Najvyšší súd Slovenskej republiky 5Sžo/38/2014 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily U

§ 60ods.

2 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) v znení neskorších predpisov a § 13 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe majetku štátu“). Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalovaný v mimo odvolacom konaní nesprávne vyhodnotil potrebu ochrany právnej istoty jednotlivca, stability právnych vzťahov zaloţených právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej správy a predvídateľnosti rozhodovania štátnych orgánov, ktoré sú základom právneho štátu. Krajský súd z administratívneho spisu ţalovaného zistil, ţe na základe právoplatného rozhodnutia stavebného úradu mesta Banská Bystrica č. OVZ 108669/2009, 7841/2010/ME z

1. apríla 2010, ktorým bola povolená dočasná stavba „Predajné stánky areál Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D. Roosevelta“ pre stavebníka – ţalobcu, konal ţalobca v dobrej viere, ţe má právoplatne povolenú stavbu s parametrami vyplývajúcimi z projektovej dokumentácie, ktorú schválil stavebný úrad, pričom stavebné povolenie bolo vydané za priamej účasti na konaní a s výslovným súhlasom pribratého účastníka, ktorý neskôr mimoodvolacie konanie inicioval. Krajský súd bol toho názoru, ţe dôsledky vyplývajúce zo zmeny postoja pribratého účastníka k záväzkovému vzťahu by nemali byť ţalobcovi na ujmu a najmä nie v mimo odvolacom konaní, v ktorom zákon výslovne ukladá správnemu orgánu dbať na to, aby boli dobromyseľne nadobudnuté práva čo najmenej dotknuté. Za rozporné s vyššie uvedeným princípom povaţoval krajský súd zrušenie pôvodného stavebného povolania v mimoodvolacom konaní z dôvodu, ţe ţalobcu k výstavbe oprávňovala nájomná zmluva uzavretá s pribratým účastníkom, ktorej predmetom bol 3 5Sţo/38/2014 pozemok o rozlohe 150 m 2, čo nesúhlasilo s rozlohou 176,26 m2, na ktorej bola stavba stavebným úradom povolená. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na list ţalobcu zo
2. októbra 2010, v ktorom sa uvádza, ţe projektová dokumentácia k povoľovanej stavbe bola doplnená o poţiadavky Útvaru hlavného architekta mesta Banská Bystrica a RÚVZ Banská Bystrica a v dôsledku toho došlo k zväčšeniu pôdorysnej plochy, pričom tieto zmeny zobral stavebný úrad i pribratý účastník na vedomie. Z uvedeného listu zároveň krajskému súdu vyplynulo, ţe ţalobca upravil pôdorysnú plochu na 150 m2, teda faktický stav zodpovedá oprávneniu ţalobcu vyplývajúcemu z nájomnej zmluvy. Krajský súd sa stotoţnil s námietkou ţalobcu, ţe správny orgán tým, ţe v mimo odvolacom konaní posudzoval platnosť nájomnej zmluvy na pozemky pod dočasnou stavbou a určil ju za neplatnú, prekročil svoju právomoc, pretoţe išlo o občianskoprávnu námietku, ktorú je oprávnený vyriešiť jedine súd. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalovaný namietajúc, ţe prvostupňový súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym právnym záverom (§ 205 ods. 2 písm. d/ OSP) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP) a ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe ţalobu ţalobcu v celom rozsahu zamieta, alternatívne zrušil rozsudok krajskému súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovaný v dôvodoch svojho odvolania uviedol ţe, stavebný úrad v predmetnom konaní zásadným spôsobom porušil ust. § 3 ods. 1, ako aj § 32 správneho poriadku, keď vydal stavebné povolenie bez toho, aby ţalobca ako stavebník jednoznačnýn spôsobom preukázal v danom prípade iné právo k pozemku podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona. Samotnú účasť pribratého účastníka v konaní nemoţno podľa ţalovaného povaţovať za relevantný podklad pre rozhodnutie o povolení stavby. Pre upresnenie veci dodal, ţe ţalobca preukázal iné právo k pozemku o výmere 150 m 2 nájomnou zmluvou, pričom podľa stavebného povolenia bola pôdorysná plocha zastavanej plochy 175,26 m

