3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) z dôvodu, ţe ţalobca v správnom konaní nevyuţil moţnosť podania riadneho opravného prostriedku, a teda správny súd nemohol vec meritórne preskúmať pre prekáţku nevyčerpania všetkých riadnych opravných prostriedkov. Uznesenie krajského súdu napadol ţalobca odvolaním, v ktorom uviedol, ţe na uplatnenie fikcie doručenia neboli splnené zákonné podmienky. Jednou z podmienok je, ţe sa osoba v mieste doručenia zdrţiava. Správny orgán nemal túto skutočnosť osvedčenú. Zo spisu správneho orgánu nevyplýva, ţe by túto skutočnosť správny orgán skúmal, preto nemohla byť uplatnená fikcia doručenia. Ţalobca to nebol povinný v správnom konaní dokazovať a uviedol, ţe na to nemal ani moţnosť. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 zo dňa 27.10.2010. Vyuţitie fikcie doručenia
2 O.s.p. prichádza do úvahy iba v prípade splnenia všetkých zákonných predpokladov, t.j. preukázanie skutočnosti, ţe adresát zásielky určenej do vlastných rúk sa v čase jej doručovania v mieste doručovania aj zdrţiaval, a teda mal aj reálnu moţnosť dozvedieť sa o pokusoch poštového 3Sţo/101/2015 2 doručovateľa predmetnú zásielku mu doručiť. Súd prvého stupňa vychádzal z úradného záznamu zo dňa 24.04.2014 o telefonickom rozhovore s pracovníčkou pošty zo dňa 02.04.2014.
jeho názoru tento úradný záznam nič nepreukazuje a nie je hodnoverný, lebo bol vyhotovený inokedy ako prebehol a jeho obsah odporuje neskoršiemu prípisu pošty zo dňa 30.04.2014 a tieţ je nepravdepodobné, ţe by si po rokoch pracovníčka pošty presne pamätala pre ňu nevýznamné skutočnosti. Ţalobca s ním ani nebol oboznámený. Súd prvého stupňa v odôvodnení neuviedol, ako dospel k záveru, ţe odvolanie bolo skutočne podané oneskorene. Najmä preto, lebo tento záver je v rozpore so skutočnosťami, ţe rozhodnutie bolo doručené dňa 20.06.2011, odvolanie bolo podané dňa 30.06.2011 a ţe fikcia doručenia nemohla byť pouţitá, lebo správny orgán sa nezaoberal otázkou, či sa v mieste doručenia ţalobca zdrţiaval. Na záver navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu uviedol, ţe oneskorené odvolanie nemoţno z právneho hľadiska kvalifikovať ako riadne odvolanie, a preto odvolací orgán nemôţe takéto podanie vybaviť postupom
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a vydať rozhodnutie, ale takéto podanie môţe pokladať za podnet na preskúmanie právoplatného rozhodnutia. Ak odvolací orgán zistí, ţe tu nie sú dôvody pre uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku
Správneho poriadku, vyrozumie o tejto skutočnosti účastníka konania, ktorý oneskorené odvolanie podal. Právnym dôsledkom oneskorene podaného odvolania je právoplatnosť prvostupňového rozhodnutia č. ORP-P- 334/II-OBCP-2011 zo dňa 02.06.
1 Správneho poriadku dôleţité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáţe jeho splnomocnením na preberanie zásielok.
2 Správneho poriadku ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdrţiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, ţe písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloţí písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
