← Slovensko

doručeovanie v zmysle § 17 ods. 3 záona č. 511/1992 Zb.

Obsah (14)§ 48§ 44§ 250k§ 17§ 47§ 49§ 25§ 250j§ 24§ 46§ 51§ 71§ 2§ 224

Najvyšší súd 5Sžf/86/2014 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily

§ 48ods.

5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do

  1. decembra 2011 (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní“) potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava III č. 602/232/65699/2010 zo dňa
  2. mája 2010 (ďalej aj „dodatočný platobný výmer“), ktorým správca dane

§ 44ods.

6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubil platiteľovi JUPITER SK s.r.o., Račianska 66, 831 02 Bratislava, IČO: 35 966 254 rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2006 v sume 4 298,74 €. O trovách konania rozhodol

§ 250kods.

1 OSP tak, ţe v konaní neúspešnej ţalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolávajúc sa na ustanovenia § 2 ods. l, ods. 3, ods. 6, § 15 ods. 1, § 15b ods. 1 písm. c/, § 15 ods. 2, § 29 ods. l, ods. 2, ods. 4, ods. 8, § 17 ods. l, ods. 3, ods. 5, § 30 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 30 ods. 3, ods. 6, ods. 7, § 44 ods. 6 písm. b/ bod l zákona o správe daní na úvod k ţalobnej námietke, ţe oznámenie o výkone daňovej kontroly č. 602/321/27362/2009 z 25. marca 2009 nebolo doručené v súlade so zákonom uviedol, ţe správca dane postupom

§ 17ods.

5 zákona o správe daní doručoval predmetné oznámenie na adresu splnomocneného zástupcu daňového subjektu. Z administratívneho spisu krajskému súdu vyplynulo, ţe na predmetnej zásielke nie je uvedený dátum uloţenia zásielky na pošte a správca dane aj napriek tomu uplatnil fikciu doručenia písomnosti. Poukázal na to, ţe skutočnosť, ţe z návratky nie je moţné zistiť dátum uloţenia zásielky, predstavuje pochybenie zo strany pošty, avšak takéto pochybenie nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia ţalovaného. Daňový subjekt totiţ nepochybne mal o výkone daňovej kontroly vedomosť, v konaní riadne vystupoval a vyuţíval aktívne svoje práva, o čom svedčí napríklad aj námietka zaujatosti podaná 2. júna 2009, ako aj ţaloba o preskúmanie rozhodnutí ţalovaného, vedená pod sp.zn. 3S 335/2010, ktorú podal samotný účastník konania. Mal za to, ţe nejde o prípad, keď sa adresát písomnosti o tejto ani nedozvie, nevie o konaní a v dôsledku vadného postupu by utrpel ujmu na svojich právach napr. tým, ţe by zmeškal nejaký úkon. K námietke ţalobkyne vo veci nevypočutia svedka Ing. F. M. uviedol, ţe ako vyplynulo z administratívneho spisu, ţalovaný pôvodne predvolával ako svedka vo veci Ing. F. M., štatutárneho zástupcu spoločnosti SLOVMONTAN, s.r.o. a následne sa správca dane na základe oznámenia zástupcu daňového subjektu (JUPITER SK) dozvedel, ţe zástupca 3 5Sžf/86/2014 daňového subjektu SLOVMONTAN, s.r.o. je dlhodobo v zahraničí. V tejto súvislosti súhlasil s postupom správcu dane, označiac ho za zákonný, ktorý konštatoval, ţe nevypočutie predmetného svedka nemôţe mať vplyv na výrok dodatočného platobného výmeru, nakoľko dodatočne vyrubil daň z dôvodu, ţe na základe predloţených dokladov zistil, ţe miestom dodania sprostredkovateľskej sluţby spoločnosťou SLOVMONTAN, s.r.o., ktorej konateľom bol volaný svedok bolo zahraničie a

zákona č. 222/2004 Z.z. takáto sluţba nie je predmetom dane a preto následne od vypočutia tohto svedka upustil, resp. na základe tohto zistenia uţ nepovaţoval svedeckú výpoveď Ing. M. za nevyhnutnú a ďalej uţ nezisťoval jeho aktuálny pobyt. K ďalšej námietke, ktorou ţalobkyňa poukazovala na skutočnosť, ţe Daňový úrad Bratislava III nemohol vydať dodatočný platobný výmer, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2006 pred tým, neţ bolo právoplatne rozhodnuté o opätovnej námietke zaujatosti zo 7. apríla 2010 konštatoval, ţe v preskúmavanej veci nepochybne došlo k procesnému pochybeniu zo strany ţalovaného, keď nevyčkal na deň právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia konajúceho o opakovane podaných námietkach zaujatosti voči pracovníkom správcu dane a pokračujúc v konaní vydal rozhodnutie – dodatočný platobný výmer, upriamil pozornosť na ustanovenie § 250i ods. 3 OSP zdôrazniac, ţe toto procesné pochybenie nemohlo mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, keďţe vyčkanie na právoplatnosť rozhodnutia o zastavení konania o opakovane podaných námietkach zaujatosti by neprivodilo pre účastníkov priaznivejšie rozhodnutie a preto na túto vadu správneho orgánu neprihliadol. Záverom odvolávajúc sa na ustanovenie § 15 ods. 12 zákona o správe daní poukázal na to, ţe nakoľko sa daňový subjekt nedostavil na prerokovanie protokolu, daňová kontrola bola v deň určený vo výzve na prerokovanie protokolu ukončená zo zákona. Z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, ţe postupom správcu dane nedošlo k porušeniu práv a právom chránených záujmov daňového subjektu

ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. a preto ţalobu zamietol. Proti rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote odvolanie ţalobkyňa namietajúc nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP.) 4 5Sžf/86/2014 Nesúhlasiac s právnym posúdením veci, ţe oznámenie o výkone daňovej kontroly č. 602/321/27362/2009 z

  1. marca 2009 bolo splnomocnenému zástupcovi spoločnosti JUPITER SK s.r.o. doručené v súlade s ustanovením § 17 ods. 3, 5 zákona č. 511/1992 Zb. poukázala na to, ţe je preukázané, ţe na návratke doručenky k oznámeniu o výkone daňovej kontroly č. 602/321/27362/2009 z
  2. marca 2009 je uvedené, ţe prvé neúspešné doručovanie do vlastných rúk bolo vykonané
  3. marca 2009, opakované doručovanie bolo vykonané
  4. marca 2009 s tým, ţe v bode 3 na návratke doručenky je odtlačok pečiatky „SPÄŤ“ a deň uloţenia zásielky tam uvedený nie je, pričom zásielka sa dňa
  5. apríla 2009 vrátila správcovi dane s poznámkou, ţe si ju adresát v odbernej lehote neprevzal. Upriamiac pozornosť na ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. dôvodila, ţe ak na návratke doručenky nie je uvedený dátum uloţenia zásielky na pošte, doručovanie po právnej stránke nemoţno povaţovať za perfektné dodajúc, ţe fikcia doručenia písomnosti, ktorá má byť adresátovi doručená do vlastných rúk

§ 17ods.

3 citovaného zákona môţe nastať iba v prípade, keď sú na to splnené všetky zákonom určené podmienky. Mala za to, ţe v danom prípade deň uloţenia zásielky nie je moţné s istotou a objektívne určiť a preto fikcia doručenia nemohla nastať (v proteste bolo poukázané na to, ţe k danému problému per analogiam existuje početná judikatúra súdov, ktorá sa týka doručovania

§ 47ods.

2 OSP v znení platnom a účinnom do

  1. októbra 2008). V tejto súvislosti dodala, ţe ak nebolo správne vykonané doručovanie oznámenia o výkone daňovej kontroly, je spochybniteľná celá vykonaná daňová kontrola, ktorej výsledky boli podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. K nevypočutiu svedka Ing. F. M. poukázala na ustanovenie § 27 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., z ktorého vyplýva, ţe správca dane predvolá osobu, ktorej osobná účasť v daňovom konaní je nevyhnutná, a v predvolaní súčasne upozorní na právne dôsledky nedostavenia sa. V súvislosti s touto námietkou odvolávajúc sa na odôvodnenie dodatočného platobného výmeru, odvolanie Ing. Bc. J. S., v ktorom namietal nesprávny postup správcu dane pri predvolaní svedka Ing. F. M. (zmarenie tohto úkonu nesprávnym postupom správcu dane) mala za to, ţe ţalovaný vo svojom rozhodnutí č. I/222/14124-90336/2010/991050-r z
  2. augusta 2010, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane, sa s námietkami Ing. Bc. J. S. relevantne nevysporiadal a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie je uvedené, či a prečo nevykonanie tohto úkonu mohlo mať vplyv na určenie rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok
  3. Nakoľko si v zmysle dodatočného platobného výmeru daňový subjekt JUPITER SK, s.r.o. za kontrolované zdaňovacie obdobie neoprávnene uplatnil odpočítanie dane

§ 49ods.

2 písm. a/ zákona č. 511/1992 Zb. na 5 5Sžf/86/2014 základe faktúry č. 1/5/06 vystavenej spoločnosťou FM AGRO, spol. s r.o., ktorá v čase deklarovaného zdaniteľného obchodu nebola platiteľom DPH, nie je správne tvrdenie, z ktorého vychádzal krajský súd, keďţe v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu ţalobou napadnutého rozhodnutia, nešlo o dodanie sprostredkovateľskej sluţby spoločnosťou SLOVMONTAN, spol. s r.o.. Zamietnutie ţaloby na základe stanoviska správcu dane, týkajúceho sa inej právnej veci, preto ţalobkyňa povaţovala za neodôvodnené. Poukazujúc na ustanovenie § 24 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. dôvodila, ţe rozhodnutím č. 602/321/50469/2010 zo 16. apríla 2010 bolo konanie o námietkach zaujatosti Ing. Bc. J. S. voči Ing. B. M. a Ing. J. D. z 2. júna 2009 a zo 7. apríla 2010 zastavené, ak by však daňový subjekt opakovanie uviedol v námietkach zaujatosti proti zamestnancom správcu dane rovnaké dôvody na ich vylúčenie, ako v námietkach, o ktorých bolo uţ prv rozhodnuté, mohol by správca dane postupovať

§ 25ods.

1 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb., avšak takéto porovnanie námietok zaujatosti Ing. Bc. J. S. voči Ing. B. M. a Ing. J. D. z

  1. júna 2009 a zo
  2. apríla 2010 v rozhodnutí Daňového úradu Bratislava III č. 602/321/50469/2010 zo
  3. apríla 2010 absentuje doplniac, ţe Daňový úrad Bratislava III zastavil konanie o námietkach zo
  4. apríla 2010 nezaoberajúc sa s nimi po vecnej stránke. Upriamiac pozornosť na ustanovenie § 250j ods. 2 písm. e/ OSP dôvodila, ţe vydanie dodatočného platobného výmeru č. 602/232/65699/2010 z
  5. mája 2010, ktorý bol potvrdený ţalobou napadnutým rozhodnutím, pred právoplatným rozhodnutím o námietke zaujatosti zo
  6. apríla 2010 je takou vadou konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Záverom poukázala na to, ţe s vyššie uvedeným právnym posúdením veci sa stotoţnil aj iný senát Krajského súdu v Bratislave v konaní sp.zn. 3S/188/2011, kde v podstate na tom istom skutkovom základe, ako v tejto veci bol vydaný rozsudok č.k. 3S/188/2011-84 z
  7. októbra 2012, ktorým súd

§ 250jods.

2 písm. e/ OSP zrušil napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Na základe uvedeného navrhla najvyššiemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/222/14124- 90336/2010/991050-r z

  1. augusta 2010 zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. 6 5Sžf/86/2014 Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobkyne zotrval na svojich argumentoch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako aj vo vyjadrení k ţalobe, pričom sa plne stotoţnil s dôvodmi uvedenými v odvolaním napadnutom rozsudku krajského súdu a s odôvodnením rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sţf/49/2013, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/188/2011-125, týkajúci sa daňovej kontroly spoločnosti JUPITER SK s.r.o za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok
  2. Uviedol, ţe oznámenie o výkone daňovej kontroly č. 602/321/27362/2009 z
  3. marca 2009 bolo doručované na adresu splnomocneného zástupcu daňového subjektu JUPITER SK s.r.o. Ing. Bc. J. S. s tým, ţe na poštovej zásielke, ktorá sa dňa 22.04.2009 vrátila na daňový úrad, bol vyznačený dátum neúspešného pokusu o doručenie 30.03.2009, dátum opakovaného doručenia 31.03.2009, pečiatka späť a pečiatka v odbernej lehote neprevzaté. Ţalovaný podotkol, ţe na akejkoľvek inej korešpondencii počas daňovej kontroly, ktorú si adresát neprevzal v odbernej lehote, a ktorú má správca dane k dispozícii, sú vyznačené dátumy opakovaného doručenia a deň uloţenia zásielky vţdy totoţné, preto nie je dôvod predpokladať, ţe by pošta práve v tomto prípade zvolila iné kritérium. Nakoľko zásielka bola daňovému úradu doručená
  4. apríla 2009, je zrejmé, ţe sa nevrátila pred dňom
  5. apríla 2009, do ktorého trvala úloţná doba zásielky. Na základe uvedeného je

ţalovaného nepochybné, ţe zásielka – oznámenie o začatí daňovej kontroly bola uloţená na pošte a zákonným spôsobom

§ 17ods.

3 zákona č. 511/1992 Zb. bola doručená. K upusteniu od výsluchu svedka Ing. F. M. uviedol, ţe po zaslaní predvolania Ing. M., konateľovi spoločností SLOVMONTAN spol. s r.o. a FM AGRO spol. s r.o., bolo správcom dane zistené, ţe daňový subjekt JUPITER SK s.r.o. si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane na základe faktúry č. 1/5/06, vystavenej spoločnosťou FM AGRO spol. s r.o., pretoţe

vyjadrenia t.č. miestne príslušného správcu dane – Daňového úradu Bratislava I, FM AGRO spol. s r.o. nebola platiteľom DPH, nakoľko registrácia jej bola ukončená ku dňu

  1. marca 2002 a voči daňovým orgánom sa aj správala ako neplatiteľ dane, daňové priznanie nepodala a daň z predmetnej faktúry nepriznala a neodviedla do štátneho rozpočtu. Na základe uvedeného mal za to, ţe svedecká výpoveď Ing. F. M. nebola potrebná, nakoľko zistenia správcu dane boli jednoznačné a vychádzali z údajov evidovaných v daňovom systéme. 7 5Sžf/86/2014 K námietke, ktorou ţalobkyňa poukazovala na to, ţe dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava III č. 602/232/65704/2009 z
  2. mája 2010 bol vydaný pred tým, ako bolo právoplatne rozhodnuté o námietkach zaujatosti zo
  3. apríla 2010 uviedol, ţe o námietke zaujatosti a nevylúčení menovaných kontrolórok v tej istej daňovej kontrole bolo právoplatne rozhodnuté, o opätovnej námietke bolo zastavené konanie, pričom rozhodnutie bolo daňovému subjektu riadne doručené. Nakoľko splnomocnený zástupca spoločnosti JUPITER SK s.r.o. oznámil
  4. mája 2010 správcovi dane, ţe sa prerokovania protokolu nezúčastní pre vznesenú námietku zaujatosti, správca dane postupujúc

ustanovenia § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb., ktoré nepredpokladá určenie iného dňa na prerokovanie protokolu, ako je uvedený vo výzve správcu dane, povaţoval napriek tomu, ţe sa daňový subjekt, ani jeho splnomocnený zástupca nedostavil na prerokovanie protokolu, daňovú kontrolu, v deň určený vo výzve na prerokovanie protokolu, t.j.

  1. mája 2010 ukončenú zo zákona. Z vyššie uvedených dôvodov tvrdil, ţe rozhodnutia správcu dane, ako aj odvolacieho orgánu sú riadne odôvodnené, je z nich jednoznačne zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutí, na základe akých právnych predpisov bolo rozhodnuté a sú v súlade s obsahom predloţeného spisu, preto navrhol najvyššiemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta druhá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu podaných odvolaní, odvolanie ţalobkyne a účastníka prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolanie je nedôvodné. Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného č. č. I/222/14124-90336/2010/991050-r z
  2. augusta 2010, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava III (ďalej aj ako „správca dane“) č. 602/232/65704/2010 zo dňa
  3. mája 2010, ktorým správca dane

§ 44ods.

6 písm. b/ 8 5Sžf/86/2014 bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2006 v sume 4 298,74 € platiteľovi JUPITER SK s.r.o. Krajská prokuratúra v Bratislave na základe podnetu platiteľa dane obchodnej spoločnosti JUPITER SK s.r.o. podala dňa

  1. mája 2011 proti rozhodnutiu ţalovaného protest prokurátora, ktorým ţiadala rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (právneho predchodcu ţalovaného) číslo I/222/14124-90336/2010/991050-r z
  2. augusta 2010 ako nezákonné zrušiť a aby bolo vo veci opätovne konané. Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky prípisom z
  3. mája 2011 číslo 1/222/10821-55278/2011 oznámilo, ţe protestu prokurátora nevyhovelo a spolu so spisovým materiálom protest prokurátora predloţilo na rozhodnutie Ministerstvu financií Slovenskej republiky, ktoré svojím rozhodnutím č. MF/17783/2011-71 z
  4. júna 2011 protestu nevyhovelo. Toto rozhodnutie bolo ţalobkyni doručené dňa
  5. júla
  6. Následne podala ţalobkyňa ţalobu v súlade s ustanovením § 35 ods. 1 písm. b/ OSP v spojení s § 250b ods. 5 OSP. Z obsahu ţalobných a odvolacích dôvodov najvyšší súd zistil, ţe medzi účastníkmi konania vyvstali sporné dve dôleţité procesné otázky, od vyriešenia ktorých závisí posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Tou prvou je posúdenie splnenia zákonných podmienok pre uplatnenie fikcie doručenia pri doručovaní oznámenia o výkone daňovej kontroly

§ 17ods.

3 zákona o správe daní a tou druhou je vydanie dodatočného platobnému výmeru pred právoplatnosťou rozhodnutia o námietke zaujatosti voči zamestnankyniam správcu dane, ktoré daňovú kontrolu na základe poverenia zo dňa

  1. februára 2009 vykonávali. Z pripojeného spisového materiálu ako aj z rozhodnutia správcu dane vyplýva, ţe správca dane vykonal u daňového subjektu JUPITER SK s.r.o. daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I. – IV.
  2. Daňová kontrola bola začatá dňa
  3. mája 2009, v deň určený v Oznámení o výkone daňovej kontroly č. 602/321/27362/2009 z
  4. marca 2009, ktoré bolo zaslané správcom dane splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu Ing. Bc. J. Sarkócymu do vlastných rúk s tým, ţe neúspešný pokus o doručenie tejto zásielky bol vykonaný dňa
  5. marca 2009, opakované doručenie bolo uskutočnené dňa
  6. marca 2009 s tým, ţe zásielka sa vrátila správcovi dane
  7. apríla 2009 s poznámkou, ţe si ju adresát v odbornej lehote neprevzal. Na návratke doručenky však nebol uvedený deň uloţenia zásielky na pošte, ale odtlačok pečiatky „späť“. 9 5Sžf/86/2014 Ďalšou relevantnou skutočnosťou v nadväznosti na namietané procesné pochybenie bolo vznesenie námietky zaujatosti, ktorú daňový subjekt uplatnil dňa
  8. júna 2009 voči Ing. M., Ing. D. a Ing. P.. Daňový úrad Bratislava III rozhodnutím č. 602/100/72550/2009 z
  9. júla 2009 rozhodol

§ 24ods.

5 zákona o správe daní tak, ţe podnetu obchodnej spoločnosti JUPITER SR s.r.o. na vylúčenie Ing. I. P. nevyhovel a Ing. I. P., vedúcu oddelenia kontroly II z ďalšieho konania a rozhodovania vecí súvisiacich s výkonom daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I – IV. štvrťrok 2006 nevylúčil. Následne Daňový úrad Bratislava III rozhodnutím č. 602/321/82701/2009 z 22. júla 2009 opäť rozhodol

§ 24ods.

5 zákona o správe daní tak, ţe podnetu obchodnej spoločnosti JUPITER SR s.r.o. na vylúčenie Ing. B. M. a Ing. J. D. nevyhovel a Ing. B. M. a Ing. J. D., kontrolórky oddelenia kontroly II z ďalšieho konania a rozhodovania veci súvisiacich s výkonom daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I – IV. štvrťrok 2006 nevylúčil. Dňa

  1. marca 2010 bol vyhotovený a zaslaný protokol o výsledku zistenia daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. – IV. štvrťrok 2006 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie splnomocnenému zástupcovi obchodnej spoločnosti JUPITER SK s.r.o. Ing. J. Sarkócymu, ktorý zásielku prevzal
  2. apríla
  3. Dňa
  4. apríla 2010 bolo elektronickou formou Daňovému úradu Bratislava III daňovým subjektom JUPITER SK s.r.o. oznámené prebiehajúce súdne konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 1S/117/2010 a ďalej vzhľadom na zistenia Krajskej prokuratúry v Bratislave bola zo strany daňového subjektu

§ 24ods.

1 zákona o správe daní vznesená námietka zaujatosti voči Ing. M. a Ing. D. pre hrubé a vedomé porušovanie zásady zákonnosti. O námietke zaujatosti rozhodol Daňový úrad Bratislava III rozhodnutím číslo 602/321/5469/2010 z

  1. apríla 2010 v súlade s § 25 ods. 1 písm. e/ zákona o správe daní tak, ţe zastavil daňové konanie vo veci podnetu spoločnosti JUPITER SK s.r.o. doručeného dňa
  2. apríla 2010 elektronickou formou a dňa
  3. apríla 2010 osobným podaním a to z dôvodu, ţe išlo o opätovne vznesenú námietku zaujatosti, o ktorej uţ bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím Daňového úradu Bratislava III číslo 602/321/82701/2009 z
  4. júla 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
  5. augusta
  6. Proti rozhodnutiu o zastavení daňového konania vo veci vznesenia námietky zaujatosti voči Ing. M. a Ing. D. sa daňový subjekt odvolal. Rozhodnutím Daňového úradu Bratislava III číslo 10 5Sžf/86/2014 602/321/20450/2010 z
  7. augusta 2010 bolo konanie vo veci odvolania daňového subjektu

§ 46ods.

5 zákona o správe daní zastavené z dôvodu, ţe odvolanie, napriek poučeniu, v akej lehote a v akom smere má byť odvolanie doplnené, ako aj o následkoch nevyhovenia výzvy, doplnené v naznačenom smere nebolo. Daňový subjekt

  1. mája 2010 elektronickou formou a osobne dňa
  2. mája 2010 správcovi dane oznámil, ţe sa na prerokovaní protokolu č. 602/321/36112/2010 zo dňa
  3. marca 2010 nezúčastni jednak z dôvodu vznesenej námietky zaujatosti a rovnako z dôvodu nezákonnosti predmetnej daňovej kontroly od jej počiatku pre prekáţku veci rozhodnutej. Dňa
  4. mája 2010 vydal Daňový úrad Bratislava III dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil platiteľovi dane – obchodnej spoločnosti JUPITER SK s.r.o. rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2006 v sume 4 298,74 €.

§ 17ods.

3 zákona o správe daní ak nebol adresát písomnosti, ktorá má byť doručená do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdrţuje, upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, ţe písomnosť príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloţí doručovateľ písomnosť na pošte alebo na obecnom úrade a adresáta o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si ne vyzdvihne adresát písomnosť do pätnástich dní od jej uloţenia, povaţuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uloţení nedozvedel. Citované ustanovenie zákona o správe daní prísne upravuje zákonné podmienky, splnenie ktorých sa vyţaduje na stanovenie fikcie doručenia, ako následku nevyzdvihnutia písomnosti v zákonom určenej pätnásťdňovej lehote. Poslaním inštitútu fikcie doručenia je zabrániť obštrukcii účastníkov konania, ktorým nevyzdvihnutie písomnosti, dôleţitej pre splnenie atribútu zákonnosti samotného konania, môţe byt' na prospech. Na strane druhej však moţno s istotou určiť, ţe zásielka bola adresátovi doručená na základe fikcie doručenia, len v prípade splnenia zákonného postupu, ktorý pozostáva z troch na seba následne nadväzujúcich medzistupňov. Prvý medzistupeň je reprezentovaný skutočnosťou, ţe adresát písomnosti, ktorá ma byt' doručená do vlastných rúk nebol zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdrţuje. V takom prípade ho doručovateľ vhodným spôsobom upovedomí, ţe písomnosť príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Druhým medzistupňom je bezvýslednosť nového pokusu o doručenie, ktorý je následne príčinou nástupu tretieho medzistupňa v podobe skutočnosti, ţe doručovateľ písomnosť uloţí na pošte alebo 11 5Sžf/86/2014 na obecnom úrade a adresáta o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Splnenie všetkých medzistupňov má za následok doručenie písomnosti posledným dňom pätnásťdňovej lehoty plynúcej od uloţenia písomnosti za predpokladu, ţe si adresát písomnosť v tejto lehote neprevezme. Z návratky doručenky mal najvyšší súd preukázané, ţe doručovateľ uskutočnil neúspešný pokus o doručenie oznámenia o výkone daňovej kontroly s výzvou o opakované doručenie dňa 30. augusta 2009, následne sa dňa 31. marca 2009 uskutočnilo opakované doručenie. Pokiaľ ide o vyznačenie dňa uloţenia zásielky, na doručenke je uvedené „späť“. Zároveň však z doručenky jasne vyplýva, ţe zásielka bola doručená Daňovému úradu Bratislava III dňa 22. apríla 2009. Taktieţ z obálky pre najvyšší súd vyplýva, ţe úloţná doba trvala do 18. apríla 2009, teda zásielka sa nevrátila „späť“ pred uvedeným dňom.

názoru najvyššieho súdu uloţenie zásielky sa uskutoční v deň, v ktorý opakované doručenie zásielky zostane bezvýsledné, keďţe doručovateľ uţ písomnosť následne adresátovi nedoručuje. Pokiaľ v danom prípade doručovateľ vyznačil namiesto dňa uloţenia zásielky po jej opakovanom doručení, ktoré sa uskutočnilo dňa 31. marca 2009, slovný výraz „späť“, nemoţno vzhľadom na uţ uvedené argumenty vyhodnotiť toto doručovanie vo vzťahu k stanoveniu fikcie doručenia ako vadné, majúce v konečnom dôsledku na následok nedoručenie oznámenia o výkone daňovej kontroly daňovému subjektu. Podmienky splnenia fikcie doručenia je potrebné skúmať vţdy v závislosti od konkrétnosti toho ktorého prípadu a nie je moţné ich paušalizovať. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd túto námietku vyhodnotil za irelevantnú.

§ 24ods.

l zákona o správe daní zamestnanec správcu dane je z daňového konania vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k daňovým subjektom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.

§ 24ods.

3 zákona o správe daní zamestnanec, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, smie do doby, neţ bude rozhodnuté o jeho nezaujatosti, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony.

§ 24ods.

5 zákona o správe daní o vylúčení zamestnanca z daňového konania rozhodne jeho priamo nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môţe rozhodnúť o vylúčení i z vlastného podnetu. Pri námietke zaujatosti vedúceho zamestnanca správcu dane rozhodne 12 5Sžf/86/2014 o vylúčení jeho najbliţšie nadriadený vedúci zamestnanec. Pri námietke zaujatosti vedúceho zamestnanca správcu dane, ktorý nemá nadriadeného vedúceho zamestnanca, rozhodne o vylúčení orgán najbliţšie nadriadený správcovi dane.

§ 24ods.

6 zákona o správe daní proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca

odseku 5 nie je prípustné odvolanie. Relevantnou pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia je námietka zaujatosti vznesená daňovým subjektom elektronickou formou dňa 2. apríla 2010 a osobným podaním dňa 7. apríla 2010, v ktorej uviedol, ţe: „... vznáša námietku zaujatosti

§ 24ods.

l zákona o správe daní a poplatkov proti Ing. M. a Ing. D. pre hrubé a vedomé porušenie zásady zákonnosti. ...“ Pre porovnanie daňový subjekt dňa 2. júna 2009 vzniesol námietku zaujatosti s návrhom na vylúčenie Ing. M., Ing. D. a Ing. P. z dôvodu, ţe sú

jeho názoru zaujaté, nie sú garantom dodrţiavania zákonnosti a nezaujatosti, a to všetko s akcentom na fiktívnu Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 602/321/122036/

  1. O námietke zaujatosti voči Ing. P. bolo rozhodnuté rozhodnutím č. 602/100/72550/2009 z
  2. júla 2009 a o námietke zaujatosti voči Ing. D. a Ing. M. bolo rozhodnuté rozhodnutím č. 602/321/82701/2009 z
  3. júla
  4. Najvyšší súd nespochybňuje skutočnosť, ţe by daňový subjekt nebol oprávnený kedykoľvek v priebehu daňového konania vzniesť námietku zaujatosti voči zamestnancovi správcu dane, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k daňovým subjektom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti. Zákon o správe daní neobsahuje ustanovenie, ktoré by upravovalo postup správcu dane pri opakovane vznesenej námietke zaujatosti z toho istého dôvodu, ako je tomu napríklad v Občianskom súdnom poriadku (§ I5a ods. 4 OSP). V zmysle zákona o správe daní postupujú správcovia dane pri opakovane vznesenej námietke zaujatosti

§ 25ods.

1 písm. e/ tak, ţe zastavia daňové konanie vo veci vznesenej námietky zaujatosti, o ktorej uţ bolo právoplatne rozhodnuté. Proti tomuto rozhodnutiu, na rozdiel od rozhodnutia o námietke zaujatosti vydaného v súlade s § 24 ods. 5 zákona o správe daní, je prípustné odvolanie (§ 25 ods. 3). 13 5Sžf/86/2014 Je pravdou, ţe v danom prípade bol dodatočný platobný výmer vydaný dňa

  1. mája 2010, teda pred dňom právoplatnosti rozhodnutia č. 62/321/50469/2010 zo
  2. apríla 2010, ktorým bolo daňové konanie vo veci opätovne vznesenej námietke zaujatosti zastavené. Porovnávajúc obsah podaní z
  3. júna 2009 a
  4. apríla 2010, ktorými daňový subjekt vzniesol námietky zaujatosti voči zamestnancom správcu dane Ing. M. a Ing. D., nevzhliadol najvyšší súd, na rozdiel od ţalobkyne, ich odlišnosť. Inak povedané, obe námietky zaujatosti sú zaloţené. na totoţnom tvrdení daňového subjektu, ţe namietané osoby nie sú „garantom dodrţiavania zákonnosti“. Aj napriek pochybeniu správcu dane, ktorý nevyčkajúc na právoplatnosť rozhodnutia o zastavení daňového konania (vo veci námietky zaujatosti) vyrubil daňovému subjektu daň z pridanej hodnoty rozhodnutím č. 602/232/65704/2010 z
  5. mája 2010, má však najvyšší súd vzhľadom na uţ vyššie uvedený obsah námietok zaujatosti za to, ţe išlo o vadu, ktorá nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti zároveň poukazuje zhodne so súdom prvého stupňa na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
  6. decembra 2003 sp.zn. 4Sţ 98-102/02, ktorý vo svojom rozhodnutí konštatoval dôleţitú skutočnosť a to, ţe dôvodom zrušenia rozhodnutia má byť len také porušenie zákona, ktoré má alebo by mohlo mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia (§ 250j ods. 1 písm. e/ OSP). Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôţu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (R 122/2003). Pokiaľ ide o námietku, ktorou ţalobkyňa poukazovala na pochybenie správcu dane v podobe nevypočutia svedka Ing. F. M. najvyšší súd povaţoval za potrebné uviesť, ţe z administratívneho spisu vyplýva, ţe daňový subjekt JUPITER SK s.r.o. si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane vo výške 129 504,- Sk z prijatej faktúry č. 1/5/06 (interné č. 26110011) vystavenej spoločnosťou FM AGRO, spol. s r.o., Radlinského 13, 811 07 Bratislava. Faktúra č. 1/5/06 z
  7. mája 2006 v sume 811 104,- Sk (681 600,- Sk + 19% DPH 129 504,- Sk) bola vyhotovená za dodanie aplikačného softwéru. Šetrením Daňového úradu Bratislava III u miestne príslušného správcu dane daňového subjektu FM AGRO, spol. s r.o., ktorým je Daňový úrad Bratislava I, bolo zistené, ţe Daňový úrad Bratislava I určil platiteľovi FM AGRO, spol. s r.o. posledné zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2002 a registrácia na DPH mu bola v zmysle § 43 ods. 3 zákona č. 289/1995 Z.z. o dani 14 5Sžf/86/2014 z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov ukončená k
  8. marcu 2002 a v zdaňovacom období roku 2006 tento daňový subjekt daňové priznania nepodával.

§ 51ods.

1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z.“ alebo „zákon o dani z pridanej hodnoty“) právo na odpočítanie dane

§ 49

môţe platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane

§ 49ods.

2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú

§ 71

.

§ 49ods.

2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou

odsekov 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

§ 2ods.

1 zákona o dani z pridanej hodnoty predmetom dane je

  1. a)dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
  2. b)poskytnutie sluţby (ďalej len „dodanie sluţby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
  3. c)nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“),
  4. d)dovoz tovaru do tuzemska. Z vyššie citovaných ustanovení teda vyplýva, ţe správny orgán mal porušenie ustanovenia § 51 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z.z. daňovým subjektom JUPITER SK, s.r.o. za jednoznačne preukázanú, preto výpoveď svedka Ing. F. M., konateľa obchodnej spoločnosti FM AGRO, spol. s r.o. nebola pre zistenie skutkového stavu potrebná. Pochybenie krajského súdu, ktorý vo svojom odôvodnení zrejme omylom uviedol údaje inej faktúry daňového subjektu JUPITER SK, s.r.o., nemôţe ovplyvniť presne a úplne zistený skutkový stav veci správcom dane, ktorý je správne odôvodnený v rozhodnutiach správnych orgánov a tým ani zákonnosť prvostupňového súdneho rozhodnutia, preto najvyšší súdu povaţoval túto námietku ţalobkyne za nedôvodnú. 15 5Sžf/86/2014 Vo vzťahu k odvolacím námietkam daňového subjektu – obchodnej spoločnosti JUPITER SK s.r.o. povaţoval najvyšší súd uviesť nasledovné: Pokiaľ účastník namietal, ţe odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je arbitrárne, nie je dostatočne presvedčivé, najvyšší súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003, v odôvodnení ktorého sa ústavný súd podrobne venoval náleţitostiam odôvodnení súdnych rozhodnutí. V odôvodnení uviedol, ţe: „Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie

čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav

príslušných ustanovení, ktoré použil. Takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu (§ 211 OSP). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“ Posúdiac obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku má odvolací súd za to, ţe toto spĺňa všetky vyššie uvedené atribúty. Rovnako, pokiaľ ide o ďalšie námietky účastníka, majúce povahu prístupu k súdnemu a administratívnemu spisu, vrátane jeho práva na prístup k prílohám k ţalobe a k vyjadreniu ţalovaného, najvyšší súd posudzujúc ich relevanciu vo vzťahu k ţiaducemu následku v podobe zrušenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa udáva, ţe tieto námietky sú bez právneho významu. Vo vzťahu k nezaslaniu príloh najvyšší súd po ich posúdení uvádza, ţe všetkými prílohami, ktoré boli priloţené k ţalobe účastník disponuje a pokiaľ ide o nedoručenie vyjadrenia ţalovaného k ţalobe účastníkovi, má najvyšší súd za to, ţe nakoľko práva účastníka v danom konaní boli chránené ţalobkyňou, ktorá predmetným vyjadrením 16 5Sžf/86/2014 ţalovaného disponovala, neodňal týmto postupom súd prvého stupňa spoločnosti JUPITER SK s.r.o. moţnosť konať pred súdom. Rovnako pokiaľ ide o nemoţnosť nazretia do administratívneho spisu, z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ţe v daňovom konaní, ani v súdnom konaní nebola listinným dôkazom „fiktívna zápisnica“ o ústnom pojednávaní zo dňa 11. decembra 2007, ktorá mala byť vypracovaná Ing. M. a Ing. D., naviac súd prvého stupňa vrátil administratívny spis aţ 21. januára 2013, t.j. 11 dní po uskutočnenom pojednávaní. Pokiaľ ţalobkyňa v odvolaní poukazovala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3S/188/2011 z 30. októbra 2012, kde na tom istom skutkovom základe, krajský súd

§ 250jods.

2 písm. e/ OSP zrušil rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1/222/14125-90337/2010/991050-r z

  1. augusta 2010, aj rozhodnutie Daňového úradu Bratislava III č. 602/232/65712/2010 z
  2. mája 2010 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie, najvyšší súd uvádza, ţe predmetom prieskumu v danej veci bolo v záhlaví uvedené rozhodnutie ţalovaného, preto nemôţe posúdiť dôvody zrušenia citovaných rozhodnutí a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave nie je viazaný. Z vyššie uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/151/2011-107 zo
  3. júna 2014 postupom

§ 250ja ods.

3 veta druhá v spojení s § 219 ods. l a 2 OSP ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 224ods.

1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 146 ods. 1 písm. d/ OSP, v zmysle ktorého ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

jeho výsledku, ak konanie začalo na návrh prokurátora. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. februára 2016 JUDr. Jarmila U r b a n c o v á , v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: 17 5Sžf/86/2014 Alena Augustiňáková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.