aj pôdorysné usporiadanie povoľovanej stavby bolo v rozpore so situačným nákresom tvoriacim neoddeliteľnú súčasť nájomnej zmluvy. Potom, čo ţalobca odstránil časť zrealizovanej stavby, sa zastavaná plocha podľa vyjadrenia pribratého účastníka a ním predloţeného situačného nákresu zmenšila na 159 m2 a nie 150 m2, ako uvádzal 4 5Sţo/38/2014 ţalobca. Zároveň poukázal na to, ţe stavebné povolenie bolo vydané aj v rozpore s účelom vyţitia podľa nájomnej zmluvy, na základe čoho majú podľa ţalovaného uvedené rozpory za následok zmätočnosť celého stavebného povolenia. Ţalovaný mal za to, ţe z textu napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ţe by bol vyslovil názor na platnosť nájomnej zmluvy; v rozhodnutí len konštatoval, ţe nájomná zmluva nebola relevantne právnym podkladom, z ktorého vyplýva právo uskutočniť predmetnú stavbu na danom pozemku. Dodal, ţe pri zvaţovaní ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv, nadobudnutých vydaním stavebného povolenia, dospeli správne orgány oboch stupňov k záveru, ţe ochrana vlastníckych práv, chránených v čl. 20 Ústavy SR má prednosť pred dobromyseľne nadobudnutými právami, chránenými niţším právnym predpisom, t.j. správnym poriadkom a stavebným zákonom. Dôkazom toho, ţe ţalobca si bol plne vedomý rozporov medzi vydaným právoplatným stavebným povolením a platnou nájomnou zmluvou je podľa ţalovaného skutočnosť, ţe ţalobca dobrovoľne odstránil časť zrealizovanej stavby. Ţalobca vo svojom písomnom vyjadrení z

1. apríla 2014 na odvolanie ţalovaného namietal, ţe doručené odvolanie nemoţno povaţovať za spôsobilý právny úkon, pretoţe odvolanie nie je podpísané štatutárom ţalovaného, ktorým je minister a v jeho neprítomnosti štátny tajomník. Vzhľadom na to, ţe odvolanie je podpísané inou osobou, nemoţno podľa ţalobcu naň prihliadať a z týchto dôvodov ho navrhol podľa § 218 OSP odmietnuť. V prípade, ţe sa najvyšší súd nestotoţní s vyššie uvedeným právnym názorom, ţiadal, aby napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil; zároveň si uplatnil náhratu trov odvolacieho konania. Opätovne poukázal na to, ţe ţalovaný sa zaoberal platnosťou právneho vzťahu – odstúpením od zmluvy pribratého účastníka z
2. júna 2009, pričom vedľajší účastník konania mal moţnosť záväzný súhlas odvolať alebo ho namietať, čo sa však do rozhodnutia stavebného úradu nestalo, a tento účastník ani nepodal odvolanie. 5 5Sţo/38/2014 Vytýkal správnym orgánom, ţe neaplikovali v rozhodnutiach ust. § 65 ods. 2 správneho poriadku, čím porušili zásadu, ţe správny orgán pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Ďalej uviedol, ţe skutočnosť ohľadne zastavania nejakej plochy je otázka skutková, ktorá však nebola nijako zisťovaná, pretoţe nebolo vo veci ani miestne zisťovanie, ani štátny stavebný dohľad, neprihliadlo sa na realizáciu stavby, t.j. správny orgán rozhodol tzv. „od stola“, bez potrebných podkladov pre rozhodnutie. Vedľajší účastník konania sa vo svojom vyjadrení z
3. apríla 2014 stotoţnil s dôvodmi odvolania ţalovaného v plnom rozsahu a pre doplnenie uviedol, ţe zákon o správe majetku štátu, ktorý je ako norma verejného práva charakteristický kogentnými ustanoveniami upravuje povinnosť správcu majetku štátu uţívať majetok štátu na plnenie svojich úloh v rámci predmetu svojej činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udrţiavať ho v riadnom stave a predovšetkým vyuţívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu, čo znamená aj povinnosť dosiahnuť návpravu nezákonného stavu aj v mimoodvolacom konaní, pokiaľ k náprave nedošlo skôr. Pokiaľ ide o dobromyselne nadobudnuté práva, uviedol, ţe v zmysle predmetného stavebného povolenia by ţalobca nadobudol práva bez právneho titulu, nakoľko Zmluva o nájme pozemku č. POZ 438/2007 (ďalej len „zmluva o nájme“) oprávňovala ţalobcu na uţívanie pozemku o výmere 150 m
4. Napriek odstráneniu časti stavby je podľa meraní vedľajšieho účastníka zastavaný pozemok o výmere 159,82 m
5. Ďalej uviedol, ţe v zmysle prílohy k nájomnej zmluve mal mať prenajatý pozemok tvar obdĺţnika so starnami 50 x 3 m2, avšak ţalobcom zriadená stavba má nerovnomerný tvar s dĺţkou stavby 45,17 m a šírkou 6,17 m, čo je v rozpore s nájomnou zmluvou. Uviedol, ţe rozloha, ako aj tvar predmetnej stavby bráni správcovi majetku v riadnom uţívaní okolitých častí pozemku a predovšetkým sťaţuje prístup pacientom, ako aj zamestnancom do priestorov vedľajšieho účastníka konania a podstatne zniţuje moţnosť údrţby. Uvedené podľa vedľajšieho účastníka konania popiera dobromyseľnosť ţalobcu, keďţe si musel byť vedomý, ţe vydané stavebné povolenie bolo v rozpore so zmluvou o nájme. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania 6 5Sţo/38/2014 (§ 246c ods.1 prvá veta OSP a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného je dôvodné. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy OSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, 2, 4 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vţdy príleţitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych 7 5Sţo/38/2014 orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti. Podľa § 65 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môţe z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbliţšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). Podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Podľa § 65 ods. 3 správneho poriadku pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôţe preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. 8 5Sţo/38/2014 Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného č. 2011/2930/V-57-3 zo dňa 08.04.2011, ktorým zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici č. KSUBB-2010-791/1312-2:OŠSS, St z
6. novembra 2010, ktorým stavebný úrad rozhodol o zrušení stavebného povolenia z
7. apríla 2010 podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku z dôvodu porušenia § 3 ods. 1 a § 46 správneho poriadku, § 58 ods.

§ 60ods.

2 písm. b/ stavebného zákona a § 13 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. Najvyšší súd povaţoval za potrebné zdôrazniť, ţe inštitút mimo odvolacieho konania upravený v správnom poriadku predstavuje ďalší mimoriadny opravný prostriedok. Na rozdiel napr. od obnovy konania jeho účelom je odstrániť právne pochybenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti s povahou tohto mimoriadneho opravného prostriedku upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sţ/31/2002, v ktorom sa konštatuje, ţe „... Zmysel správneho konania a dôležitosť dodržania procedurálnych pravidiel, ktoré tvoria jeho súčasť, je daná predmetom konania. Teda správne konanie – procedúra výlučne sleduje, aby bola zaistená správna aplikácia hmotného práva, aby rozhodnutie vo veci, ktorým sa zakladajú, menia alebo zrušujú konkrétne práva a povinnosti, bolo v súlade s hmotným právom. Zrušenie alebo zmena právoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov (aj preskúmaním podľa § 65 ods. 2 zákona č 71/1967 Zb. správneho poriadku) takto prichádza do úvahy len za situácie, ak sa v konaní (o mimoriadnom opravnom prostriedku) preukáže, že rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom. Teda inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov pri rešpektovaní stability práv priznaných právoplatným rozhodnutím nie je určený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemalo vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva. Či je právoplatné rozhodnutie v rozpore s hmotným právom, musí byť zistené nepochybným spôsobom pred jeho zrušením. To predstavuje potrebu objasniť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, t.j. zabezpečiť potrebné skutkové zistenia a tiež stanoviská účastníkov k týmto zisteniam, ako aj orgánu, ktorý preskúmavané rozhodnutie vydal. Tento proces nemožno zrušením rozhodnutia posunúť do pôvodného konania a ž tam zisťovať, či skutočne došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona, a ak áno, či verejný záujem prevyšuje nad záujmom dobromyseľne nadobudnutých práv účastníka (prípadne § 65 ods. 3 správneho poriadku).“ 9 5Sţo/38/2014 Z obsahu pripojeného administratívneho a súdneho spisu mal najvyšší súd preukázané, ţe rozhodnutím č. OVZ 108669/2009, 7841/2010/ME z 28. apríla 2010 bola stavebným úradom mesta Banská Bystrica povolená dočasná stavba „Predajné stánky areál Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D. Roosevelta“ pre stavebníka – ţalobcu. Krajskému stavebnému úradu v Banskej Bystrici bol 13. júla 2010 doručený podnet pribratého účastníka na preskúmanie uvedeného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní. Pribratý účastník svoju ţiadosť odôvodnil tým, ţe povolená stavba sa nachádza na pozemku v správe pribratého účastníka patriacom Slovenskej republike, pričom stavbu na pozemku vo vlastníctve štátu je moţné zriadiť len v taxatívne vymedzených prípadoch, čo v tomto prípade splnené nebolo. Ţalobcu k výstavbe oprávňovala nájomná zmluva s pribratým účastníkom, ktorej predmetom bol pozemok o rozlohe 150 m2, čo je v rozpore s rozlohou 176,26 m 2, na ktorej bola stavba stavebným úradom povolená. Takýto postup bol v rozpore s § 13a ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a § 58 ods. 2 stavebného zákona. Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím č. KSÚBB-2010-791/1312- 2:OŠSS,Sp zo 4. novembra 2010 rozhodol o zrušení stavebného povolenia č. OVZ 108669/2009,7841/2010/ME z 28. apríla 2010 o povolení dočasnej stavby „Predajné stánky areál Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku z dôvodu porušenia § 3 ods. 1 a § 46 správneho poriadku, § 58 ods.

§ 60ods.

2 písm. b/ stavebného zákona a § 13 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca odvolanie, o ktorom rozhodol ţalovaný rozhodnutím č. 2011/2930/V-57-3 z

1. apríla 2011 tak, ţe odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie KSÚ potvrdil. Ţalovaný v odôvodnení rozhodnutia v zhode s právnym názorom KSÚ konštatoval také závaţné porušenie zákona v konaní a rozhodnutí stavebného úradu, ktoré odôvodňuje jeho zrušenie v konaní mimo odvolania. Zdôraznil, ţe všeobecný záujem na dodrţaní zákonnosti v danom prípade prevaţuje nad právami nadobudnutými dobromyseľne. Stavebný úrad v rozpore so zákonom, najmä ust. § 3 ods. 4 a § 32 správneho poriadku a ust. § 58 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 1 stavebného zákona v spojení s § 13 a § 13a zákona č. 278/1993 Z.z. povolil stavbu na pozemku, ku ktorému stavebník nepreukázal vlastnícke alebo iné právo, ktoré by ho jednoznačne oprávňovalo uskutočniť na ňom predmetnú stavbu. V súlade 10 5Sţo/38/2014 s ust. § 13a ods. 1 zákona o správe majetku štátu, zriadiť stavbu na pozemku vo vlastníctve štátu je moţné len v taxatívne vymedzených prípadoch, čo v prípade dočasnej stavby predajných stánkov v areáli FNsP nebolo splnené. Napriek vyjadreniu správcu majetku štátu v liste č. OP 18/SRKS 10 z
2. januára 2010, v ktorom k stavebnému konaniu uviedol kladné stanoviská k prideleniu parkovacích miest, vyuţívania odpadového hospodárstva a prístupu pre zásobovanie predajných stánkov a nevyslovenia námietky nesúladu s § 13 a 13a zákona č. 278/1993 Z.z., bol stavebný úrad v zmysle § 32 správneho poriadku povinný posúdiť doklady predloţené stavebníkom do konania a zistiť, ţe ani predloţená zmluva o nájme pozemku, ani citované vyjadrenie nespĺňajú podmienky § 58 ods.

§ 139ods.

1 stavebného zákona, keďţe z nich nevyplýva oprávnenie stavebníka uskutočniť stavbu v takej podobe, akú stavebník predloţil v projektovej dokumentácii do konania stavebného úradu. Stavebník nepreukázal v konaní relevantné vlastnícke alebo iné práva k pozemku, preto stavebný úrad bol povinný podľa § 60 ods. 1 stavebného zákona vyzvať stavebníka, aby ţiadosť v primeranej lehote doplnil a v prípade nesplnenia výzvy mal stavebné konanie zastaviť podľa § 60 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona. Pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia stavebného úradu bolo podľa ţalovaného v danom prípade podstatné, ţe k nájomnej zmluve bola dohodnutá výmera pre umiestnenie predajných stánkov 150 m2, ale stavebný úrad povolil stavbu so zastavanou plochou 175,26 m 2, tj. v takom rozsahu, ku ktorému stavebník (ţalobca) nemal oprávnenie. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, ţe ţalobca bol oprávnený uţívať predmetný pozemok na základe zmluvy o nájme pozemku, ktorej predmetom je nájom pozemku o rozlohe 150 m 2 pred budovou polikliniky v rámci areálu pribratého účastníka na parc.č. 2590/5 zapísaného na LV č. X., druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, k.ú. B.. Ďalej sa v administratívnom spise nachádza list pribratého účastníka z