2 Správneho poriadku ak nemoţno doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.
3 Správneho poriadku ak nemoţno doručiť písomnosť podnikateľovi - fyzickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej miesta podnikania uvedenú v ţivnostenskom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa podnikateľ - fyzická osoba o tom nedozvie. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri skúmaní dôvodnosti námietky ţalobcu z obsahu administratívneho spisu zistil, ţe prvostupňové rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II č. ORP-P-334/II-OBCP-2011-V zo dňa 02.06.2011 bolo ţalobcovi doručované do vlastných rúk. Prvý pokus o doručenie sa uskutočnil dňa 08.06.2011. Druhý neúspešný pokus o doručenie bol vykonaný dňa 09.06.2011, preto doručovateľ uloţil písomnosť na pošte dňa 09.06.2011 a vhodným spôsobom o tom adresáta upovedomil. Prvostupňový správny orgán postupoval
2 Správneho poriadku a keďţe ţalobca si do troch dní od uloţenia písomnosť neprevzal, správny orgán prvého stupňa povaţoval za deň doručenia posledný deň trojdňovej lehoty, a teda 13.06.2011. Ţalobca si však fakticky zásielku prevzal dňa 20.06.2011 o čom svedčí jeho podpis 3Sţo/101/2015 4 na doručenke. Správnemu orgánu sa teda zásielka s prvostupňovým správnym rozhodnutím nikdy nevrátila ako nedoručená. Doručenka súčasne obsahuje údaj o reálnom doručení písomnosti v priebehu plynutia odbernej lehoty, a to dňa 20.06.2011 podpisom žalobcu. Prvostupňový súd bol toho názoru, ţe na doručenie zásielky ţalobcovi je nutné aplikovať fikciu doručenia, a teda zásielku povaţoval za doručenú dňom 13.06.2011, na základe čoho mal za to, ţe ţalobca podal odvolanie v správnom konaní oneskorene. Právna úprava doručovania písomností správnym orgánom účastníkom správneho konania je upravená v ustanoveniach § 24 aţ 26 Správneho poriadku. Zásadnou právnou otázkou v konaní je vzájomný vzťah ustanovenia o doručovaní písomnosti do vlastných rúk (reálne prevzatie zásielky adresátom)
1 Správneho poriadku k ustanoveniu o náhradnom doručení zásielky (fikcia doručenia) § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Ustanovenie § 24 ods. 2 Správneho poriadku o náhradnom doručovaní je iba systematickým doplnkom aplikácie ustanovenia § 24 ods. 1 Správneho poriadku o reálnom doručení. K aplikácii ustanovení náhradného doručenia môţe dôjsť iba v prípade, ţe nedošlo k reálnemu doručeniu. Doručenie je skutkovou otázkou. V danom prípade doručenie, a to náhradné doručenie a aj reálne doručenie preukazuje jedna a tá istá doručenka. Z doručenky je zrejmé, ţe došlo ku konkurencii spôsobov doručovania zásielky tým, ţe v priebehu odbernej lehoty si adresát zásielku reálne prevzal. Pokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádza preukazuje súčasne reálne doručenie, správny orgán uţ skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia neskúma. Náhradné doručenie je iba subsidiárnym prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byť vţdy riadne preukázané, spravidla vyţaduje ďalšie dokazovanie. Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého dôkazného prostriedku nemoţno povaţovať za ústavne konformné
čl. 152 ods. 4 Ústavy v spojení s čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. V tejto súvislosti najvyšší súd reflektuje rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, a to nález II. ÚS 65/2010-49. Doručenka v tomto prípade preukazuje, ţe došlo k faktickému prevzatiu zásielky ţalobcom. Uplatnenie inštitútu fikcie doručenia by vyţadovalo ďalšie dokazovanie, napr. či došlo k oznámeniu o ďalšom osobnom doručení, či sa adresát v mieste doručovania zdrţiaval a pod. V prípade, že adresát zásielky, v tomto prípade žalobca, si zásielku osobne prevezme na pošte, je vylúčené aplikovať inštitút náhradného doručenia. Takýto postup by bol v rozpore s účelom a zmyslom ustanovenia upravujúceho inštitút náhradného doručenia, ako aj v rozpore s princípom právnej istoty. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dodáva, že judikatúra najvyššieho súdu nebola vo veci uplatnenia fikcie doručenia v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku jednotná. 3Sţo/101/2015 5 Napríklad ešte v rozhodnutí sp. zn. 10Sžd/20/2011 zo dňa 25.04.2012 senát najvyššieho súdu uviedol, že ak sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky, považuje sa posledný deň trojdňovej lehoty uloženia zásielky za deň jej doručenia a to aj v prípade, že sa adresát o uložení zásielky nedozvedel, príp. sa o uložení dozvedel, ale si ju vyzdvihol až po uplynutí tejto trojdňovej lehoty. Z posledných rozhodnutí najvyššieho súdu napr. sp. zn. 3Sžp/6/2013 zo dňa 17.09.2013, 4Sžo/67/2014 zo dňa 06.10.2015, 4Sžo/85/2015 zo dňa 01.03.2016 je možné aj v tejto otázke konštatovať určitý názorový posun odvolacích senátov, keďže i uvedené rozhodnutia odôvodňujú prednosť faktického doručenia zásielky pred fiktívnym v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku s akcentom na princíp právnej istoty. Najvyšší súd SR v súlade s citovanými právnymi predpismi, ako aj v súlade s najnovšou judikatúrou Najvyššieho súdu SR konštatuje, ţe zásielka obsahujúca prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu č. ORP-P-334/II-OBCP-2011-V zo dňa 02.06.2011 bola žalobcovi doručená dňa 20.06.2011, a teda zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania začala žalobcovi plynúť dňa 21.06.2011, posledný deň tejto lehoty pripadol na 06.07.2011 (keďţe 05.07.2011 bol štátny sviatok). Ţalobca podal odvolanie na poštovú prepravu dňa 30.06.2011, teda v zákonom stanovenej lehote. Prvostupňové rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II č. ORP-P-334/II-OBCP- 2011-V zo dňa 02.06.2011 doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, keďţe ţalobca sa proti nemu v zákonnej lehote odvolal. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné, na základe čoho Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie
1 písm. f/, ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. O náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci
3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.