1 písm. a/ a § 39 ods. 2 písm. e/ zákona o pobyte cudzincov a o určení lehoty na vycestovanie 2 1Sža/64/2010 z územia SR do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia podľa § 42 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov) a odvolanie ţalobcu proti tomuto rozhodnutiu zamietol. Ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd uviedol, ţe nezistil ţiadny zo zákonných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia ţalovaného. Podľa krajského súdu v predmetnej veci bola podstatná tá skutočnosť, ţe ţalobca, ktorému bolo udelené prvé povolenie na trvalý pobyt na účel zlúčenia rodiny, právne relevantným spôsobom nepreukázal a ani netvrdil, ţe s manţelkou (ktorá je slovenskou štátnou občiankou) vedú spoločný rodinný ţivot, čo je dôvodom na zrušenie povolenia na trvalý pobyt. Krajský súd uviedol, ţe po preskúmaní rozhodnutia ţalovaného ako i celého obsahu spisového materiálu, nezistil ţiadne porušenie zákona a ani nezákonnosť v postupe správnych orgánov. Ich rozhodnutia sú správne, zákonné, vrátane procesných postupov, zrozumiteľné, podrobne a logicky odôvodnené. K námietke ţalobcu, ţe rozhodnutia správnych orgánov hrubo porušujú ľudské práva garantované Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, krajský súd uviedol, ţe vychádzal z toho, ţe štátne orgány nemôţu zasiahnuť do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného ţivota, okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Podľa krajského súdu v danej veci správne orgány konali v súlade so zákonom č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov, nakoľko ţalobcovi bolo udelené povolenie na trvalý pobyt za účelom zlúčenia rodiny a pokiaľ preukázateľne zistili, ţe ţalobca s manţelkou spoločný rodinný ţivot nevedú, nemajú spoločnú domácnosť, bolo dôvodné rozhodnúť o zrušení jeho povolenia na trvalý pobyt na území SR. K tvrdeniu právneho zástupcu ţalobcu na pojednávaní, ţe manţelka ţalobcu bola v zahraničí vo väzbe, krajský súd uviedol, ţe nemôţe prihliadnuť na skutkové okolnosti, ktoré ţalobca uvedie aţ na pojednávaní, ak tieto okolnosti nevyplývajú z rozhodnutia správneho orgánu, z administratívneho spisu ţalovaného alebo zo samotnej ţaloby. Ţalobca v podanej ţalobe netvrdil a ani nepreukazoval, ţe jeho manţelka bola v cudzine zaistená, resp. zatknutá a netvrdila to ani jeho manţelka pri svojom výsluchu, ktorá výslovne uviedla, ţe je jej vecou, prečo sa svojim rodinným 3 1Sža/64/2010 príslušníkom neozvala. Krajský súd v tejto súvislosti uviedol, ţe povinnosť ţiť spolu neznamená, ţe by manţelia nemohli ţiť po určitú nevyhnutnú dobu aj oddelene, ak sú preto závaţné dôvody, napr. nedostatok spoločného bytu alebo pre dočasné obmedzenie osobnej slobody z dôvodu väzby jedného z nich. Rozhodujúce je, či o takejto objektívnej odluke vedia a navzájom komunikujú práve z dôvodu vytvárania harmonických vzťahov v manţelstve, ktoré by sa mali prejavovať v rešpekte a úcte navzájom a dôvere jeden k druhému, čo v danom prípade nebolo preukázané. Preukázaná však podľa názoru súdu bola skutočnosť, ţe ţalobca so svojou manţelkou neţil v čase, keď sa táto zdrţiavala na Slovensku, teda predtým, ako bola zatknutá a následne i odsúdená v Spolkovej republike Nemecko. Podľa listinných dokladov, ktoré ţalobca predloţil, jeho manţelka sa v priebehu trestného konania jednoznačne vyjadrila, ţe so svojim manţelom ţili oddelene, tento jej neprispieval na výţivu dvoch adoptívnych detí a po prepustení z väzby má úmysel ţiť a i s deťmi u svojej sestry. Krajský súd poukázal na to, ţe i v súčasnosti so svojou manţelkou ţijú oddelene, čo len preukazuje, ţe neobnovili manţelské spoluţitie ani po jej návrate na územie SR, a preto bolo podľa krajského súdu dôvodné vydať rozhodnutie o zrušení povolenia ţalobcu na trvalý pobyt na území SR. Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zastúpení svojho právneho zástupcu včas odvolanie, v ktorom namietal, ţe súd prvého stupňa nepostupoval dôsledne v súlade s § 205 ods. 2 písm. d/, c/ OSP, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nedostatočne zistil skutkový stav, v dôsledku čoho aj nesprávne rozhodol. Naviac súd nepripustením vykonania dôkazu - nevyhodnotením písomného vyhlásenia manţelky ţalobcu, ktoré neguje celé odôvodnenie zamietnutého návrhu, odňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom. Správnemu orgánu vyčítal, ţe v celom konaní a vo svojom rozhodnutí nebral objektívne do úvahy skutočnosti, ktoré znemoţňovali spoločný ţivot manţelov. Preukazoval to tvrdením, ţe neţijú v spoločnej domácnosti, a to napriek tomu, ţe mal dostatok informácií zo strany ţalobcu ako aj operatívnej činnosti PZ (v súčinnosti s policajnými orgánmi SRN), vo veci zaistenia občianky SR - manţelky ţalobcu, o ktorom musel byť informovaný. Podľa ţalobcu nie je teda namieste tvrdenie krajského súdu, ţe skutková okolnosť, ţe jeho manţelka bola v zahraničí vo väzení je novou skutočnosťou, na ktorú súd nemohol prihliadnuť. 4 1Sža/64/2010 Podľa ţalobcu, skutkový stav sa nikdy jednoznačne nepreukázal, bol len deklarovaný a neexistujú ţiadne právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali skutočnosti, ktoré sú uvedené ako dôvod na zamietnutie ţiadosti o udelenie trvalého pobytu. Ţalobca napokon predloţil písomné vyhlásenie manţelky zo dňa 21.1.2010, v ktorom objasňuje z akého dôvodu uviedla pri svojom vypočúvaní (v súvislosti s trestnou vecou, ktorú vyšetrovali orgány činné SRN v trestnom konaní), ţe neţije v spoločnej domácnosti so svojim manţelom. Uviedla, ţe toto sa nezakladá na pravde a urobila tak preto, aby jej manţel nemal v dôsledku jej konania prípadné problémy, nakoľko nebol o jej aktivitách v SRN informovaný. Ţalobca poukázal na to, ţe krajský súd odôvodnenie svojho rozhodnutia opieral o preklad dokladov osvedčujúcich dôvod neprítomnosti jeho manţelky a jej vyhlásenie pred orgánmi činnými v trestnom konaní, ţe ţijú s manţelom oddelene. Túto skutočnosť ţalobca popieral a mienil ju preukázať podaním vysvetlenia aspoň písomnou formou, avšak krajský súd vykonanie tohto dôkazu nepripustil. Podľa ţalobcu zo strany krajského súdu došlo k váţnej procesnej chybe a na základe uvedeného, navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 264c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14. septembra 2010 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá ţaloba ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia č. p. UHCP-110-4/RHCP-NR-2008 zo dňa 15.2.2008, ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Trnava č. UHCP-898-1/RHCP-NR-TT-p-2007 5 1Sža/64/2010 zo dňa 21.11.2007 (o zrušení povolenia
1 písm. a/ a § 39 ods. 2 písm. e/ zákona o pobyte cudzincov a o určení lehoty na vycestovanie z územia SR do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia podľa § 42 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov) a odvolanie ţalobcu proti tomuto rozhodnutiu zamietol. Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými ţalobnými námietkami a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Z obsahu administratívneho spisu ţalovaného vyplynulo, ţe prvostupňový správny orgán dňa 21.11.2007 zrušil ţalobcovi povolenie
1 písm. a/ a § 39 ods. 2 písm. e/ zákona o pobyte cudzincov a určil mu lehotu na vycestovanie z územia SR do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia podľa § 42 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov. V dôvodoch rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, ţe šetrením bolo zistené, ţe ţalobca nevedie s manţelkou spoločný rodinný ţivot, čo preukazoval zápisnicou o podanom vysvetlení ţalobcu zo dňa 12.3.2007, v ktorej ţalobca uviedol, ţe s manţelkou nevedú riadny rodinný ţivot, intímne neţijú od decembra 2006, kaţdý býva na inej adrese a nemajú spoločnú domácnosť. Naposledy videl manţelku v marci 2007. Zo zápisnice o podanom vysvetlení M. (brata manţelky ţalobcu) vyplynulo, ţe sestra sa k nemu presťahovala bez manţela a začiatkom apríla 2007 vycestovala do Nemecka za prácou. Nevedel uviesť, kde sa zdrţiava, lebo sa s príbuznými nekontaktovala. Tieţ sa nekontaktovali s deťmi H., nar. X. a T., nar. X., ktoré jej boli zverené do starostlivosti. Deti ţijú u neho a on im hradí všetky výdavky. Do zápisnice o podanom vysvetlení zo dňa 14.11.2007 ţalobca uviedol, ţe nakoľko si s manţelkou uţ dlhší čas nerozumeli, v decembri 2006 sa rozhodli, ţe nebudú bývať spolu, ale kaţdý na inej adrese. On zostal bývať v Hlohovci, manţelka sa odsťahovala do Serede. V marci 2007 sa odsťahoval ku kamarátovi na adresu V., kde sa zdrţiava doteraz. Odvtedy sa s manţelkou nestretol, nevie, kde sa zdrţiava, myslí si, ţe je v Nemecku, kam v marci 2007 odcestovala. 6 1Sža/64/2010 Ţalobca uviedol, ţe s manţelkou nevedie riadny rodinný ţivot, kaţdý z nich ţije svojim ţivotom, nemajú spoločnú domácnosť a nemajú ani neplánujú spoločné deti, nemajú ani ţiaden spoločný majetok. Na základe uvedeného prvostupňový správny orgán mal za preukázané, ţe ţalobca nevedie s manţelkou spoločný rodinný ţivot, čím naplnil ust. § 39 ods. 2 písm. e/ zákona o pobyte cudzincov, a preto povolenie na trvalý pobyt, ktorý mu bol udelený na dobu troch rokov t. j. od 4.4.2005 do 4.4.2008, rozhodnutím zo dňa 4.4.2005 zrušil. Proti uvedenému rozhodnutiu podal ţalobca odvolanie, ktorým ţiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť. Uviedol, ţe je síce pravdou, ţe momentálne neţije s manţelkou, nakoľko sa s manţelkou pohádali z finančných dôvodov a manţelka sa rozhodla vycestovať za prácou do zahraničia, avšak manţelstvo túto krízu prekoná a po návrate z cudziny povedú naďalej spoločný ţivot. Ţalobca upozornil na to, ţe predmetné rozhodnutie by znamenalo úplne zmarené šance spoločného ţivota, ktorý chráni čl. 7 a 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Prvostupňovému správnemu orgánu vyčítal, ţe tieto skutočnosti nezobral do úvahy. Ţalovaný rozhodnutím č. p. UHCP-110-4/RHCP-NR-2008 zo dňa 15.2.2008, potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Trnava č. UHCP-898-1/RHCP-NR-TT-P-2007 zo dňa 21.11.2007 (o zrušení povolenia
1 písm. a/ a § 39 ods. 2 písm. e/ zákona o pobyte cudzincov a o určení lehoty na vycestovanie z územia SR do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia podľa § 42 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe ako odvolací orgán posúdil materiál prvostupňového správneho orgánu ako aj doplnený spisový materiál zo strany zástupcu ţalobcu a zistil, ţe prvostupňový správny orgán začal konanie o zrušenie povolenia na trvalý pobyt po dôkladnom preverení a zistení stavu veci, keď mal spoľahlivo zistené, ţe účastník konania a jeho manţelka nevedú spoločný rodinný ţivot. Túto skutočnosť potvrdil samotný ţalobca v podaných vysvetleniach, brat manţelky ţalobcu ako aj majiteľ domu, ktorý poskytol ubytovanie ţalobcovi. K námietke ţalobcu, ţe predmetné rozhodnutie by znamenalo úplne zmarené šance spoločného ţivota, ktorý chráni čl. 7 a 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ţalovaný uviedol, ţe manţelka ţalobcu odchodom do zahraničia, zanechala na území SR nielen samotného ţalobcu, ale aj deti, ktoré jej boli zverené do výchovy, pričom po celú dobu nejavila o manţela 7 1Sža/64/2010 a hlavne deti ţiaden záujem. Ţalovaný vyjadril presvedčenie, ţe rešpektoval a dôkladne preveril súkromný a rodinný ţivot ţalobcu, pričom konal v zmysle platného zákona o pobyte cudzincov, a nakoľko bolo preukázané, ţe ţalobca a jeho manţelka nevedú spoločný rodinný ţivot, prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Proti uvedenému rozhodnutiu podal ţalobca ţalobu, ktorou ţiadal zrušiť rozhodnutie ţalovaného a navrhol vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ţalobca uviedol, ţe je riadne zosobášený, obaja manţelia sa pridrţiavajú manţelského sľubu ţiť v spolu v manţelskom zväzku. Ţivot v manţelstve si organizujú samostatne a odmietajú akékoľvek ovplyvňovanie a zasahovanie zo strany príbuzných a cudzineckej polície. Odmietajú dôvod dočasného odlúčenia prameniaceho zo zabezpečenia ekonomických potrieb rodiny zneuţiť ako dôvod na zrušenie trvalého pobytu navrhovateľa na území SR. Ţalobca namietal porušenie čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa krajského súdu v predmetnej veci bola podstatná tá skutočnosť, ţe ţalobca, ktorému bolo udelené prvé povolenie na trvalý pobyt na účel zlúčenia rodiny, právne relevantným spôsobom nepreukázal a ani netvrdil, ţe s manţelkou (ktorá je slovenskou štátnou občiankou) vedú spoločný rodinný ţivot, čo je dôvodom na zrušenie povolenia na trvalý pobyt. Podľa Najvyššieho súdu z napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, ţe krajský súd dôsledne posudzoval dôvody uvedené v ţalobe, pričom v predchádzajúcom konaní sa prvostupňový súd zaoberal podrobne všetkými dôvodmi a námietkami, ktoré ţalobca uplatnil. Krajský súd uviedol, ţe po preskúmaní rozhodnutia ţalovaného ako i celého obsahu spisového materiálu, nezistil ţiadne porušenie zákona a ani nezákonnosť v postupe správnych orgánov. Ich rozhodnutia sú správne, zákonné, vrátane procesných postupov, zrozumiteľné, podrobne a logicky odôvodnené. 8 1Sža/64/2010 Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu ako si ho osvojil zo zistení na základe vykonaného dokazovania pred správnymi orgánmi. Spochybňovanie zistených skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré ţalovaný potvrdil bolo aj predmetom odvolania. Podstatou odvolania ako aj ţaloby bola tvrdená nezákonnosť rozhodnutia ţalovaného, ktorú ţalobca videl v nedostatočne vykonanom dokazovaní a v zásahoch do práv garantovaných Ústavou SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, najmä do práva na rodinný ţivot. Z argumentácie ţalobcu uplatnenej v odvolaní proti rozsudku krajského súdu vyplýva, ţe ţalobca namieta nedostatočne zistený skutkový stav veci, porušenie jeho procesných práv, keď krajský súd odmietol vykonať dôkaz, ktorým by bolo moţné preukázať, ţe tvrdenie správneho orgánu o tom, ţe s manţelkou ţijú oddelene, nie je pravdivé. Ţalobca uviedol, ţe túto skutočnosť mienil preukázať podaním vysvetlenia aspoň písomnou formou, avšak krajský súd vykonanie tohto dôkazu nepripustil. Podľa ţalobcu zo strany krajského súdu došlo k váţnej procesnej chybe. Odvolací súd povaţoval uvedené námietky ţalobcu za nedôvodné. Z obsahu spisu krajského súdu nevyplýva, ţe by ţalobca v priebehu súdneho konania navrhol dôkaz, o ktorom tvrdí, ţe bol zo strany krajského súdu odmietnutý. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 23.9.2008 vyplýva, ţe právny zástupca ţalobcu uviedol, ţe manţelka ţalobcu bola zaistená 11 mesiacov, bola vo väzbe vo Rogenzburgu, sama nechcela hovoriť o súkromných veciach, ale vedela by sa o tom vyjadriť osobne, lebo je v budove súdu. 9 1Sža/64/2010 Z predmetnej zápisnice však nevyplýva, ţe právny zástupca ţalobcu podal návrh na dokazovanie výsluchom manţelky ţalobcu, ktorý by bolo moţné povaţovať za procesný návrh na doplnenie dokazovania za účelom zistenia skutočného stavu veci a ani nevyplýva, ţe by krajský súd návrh dokazovanie či uţ výsluchom manţelky ţalobcu alebo listinným dôkazom - písomným podaním manţelky (ktorý krajskému súdu predloţený nebol), nepripustil, resp. odmietol vykonať. Pokiaľ teda krajský súd vychádzal zo skutkových zistení správnych orgánov o tom, ţe ţalobca nevedie riadny rodinný ţivot s manţelkou, skutočnosť ktorú mal jednoznačne preukázanú tvrdením samotného ţalobcu (zápisnica o podanom vysvetlení ţalobcu zo dňa 12.3.2007, zápisnica o podanom vysvetlení ţalobcu zo dňa 14.11.2007) ako aj tvrdením (brata manţelky ţalobcu - zápisnica o podanom vysvetlenia M. zo dňa 24.10.2007), ako aj ďalšími dôkazmi (preklad rozsudku Okresného súdu Passau zo dňa 14.1.2008), ktoré potvrdzovali, ţe ţalobca ţije oddelene od manţelky, nepochybil, keď vychádzal zo skutkového stavu zisteného správnymi orgánmi (§ 250i ods. 1 OSP) a ţalobu ţalobcu zamietol. Ako totiţ z obsahu administratívneho spisu vyplýva, správny orgán pri zisťovaní uvedenej skutočnosti vychádzal z tvrdenia samotného ţalobcu, ktorý v priebehu správneho konania túto skutočnosť opakovane sám tvrdil a skutočnosť ktorú potvrdila aj manţelka ţalobcu v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní v SRN (preklad rozsudku Okresného súdu Passau zo dňa 14.1.2008). Nakoľko ţalobcovi bolo udelené povolenie na trvalý pobyt za účelom zlúčenia rodiny a správne orgány preukázateľne zistili, ţe ţalobca s manţelkou spoločný rodinný ţivot nevedú, nemajú spoločnú domácnosť, správne orgány dôvodne (v súlade so zákonom č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov) rozhodli o zrušení jeho povolenia na trvalý pobyt na území SR, pričom námietku ţalobcu, ţe takýmto rozhodnutím správne orgány porušili právo na jeho rodinný ţivot, garantované Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd, odvolací súd s poukazom na správnosť skutkových zistení, vyhodnotil za nedôvodnú. 10 1Sža/64/2010 Námietky ţalobcu uplatnené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu neboli spôsobilé spochybniť jeho vecnú správnosť, a preto odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak, ţe ţalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci nepriznal náhradu trov konania. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 14. septembra 2010 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.