Najvyšší súd 6Cdo/158/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne K., a.s. V., so sídlom v B., Š., proti ţalovanej M., bývajúvej v D., D., zastúpenej Mgr. D., advokátkou so sídlom v S., A., o zaplatenie 101,02 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 17C/32/2013, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z
- novembra 2014 sp. zn. 11Co/34/2014, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a. Ţalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e : V predmetnej veci Okresný súd Galanta (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z
- novembra 2013 č.k. 17C/32/2013-31 ţalobu zamietol a zaviazal ţalobkyňu nahradiť ţalovanej trovy konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe medzi účastníkmi konania vznikol na základe poistnej zmluvy poistný vzťah, predmetom ktorého bolo investičné a kapitálové ţivotné poistenie. S tvrdením ţalobkyne, podľa ktorého došlo k zániku poistného vzťahu dňa
- novembra 2010 z dôvodu neplatenia poistného ţalovanou sa nestotoţnil, nakoľko posúdenie skončenia poistného vzťahu k
- novembru 2010 povaţoval za rozporné s § 801 ods. 2 v spojení s § 122 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, ţe ţalovaná nezaplatila poistné
- júla 2010, pričom ţalobkyňa jej zaslala výzvu na zaplatenie poistného aţ
- októbra 2010, a to na adresu, kde ţalovaná nebývala. Uvedené konanie ţalobkyne hodnotil ako priečiace sa so záujmami a právami ţalovanej ako spotrebiteľky, keďţe týmto konaním ţalobkyňa len umelo predĺţila trvanie poistného vzťahu a navýšila sumu poistného, ktorú ţalovaná má zaplatiť. Uzavrel, ţe ţalobkyňa nedostatočne preukázala presný dátum zániku poistného vzťahu a s tým spojenú presnú sumu dlţného poistného, teda neuniesla bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu. Súd prvého stupňa tak nemal inú moţnosť len ţalobu zamietnuť. 2 6Cdo/158/2015 Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z
- novembra 2014 sp. zn. 11Co 34/2014 o odvolaní ţalobkyne napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe zaviazal ţalovanú zaplatiť ţalobkyni sumu 101,02 eur spolu s úrokom z omeškania a rozhodol o trovách konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa síce zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, avšak na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil. Podľa odvolacieho súdu poistný vzťah medzi účastníkmi konania nezanikol, nakoľko ţalobkyňa nezaslala ţalovanej výzvu podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a ani ţalovaná zmluvu nevypovedala. Ţalovaná má preto povinnosť i naďalej platiť poistné v zmysle poistnej zmluvy, a je len na ţalobkyni, akú časť dlţnej sumy si voči ţalovanej uplatní. Vyššie uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadla ţalovaná dovolaním. Dovolanie odôvodnila tým, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ OSP). Ţalovaná v dovolaní opätovne poukázala na dôvody, na ktorých zaloţil svoje rozhodnutie súd prvého stupňa. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalobkyňa sa k dovolaniu ţalovanej nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 OSP), po zistení, ţe dovolanie podala včas ţalovaná zastúpená v súlade s ustanovením § 241 ods. 1 veta druhá OSP, skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 OSP), či jej dovolanie je procesne prípustné a dospel k záveru, ţe dovolanie treba odmietnuť. Dovolací súd sa predovšetkým zaoberal skutočnosťou, či podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. OSP). Podmienky prípustnosti dovolania posúdil podľa právneho stavu účinného ku dňu podania dovolania, teda k
- februáru
- Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 OSP). Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239 OSP. Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 OSP neprichádza do úvahy. V zmysle odseku 5 tohto ustanovenia totiţ dovolanie nie je prípustné vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení 3 6Cdo/158/2015 neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Ak je však predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie v takomto prípade nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde. Dňa
- júna 2013, kedy bol podaný návrh na súd prvého stupňa, bola výška minimálnej mzdy podľa § 1 písm. a/ nariadenia vlády č. 326/2012 Z.z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2013, 337,70 eura jej trojnásobok predstavoval 1 013,10 eur. Suma 101,02 eur, zaplatenia ktorej sa ţalobkyňa v konaní domáhala, teda neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy v deň podania návrhu na prvostupňovom súde, preto dovolanie ţalovanej v tejto veci nie je prípustné podľa ustanovenia § 238 ods. 5 OSP. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta prvá OSP ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods. 1 OSP (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 OSP, ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 OSP. Ţalovaná procesné vady konania podľa § 237 ods. 1 písm. a/ aţ g/ OSP nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení vyvodiť nemoţno. Ţalovaná svoje dovolanie odôvodňuje výlučne tým, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súdna prax je jednotná v tom, ţe nesprávne právne posúdenie veci je dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. c/ OSP), avšak (na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 ods. 1 OSP) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. Aj za predpokladu, ţe by 4 6Cdo/158/2015 tvrdenie ţalovanej boli opodstatnené, (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), mohli by mať za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, ale nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania v zmysle § 237 OSP. Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 OSP, ani z ustanovenia § 237 OSP. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovanej preto v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 243b ods. 5 OSP ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP, § 151 OSP a § 142 ods. 1 OSP). Ţalobkyni však v dovolacom konaní ţiadne trovy nevznikli, preto jej neboli priznané. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave,
- marca 2016 JUDr. Ivan Machyniak, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: M.