← Slovensko

o zaplatenie 1102,03 eur

Najvyšší súd 6 ECdo 38/2015 Slovenskej republiky 6 CoE 16/2015 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s. r. o., so sídlom v B., v mene ktorej koná ako konateľ advokát F., proti povinnej K., bývajúcej v R., o vymoženie 1 102,03 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 2 Er 1037/2005, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z

  1. novembra 2013 sp. zn. 12 CoE 110/2013, takto r o z h o d o l : I. Odvolacie konanie z a s t a v u j e. II. Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a. III. Dovolanie o d m i e t a. Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „exekučný súd“) poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie sumy 1.102,03 eura s príslušenstvom v zmysle ustanovenia § 44 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe exekučného titulu, ktorým bola Notárska zápisnica z
  2. apríla 2005 č. X. (ďalej len „notárska zápisnica“). Exekučný súd uznesením z
  3. marca 2013 č. k. 2 Er 1037/2005-17 vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a zároveň rozhodol o trovách konania. Mal preukázané, že notársku zápisnicu za povinnú podpísal Mgr. T., a to na základe plnomocenstva obsiahnutého v zmluve o úvere z
  4. septembra
  5. Uvedený zástupca povinnej v notárskej zápisnici uznal dlh voči oprávnenej v plnom rozsahu, vyhlásil, že dlh povinná splní do
  6. mája 2005 a zároveň v prípade jeho nesplnenia súhlasil s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V 2 6 ECdo 38/2015 6 CoE 16/2015 odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že v čase uzavretia zmluvy o úvere žiadny dlh neexistoval a nebola známa ani jeho výška. Povinná tak nemohla realizovať svoje právo dlh uznať, a preto ani nemohla na taký úkon splnomocniť Mgr. T.. Poukázal aj na rozpor záujmov povinnej a ňou splnomocneného zástupcu, pretože povinná nemala možnosť jeho výberu. Na základe týchto skutočností považoval uznanie dlhu a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktoré za povinnú uskutočnil jej zástupca, za absolútne neplatné právne úkony. Notársku zápisnicu potom vyhodnotil ako nespôsobilý exekučný titul. O odvolaní oprávnenej Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z
  7. novembra 2013 sp. zn. 12 CoE 110/2013 rozhodol tak, že odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu potvrdil a návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol. Potvrdenie uznesenia odôvodnil jeho vecnou správnosťou (§ 219 ods. 1 a 2 O. s. p.). Stotožnil sa so záverom exekučného súdu, že plnomocenstvo udelené Mgr. T. povinnou priamo v zmluve o úvere nie je platným jednostranným právnym úkonom. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená odvolanie i dovolanie. Odvolaním napadla výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a dovolaním napadla potvrdzujúci výrok. Navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie exekučného súdu zrušil a veci vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila dovolacími dôvodmi uvedenými v ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O. s. p. Dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. konkretizovala vadami konania podľa § 237 písm. a/, d/ a f/ O. s. p. (t. j. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, a že účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom). Zároveň navrhla, aby dovolací súd konanie prerušil a požiadal Súdny dvor Európskej únie o výklad v dovolaní špecifikovaných prejudiciálnych otázok. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. sp. zn. 6 ECdo 233/2013, 6 CoE 118/2013; 6 ECdo 271/2013, 6 CoE 118/2013; 3 6 ECdo 38/2015 6 CoE 16/2015 6 ECdo 299/2013, 6 CoE 137/2013; 6 ECdo 314/2013, 6 CoE 141/2013; 6 ECdo 323/2013, 6 CoE 3/2014; 6 ECdo 49/2014, 6 CoE 23/2014; 6 ECdo 73/2014, 6 CoE 39/2014; 6 ECdo 253/2014; 6 ECdo 191/2013; 1 ECdo 38/2014; 2 Cdo 10/2013; 2 ECdo 204/2014, 2 CoE 138/2014; 2 ECdo 248/2014, 2 CoE 164/2014; 2 ECdo 254/2014, 2 CoE 168/2014; 3 ECdo 305/2013, 3 CoE 118/2013; 4 ECdo 6/2013, 4 CoE 36/2013; 4 ECdo 200/2014, 4 CoE 90/2014; 5 ECdo 100/2013; 7 ECdo 314/2013, 7 CoE 117/2013; 8 ECdo 160/2014, 8 CoE 90/2014; 8 ECdo 180/2014, 8 CoE 103/
  8. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. (v znení účinnom od
  9. januára 2015) už ďalšie dôvody neuvádza. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 O. s. p., § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že ich náhradu povinnej nepriznal, nakoľko jej v súvislosti s dovolacím a odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli a ani si ich neuplatnila. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  10. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave,
  11. marca 2016 JUDr. Ivan Machyniak, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: M.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.