Najvyšší súd Slovenskej republiky 5Sžf/119/2009 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci ţalobcu: JUDr. Ing. K.M., nar. X., pobytom H., resp. S., zast.: JUDr.I.R., advokátkou so sídlom Š., proti ţalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Nová ulica č. 13, 975 04 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v daňovom konaní, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10. júna 2009 č. k. 7S 114/2007- 40, takto, r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10. júna 2009 č. k. 7S 114/2007-40 p o t v r d z u j e . Ţalobcovi právo na náhradu trov konania odvolacieho n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne Ţalovaný rozhodnutím č. I/223/9334-67097/2007/991545-r zo dňa 24.08.2007 podľa § 50 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej na účely rozsudku len 2 5Sžf/119/2009 „zák. č. 511/1992 Zb.“) nevyhovel námietke ţalobcu proti postupu zamestnanca správcu dane – riaditeľa Daňového úradu Košice V. v daňovom konaní. Svoje nevyhovujúce rozhodnutie ţalovaný odôvodnil tým, ţe ţalobca podal dňa 06.07.2007 námietku proti postupu zamestnanca správcu dane – riaditeľa Daňového úradu Košice V. JUDr. V. v daňovom konaní, ktorá bola doplnená 06.08.2007. Uvedená námietka ţalobcu smerovala proti postupu zamestnanca správcu dane – riaditeľa Daňového úradu Košice V. pri vybavovaní námietky podanej dňa 19.02.2007 (a doplnenej dňa 04.04.2007) proti postupu zamestnankyne správcu dane Ing. P. Podanej námietke riaditeľ Daňového úradu Košice V. nevyhovel z dôvodu, ţe ţalobcovi ako daňovému subjektu bola s účinnosťou od 21.03.2007 delegovaná miestna príslušnosť na Daňový úrad Košice I. Podľa ţalobcu mal ţalovaný vytýkať menovanému riaditeľovi Daňového úradu Košice V., ţe o nej nerozhodol včas, ţe ďalej dňa 11.06.2007 vydal nesprávne a nezákonné rozhodnutie, čím aj spôsobil zbytočné prieťahy v konaní. Vydané rozhodnutie o námietke podľa ţalobcu neobsahuje povinné náleţitosti, z odôvodnenia vyplýva, ţe bolo odmietnuté konať z dôvodu delegovania miestnej príslušnosti na Daňový úrad Košice I. Takýto postup riaditeľa Daňového úradu Košice V. ţalovaný s odkazom na ust. § 50 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. označil za správny, lebo podľa ţalovaného námietku proti postupu, zamestnanca správcu dane moţno podať iba v daňovom, konaní. Vzhľadom na delegovanie miestnej príslušnosti na iného správcu dane, na Daňovom úrade Košice V. daňové konanie následne neprebiehalo. II. Konanie na prvostupňovom súde Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca ţalobu z 19.11.2007 na Krajský súd v Košiciach. Krajský súd v Košiciach ako súd prvého stupňa bez nariadenia pojednávania preskúmal ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobe, 3 5Sžf/119/2009 oboznámil sa s jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, ţe ţalobcom podaná ţaloba nie je dôvodná. V svojom odôvodnení s prihliadnutím na ust. § 50 ods. 1 aţ 2 a § 1a písm.
- d)zák. č. 511/1992 Zb. a účel námietky podanej v daňovom konaní sa krajský súd stotoţnil so závermi ţalovaného. Následne krajský súd vyslovil právny názor, ţe predmetnej námietke ţalobcu smerujúcej proti riaditeľovi Daňového úradu Košice V., tzn. proti postupu zamestnanca správcu dane v daňovom konaní zo dňa 06.07.2007 vzhľadom na delegáciu miestnej príslušnosti z Daňového úradu Košice V. na Daňový úrad Košice I. s účinnosťou od 21.03.2007 nie je moţné vyhovieť, lebo daňové konanie uţ prebiehalo u iného správcu dane, neţ konanie zamestnanca ktorého bolo v námietke napadnuté. Preto krajský súd zdôraznil, ţe z uvedeného mu vyplýva, ţe napadnutým rozhodnutím ţalobca nebol ukrátený na svojich právach. Toto boli hlavné dôvody krajského súdu, ktoré ho viedli k vysloveniu právneho záveru o zamietnutí ţaloby. III. Odvolanie žalobcu V odvolaní zo dňa 02.09.2009 (č. l. 46) ţalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil, ţalobe vyhovel a ţalobcovi priznal náhradu trov celého konania. Ako odvolacie dôvody ţalobca označil dôvody uvedené v - § 205 ods. 2 písm.
- f)O.s.p. – rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a - § 205 ods. 2 písm.
- d)O.s.p. – súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a - § 205 ods. 1 písm.
- a)O.s.p. – v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom). 4 5Sžf/119/2009 Predovšetkým ţalobca označil napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný a nezrozumiteľný, ktorý nezodpovedá § 157 ods. 2 O.s.p. Na podporu svojho stanoviska citoval konkrétny text z odôvodnenia rozsudku krajského súdu, ktorý sa týkal právneho vyhodnotenia dopadu delegácie miestnej príslušnosti z Daňového úradu Košice V. na Daňový úrad Košice I. s účinnosťou od 21.03.2007. Ďalej ţalobca s odkazom na ust. § 250d ods. 3 O.s.p. a na základ samotného rozsudku, tzn. § 250j ods. 1 O.s.p., vyslovil názor, ţe krajský súd v odôvodnení poukázal na skutočnosť, ţe ţaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktorým ţalobca nebol ukrátený na svojich právach. S týmto však ţalobca vyslovil nesúhlas, lebo ţalovaný mu mal odňať právo konať spôsobom ustanoveným zákonom (ţalobca na tomto mieste odkázal na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), keď o jeho námietke rozhodol bez toho, aby sa zaoberal vecnými dôvodmi obsiahnutými v námietke samotnej. Takisto ţalobca poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Rovnako vyslovil nesúhlas s názorom ţalovaného, ktorý si osvojil krajský súd, ţe konanie môţe skončiť alebo byť zastavené zmenou miestnej príslušnosti (v tomto prípade delegovaním). Záverom ţalobca vyčíslil ním poţadovanú náhradu trov konania. Dňa 25.03.2010 právna zástupkyňa ţalobcu k odvolaniu pripojila nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 118/08-61 z 10.12.2009, v ktorom sa konštatoval nasledovný skutkový stav: „Riaditeľ daňového úradu poveril vykonaním daňovej kontroly nie vlastných zamestnancov, ale zamestnancov Daňového úradu Prešov I. Ako to vyplýva z rozhodnutia daňového riaditeľstva sp. zn. I/223/6132-40962/2005/991545-r z 27. júna 2005, urobil tak preto, že sťažovateľ predtým spochybnil nezaujatosť zamestnancov miestne príslušného daňového úradu. K takémuto postupu mal riaditeľ predchádzajúci súhlas daňového riaditeľstva ako zamestnávateľa zamestnancov Daňového úradu Prešov I. “. Ţalovaný sa k prejednávanej veci vyjadril v svojom stanovisku zo dňa 18.09.2009 (č. l. 54), v ktorom stručne zosumarizoval svoje argumenty odmietajúce odvolanie ţalobcu. 5 5Sžf/119/2009 Záverom navrhol konajúcemu súdu, aby rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. IV. Právne názory odvolacieho súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 372p ods. 1 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 O.s.p. umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody), ako aj právne vyhodnotenie námietky ţalobcu, ţe rozsudok krajského súdu je vo vzťahu k namietanému nesprávnemu postupu správneho orgánu nepreskúmateľným. 6 5Sžf/119/2009 Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, ţe krajský súd sa v svojom odôvodnení zaoberal otázkou, či je nutné za situácie, ak nastane zmena v osobách zamestnancov správcu dane, napríklad z dôvodu zmeny miestnej príslušnosti, zaoberať sa meritórne s dôvodmi daňovej námietky podanej v zmysle ustanovenia § 50 zák. č. 511/1992 Zb. Zo spisu predloţeného Krajským súdom v Košiciach Najvyšší súd zistil, ţe Daňový úrad Košice V. prípisom zo dňa 16.04.2007 s odôvodnením, ţe v tom čase nie je miestne príslušným správcom dane, odstúpil námietku ţalobcu proti postupu správcu dane podľa § 21 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. miestne príslušnému správcovi dane, a to Daňovému Úradu Košice I. Následne ţalovaný v liste z 05.06.2007 oznámil ţalobcovi, ţe bolo prijaté opatrenie, aby Daňový úrad Košice V. vydal v ţalobcom poţadovanej veci rozhodnutie. Uvedený správca dane vydal rozhodnutie dňa 11.06.2007. Na základe podaného odvolania ţalovaný rozhodnutím č. I/223/9334- 67097/2007/991545-r zo dňa 24.08.2007 podľa § 50 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb. nevyhovel námietke ţalobcu proti postupu zamestnanca správcu dane – riaditeľa Daňového úradu Košice V. v daňovom konaní. Takéto konanie ţalobca ďalej označil za odňatie práva konať spôsobom ustanoveným zákonom (pritom sa dovolával svojich ústavných práv - viď článok 46 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Podľa § 50 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu podania námietky môže daňový subjekt uplatniť námietku v prípadoch ustanovených týmto zákonom a proti postupu zamestnanca správcu dane v daňovom konaní. Najvyšší súd uţ v svojej predchádzajúcej judikatúre konštatoval, najmä v rozsudku sp. zn. 5Sţf 29/2009 (v zmysle § 250ja ods. 3 O.s.p. sa uvádza celý dotknutý text), ţe „námietka v daňovom konaní predovšetkým plní funkciu osobitnej sťažnosti, v tomto prípade špeciálne zameranej na vyjadrenie nespokojnosti s postupom konkrétne označeného 7 5Sžf/119/2009 zamestnanca správcu dane, tzn. že môže smerovať len voči takým vadám v daňovom konaní, ktoré majú priamu spojitosť so správaním tejto konkrétnej osoby a očakávaným výsledkom je alebo náprava v jej správaní nadriadeným orgánom alebo výmena osoby na tomto poste. Typickým príkladom môže byť otázka dôstojnosti alebo odbornosti vedenia daňového konania takouto osobou. Uvedený charakter a poslanie námietky potvrdzuje ust. § 50 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb. odnímajúce osobe podávajúcej námietku právo na odvolanie.“ Základným princípom kaţdého konania riadeného správnym právom, tzn. aj daňového konania je to, aby štátnu moc voči adresátovi vykonával orgán štátnej moci na túto činnosť výslovne zákonom označený čo do vecnej, funkčnej ako aj miestnej príslušnosti. Týmto sa vymedzuje osoba, resp. osoby, ktoré personálne vykonávajú štátnu moc. Zákonodarca však súčasne musí riešiť situáciu, keď sa počas prebiehajúceho konania zmenia pôvodné podmienky na určenie miestnej príslušnosti. Pre daňové konanie sa miestna príslušnosť určuje v súlade s ustanovením § 3 zák. č. 511/1992 Zb., pričom rozhodujúcim kritériom je sídlom právnickej osoby, poprípade miesto jej skutočného vedenia, u fyzickej osoby jej trvalým pobytom alebo miesto, kde sa obvykle zdrţuje, a to aj krátkodobo, poprípade je generálne miestne príslušný Daňový úrad Bratislava I. Podľa § 3 ods. 12 zák. č. 511/1992 Zb. ak dôjde u daňového subjektu k zmene miestnej príslušnosti, dovtedy príslušný správca dane vykoná len neodkladné úkony a odstúpi spisový materiál daňového subjektu za dobu, za ktorú dosiaľ nezaniklo právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok tomu správcovi dane, ktorý sa stal miestne príslušným. Za rovnaké obdobie sa pripojí k spisovému materiálu i výpis z osobného účtu daňového subjektu. Ak sa u daňového subjektu vykonáva daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, dokončí daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú kontrolu ten správca dane, ktorý ju začal (§ 15 ods. 2). Do ukončenia daňovej kontroly je miestne príslušným správcom dane ten, ktorý ju začal. Správca dane odstúpi spisový materiál podľa prvej a druhej vety až po ukončení daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly. Ak sa vykonáva proti daňovému subjektu daňová exekúcia, doterajší správca dane oznámi osobám, u ktorých je vykonávaná, zmenu správcu dane s uvedením príslušného čísla účtu správcu dane v banke. Už zaplatené preddavky a splátky dane sa novému správcovi dane neprevádzajú. 8 5Sžf/119/2009 Tak správca dane ako aj ţalovaný poukazovali na to, ţe skutočne počas daňového konania došlo ku zmene podmienok na určenie miestnej príslušnosti, a preto došlo k presunu daňového konania z Daňového úradu Košice V. na Daňový Úrad Košice I. Nakoľko v tejto veci nie je predmetom súdneho prieskumu zmena miestnej príslušnosti a ani ţalobca ju v odvolacom konaní nenamietal, Najvyšší súd sa s ňou nezaoberal, a z uvedeného dôvodu ani nemohol zobrať na vedomie nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 118/08-61 z 10.12.2009, ktorého základom je skutkový stav, kedy riaditeľ daňového úradu poveril vykonaním daňovej kontroly nie vlastných zamestnancov, ale zamestnancov Daňového úradu Prešov I. na základe predchádzajúceho súhlasu ţalovaného ako zamestnávateľa zamestnancov Daňového úradu Prešov I. Nakoľko pri delegácii miestnej príslušnosti na iného správcu dane súčasne dochádza aj k zámene zamestnancov správcu dane za iné osoby, nie je moţné súhlasiť s argumentáciou ţalobcu, ţe bol ukrátený na svojich právach (odkaz ţalobcu na článok 46 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Naopak, tento dôsledok zmeny miestnej príslušnosti je logickým dôvodom, aby námietke nebolo vyhovené, lebo s vysokou pravdepodobnosťou je vylúčená moţnosť, ţe by osoba, proti ktorej námietka daňového subjektu smeruje, by ďalej v daňovom konaní aktívne vystupovala. Za tohto stavu potom správne konal správca dane, keď o námietke ţalobcu rozhodol bez toho, aby sa zaoberal vecnými dôvodmi obsiahnutými v námietke samotnej. Taktieţ ďalšiu námietku ţalobcu, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu je nepreskúmateľný, musel Najvyšší súd odmietnuť. Naopak, Najvyšší súd uvádza, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu má všetky formálne i obsahové náleţitosti súdneho rozhodnutia, najmä v zmysle § 157 O.s.p. Uvedený rozsudok krajského súdu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Ako uţ bolo hore uvedené, odvolací súd sa stotoţňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistenými krajským súdom v predchádzajúcom daňovom konaní. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovanom rozhodnutí 9 5Sžf/119/2009 sp. zn. 5Sţf 29/2009, pri ktorom Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný ţalobca má právo na úplnú náhradu trov tohto konania. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava daňových práv a povinností je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave 14. septembra 2010 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová