Najvyšší súd 2 Sžf 1/2009 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci žalobcu: J. J., zastúpený advokátom JUDr. D. M., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného zo dňa
- apríla 2008, číslo: I/225/3753-27328/2008/997038-r a číslo: I/225/3753-27709/2008/997038-r v spojení s rozhodnutiami Daňového úradu Poprad zo dňa
- decembra 2007, číslo: 717/230/70327/07/Rov a číslo: 717/230/70328/07/Rov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 3 S 23/2008-51 zo dňa
- mája 2009, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3 S 23/2008-51 zo dňa
- mája 2009 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom č.k. 3 S 23/2008-51 zo dňa
- mája 2009 Krajský súd v Prešove podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ Občianskeho súdneho poriadku zrušil rozhodnutia žalovaného zo dňa
- apríla 2008, číslo: I/225/3753-27709/2008/ 997038-r a číslo: I/225/3753-27328/2008/997038-r, ako aj im predchádzajúce 2 Sžf 1/2009 2 rozhodnutia Daňového úradu Poprad zo dňa
- decembra 2007, číslo: 717/230/ 70328/07/Rov a číslo: 717/230/70327/07/Rov a vrátil ich žalovanému na ďalšie konanie. Zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania. Preskúmavanými rozhodnutiami žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Poprad zo dňa
- decembra 2007, číslo: 717/230/ 70327/07/Rov, ktorým zamietol žiadosť žalobcu o obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového úradu Poprad zo dňa
- júna 1993, číslo: 717/ 21/674/93/6434 a rozhodnutie Daňového úradu Poprad zo dňa
- decembra 2007, číslo: 717/230/70328/07/Rov, ktorým zamietol žiadosť žalobcu o obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového úradu Poprad zo dňa
- júna 1993, číslo: 717/21/673/93/
- Krajský súd podľa § 250j ods.1 Občianskeho súdneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloby sú dôvodné, lebo rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť sú nepreskúmateľné. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, že v obidvoch prípadoch je predmetom preskúmania rozhodnutie správcu dane (ďalej len správneho orgánu), ktorým zamietol žiadosť žalobcu o obnovu konania z dôvodov uvedených v § 52 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“), t.j. že zaniklo právo na vyrubenie dane. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutia podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. potvrdil. Podľa jeho názoru základom je vyriešenie otázky, či s poukazom na § 52 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. zaniklo alebo nezaniklo právo na vyrubenie dane, pričom s vyriešením tejto otázky súvisia rozsudky Krajského súdu v Prešove č.k. 1 S 61/03-50 zo dňa
- novembra 2004 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sž-o-KS 33/05 zo dňa
- apríla 2006, v ktorých súdy na základe tej istej žiadosti o obnovu konania (zo dňa
- júna 2002) riešili otázku, či žiadosť o obnovu konania bola podaná včas. Poukázal na znenie ustanovenia § 51 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. a § 52 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 1.decembra 2001 a konštatoval, 2 Sžf 1/2009 3 že ak teda prvostupňový správny orgán aj žalovaný dospeli k záveru, že pre účely § 51 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do
- decembra 2001 (...najneskôr však pred uplynutím lehoty, v ktorej zaniká právo daň vyrubiť...) nezaniklo právo daň vyrubiť, a teda žiadosť o povolenie obnovy konania zo dňa
- júna 2002 bola podaná včas, nemôžu pre účely § 52 ods. 2 citovaného zákona použiť iný výklad a tvrdiť, že právo na vyrubenie dane zaniklo dňa
- decembra
- Ak z týchto dôvodov zamietli žiadosť o obnovu konania, nerešpektovali právny názor najvyššieho súdu, ktorý je pre nich záväzný (§ 250j ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku), ich rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť sú nepreskúmateľné. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Nestotožnil sa s dôvodmi, pre ktoré krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutia žalovaného. Závery krajského súdu namietal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný nesúhlasil s konštatovaním súdu, že daňové orgány v konaní, v ktorom skúmali splnenie procesných podmienok na povolenie obnovy konania podľa § 52 ods. 2 zákona č. 511/1991 Zb., nerešpektovali právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp. zn. 5 Sž-o-KS 33/05 zo dňa
- apríla
- Predmetom tohto súdneho konania bolo posúdenie plynutia lehoty na podanie žiadosti o povolenie obnovy konania daňovým subjektom v zmysle § 51 ods. 3 citovaného zákona v nadväznosti na prijatú novelu tohto zákona č. 493/2001 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť dňa
- decembra
- Daňové orgány rešpektovali uvedený právny názor najvyššieho súdu a riadili sa ním spôsobom, že v ďalšom konaní považovali žiadosť daňového subjektu za včas podanú. Daňové orgány tak v plnom rozsahu akceptovali výklad ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 511/1992 Zb. pre účely § 51 ods. 3 tohto zákona, t.j. pre posudzovanie včasnosti podania žiadosti o povolenie obnovy konania. Následne na to v ďalšom daňovom konaní bolo povinnosťou daňových orgánov posúdiť, či nezaniklo právo na vyrubenie dane pre účely povolenia obnovy konania. V napadnutých rozhodnutiach konštatovali, že právo na vyrubenie dane v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 511/1992 Zb. zaniklo, a preto obnovu konania nepovolili. V odvolaní tiež poukázal na skutočnosť, že predmet súčasného konania nezodpovedá predmetu súdneho konania na najvyššom súde , a ak by takéto zovšeobecnenie výkladu malo platiť aj pre účely § 52 ods. 2 zákona č.511/1992 Zb., 2 Sžf 1/2009 4 vytvoril by sa tým neprijateľný precedens možnosti vyrubenia dane aj po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty. Podľa jeho názoru daňový orgán v tomto prípade pre účely povolenia obnovy konania posudzoval v súlade s ustanovením § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 511/1991 Zb. plynutie lehoty na vyrubenie dane. Predovšetkým posudzoval reálne skutkové a procesné okolnosti tohto prípadu, ktorých uskutočnenie, respektíve neuskutočnenie ovplyvňuje začiatok, priebeh a ukončenie jej plynutia v rámci jej maximálne možného trvania 10 rokov. Teda predovšetkým v zmysle charakteru tejto lehoty, že je lehotou prekluzívnou, boli daňové orgány povinné posudzovať jej plynutie. Opakovane uviedol, že podľa vtedy platnej úpravy za príslušné zdaňovacie obdobia (1991 a 1992) nebolo možné daň vyrubiť po uplynutí troch tokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. Ak pred uplynutím tejto lehoty bol vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane, plynie trojročná lehota znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. V tomto prípade bola daň vyrubená v lehote ustanovenej v § 42 ods. 2 tohto zákona, t.j. v lehote troch rokov od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o úkone smerujúcom na vyrubenie dane vyrozumený. V tejto lehote sa stal platobný výmer aj právoplatný. Správca dane totiž vykonal jediný úkon vo veci vyrubenia dane za uvedené zdaňovacie obdobia, a tým bolo vykonanie kontroly ukončenej dňa
- júna 1993, preto nová trojročná lehota na vyrubenie dane podľa § 45 ods. 2 tohto zákona skončila dňa 31.decembra
- Poukázal tiež na to, že ak by žalovaný nepodal opravný prostriedok a žalovaný by mal byť viazaný právnym názorom súdu, nastala by situácia, že správca dane v obnovenom konaní vyrubí daň po uplynutí prekluzívnej lehoty, čo by znamenalo postup nad rámec jeho zákonných možností. Žalobca na odvolanie žalovaného uviedol, že právo vyrubiť daň zaniká najneskôr (objektívna lehota) v 10 ročnej lehote začínajúcej plynúť od konca roka (31.12.), v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie (§ 45 ods. 2 zákona č. 511/1991Zb. účinného do
- novembra 2001, ktoré znenie je podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tejto veci potrebné aplikovať). Keďže podľa § 49 ods. 2 tohto zákona daňové priznanie sa podáva do 31.
- nasledujúceho roka, tak v tomto prípade, aj pri staršom z napadnutých rozhodnutí t.j. za rok 1991, uplynula táto desaťročná lehota až dňa
- decembra 2002, pri druhom rozhodnutí neskôr. Návrh na obnovu konania bol podaný dňa
- júna 2002, preto ani v jednom 2 Sžf 1/2009 5 z napadnutých rozhodnutí neuplynula lehota na vyrubenie dane, a preto pre jej uplynutie nemožno návrh na povolenie obnovy konania zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 a § 214 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
- septembra 2010 (§ 156 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku). Ako vyplynulo z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je i administratívny spis žalovaného správneho orgánu žalobou zo dňa
- mája 2008 vedenou pod sp. zn. 3 S 23/2008 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného zo dňa
- apríla 2008, číslo: I/255/3753-27328/2008/997038-r v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Poprad zo dňa
- decembra 2007 číslo: 717/230/ 70327/07/Rov. Žalobou zo dňa
- mája 2008 vedenou pod sp. zn. 3 S 24/2008 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného číslo: I/225/3753 - 27709/2008/997038-r v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Poprad zo dňa
- decembra 2007 číslo: 717/230/70328/07/Rov. Krajský súd podľa § 112 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c Občianskeho súdneho poriadku spojil veci 3 S 23/2008 a 3 S 24/2008 na spoločné konanie, ďalej vedené pod sp. zn. 3 S 23/
- Žalovaný správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa
- júna 2002 podal žalobca žiadosť o povolenie obnovy konania ukončeného právoplatnými rozhodnutiami Daňového úradu Poprad zo dňa
- júna 1993, číslo: 717/21/674/93/6434 a číslo: 717/21/673/93/
- Týmito platobnými výmermi bola dodatočne vyrubená, podľa § 41 ods. 1 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a zákona č. 389/1990 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva, daň z príjmov obyvateľstva za zdaňovacie obdobie 1992 a zdaňovacie obdobie
- Daň z príjmov obyvateľstva bola právoplatne vyrubená v lehote ustanovenej v § 45 ods. 2 zákona č. 511/1991 Zb., t.j. v lehote troch rokov od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o úkone smerujúcom na vyrubenie dane alebo 2 Sžf 1/2009 6 jej doplatku vyrozumený. V tejto lehote sa platobný výmer stal aj právoplatný. Správca dane totiž vykonal jediný úkon vo veci vyrubenia dane a doplatku dane za rok 1992, 1991, a tým bolo vykonanie kontroly ukončenej dňa
- júna 1993, preto trojročná lehota na vyrubenie dane podľa § 45 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení vtedy účinnom skončila dňa
- decembra
- Pri rozhodovaní o povolení obnovy bolo potrebné skúmať splnenie zákonnej podmienky vyplývajúcej z ustanovenia § 52 ods. 2 zákona č. 511/1991 Zb., t.j. či nezaniklo právo na vyrubenie dane. Správca dane zistil, že žalobca mal povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roku 1992 v lehote do
- februára 1993, a za zdaňovacie obdobie roku 1991 v lehote do
- februára
- Od konca týchto rokov začala pre správcu dane plynúť podľa § 45 ods.1 zákona č. 511/1992 Zb. trojročná lehota na vyrubenie dane alebo jej doplatku. Dňa
- júna 1993 správca dane ukončil kontrolu a vydal platobné výmery, ktorými vyrubil daň z príjmu obyvateľstva. Vzhľadom na to, že v tejto lehote bol vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo jej doplatku, bolo možné aplikovať ustanovenie prvej vety § 45 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. Lehota na zánik práva tak začala plynúť od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt vyrozumený o tomto úkone, teda od konca roka
- Keďže v priebehu plynutia tejto ďalšej trojročnej nebol vykonaný žiadny ďalší úkon smerujúci na prípadné vyrubenie dane alebo jej doplatku, ktorý by túto lehotu predĺžil, právo na vyrubenie dane v obidvoch prípadoch definitívne zaniklo dňa
- decembra 1996, a tým zanikla i možnosť povolenia obnovy konania. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým boli zrušené rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a vec im bola vrátená na ďalšie konanie, ktorými správny orgán potvrdil rozhodnutia správcu dane o nepovolení obnovy konania žalobcovi. Predmetom preskúmavacieho konania bolo posúdenie právnej otázky, či v prejednávanom prípade došlo k zániku práva na vyrubenie dane a tým následne k zániku možnosti povolenia obnovy konania s poukazom na § 52 ods. 2 zákona č. 511/1991 Zb. Podľa § 51 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do
- decembra 2001 žiadosť musí byť podaná do šiestich mesiacov odo dňa, kedy sa žiadateľ preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však pred uplynutím lehoty, v ktorej zaniká právo daň vyrubiť. Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie. Zánik práva vyrubiť daň je upravený v § 45 ods. 1 zákona č. 511/1991 Zb, podľa ktorého ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno 2 Sžf 1/2009 7 vyrubiť daň ani jej doplatok alebo priznať nárok na daňový odpočet po uplynutí troch rokov od konca roku, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ňom vznikla daňová povinnosť, bez toho, aby tu súčasne bola povinnosť daňové priznanie alebo hlásenie podať. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak bol pred uplynutím tejto lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo jej doplatku, plynie trojročná lehota znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť a dodatočne vyrubiť daň však je možné najneskôr do desiatich rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom vznikla daňová povinnosť bez súčasnej povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do
- decembra 2001 obnova konania sa môže povoliť alebo nariadiť, ak nezaniklo právo na vyrubenie dane. Ako správne uviedol krajský súd, správne orgány pri posudzovaní žiadosti o povolenie obnovy konania mali postupovať podľa § 51 ods. 3 v spojení s § 45 ods. 1, 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do
- decembra
- Odvolací súd udáva, zhodne s názorom vysloveným v rozsudku krajského súdu, že správne orgány pri vydávaní preskúmavaných rozhodnutí nerešpektovali právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sž-o-KS 33/
- Odvolací súd rovnako poukazuje na rozsudok sp. zn. 5 Sž-o-KS 33/05, v ktorom najvyšší súd okrem iného v kontexte s výkladom § 51 ods. 3 zákona č. 511/1991 Zb. v znení účinnom do
- decembra 2001 vyslovil, že právo vyrubiť daň a dodatočne vyrubiť daň zaniká v lehote 10 rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom vznikla daňová povinnosť bez súčasnej povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie a novelou § 51 ods. 3 došlo v podstate k skráteniu desaťročnej lehoty na lehotu trojročnú. S uvedeným právnym názorom vysloveným vo vyššie citovanom rozsudku sa Najvyšší súd Slovenskej republiky v plnom rozsahu stotožňuje a naň poukazuje. 2 Sžf 1/2009 8 Vzhľadom k tomu sa odvolací súd taktiež stotožňuje i so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Rozsudok krajského súdu považuje za vecne správny. Odvolanie žalovaného neobsahuje žiadne nové tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Preto Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil. Pritom sa stotožnil s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ako aj rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1, § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Žalobca si náhradu trov konania nevyčíslil do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia v zmysle § 151 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku a žalovaný nemá nárok na ich náhradu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa
- septembra 2010 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová