← Slovensko

o zaplatenie 1 350 992,50 Eur (40 700 000,-- Sk) s prísl.

Najvyšší súd Slovenskej republiky 5Obo/74/2010 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: U., I., zastúpený J. P., T., proti ţalovanému: 1./ I. K. a A. K., obaja bytom

§ 96ods.

1, 3 O. s. p. navrhovateľ môţe vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z váţnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, neţ sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manţelstva alebo určenie, či tu manţelstvo je alebo nie je. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., podľa ktorého ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie zastavilo. Podľa § 13 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov o vrátení súdneho poplatku podľa citovaného ustanovenia, nemôţe súd rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený; to neplatí, ak navrhovateľ vzal návrh na začatie konania, odvolania alebo dovolania späť pred prvým pojednávaním. Preto súd rozhodol tak, ţe konanie zastavil a ţiadnemu z účastníkov nepriznal trovy konania. 4 5Obo/74/2010 Ţalovaní v 3./ rade podali proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Bratislave v časti výroku trov konania, v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Proti uvedenému uzneseniu v časti výroku o trovách konania, v ktorej súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania ţiadnemu z účastníkov, ţalovaní v 3./ rade namietajú a domnievajú sa, ţe podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a to z nasledovných dôvodov, ţe konajúci súd konanie zastavil na základe späťvzatia ţaloby ţalobcom zo dňa 22. marca 2010 a o trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/, podľa ktorého ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie zastavilo. Ţalovaní v 3./ rade ďalej uviedli, ţe náhrada trov konania je ovládaná zásadou úspechu vo veci (§ 142 ods. 1 O. s. p.), ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom vyuţitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uloţená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil alebo komu sa prihodila náhoda, ktorá ich vyvolala (§ 146 ods. 2, § 147 a § 148 ods. 2 O. s. p.).

§ 146ods.

2 prvá veta, ak niektorý z účastníkov zavinil, ţe konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Podľa uznesenia Ústavního soudu ČR zo dňa 1. apríla 2003, sp. zn. II. ÚS 563/01 Sb. nál. usn., č. 8/sv. 30, v takýchto prípadoch nemoţno interpretovať pouţitý termín „zavinenie“ v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa účastníka konania (teda i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí ţaloby), eventuálne tieţ náhoda, a dôsledkom je vznik nákladov druhého (ďalšieho) účastníka. Preto ţalovaní v 3./ rade vyjadrili svoj názor, ţe ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia ţaloby, nemôţu sa nepriaznivé majetkové dôsledky, spojené s trovami konania, vyvolané týmto sporom dotknúť toho účastníka konania, ktorý svojím procesným úkonom spor nevyvolal. Vychádzajúc z uvedeného ţalovaní v 3./ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu poţiadali, aby im súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia, tak ako ich vyčíslil v prílohe. Preto ţalovaní v 3./ rade navrhli, aby odvolací súd

§ 220O. s.

p. zmenil napadnutú časť výroku rozsudku nasledovne: Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovaným 5 5Obo/74/2010 v 3./ rade na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 5.758,70 Eur a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Ţalovaní v 2./ rade podali proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Bratislave v časti výroku trov konania, v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Proti uvedenému uzneseniu v časti výroku o trovách, v ktorej súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania ţiadnemu z účastníkov, ţalovaní v 2./ rade v odvolaní uviedli, ţe je zrejmé, ţe ţalobca listom zo dňa

  1. marca 2010 vzal ţalobu proti ţalovaným v druhom rade v celom rozsahu späť, a to z dôvodu, ţe pre ţalobcu nie je dôvodné pokračovať v tomto súdnom spore, pretoţe došlo k zastaveniu súdneho konania vedeného Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. 5 C 117/04 vo veci vyslovenia neplatnosti záloţnej zmluvy, uzavretej medzi ţalovanými a S. (na základe ktorej malo dôjsť k zabezpečeniu pohľadávky vo výške 41 mil. Kčs postúpenú ţalobcovi). Na základe návrhu ţalobcu súd konanie zastavil a podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. nepriznal ţiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania. Odôvodnenie prezentované ţalobcom, pre ktoré by súd konanie mal zastaviť a náhradu trov konania účastníkom konania nepriznať, však nezakladá dôvod pre postup súdu podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., ale pre postup súdu podľa § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p., a to z dôvodu, ţe ţalobca späťvzatím návrhu zavinil, ţe konanie sa muselo zastaviť. Ţaloba podaná proti ţalovaným od samého počiatku nebola dôvodná. Pôvodný ţalobca podal ţalobu o prehlásenie vôle a ţiadal, aby dali ţalovaní súhlas ţalobcovi na odpredaj ich nehnuteľností zaloţených na základe záloţnej zmluvy, ktorých hodnota bola záloţnou zmluvou určená vo výške 2.054.160,-- Kčs a zároveň, aby boli ţalovaní povinní uzavrieť s pôvodným ţalobcom mandátnu zmluvu alebo notársku zmluvu na odpredaj týchto nehnuteľností. Následne súd osobitným uznesením pripustil zmenu petitu prezentovanú súčasným ţalobcom, podľa ktorého mali byť zaviazaní zaplatiť súčasnému ţalobcovi sumu 1.350.992,50 Eur. Avšak ani takáto ţaloba nebola dôvodná, nakoľko uţ rozsudkom Mestského súdu v Bratislave, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
  2. júna 1995 a vykonateľnosť dňa
  3. júna 1995, súd zamietol voči ţalovaným ţalobu pôvodného ţalobcu 6 5Obo/74/2010 z dôvodu, ţe ako záloţcovia nie sú povinní zaplatiť úver, ktorý bol zabezpečený záloţnou zmluvou (pôvodný ţalobca, rovnako ako aj súčasný ţalobca ţiadal, aby súd uloţil povinnosť zaplatiť úver vo výške 41 mil. Sk, ktorý dlţník L. H. nevrátil). Po zmene petitu a jeho schválení súdom bol ţalobca vyzvaný, aby uhradil súdny poplatok určený zo ţalovanej sumy 1.350.992,50 Eur vo výške 33.194,-- Eur, ktorý však ţalobca nezaplatil a účelovo (a najmä bezdôvodne) vzal ţalobu v celom rozsahu späť v záujme vyhnúť sa úhrade súdneho poplatku. Nezaplatenie súdneho poplatku a najmä nedôvodnosť ţaloby je potrebné vnímať ako skutočný dôvod, pre ktorý sa ţalobca rozhodol vziať ţalobu voči ţalovaným späť. V súvislosti s dôvodom, ktorý ţalobca uviedol v späťvzatí návrhu spočívajúci v tom, ţe súdne konanie na Krajskom súde v Bratislave vnímal ako dôvodné len do okamihu, kým Okresný súd Bratislava IV, nezastavil súdne konanie o vyslovenie neplatnosti záloţnej zmluvy, osobitne poukazujem na to, ţe otázkou platnosti, resp. neplatnosti záloţnej zmluvy by sa ako otázkou predbeţnou musel vysporiadať predovšetkým tento súd, nakoľko platnosť záloţnej zmluvy bola namietaná uţ na pojednávaní dňa
  4. mája
  5. S ohľadom na doposiaľ uvedené je zrejmé, ţe k zastaveniu súdneho konania došlo výlučne z dôvodov na strane ţalobcu. Ţalovaní v 2./ rade sa počas súdneho konanie správali zodpovedne, pojednávaní sa riadne a včas zúčastňovali, dokonca vyvíjali snahu o mimosúdne skončenie veci. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  6. októbra 1992, sp. zn. 2 Obo 18 „Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p.., z procesného hľadiska zásadne platí, ţe zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania“. V súlade s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu ţalovaným v 2./ rade, vzniklo právo na náhradu trov konania, ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia, a to za nasledovné úkony právnej sluţby:
  7. príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (
  8. júna 2004);
  9. účasť na pojednávaní dňa
  10. novembra 2005 vo výške ¼ nakoľko pojednávanie sa uskutočnilo bez prejednania veci a bolo odročené z dôvodu podania odvolania; 7 5Obo/74/2010
  11. účasť na pojednávaní dňa
  12. mája 2006 (pojednávanie vo veci samej);
  13. účasť na pojednávaní dňa
  14. januára 2009 (pojednávanie vo veci samej);
  15. účasť na pojednávaní dňa
  16. februára 2010 vo výške ¼, nakoľko pojednávanie sa uskutočnilo bez prejednania veci a bolo odročené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku zo strany ţalobcu. Celková výška trov právneho zastúpenia predstavuje sumu 5.013,86 Eur s DPH, bliţšie odôvodnenie tejto sumy predkladáme v prílohe č.
  17. Ţalovaní v 2./ rade navrhli, aby odvolací súd uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 61 Cb 46/1997 zo dňa
  18. apríla 2010 zmenil v časti týkajúcej sa náhrady trov konania tak, ţe ţalovaným v druhom rade prizná náhradu trov konania, alebo aby citovanú časť predmetného uznesenia zrušil a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnili náhradu trov v odvolacom konaní. K odvolaniu ţalovaných v 3./ rade sa vyjadril ţalobca podaním zo dňa
  19. júla
  20. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie ţalovaných v 3./ rade zamietol. Ţalobca má za to, ţe ţaloba bola podaná dôvodne a jeho konanie pri späťvzatí ţaloby a ţiadosti o zastavenie konania v ţiadnom prípade nie je moţné povaţovať za konanie zavinené, tak ako to zákonodarca predpokladá v ustanoveniach O. s. p. V tomto prípade sa nemoţno ani odvolávať na zásadu úspechu vo veci, nakoľko ku rozhodnutiu súdu o ţalobe vôbec nedošlo. Odvolanie je teda neopodstatnené a účelové. K odvolaniu ţalovaných v 2./ rade sa vyjadrili ţalovaní v 3./ rade a to vyjadrením zo dňa
  21. júna
  22. Ţalovaní v 3./ rade vo vyjadrení sa plne stotoţňujú s tvrdeniami uvedenými v odvolaní ţalovaných v 2./ rade zo dňa
  23. mája 2010, kde pouţili obdobné argumenty ako ţalovaní v 3./ rade v odvolaní, ktoré podali dňa
  24. mája
  25. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal odvolanie ţalovaných v 2./ a v 3./ rade podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe podaním zo dňa
  26. marca 1997 ţiadal pôvodný ţalobca súd, aby zaviazal ţalovaných uspokojiť pohľadávku ţalobcu vzniknutú z úveru 8 5Obo/74/2010 poskytnutého na základe úverovej zmluvy č. X. voči „dlţníkovi“, strpieť predaj zaloţených nehnuteľností. Predmetnú pohľadávku pôvodný veriteľ, S., a. s., postúpil spoločnosti S., a. s., ktorá pohľadávku postúpila spoločnosti M., a. s., a ten ju následne postúpil spoločnosti U.. Uznesením zo dňa
  27. apríla 2009 súd pripustil zmenu petitu ţaloby tak, ţe ţalovaní v 1./, 2./ a v 3./ rade sú povinní zaplatiť ţalobcovi sumu 1.350.992,50 Eur s príslušenstvom v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, pričom ţalobca je oprávnený domáhať sa uspokojenia tejto pohľadávky proti ţalovaným len do výšky výťaţku z predaja nehnuteľností, na ktorých je zriadené záloţné právo na zabezpečenie tejto pohľadávky. Podaním doručeným súdu dňa
  28. marca 2010 ţalobca zobral ţalobu späť v plnom rozsahu. Predmetom odvolacieho konania je výrok uznesenia súdu I. stupňa, ktorým ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

§ 96ods.

1, 3 O. s. p. navrhovateľ môţe vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z váţnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, neţ sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manţelstva alebo určenie, či tu manţelstvo je alebo nie je. Vzhľadom na späťvzatie návrhu s poukazom na citované ustanovenie súd konanie zastavil. Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., podľa ktorého ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. 9 5Obo/74/2010 Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, ţe konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky. Prvou výnimkou je, ţe ak niektorý z účastníkov zavinil, ţe sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy (§ 146 ods. 2 prvá veta). Zavinenie môţe existovať na strane ţalobcu aj na strane ţalovaného. Súdna prax vyslovila názor, ţe ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta, z procesného hľadiska zásadne platí, ţe zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Druhou výnimkou je, ţe ak sa pre správanie odporcu (ţalovaného) vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný nahradiť trovy konania odporca – ţalovaný (§ 146 ods. 2 druhá veta). Tak je to napríklad vtedy, ak ţalovaný po podaní ţaloby plnil ţalobcovi, v dôsledku čoho ţalobca vzal ţalobu späť. V danom prípade ţalobca vzal späť ţalobu, ktorá bola vedená proti záloţcom, keďţe dlţník svoju pohľadávku nesplatil a konkurz bol voči nemu zastavený pre nemajetnosť, podaním zo dňa 22. marca 2010. Z tohto podania vyplýva, ţe odporcovia v 2./ rade podali dňa 23. júna 2004 ţalobu o určenie neplatnosti záloţnej zmluvy, ktorá bola vedená na Okresnom súde Bratislava IV pod č. k. 5 C 117/04. Na základe zastavenia konania na Okresnom súde Bratislava IV uţ nie je z pohľadu ţalobcu dôvodné pokračovať v tomto súdnom spore, a preto ţalobca zobral ţalobu v celom rozsahu späť. Z procesného hľadiska, teda ţalobca zavinil zastavenie konania, keďţe nešlo o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p.. Preto je povinný uhradiť ţalovaným v 2./ a 3./ rade účelne vynaloţené trovy konania. Súd prvého stupňa teda dospel k nesprávnemu záveru a pochybil, ak ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania

§ 146ods.

2 O. s. p. Z dôvodu 10 5Obo/74/2010 nesprávneho právneho záveru, súd prvého stupňa sa nezaoberal výškou, ktorú si ţalovaní v 2./ a v 3./ rade uplatnili ako náhradu trov konania. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k ţalovaným v 2./ a v 3./ rade v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov konania ţalovaných v 2./ a v 3./ rade spôsobom zodpovedajúcim zákonnej úprave. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. V Bratislave 27. júla 2010 JUDr. Anna M a r k o v á , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.