1. júla 2009 pod č. OP 178/SRKS 09 adresovaný ţalobcovi, v ktorom udeľuje záväzné súhlasné stanovisko s umiestnením a výstavbou predajných stánkov v areáli pribratého účastníka, k umiestneniu 9 samostatných parkovacích priestorov na parcele č. 2590/
2. V administratívnom spise sa tieţ nachádza list pribratého účastníka adresovaný ţalobcovi
3. januára 2010 pod č. OP 18/SR KS 10 označený ako vyjadrenie k poţiadavkám stavebného úradu, kde pribratý účastník uvádza, ţe ţalobcovi ako nájomcovi na základe vyššie uvedenej zmluvy o nájme bude pridelených 6 parkovacích miest v areáli pribratého účastníka, ďalej bude mať povolené vyuţívať odpadové hospodárstvo pribratého účastníka pre účely predajných stánkov a 11 5Sţo/38/2014 zásobovanie bude moţné cez vchod a cez hlavnú vrátnicu, ako to popisuje zmluva o nájme pozemku. Najvyšší súd mal z administratívneho spisu jednoznačne preukázané, ţe stavebný úrad pri vydaní stavebného povolenia č. OVZ 108669/2009,7841/2010/ME z
4. apríla 2010 postupoval v správnom konaní v rozpore s ust. § 32 správneho poriadku, keď nezistil presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si neobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie. Rozsah povoľovanej dočasnej stavby, t.j. výmera pozemku pre umiestnenie predajných stánkov, bol v zjavnom rozpore vo vzťahu k preukázanému rozsahu práva ţalobcu k predmetnému pozemku v zmysle predloţenej nájomnej zmluvy, čím došlo k závaţnému porušeniu zákona zo strany správneho orgánu. Ţalobca bol oprávnený na uţívanie pozemku v zmysle nájomnej zmluvy o výmere 150 m2, pričom stavebné povolenie pre umiestnenie povoľovanej stavby určovalo zastavanú plochu pozemku o rozlohe rozlohou 176,26 m
5. Rozpor s hmotným právom ako dôvod zrušenia rozhodnutia podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku bol jednoznačne daný, nakoľko právoplatným stavebným povolením bolo neoprávnene zasahnuté do vlastníckych práv iného subjektu garantovaných zákonnými ustanoveniami, ako aj Ústavou Slovenskej republiky. Je potrebné tieţ uviesť, ţe v prípade stavby povolenej predmetným stavebným povolením nebola splnená ţiadna z taxatívne uvedených podmienok ust. § 13a ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z., ktoré upravujú nakladanie s majetkom štátu, ktorým je areál Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Rooswvelta, kde bola stavba realizovaná. Z uvedeného vyplýva rozpor stavebného povolenia s ust. § 13a ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. Uvedené rozhodnutie nie je moţné odôvodnovať dobromyseľnosťou ţalobcu v ňom nadobudnuté práva nad rámec ich titulu, t.j. nájomnej zmluvy, a preto je v tomto prípade neaplikovateľným ust. § 65 ods. 2 správneho poriadku, ktoré ukladá správnemu orgánu, aby pri zrušení rozhodnutia mimo odvolacieho konania dbal na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Tomu, ţe si bol ţalobca vedomý nezákonnosti tohto rozhodnutia nasvedčuje aj jeho konanie, keď odstránil časť realizovanej stavby. Prvostupňový správny orgán, ako aj ţalovaný postupoval správne keď v konaní podľa § 65 a nasl. správneho poriadku nezákonné rozhodnutie stavebného úradu zrušil. 12 5Sţo/38/2014 Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj ţalovaného majú všetky formálne a obsahové náleţitosti, sú náleţite a podrobne odôvodnené, pričom ţalovaný sa vo svojom rozhodnutí náleţitým spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu, vznesenými v odvolaní. Z hore uvedených dôvodov povaţoval najvyšší súd za správny aj jeho právny záver a preto podľa jeho názoru neboli podmienky na zrušenie rozhodnutia ţalovaného z tohto dôvodu a v spojení s ním aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Vzhľadom na to, ţe ani námietky ţalobcu uvedené v jeho vyjadrení k odvolaniu ţalovaného neboli z dôvodu ich právnej nepodstatnosti spôsobilé spochybniť zákonnosť rozhodnutia ţalovaného za daných okolností Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu v súlade s ustanovením § 220 OSP zmenil a ţalobu pre jej nedôvodnosť v zmysle § 250j ods. 1 OSP zamietol. Pretoţe ţalobca bol v konaní neúspešný, súd mu náhradu trov konania podľa § 250k OSP nepriznal. Pre úplnosť si najvyšší súd k námietke ţalobcu vo vyjadrení k odvolaniu, ktorou namietal, ţe na doručené odvolanie ţalovaného nemoţno prihliadať z dôvodu, ţe nie je podpísané štatutárom ţalovaného, ktorým je minister a v jeho neprítomnosti štátny tajomník, dovolil dať do pozornosti ust. § 5 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktorý v rámci úpravy organizačnej štruktúry ministerstiev odkazuje na organizačný poriadok vydávaný príslušným ministrom. V zmysle článku 9 ods. 2 Organizačného poriadku Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky generálny riaditeľ sekcie zastupuje ministerstvo navonok a koná v jeho mene vo veciach patriacich do pôsobnosti ním riadených útvarov alebo na základe poverenia ministra, príslušného štátneho tajomníka alebo vedúceho sluţobného úradu. Nakoľko bolo predmetné odvolanie podpísané generálnou riaditeľkou Sekcie legislatívnej a právnej ministerstva, nemoţno nijakým spôsobom namietať nedostatok kompetencie pre tento úkon a tým ani jeho právne účinky v prejednávanej veci v zmysle ustanovení OSP. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
6. mája 2011). 13 5Sţo/38/2014 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
7. februára 2016 JUDr. Jarmila U r b a n c o v á , v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková