4 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 523/2004 Z.z.) za porušenie finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 písm. b/ zákona č. 532/2004 vo výške 53,33 € spolu s penále vo výške 0,1% zo sumy 53,33 € a to za kaţdý začatý deň omeškania s úhradou z uloţeného odvodu, ak tento nebude zaplatený v lehote najneskôr do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia v zmysle § 31 ods. 4 cit. zákona. Ďalej je ţalobca povinný v zmysle § 31 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z.z. za porušenie finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 písm. g/ cit. zákona zaplatiť pokutu vo výške 2 500,- € a v zmysle § 32 cit. zákona za porušenie ustanovenia § 19 ods. 3 a ods. 6 cit. zákona zaplatiť pokutu vo výške 8 000,- €. Krajský súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení zákona č. 523/2004 Z.z., zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, posúdil pripojený administratívny spis ţalovaného a dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného vychádza zo správneho posúdenia veci. Krajský súd konštatoval, ţe skutkový stav nebol medzi účastníkmi sporný, keď bolo preukázané, ţe ţalobca prenajal nájomcovi – Andrej Antonio Leca – LECA PRODUCTION, Trenčín priestory Slovenského národného divadla (ďalej len SND), konkrétne Sálu činohry, šatne pre hostí prislúchajúce k Sále činohry, šatne pre účinkujúcich, šatne pre organizátora a catering, sociálne zariadenia prislúchajúce k Sále činohry na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov z 17. decembra 2010, uzatvorenej
zákona č. 116/1990 Z.z. o nájme a podnájme nebytových priestorov a v zmysle § 13 zákona č. 278/
názoru krajského súdu ţalobca nepostupoval správne, keď uvedené priestory SND prenajal za nájomné niţšie, ako stanovuje Cenník. Ďalej krajský súd uviedol, ţe ţalobca ako objednávateľ uzatvoril so zhotoviteľom – V. M. Zmluvu č. Z/519/B/2010 o umeleckom hosťovaní reţiséra dňa
Cenníka by spoločnosť AGAS, s.r.o. zaplatila 240 917,61 €, čo ţalobca opomenul pri vyčíslení prospechu z predmetnej akcie.
názoru krajského súdu ţalovaný postupoval správne, keď konanie ţalobcu vyhodnotil ako nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov, čím ţalobca porušil finančnú disciplínu v zmysle ust. § 31 ods. 1 písm. j/ zákona č. 532/2004 Z.z.. Krajský súd preto konštatoval, ţe pokuty uloţené ţalovaným správnym orgánom boli v súlade so zákonom. O trovách konania krajský súd rozhodol
1 OSP. 4 5Sţf/16/2014 Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, domáhajúc sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe zruší napadnuté rozhodnutie ţalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. Ţalobca poukazoval na to, ţe rozhodnutie ţalovaného je rozhodnutím vydaným v správnom konaní o uloţení pokuty za správny delikt. Konanie o správnom delikte je konaním, v ktorom sa uplatňuje zásada prezumpcie neviny. Z toho dôvodu nie je osoba, voči ktorej je konanie vedené povinná preukazovať, ţe príslušný správny delikt nespáchala, ale správny orgán je povinný preukázať spáchanie deliktu touto osobou. S ohľadom na uvedené, nie ţalobca, ale ţalovaný ako správny orgán bol povinný preukázať, ţe nájomné v sume 6 126,47 € nezodpovedá výšku za akú sa porovnateľná nehnuteľnosť prenajíma na dohodnutý účel. Ţalovaný bez všetkého uviedol len uviedol, ţe sa mala určiť
Cenníka z 28. februára 2010, pritom ani neskúmal, či sumy uvedené v tomto cenníku vôbec zodpovedajú výške za akú sa porovnateľná nehnuteľnosť prenajíma na dohodnutý účel. Ţalobca ďalej nesúhlasil ani so záverom, ţe nájomcovi prenajal priestor za niţšie nájomné, ako malo byť
Cenníka a tak nájomcovi umoţnil sa bezdôvodne obohatiť získaním finančného prospechu z verejných prostriedkov, čím porušil finančnú disciplínu. Ţalobca namietal, ţe verejnými prostriedkami sú reálne finančné prostriedky a nie potenciálne (hypotetické) príjmy. V prípade opačného výkladu by napríklad verejnými prostriedkami (tzv. finančnými prostriedkami) bola aj hodnota nehnuteľností vo vlastníctve štátu, keďţe je to potenciálna (hypotetická) kúpna cena, ktorú by štát mohol získať v prípade predaja nehnuteľností. Takýto záver je však zjavne iracionálny. Ţalobca tvrdil, ţe rozdiel medzi dojednaným a cenníkovým nájomným nepredstavuje verejné prostriedky v zmysle § 2 písm. a/ zákona č. 523/2004 Z.z. Vzhľadom na uvedené, má ţalobca za to, ţe skutkovú podstatu správneho deliktu porušenia finančnej disciplíny
1 písm. g/ zákona č. 523/2004 Z.z. nie je moţné naplniť tým, ţe sa za bezdôvodné obohatenie získané finančným prospechom z verejných zdrojov bude povaţovať potenciálny (hypotetický) príjem z nájomného, keďţe takýto príjem nie je verejným prostriedkom v zmysle § 2 písm. a/ zákona č. 523/2004 Z.z. 5 5Sţf/16/2014 a ţalobca preto nemohol uvedeným konaním porušiť finančnú disciplínu v zmysle § 31 ods. 1 písm. g/ zákona č. 523/2004 Z.z. Ţalobca ďalej nesúhlasí so záverom ţalovaného ako aj krajského súdu, ţe v súvislosti s vyplatením odmeny reţisérovi baletného predstavenia ONEGIN, došlo k porušeniu finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 písm. j/ zákona č. 523/2004 Z.z.
názoru ţalobcu moţnosť krátenia odmeny
čl. 3 bodu 3.6 Zmluvy o umeleckom hosťovaní reţiséra, je viazaná na porušenie povinnosti reţiséra koncipovať inscenovanie baletného diela tak, aby nebol prekročený dohodnutý finančný limit nákladov na scénu a kostýmy. V danom prípade je potrebné rozlišovať medzi koncipovaním inscenácie baletného diela reţisérom (tzn. réţiou divadelného predstavenia) a vytvorením scénickej alebo kostýmovej výpravy pre divadelné predvedenie baletného diela. Réţia divadelného predstavenia je v zmysle § 63 ods. 7 zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) umeleckým výkonom divadelného reţiséra. Scénická a kostýmová výprava sú
618/2003 Z.z. diela výtvarného umenia, ktoré sú výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti príslušného autora (tzn. scénografa a kostýmového výtvarníka). Vzhľadom na postavenie reţiséra ako výkonného umelca bolo predmetom Zmluvy o umeleckom hosťovaní reţiséra podanie umeleckého výkonu reţisérom divadelného predstavenia v podobe réţie baletného divadelného predstavenia a nie vytvorenie návrhu scénickej a kostýmovej výpravy. Pre predmetnú baletnú inscenáciu boli návrhy kostýmovej a scénickej výpravy vytvorené ako samostatné autorské diela na základe zmluvy o vytvorení diela a licencie, ktorú ţalobca uzatvoril so scénickým a kostýmovým výtvarníkom (t.j. inou osobou ako reţisér divadelného predstavenia/. Ţalobca uviedol, prekročenie finančného limitu nákladov na scénu a kostýmy nebolo spôsobené koncepciou reţiséra divadelného predstavenia. Dôvodom vyšších nákladov na scénu a kostýmy boli jednak návrhy scénickej a kostýmovej výpravy, ktoré boli vytvorené scénickým a kostýmovým výtvarníkom na základe osobitného zmluvného vzťahu so ţalobcom. Ďalej to bola skutočnosť, ţe na základe rozhodnutia ţalobcu bol vytvorený vyšší počet kostýmov, keďţe divadelné predstavenie ONEGIN bolo realizované v rámci koprodukčnej spolupráce so Štátnym divadlom v Košiciach a preto bolo potrebné zabezpečiť dostatočný počet kostýmov tak, aby bolo moţné toto predstavenie súčasne uvádzať na scénach v Bratislave a v Košiciach. 6 5Sţf/16/2014 Ţalobca tvrdil, ţe sankcia v podobe zníţenia odmeny reţiséra o 50% je viazaná na porušenie zmluvnej povinnosti reţiséra vyplývajúcej z článku 5 bodu 5.3 predmetnej zmluvy a keďţe k prekročeniu finančných limitov nedošlo v dôsledku inscenačnej koncepcie vytvorenej reţisérom divadelného predstavenia, nebolo moţné postupovať
čl. 3 bodu 3.6 Zmluvy o umeleckom hosťovaní reţiséra, naviac, keď reţisér nemá informácie o cenách, za akých ţalobca obstaral materiál na kostýmovú a scénickú výpravu. Pre krátenie odmeny
vyššie uvedeného článku Zmluvy je rozhodujúca skutočnosť, či k prekročeniu finančných limitov nákladov na scénu a kostýmov došlo v dôsledku porušenia povinnosti reţiséra pri koncipovaní inscenovania baletného diela. Ďalej ţalobca nesúhlasí s názorom ţalovaného, ako aj krajského súdu, pokiaľ ide o podujatie Krištáľový ples SND, keď vyhodnotili ním organizované podujatie ako nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov a porušenie finančnej disciplíny. Ţalovaný poukazuje na skutočnosť, ţe v súvislosti s organizovaním tohto podujatia získal ţalobca vecný dar (skladaciu podlahu) v hodnote 114 196,58 € a teda celkovo v súvislosti s organizovaním tohto podujatia získal ţalobca celkovo finančné prostriedky a vecné plnenie v hodnote 187 896,58 €. Pokiaľ krajský súd v rozsudku uvádza, ţe poskytnutý dar bol dohodnutý v zmluve osobitne, bez vplyvu na dodrţanie zmluvných podmienok v článkoch 3 a 6 Zmluvy o spolupráci pri organizovaní podujatia Kryštálový ples, ţalobca uvádza, ţe v Zmluve o spolupráci pri organizovaní podujatia Kryštálový ples si dohodol bezodplatné poskytnutie skladacej podlahy bez ohľadu na to, aký bude hospodársky výsledok podujatia. Ţalobca mal tak garanciu, ţe skladaciu podlahu získa bez ohľadu na iné skutočnosti, či potrebu splnenia ďalších podmienok. Skutočnosť, či poskytnutý dar zvyšuje alebo zniţuje hodnotu majetku s ohľadom na jeho registráciu v rezervnom fonde je irelevantná, keďţe ide o účtovnú záleţitosť. Podstatná je skutočnosť, ţe skladacia podlaha je zaevidovaná ako majetok ţalobcu a ţalobca ju môţe ďalej vyuţívať pre svoje potreby. Ţalobca teda nemusí tento majetok pre ďalšie podujatia zakúpiť (t.j. vynaloţiť verejné finančné prostriedky). Čo sa týka výhrady ţalovaného ako aj krajského súdu, ţe náklady hradené z vlastných zdrojov prekročili trţby získané zo vstupného, ţalobca poukazuje na právnu formu ţalobcu a pravidlá jeho hospodárenia. Ţalobca poukazoval na skutočnosť, ţe je príspevkovou 7 5Sţf/16/2014 organizáciou a z tejto právnej formy je zrejmé, ţe jeho trţby nemôţu pokrývať viac ako 50% jeho výrobných nákladov. Ţalobca preto zabezpečuje svoju činnosť z príspevku zo štátneho rozpočtu a z vlastných príjmov. Poukazoval na to, ţe napríklad v roku 2011 bol celkový rozpočet ţalobcu stanovený vo výške 19 666 049,- €, z toho sumu 16 265 049,- € predstavoval príspevok zo štátneho rozpočtu a sumu 3 401 000,- € tvorili vlastné finančné prostriedky (výnosy). Celkovo tak plánované výnosy predstavovali 17,29% rozpočtu. Ţalobca poukazoval na to, ţe ako by sa akceptovala argumentácia, ţe v prípade vynaloţenia finančných prostriedkov na podujatie vo vyššej výške neţ sú finančné prostriedky získané z trţieb (vstupné), ide o nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami, tak by celé hospodárenie (činnosť) ţalobcu muselo byť kvalifikované ako nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami. Ţalobca totiţ dosahuje zo svojich podujatí priemerné trţby, ktoré nepokrývajú ani 20% výrobných nákladov. Takáto argumentácia spochybňuje samotnú podstatu právnej formy príspevkových organizácii a pravidiel ich hospodárenia. K výhrade krajského súdu, ţe za prenájom priestorov by spoločnosť AGAS, s.r.o. zaplatila 240 917,61 €, čo ţalobca opomenul pri vyčíslení prospechu y predmetnej akcie, ţalobca uvádza, ţe predmetného podujatie organizoval v spolupráci so spoločnosťou AGAS, s.r.o. a v tomto prípade nie je moţné účtovať spoluorganizátorovi nájomné, keďţe ţalobca v z mysle § 13 zákona č. 278/1993 Z.z. môţe prenajať len dočasne prebytočný majetok štátu a za dočasne prebytočný majetok nemoţno vyhlásiť nebytové priestory, v ktorých sa uskutočňuje podujatie ţalobcu. Záverom ţalobca poukazoval na skutočnosť, ţe rozhodnutie usporiadať predmetné podujatie bolo rozhodnutím ţalobcu. Pre usporiadanie tohto podujatia si z viacerých subjektov vybral jedného spoluorganizátora, ktorý uhradil časť nákladov na toto podujatie. Pokiaľ by sa ţalobca nerozhodol podujatie neusporiadať, tak by sa neuskutočnilo. Argumentácia, ţe v prípade prenájmu by nájomca zaplatil sumu 240 917,61 € je preto nepodloţená a čisto špekulatívna, naviac nie je zrejmé, ako krajský súd dospel k takejto sume, keďţe nájomné pri exkluzívnom prenájme Novej budovy SND bolo
Cenníka prenájmu priestorov SND z
ktorého mal ţalobca aj postupovať a nie svojvoľne určovať cenu
momentálneho uváţenia. Ţalovaný namietal, ţe ak cenník SND nerozlišuje komerčné a charitatívne podujatia, neznamená to, ţe ţalovaný vychádzal z neprávneho právneho posúdenia. Keďţe sa ţalobca nepodieľal na spoluorganizovaní podujatia, mal poskytnúť nebytový priestor právnickej alebo fyzickej osobe odplatne v súlade s osobitnými predpismi (§ 26 ods. 1 zákona č. 5232004 Z.z.), t.j. v tomto prípade mal pouţiť Cenník prenájmov priestorov SND z
pasportu výpravy a vnútroorganizačných faktúr boli v skutočnosti vynaloţené materiálové náklady na scénu 76 714,75 € a na kostýmy 51 474,27 €, pričom odmena bola vyplatená v plnej výške.
názoru ţalovaného argumenty ţalobcu majú len vysvetľujúci charakter. Na všetky uvedené skutočnosti mal ţalobca prihliadať pri vyhotovení zmluvy a nezaväzovať reţiséra k niečomu, čo nemôţe zabezpečiť. Pre ţalovaného ako aj pre kontrolný orgán je zaväzujúce znenie zmluvy a jej plnenie a sankčný postih bol uloţený formou pokuty súhrnne za viac porušení finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 písm. j/ zákona č. 523/2004 Z.z. spolu vo výške 8 000,- €. Pokiaľ ţalobca nesúhlasí s kvalifikáciou porušenia finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 písm. j/ citovaného zákona, ku ktorému došlo tým, ţe vynaloţil na organizovanie „Krištáľového plesu“ náklady z vlastných zdrojov spolu vo výške 125 040,01 € v rozpore s prílohou č. 2 k zmluve,
ktorej mal zabezpečiť priestory v novej budove SND, náklady na organizovanie v sume 53 950,- € a podieľať sa na honorároch pre účinkujúcich vo výške 87,8% z trţieb za vstupenky. Pokiaľ ţalobca argumentuje tým, ţe v súvislosti s organizovaním podujatia získal vecný dar v hodnote 114.196,58 eura a teda išlo o hospodárne a efektívne podujatie, ţalovaný zotrval na stanovisku, ţe vecný dar bol dohodnutý v zmluve o spolupráci osobitne, čo znamená, ţe táto skutočnosť ho neoslobodzovala od povinnosti dodrţať zmluvné podmienky, náklady hradené z vlastných zdrojov (125 040,- €) vysoko prekročili trţby (73 700,- €), pričom ţalobca poskytol priestory, 10 5Sţf/16/2014 ktoré by v prípade prenájmu na podujatie priniesli ďalší výnos (vychádzajúci z údajov zo správy o výsledku finančnej kontroly, cca 240 000,- €). Ďalej ţalovaný uviedol, ţe poukazovanie na právnu formu ţalobcu a pravidlá hospodárenia
zákona č. 523/2004 Z.z. (§ 21 ods. 2),
ktorého u štátnej príspevkovej organizácie menej ako 50% výrobných nákladov je pokrytých trţbami, je v súvislosti s posudzovaním hospodárnosti uvedeného konkrétneho kultúrneho podujatia irelevantné. Definícia štátnej príspevkovej organizácie neoprávňuje ţalobcu k uzatváraniu nevýhodných zmlúv, resp. k neplneniu uzatvorených zmlúv. Z údajov uvedených ţalobcom za rok 2011 je zrejmé, ţe ţalobca bol napojený na štátny rozpočet príspevkom aţ do výšky 82,7%. Príspevok zo štátneho rozpočtu slúţi predovšetkým na zabezpečenie vyrovnaného rozpočtu, pričom kaţdá štátna príspevková organizácia hospodáriaca s verejnými prostriedkami je povinná postupovať pri ich pouţití s maximálnou hospodárnosťou, efektívnosťou a účinnosťou v súlade so zákona č. 523/2004 Z.z., čo v danom prípade nebolo. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave, po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku povaţujúc aj jeho odôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné. Poukazujúc na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v zásade stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozsudku krajským súdom a na zdôraznenie správnosti jeho rozhodnutia k podstatným vecným námietkam ţalovaného uvedeným v odvolaní ešte dodáva nasledovné: 11 5Sţf/16/2014 V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, štátnej správy, orgánov územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 1, 2 OSP). Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Predmetom konania v predmetnej veci je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. MF/008010/2012-243/857 z 31. januára 2012, ktorým ţalovaný zmenil rozhodnutie Správy finančnej kontroly Bratislava č. I/112/15/2011 z 24. novembra 2012 tak, ţe ţalobca je povinný zaplatiť odvod finančných prostriedkov v zmysle § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 523/2004 Z.z.) za porušenie finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 písm. b/ zákona č. 532/2004 Z.z. vo výške 53,33 € spolu s penále vo výške 0,1% zo sumy 53,33 € a to za kaţdý začatý deň omeškania s úhradou z uloţeného odvodu, ak tento nebude zaplatený v lehote najneskôr do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia v zmysle § 31 ods. 4 cit. zákona. Ďalej je ţalobca povinný v zmysle § 31 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z.z. za porušenie finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 písm. g/ cit. zákona zaplatiť pokutu vo výške 2 500,- € a v zmysle § 32 cit. zákona za porušenie ustanovenia § 19 ods. 3 a ods. 6 cit. zákona zaplatiť pokutu vo výške 8 000,- €.
3 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len zákon) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú verejné prostriedky, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a sú povinné pri ich pouţívaní zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich pouţitia;21) pri poskytovaní preddavkov z verejných prostriedkov sú povinné postupovať
odsekov 8 aţ 10. 12 5Sţf/16/2014
6 zákona verejné prostriedky sa môţu pouţívať na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov. Subjekt verejnej správy je povinný pri pouţívaní verejných prostriedkov zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich pouţitia. 21) Subjekt verejnej správy je povinný pri poskytovaní preddavkov z verejných prostriedkov postupovať
odsekov 8 aţ 10.
1 zákona, ak osobitný predpis neustanovuje inak, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia poskytujú svoje výkony odplatne v súlade s osobitným predpisom. 36) Štátne rozpočtové organizácie si navzájom poskytujú výkony vo svojej pôsobnosti bezplatne. Rozpočtové organizácie zriadené obcou si navzájom poskytujú výkony vo svojej pôsobnosti bezplatne, ak o tom rozhodne obecné zastupiteľstvo tejto obce. Rozpočtové organizácie zriadené vyšším územným celkom si navzájom poskytujú výkony vo svojej pôsobnosti bezplatne, ak o tom rozhodne zastupiteľstvo tohto vyššieho územného celku.
1 zákona porušením finančnej disciplíny je
tohto alebo osobitného zákona, 42aa)
5,
4 zákona za porušenie finančnej disciplíny
odseku 1 písm. b/ sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1% zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za kaţdý aj začatý deň omeškania s úhradou uloţeného odvodu. Za porušenie finančnej disciplíny
odseku 1 písm. c/ a d/ sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1% zo sumy neodvedenej v ustanovenej alebo určenej lehote za kaţdý deň prekročenia lehoty na odvedenie finančných prostriedkov aţ do dňa ich odvedenia vrátane. Ak právnická osoba alebo fyzická osoba sama zistí porušenie finančnej disciplíny
odseku 1 písm. c/ a d/ alebo sa zistí porušenie finančnej disciplíny
odseku 1 písm. c/ a d/ pri výkone kontroly alebo vnútorného auditu a právnická osoba alebo fyzická osoba protiprávny stav odstráni alebo odvedie finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny do dňa skončenia kontroly alebo vnútorného auditu, najneskôr do začatia vládneho auditu, správne konanie sa nezačne.
6 zákona za porušenie finančnej disciplíny
ods. 1 písm. f/ aţ i/ sa ukladá pokuta. Pokuta za porušenie finančnej disciplíny
odseku 1 písm. f/ a g/ sa ukladá od 200,- € do 10 000,- € v závislosti od závaţnosti porušenia finančnej disciplíny a dĺţky trvania protiprávneho stavu. Za porušenie finančnej disciplíny
ods. 1 písm. h/ a i/ sa pokuta ukladá od 200,- € do 3 300,- € v závislosti od závaţnosti porušenia finančnej disciplíny a dĺţky trvania protiprávneho stavu.
11 zákona odvod, penále a pokutu za to isté porušenie finančnej disciplíny moţno uloţiť len raz.
12 zákona ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty sa riadi všeobecnými predpismi o správnom konaní.48) Na správu pohľadávky štátu vzniknutej z tohto titulu sa vzťahuje osobitný predpis.28) Ak subjekt, ktorý porušil finančnú disciplínu, postupuje v súlade s dohodou uzatvorenou
osobitného predpisu,48a) za deň odvedenia prostriedkov na účely určenia výšky penále sa povaţuje deň účinnosti tejto dohody
osobitného predpisu. 14 5Sţf/16/2014
13 zákona odvod spolu s penále za porušenie finančnej disciplíny, ktoré za kontrolovaný subjekt alebo auditovanú osobu nepresiahnu sumu 40,- €, sa neukladá, ak osobitný predpis vo vzťahu k správnemu orgánu, ktorým je Pôdohospodárska platobná agentúra neustanoví inak. 48b)
14 zákona odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny moţno uloţiť do piatich rokov odo dňa preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny.
zákona ministerstvo financií môţe subjektu, ktorému vyplývajú povinnosti z tohto zákona, uloţiť za ich nesplnenie pokutu aţ do výšky 40 000,- €
všeobecných predpisov o správnom konaní 48) v lehote
10 a § 19 ods. 3 a 6 môţe uloţiť pokutu aj Úrad vládneho auditu aţ do výšky 40 000,- €
všeobecných predpisov o správnom konaní48) v lehote
. Na správu pohľadávky štátu vzniknutej z tohto titulu sa vzťahuje osobitný predpis. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu. Najvyšší súd preskúmal napadnuté rozhodnutia daňových orgánov a konanie, ktoré im predchádzalo, ako aj odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu, a to v rozsahu a z dôvodov namietaných ţalobcom jednak v ţalobe a následne v podanom odvolaní a dospel k záveru, ţe krajský súd sa zákonným postupom, precízne vysporiadal s námietkami ţalobcu voči napadnutému rozhodnutiu, tieto vyhodnotil na základe riadne zisteného stavu veci a spôsobom, ktorý zodpovedá riadnej aplikácii príslušných právnych noriem. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu mal najvyšší súd za preukázané, ţe ţalobca 17. decembra 2010 uzatvoril Zmluvu o nájme nebytových priestorov SND s Andrejom Antoniom Leca – LECA PRODUCTION, Trenčín za účelom realizácie podujatia – Galavečer na podporu Nadačného fondu Plaváček za v zmluve dohodnuté cenu 6 126,47 €. V porovnaní s platným Cenníkom z 28. februára 2010 bolo dohodnuté nájomné neprimerane nízke, keď
Cenníka malo nájomné predstavovať sumu 12 516,75 €.
názoru najvyššieho súdu zhodne s názorom krajského súdu ako aj ţalovaného, ţalobca ako príspevková organizácia, keďţe sa nepodieľal na príprave a spoluorganizovaní podujatia, mal poskytnúť predmetný priestor v súlade s Cenníkom a teda v súlade s ust. § 26 ods. 1 zákona.
názoru najvyššieho súdu týmto postupom ţalobca porušil finančnú disciplínu v zmysle § 31 ods. 1 písm. g/ zákona. 15 5Sţf/16/2014 Ďalej mal najvyšší súd z obsahu pripojeného administratívneho spisu za preukázané, ţe ţalobca uzatvoril 2. septembra 2010 Zmluvu č. Z/519/B/2010 o umeleckom hosťovaní reţiséra V. M. na reţírovanie baletného diela „Onegin“,
ktorej sa reţisér zaviazal v spolupráci s kostýmovým a scénickým výtvarníkom koncipovať inscenovanie baletného diela tak, aby nebol prekročený finančný limit materiálových nákladov na scénu 33 000,- € a na kostýmy 25 000,- €.
zmluvy sa objednávateľ zaviazal za baletné dielo zaplatiť odmenu 12 000,- € s tým, ţe ak reţisér nedodrţí povinnosť
článku 5 bod 5.3 zmluvy, odmena
bodu 3.1 tohto článku sa zníţi na 50%. Z obsahu administratívneho spisu mal najvyšší súd za preukázané, ţe náklady vynaloţené na predmetné baletné dielo boli vo výške 128 189,02 €, keď náklady na scénu predstavovali 76 714,75 € a na kostýmy 51 474,27 €. Napriek tomu, ţe neboli dodrţaní podmienky stanovené v zmluve, ţalobca vyplatil reţisérovi odmenu v plnej výške. Ďalej mal najvyšší súd za preukázané, ţe v Zmluve o spolupráci pri organizovaní podujatia „Krištáľový ples“ z 7. decembra 2010 so spoločnosťou AGAS, s.r.o., Bratislava, bolo dohodnuté zabezpečenie priestorov v novej budove SND a
prílohy č. 2 k zmluve, plnenie na vlastné náklady spolu v sume 53 950,- €.
čl. 6 zmluvy sa mal ţalobca podieľať na honorároch pre účinkujúcich zahraničných umelcov sumou vo výške 87,8% z trţieb za vstupenky úhradou spoločnosti AGAS, s.r.o., Bratislava. Finančnou kontrolou bolo zistené, ţe v skutočnosti ţalobca uhradil náklady z vlastných zdrojov vo výške 125 040,01 €, teda náklady vysoko prekročili trţby zo vstupného. Pokiaľ ţalobca argumentoval ţe získaním daru – hnuteľných vecí v sume 114 196,58 € na spoluorganizovaní podujatia získal sumu 62 856,57 €,
najvyššieho súdu bolo poskytnutie tohto daru osobitne v zmluve dohodnuté, a to bez ohľadu na dodrţanie zmluvných podmienok v bodoch 3 a 6 zmluvy. Vzhľadom na uvedené sa
názoru najvyššieho súdu ţalobca dopustil porušenia finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 4 zákona, za čo mu bola správne uloţená povinnosť odviesť do štátneho rozpočtu odvod finančných prostriedkov vo výške 53,33 eura v zmysle § 31 ods. 1 písm. b/ zákona, porušenia finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 písm. g/ zákona, za čo mu bola uloţená pokuta 2 500,- € v zmysle § 31 ods. 6 zákona a porušenia v zmysle § 19 ods. 2 a 6 zákona, za čo mu bola uloţená pokuta v sume 8 000,- € v zmysle § 32 zákona v zmysle § 32 zákona. 16 5Sţf/16/2014 Preto najvyšší súd rozsudok krajského súdu potvrdil, v celom rozsahu sa stotoţňujúc s jeho odôvodnením, ktoré povaţuje za správne z hľadiska právneho posúdenia veci, ako aj vlastného postupu krajského súdu a vypracovania rozsudku (§ 219 ods. 1, 2 OSP, § 250ja ods. 3 OSP). Ţalobca vo svojom odvolaní neuviedol ţiadne skutočnosti, s ktorými by sa krajský súd uţ nebol vysporiadal, alebo by sa bol vysporiadal spôsobom, ktorý by bolo moţné povaţovať za vadný z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia, alebo nesprávneho procesného postupu krajského súdu. Najvyšší súd rovnako nezistil skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i OSP). O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal. Vo vzťahu k úspešnému ţalovanému zákon neumoţňuje súdom v správnom súdnictve o náhrade trov konania rozhodovať, okrem ak ide o okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým v tomto konaní nedošlo. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. januára 2016 JUDr. Jarmila U r b a n c o v á , v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.