zákonnosti postupu daňových orgánov ako aj napadnutých rozhodnutí. K námietke ţalobcu týkajúcej sa miestnej nepríslušnosti správcu dane sa odvolací súd v plnom rozsahu stotoţnil s dôvodmi, ktoré krajský súd uviedol v rozsudku a túto námietku povaţuje za nedôvodnú . S poukazom na uvedené pochybenia ţalovaného ako aj správcu dane súd postupom podľa § 250ja ods. 3 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku rozsudok Krajského súdu v Košiciach zmenil a rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s poukazom na § 250j ods. 2 c/, d/ v spojení s § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Úlohou ţalovaného bude najmä odstrániť procesné vady konania, doplniť administratívny spis o doklady preukazujúce doručenie protokolu o kontrole č. 801/321/14394/2007 zo dňa
  31. februára 2007 ţalobcovi, vysporiadať sa s námietkami ţalobcu uplatnenými v konaní vo vzťahu k Šiestej smernici Rady zo dňa 17.mája 1997 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia. Konkrétne, či vnútroštátna legislatíva DPH v časti upravujúcej kontraktačný proces môţe ukladať povinnosti zisťovania statusu (registrovaný platca DPH) svojho obchodného partnera a/ v akých intervaloch, b/ v kaţdom novom obchode, keď sa uţ platca preukázal. Ďalej , či je moţné povaţovať daňový doklad, ktorému o správnosti a úplnosti svedčí jeho verejná publicita za nespĺňajúci náleţitosti takéhoto dokladu bez zabezpečenia vypočutia osoby, ktorou bol tento doklad uskutočnený? A či je moţné povaţovať ustanovenie 2 Sžf 11/2009 12 § 4 a § 20 zákona o DPH za súladné s úpravou podľa Šiestej smernice, najmä vo väzbe na právnu istotu a legitimitu očakávania proporcionality? Ďalej bude potrebné pripojiť rozhodnutie správcu dane o určení posledného zdaňovacie obdobia pre dodávateľa J. N. a preveriť jeho právoplatnosť, ako aj preskúmať, či uvedenému subjektu po vydaní rozhodnutia o určení posledného zdaňovacieho obdobia ( obdobie II. štvrťrok 1999 do júla 2003) nevznikla opätovne povinnosť zaregistrovať sa ako platca DPH , a to dosiahnutím zákonom stanoveného obratu. O trovách rozhodol súd podľa § 224 ods. 1, § 250k ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal právo na ich náhradu. Trovy konania v celkovej výške 132,-Eur pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 66,-Eur x 2 za podanú ţalobu a za podané odvolanie. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 29.septembra 2010 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.