Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 M Cdo 2/2009 U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci konania o dedičstve po poručiteľke J. F., rodenej W., naposledy bývajúcej v B., zomretej X.

§ 243fods.

1 písm. b/ a c/ O.s.p. Dedičia vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedli, že L., ani Ministerstvo dopravy SR nie sú tvrdenou nezákonnosťou dotknuté ani poškodené. Podnet na mimoriadne dovolanie bol oprávnený podať výlučne Slovenský vodohospodársky podnik, pretože práve a výlučne jeho sa týka časť parcely X. o výmere X. m2, t.j. parcely, časť ktorej predstavuje vodnú plochu. Podľa dedičov, notárke nezostávala iná možnosť, ako uviesť v osvedčení o dedičstve parcelu X. v celku, nakoľko L. dodnes do katastra nehnuteľností nezaložilo geometrický plán z roku 1982, ktorým si z uvedenej parcely odčlenilo časť o výmere X. m2. Podávatelia podnetu vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedli, že sa s ním v celom rozsahu stotožňujú. L. spoločnosť je osobou priamo dotknutou uvedeným 4 M Cdo 2/2009 3 osvedčením, lebo do predmetu dedičstva bola zahrnutá pozemkovoknižná parcela č. X. v celosti, hoci k časti tejto parcely je evidované vlastnícke právo v prospech L. spoločnosti. Žiadali preto, aby najvyšší súd mimoriadnemu dovolaniu vyhovel. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu osôb dotknutých vydaným osvedčením (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), a že je prípustné (§ 243f ods. 2 a contrario), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 243aods.

3 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené. Podľa § 243e ods. 1 O.s.p., ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie. Podľa § 243e ods. 2 O.s.p. mimoriadne dovolanie možno podať len proti tomu výroku súdneho rozhodnutia, ktoré účastník konania, osoba dotknutá týmto rozhodnutím alebo osoba poškodená týmto rozhodnutím súdu namieta. Podľa § 243e ods. 3 O.s.p. generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov (§ 242 ods. 2). Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že prípustnosť mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora je viazaná na splnenie viacerých procesných podmienok. Keďže v posudzovanej veci podnet na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku podali osoby, ktoré neboli účastníkmi dedičského konania, a aj vzhľadom k tvrdeniam dedičov, bolo potrebné predovšetkým skúmať, či išlo o osoby dotknuté (poškodené) vydaným osvedčením v jeho napadnutej časti, a teda či generálny prokurátor bol procesne oprávnený na podanie mimoriadneho dovolania. 4 M Cdo 2/2009 4 V danom prípade dovolací súd dospel k záveru, že L.-A., a.s., a Slovenská republika - Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, boli oprávnenými subjektmi na podanie podnetu na tento opravný prostriedok. Z obsahu spisu dedičského konania po nebohej J. F. vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 38 D 1108/2006 totiž nepochybne vyplýva, že vydaným osvedčením notárka, okrem iného, osvedčila nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v B., zapísanej v PKV č. X. pod parc. č. X. v celosti, v prospech dedičov F. F. a J. F., každému vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu jednej polovice. Časť uvedenej nehnuteľnosti vlastnícky nepatrí len Slovenskej republike – S., š.p., (vodná plocha) ako to tvrdili dedičia, ale aj L. spoločnosti (v spise sa nachádza príslušná identifikácia parcely X., kúpna zmluva z

1. júna 1982, aj Vyvlastňovací výmer z
2. decembra 1954). Úkony notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sa považujú za úkony súdu a právoplatné osvedčenie o dedičstve má účinky právoplatného uznesenia súdu o dedičstve. Ide teda o rozhodnutie súdu, ktorým sa potvrdzuje nadobudnutie vlastníctva a na základe ktorého kataster nehnuteľnosti vykoná zápis vlastníckeho práva vo forme záznamu (§ 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.). Neobstojí preto tvrdenie dedičov, že L. a SR – Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií nie sú v mimoriadnom dovolaní tvrdenou nezákonnosťou osvedčenia dotknuté. Dovolací súd dospel preto k záveru, že generálny prokurátor bol procesne oprávnený na podanie mimoriadneho dovolania. Medzi základné predpoklady dedenia patrí, okrem iných, aj existencia majetku tvoriaceho dedičstvo. Predmetom dedičstva môže byť len ten majetok, ktorý je v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve. V posudzovanej veci notárka osvedčila nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v B., zapísanej v PKV č. X. pod parc. č. X. v celosti, v prospech dedičov F. F. a J. F., hoci z obsahu spisu bolo zrejmé, že táto nehnuteľnosť v čase smrti poručiteľky nebola v celosti v jej vlastníctve. Predmetom osvedčenia bola z nehnuteľnosti parc. č. X. aj časť parcely vlastnícky patriacej L., časť parcely, ktorá je vodným tokom, ako aj časť parcely patriacej Slovenskej republike – S. š.p. Keďže tá istá vec nemôže byť vo vlastníctve dvoch 4 M Cdo 2/2009 5 alebo viacerých osôb (okrem spoluvlastníctva), vydaním osvedčenia o dedičstve bol porušený zákon v časti, v ktorej súdna komisárka osvedčila dohodu dedičov ohľadne parc. č. X., nachádzajúcej sa v B.. Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní teda opodstatnene namietal, že osvedčenie o dedičstve bolo v jeho napadnutej časti vydané v rozpore so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky osvedčenie o dedičstve v tejto časti preto zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 243bods.

2 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. apríla 2010 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková