← Slovensko

zaplatenie 1 251 930,23 eur s príslušenstvom

Najvyšší súd Slovenskej republiky 3Obdo/46/2015 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: S., spol. s r. o., so sídlom Č., IČO: X., právne zast. Mgr. Z., advokátom, so sídlom B., proti ţalovanému: S., a. s., so sídlom P., IČO: X., právne zast. A., s. r. o., so sídlom P., IČO: X., o zaplatenie 1 251 930,23 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod. sp. zn. 25Cb/211/2009, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa

  1. apríla 2015, č. k. 1Cob/286/2014-669, takto r o z h o d o l : I. Dovolanie ţalovaného o d m i e t a . II. Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi trovy dovolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 2 393,33 eur na účet právneho zástupcu, do 3 dní po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II rozsudkom č. k. 25Cb/211/2009-577 zo dňa
  3. 2014 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 981 871,47 eur spolu so 14,75 % ročným úrokom z omeškania od
  5. 2007 do zaplatenia, trovy konania v sume 18 873,82 eur a trovy právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu ţalobcu v sume 43 228,94 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a návrh vo zvyšku zamietol. 2 3Obdo/46/2015 V odôvodnení uviedol, ţe ţalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 1 251 930,23 eur spolu s úrokom z omeškania 14,75 % ročne od
  7. 2007 do zaplatenia titulom neuhradenia provízie. Návrh odôvodnil tým, ţe medzi účastníkmi konania bola dňa
  9. 2006 uzavretá mandátna zmluva podľa § 566 a nasl. Obch. zákonníka, pomenovaná ako sprostredkovateľská zmluva (ďalej len „Zmluva 1“), ktorej predmetom podľa článku 2 bolo zo strany ţalobcu pre ţalovaného zariadiť obchodnú záleţitosť, ktorou je sprostredkovanie prijatia a potvrdenia prihlášok zdravotnou poisťovňou U.. a s tým súvisiace konzultačno-informačné aktivity pri vypĺňaní a preberaní prihlášok. Zmluva 1 bola uzatvorená na dobu určitú, a to od podpisu zmluvy do
  12. Za sprostredkovanie prijatia a potvrdenia prihlášok zdravotnou poisťovňou sa ţalovaný zaviazal zaplatiť ţalobcovi (bod 2.2 Zmluvy 1) odmenu vo výške a za podmienok uvedených v Zmluve 1 a v Províznom poriadku, ktorý tvorí jej prílohu. Podľa bodu 4.2 Zmluvy 1 ţalobcovi vzniká nárok na odmenu, ak sú súčasne splnené nasledovné podmienky: - prihláška, ktorá je riadne vyplnená, vlastnoručne podpísaná poistencom a jej súčasťou sú všetky poţadované prílohy, je podaná zmluvnému partnerovi A. (zdravotnej poisťovni) a - zmluvný partner A. (zdravotná poisťovňa) prihlášku prijme a - Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „Úrad“) neoznámi zmluvnému partnerovi A. (zdravotnej poisťovni) najneskôr do
  14. daného kalendárneho roka prijatie alebo potvrdenie prihlášky poistenca inou zdravotnou poisťovňou, alebo určí, ţe iná zdravotná poisťovňa sa má stať príslušnou poisťovňou. Preberanie prihlášok od ţalobcu sa uskutočňovalo prostredníctvom Preberacích protokolov vypracovaných ţalovaným, na ktorých ţalovaný vyznačil celkový počet prihlášok doručených ţalobcom, počet prihlášok okamţite vrátených ţalobcovi z titulu ich chybného vyplnenia a výsledný počet prihlášok následne odovzdaných ţalovaným do zdravotnej poisťovne. Ţalobca odovzdal ţalovanému celkovo 36 260 prihlášok. Z nich ţalovaný prevzal 35 448, ktoré mal odovzdať zdravotnej poisťovni a tá ich zo zákona musela prijať a oznámiť Úradu ich prijatie. Pre potvrdenie prihlášky nesmel Úrad do
  16. 2006 spätne oznámiť zdravotnej poisťovni prípadné námietky voči konkrétnej prihláške z titulu jej prednostného prijatia inou zdravotnou poisťovňou. Z počtu 35 448 prihlášok na základe „zoznamov produkcie“ obsiahnutých v Preberacích protokoloch, ţalovaný od ţalobcu prijal prihlášky v nasledovnom členení: vek poistenca 0-17, 15 248 prihlášok, provízia 1 500,- Sk v celkovej 3 3Obdo/46/2015 sume 22 872 000,- Sk; vek poistenca 18-50, 17 952 prihlášok, provízia 3 000,- Sk v celkovej sume 53 856 000,- Sk; vek poistenca 51-99, 2 248 prihlášok, provízia 500,- Sk v celkovej sume 1 124 000,- Sk. Preto má ţalobca na základe dohodnutého provízneho poriadku nárok na zaplatenie odmeny v celkovej výške 77 852 000,- Sk. Ţalobca a ţalovaný zároveň dňa
  18. 2006 uzatvorili Zmluvu o sprostredkovaní 2/2006 podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len „Zmluva 2“), predmetom ktorej bolo zo strany ţalobcu pre ţalovaného vykonávať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal ţalovaný príleţitosť uzavrieť Zmluvu o sprostredkovanie s inými maklérmi. Predmetom takejto zmluvy o sprostredkovaní mal byť záväzok makléra zariaďovať pre ţalovaného obchodnú záleţitosť, ktorou je sprostredkovanie prijatia a potvrdenia prihlášok zdravotnou poisťovňou U.. a s tým súvisiace konzultačno-informačné aktivity pri vypĺňaní a preberaní prihlášok. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do
  21. Ţalobcovi za vykonanie vyššie uvedenej činnosti prislúcha podľa článku
  22. Zmluvy 2 odmena za kaţdú prihlášku, ktorej prijatie a potvrdenie v zdravotnej poisťovni sprostredkoval pre ţalovaného maklér. Maklérom, ktorého v zmysle Zmluvy 2 sprostredkoval ţalobca, bola spoločnosť L., s. r. o. So ţalovaným uzavrel maklér Zmluvu o sprostredkovaní dňa
  25. Maklér na základe Preberacích protokolov odovzdal ţalovanému spolu 2 344 prihlášok, z ktorých ţalovaný prijal 2
  26. V zmysle vyššie uvedeného tým vznikol ţalobcovi nárok na odmenu v celkovej výške 667 980,- Sk podľa nasledovného členenia: vek poistenca 0-17, 508 prihlášok, provízia 390,- Sk v celkovej sume 198 120,- Sk; vek poistenca 18-50, 1 653 prihlášok, provízia 270,- Sk v celkovej sume 446 310,- Sk; vek poistenca 51-99, 157 prihlášok, provízia 150,-Sk v celkovej sume 23 550,-Sk. Vyúčtovanie činnosti Partnera podľa bodu 3.3 Zmluvy 2 ţalovaný ţalobcovi nikdy nedoručil, i keď bol o to ţalobcom ţiadaný. Spolu má ţalovaný z titulu Zmluvy 1 a Zmluvy 2 vyplatiť ţalobcovi odmenu vo výške 78 519 980,- Sk (77 852 000,- Sk + 667 980,- Sk). Ţalovaný do dnešného dňa uhradil ţalobcovi celkovo len čiastku 40 804 330,- Sk, a to vo forme preddavkov na odmenu. Na základe vyššie uvedeného má ţalobca nárok na doplatok k uţ obdrţaným platbám od ţalovaného vo výške 37 715 650,- Sk, čo predstavuje prepočtom čiastku 1.251.930,23 Eur. Splatnosť odmeny za prihlášky dodané priamo ţalobcom je daná bodom 4.3 Zmluvy 1 a splatnosť odmeny za sprostredkovanie prijatia prihlášok maklérom je daná bodom 3.3 Zmluvy
  27. Pre obidve odmeny je splatnosť stanovená ako 30 pracovných dní od doručenia „Vyúčtovania činnosti partnera“, kde toto vyúčtovanie musí byť vykonané do 60 pracovných dní od posledného dňa provízneho obdobia, za ktoré sa dané vyúčtovanie vyhotovuje, spolu teda 90 pracovných dní od posledného dňa provízneho obdobia. Províznym 4 3Obdo/46/2015 obdobím je podľa bodu 4.2 Zmluvy 1 a bodu 3.3 Zmluvy 2 obdobie od
  29. kalendárneho roka do
  31. bezprostredne nasledujúceho roka. Posledné prihlášky ţalobca ţalovanému sprostredkoval mesiac 9/2006, preto dané provízne obdobie ţalobcu končí
  34. Na základe vyššie uvedeného je celá odmena splatná do
  37. Ţalovaný je v omeškaní s úhradou doplatku odmeny od
  40. Keďţe úrok z omeškania v zmluvách nebol dohodnutý, je podľa § 369 vtedy platného Obchodného zákonníka úrok z omeškania stanovený vo výške 14,75 % od
  42. 2007 do zaplatenia. Ţalovaný s návrhom na začatie konania nesúhlasil, pričom podstatu jeho obrany vo vzťahu k nároku ţalobcu na províziu zo Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa
  44. 2006 uzavretej medzi ţalovaným a ţalobcom (Zmuva 1) tvorili námietky, ţe ţalobca mal podľa zmluvy zabezpečiť prijatie a potvrdenie prihlášky na verejné zdravotné poistenie v U.. zdravotnej poisťovni, tzn. vznik právneho vzťahu medzi poistencom a zdravotnou poisťovňou U.. a vykonávanie s tým súvisiacich konzultačno-informačných aktivít pri vyplňovaní a preberaní prihlášok poistencov. Podľa tohto vzniká ţalobcovi nárok na odmenu výlučne len za sprostredkovanie prijatia a potvrdenia prihlášky na verejné zdravotné poistenie v U., tzn. musel nastať vznik právneho vzťahu medzi ţalobcom vyhľadaným potenciálnym poistencom, ktorý podanú prihlášku odovzdal ţalovanému, a zdravotnou poisťovňou U... Pri Zmluve o sprostredkovaní č. 2/2006 zo dňa
  46. 2006 uzavretej medzi ţalovaným a ţalobcom (Zmuva 2) mal ţalobca nárok na odmenu v dohodnutej výške za kaţdú prihlášku na verejné zdravotné poistenie, ktorej prijatie a potvrdenie v U. sprostredkoval maklér na základe uzavretej Zmluvy o sprostredkovaní s ţalovaným. Tu sa opäť odmena ţalobcu jednoznačne viazala na zabezpečenie vzniku právneho vzťahu medzi maklérom vyhľadaným poistencom a U. s tým, ţe aţ keď U.. potvrdí prihlášku, mohol ţalobcovi vzniknúť nárok na odmenu. Ţalovaný na základe Zmluvy 2 uzavrel dňa
  48. 2006 zmluvu o sprostredkovaní so spoločnosťou L., s. r. o. Nevyplatenie odmeny ţalobcovi za ním odovzdané prihlášky na zmenu verejnej zdravotnej poisťovne (U..) sa podľa argumentácie ţalovaného uskutočnilo výlučne z dôvodov, ţe U.. ZP prihlášku odovzdanú ţalovanému ţalobcom z presne špecifikovaného dôvodu nepotvrdila (prihlášky so statusom "Vrátená", "Neakceptovaná", "Stornovaná", "Duplicitná", "Bez reakcie U.. zdravotná poisťovňa a. s.", "Kompletná" a "Status X"), a teda nedošlo k naplneniu predmetu Zmluvy 1, ktorým bolo zabezpečenie vzniku právneho vzťahu medzi poistencom a zdravotnou poisťovňou U... Podľa názoru ţalovaného za prihlášky, ktoré boli vadné a boli vrátené ţalobcovi (vada týkajúca sa zomretej osoby, osoby vyhlásenej za mŕtvu, osoby nezúčastnenej na zdravotnom poistení, 5 3Obdo/46/2015 zneuţitie osobných údajov poistenca), nevznikol ţalobcovi nárok na províziu, a teda ţalovaný túto oprávnené nezaplatil z dôvodu nesplnenia
  49. províznej podmienky ustanovenej v bode 4.2.1 Zmluvy
  50. nárok na províziu ţalobcovi nevznikol ani za prihlášky, pri ktorých nebola splnená
  51. provízna podmienka, a to prijatie prihlášky zdravotnou poisťovňou, najmä z dôvodu jej duplicitného podania, ani za prihlášky, pri ktorých nebola splnená
  52. provízna podmienka, t. j. tieto prihlášky neboli U.. ZP potvrdené, resp. z nich nevznikol U.. ZP poistný vzťah k
  54. 2007, nakoľko iná zdravotná poisťovňa skôr prijala alebo potvrdila poistencovi prihlášku, pre ktorý dôvod ÚDZS oznámil U. neakceptovanie prihlášky, pripadne ÚDZS oznámil, ţe z iného dôvodu je prihláška neakceptovaná úradom. Provízia nebola priznaná ani za také duplicitne sprostredkované prihlášky, pri ktorých vznikla duplicita na úrovni samotného ţalobcu. Neskoršie v priebehu konania vymedzil ţalobca rozsah svojho nároku tak, ţe nakoľko pre ţalovaného zabezpečil ţalobca 35 448 kusov prihlášok podľa Zmluvy 1 a ţalobcom zabezpečený maklér 2 318 prihlášok podľa Zmluvy 2, kde u všetkých zabezpečených prihlášok boli splnené dohodnuté provízne podmienky, prináleţí ţalobcovi provízny nárok zo Zmluvy 1 vo výške 77 852 000,- Sk a zo Zmluvy 2 vo výške 667 980,- Sk. V súčte to predstavuje sumu 78 519 980,- Sk, z ktorého mu doposiaľ bolo formou preddavku uhradených len 40 804 330,- Sk, z titulu čoho je ţalovaný v omeškaní so sumou 37 715 650,- Sk, čo v prepočte predstavuje ţalovanú čiastku 1 251 930,23 eur. V priebehu konania ţalovaný namietol, ţe 531 kusov ţalobcom sprostredkovaných prihlášok nespĺňalo províznu podmienku podľa bodu 4.2.1., kde tomu zodpovedajúce záporné finančné vyjadrenie je -1 084 000,- Sk. Rovnako v priebehu konania ţalovaný upozornil na to, ţe do preberacích protokolov boli niektorí poistenci zahrnutí viackrát, kde finančné vyjadrenie vlastného opakovaného výskytu prihlášok v preberacích protokoloch je -6 586 500,- Sk u Zmluvy č. 1 (3 049 prihlášok) a -95 880,- Sk u Zmluvy č. 2 (328 prihlášok). Ďalej ţalovaný spochybnil časť zabezpečených prihlášok tvrdením, ţe tieto prihlášky v rámci systému zdravotného poistenia údajne vykazujú registrové vady (úmrtia poistencov, odhlásenie zo systému zdravotného poistenia); napriek tomu, ţe ţalovaný tieto registrové vady preukázateľne nedokázal, pričom z pohľadu províznych podmienok ide o irelevantnú skutočnosť, ţalobca vyčíslil v rámci rýchlosti a hospodárnosti konania aj túto námietku ţalovaného, čo finančne predstavuje -368 000,- Sk v prípade Zmluvy 1 (175 prihlášok) a -1 410,- Sk v prípade Zmluvy 2 (7 prihlášok). Ako to vyplýva z vyjadrenia ţalobcu, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti predstavuje dokázaný nárok ţalobcu minimálne sumu 981 871,47 eur. V predmetnom finančnom vyčíslení sú zahrnuté najmä 6 3Obdo/46/2015 ţalobcom získané prihlášky zo statusu U.: akceptovaná a kompletná, bez reakcie U.. ZDP, status X, neakceptovaná, duplicitná, stornovaná a strata záujmu, nakoľko u všetkých boli splnené provízne podmienky podľa Zmluvy 1, ako aj podľa. Zmluvy
  55. Vyčíslenie ţalobcovho nároku na vyplatenie provízie bolo uskutočnené súčtom provízneho nároku za jednotlivé prihlášky uvedené v preberacích protokoloch ţalovaného s následným odpočítaním ţalovaným namietaných prihlášok. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. § 566 ods. 1 a 2, § 571 ods. 1 a 2, § 642, § 647 ods. 1, § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a príslušné články, resp. body Zmluvy 1 a Zmluvy
  56. Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci: Medzi účastníkmi konania bola dňa
  58. 2006 uzavretá mandátna zmluva označená ako Zmluva o sprostredkovaní (Zmluva 1), predmetom ktorej bolo sprostredkovanie prijatia a potvrdenia prihlášok zdravotnou poisťovňou a s tým súvisiace konzultačno-informačné aktivity pri vypĺňaní a preberaní prihlášok. Na základe uvedenej zmluvy ţalobca prostredníctvom ţalovaného odovzdal do U.. zdravotnej poisťovne celkovo 35 448 prihlášok na verejné zdravotné poistenie, a to na základe preberacích protokolov. U.. ZP tieto prijaté prihlášky zaevidovala vo svojom informačnom systéme a pridelila im identifikačné číslo. Z uvedeného počtu bolo 15 248 prihlášok poistencov vo veku 0-17 rokov, 17 952 prihlášok poistencov vo veku 18-50 rokov a 2 248 prihlášok poistencov vo veku nad 50 rokov. Výška provízie bola odstupňovaná v závislosti od veku poistenca, a to 1 500,- Sk (0-17 rokov), 3 000,- Sk (18-50 rokov) a 500,- Sk (nad 50 rokov). Za celkový počet týchto prihlášok podľa členenia by predstavovala výška provízie sumu 77 852 000,- Sk. Ďalej bola medzi účastníkmi dňa
  60. 2006 uzavretá Zmluva o sprostredkovaní 2/2006, predmetom ktorej bol záväzok ţalobcu vykonávať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal ţalovaný príleţitosť uzavrieť Zmluvu o sprostredkovaní (v podstate takú mandátnu zmluvu, akú mali účastníci medzi sebou) s vybranými obchodnými spoločnosťami. Ţalobca pre ţalovaného sprostredkoval ako makléra spoločnosť L., s. r. o., s ktorou ţalovaný uzavrel zmluvu dňa
  63. Na základe uvedenej zmluvy maklér prostredníctvom ţalovaného odovzdal do U.. zdravotnej poisťovne celkovo 2 344 prihlášok na verejné zdravotné poistenie, a to na základe preberacích protokolov, z ktorých ţalovaný prijal 2 318 kusov. U.. ZP tieto prijaté prihlášky zaevidovala vo svojom informačnom systéme a pridelila im identifikačné číslo. 7 3Obdo/46/2015 Z uvedeného počtu bolo 508 prihlášok poistencov vo veku 0-17 rokov, 1 653 prihlášok poistencov vo veku 18-50 rokov a 157 prihlášok poistencov vo veku nad 50 rokov. Výška provízie bola odstupňovaná v závislosti od veku poistenca, a to 390,- Sk (0-17 rokov), 270,- Sk (18-50 rokov) a 150,- Sk (nad 50 rokov). Za celkový počet týchto prihlášok podľa členenia by predstavovala výška provízie sumu 667 980,-Sk. Podľa názoru súdu prvého stupňa, jednotlivé ustanovenia zmluvy upravujúce práva a povinnosti zmluvných strán, ako aj podmienky, za ktorých vzniká nárok na odmenu - províziu, sú určité a zrozumiteľné. Na to, aby ţalobcovi vznikol nárok na províziu, museli byť kumulatívne splnené podmienky špecifikované v
  64. odseku
  65. článku mandátnej zmluvy, a to podanie riadne vyplnenej a podpísanej prihlášky zdravotnej poisťovni (preukázané preberacími protokolmi), prijatie prihlášky zdravotnou poisťovňou (preukázané zaevidovaním jednotlivých prihlášok v informačnom systéme zdravotnej poisťovne a pridelenie identifikačného čísla) a neoznámenie ÚDZS zdravotnej poisťovni do
  67. daného kalendárneho roka prijatie prihlášky inou poisťovňou alebo určenie poistného vzťahu s inou poisťovňou (preukázané nepredloţením stanovísk k jednotlivým prihláškam). V prípade Zmluvy 1 boli provízne podmienky splnené u 13 367 kusov prihlášok poistencov vo veku 0-17 rokov, u 16 240 kusov prihlášok poistencov vo veku 18-50 rokov a u 2 086 kusov prihlášok poistencov vo veku nad 50 rokov. Výška provízie tak predstavuje u poistencov vo veku 0-17 rokov 665 554,67 eur (13 367 x 1 500,- Sk = 20 050 500,- Sk), u poistencov vo veku 18-50 rokov 1 617 207,73 eur (16 240 x 3 000,- Sk = 48 720 000,- Sk) a u poistencov vo veku nad 50 rokov 34 621,26 eur (2 086 x 500,- Sk = 1 043 000,- Sk), t. j. v celkovej sume 2 317 383,66 eur. V prípade Zmluvy 2 boli provízne podmienky splnené u 428 kusov prihlášok poistencov vo veku 0-17 rokov, u 1 421 kusov prihlášok poistencov vo veku 18-50 rokov a u 134 kusov prihlášok poistencov vo veku nad 50 rokov. Výška provízie tak predstavuje u poistencov vo veku 0-17 rokov 5 540,73 eur (428 x 390,- Sk = 166 920,- Sk), u poistencov vo veku 18-50 rokov 12 735,51 eur (1 421 x 270,- Sk = 383 670,- Sk) a u poistencov vo veku nad 50 rokov 667,20 eur (134 x 150,- Sk = 20 100,- Sk), t. j. v celkovej sume 18 943,44 eur. Provízia za obe zmluvy tak predstavuje sumu 2 336 327,09 eur. Po odpočítaní zaplateného preddavku v sume 1 354 455,62 eur (40 804 330,- Sk) ţalobcovi zostala nevyplatená provízia vo výške 981 871,47 eur, na zaplatenie ktorej súd ţalovaného zaviazal. V prípade Zmluvy 1 neboli provízne podmienky splnené u 1 881 kusov prihlášok poistencov vo veku 0-17 rokov, u 1 712 kusov prihlášok poistencov vo veku 18-50 rokov a u 162 kusov prihlášok poistencov vo veku nad 50 rokov. Výška provízie tak predstavuje u poistencov vo veku 0-17 rokov 8 3Obdo/46/2015 93 656,64 eur (1 881 x 1 500,- Sk = 2 821 500,- Sk), u poistencov vo veku 18-50 rokov 170 483,97 eur (1 712 x 3 000,- Sk = 5 136 000,- Sk) a u poistencov vo veku nad 50 rokov 2 688,71 eur (162 x 500,- Sk = 81 000,- Sk), t. j. v celkovej sume 266 829,32 eur. V prípade Zmluvy 2 neboli provízne podmienky splnené u 80 kusov prihlášok poistencov vo veku 0-17 rokov, u 232 kusov prihlášok poistencov vo veku 18-50 rokov a u 23 kusov prihlášok poistencov vo veku nad 50 rokov. Výška provízie tak predstavuje u poistencov vo veku 0-17 rokov 1 035,65 eur (80 x 390,- Sk = 31 200,- Sk), u poistencov vo veku 18-50 rokov 2 079,27 eur (232 x 270,- Sk = 62 640,- Sk) a u poistencov vo veku nad 50 rokov 114,52 eur (23 x 150,- Sk = 3 450,- Sk), t. j. v celkovej sume 3 229,44 eur. Provízia za obe zmluvy, na ktorú ţalobcovi nevznikol nárok tak predstavuje sumu 270 058,76 eur, v ktorej časti vrátene úroku z omeškania z tejto sumy súd návrh ako nedôvodný zamietol. Argumenty ţalovaného súd prvého stupňa povaţoval za neopodstatnené a účelové v snahe vyhnúť sa splneniu svojej zmluvnej povinnosti zaplatiť dojednanú províziu. Predmet Zmluvy 1 (rovnako sa to týka aj sprostredkovaného makléra, s ktorým mal ţalovaný uzavretú v podstate obsahovo totoţnú zmluvu) totiţto nespočíval v povinnosti ţalobcu (resp. makléra) zabezpečovať vznik právneho vzťahu medzi zdravotnou poisťovňou U.. a poistencom, ale iba v zariadení obchodnej záleţitosti, ktorou bolo sprostredkovanie prijatia a potvrdenia prihlášok zdravotnou poisťovňou a s tým súvisiace konzultačno-informačné aktivity pri vypĺňaní a preberaní prihlášok (Článok 2 ods. 2.1 Zmluvy 1). Takýto predmet zmluvy účastníci opätovne zdôraznili aj v nasledujúcom odseku Článku 2 „Za vykonávanie činnosti podľa tejto Zmluvy, t. j. za sprostredkovanie prijatia a potvrdenia prihlášky zdravotnou poisťovňou, sa zaväzuje platiť A. Partnerovi odmenu...“. Z uvedených ustanovení je zrejmé, ţe úlohou a povinnosťou ţalobcu bolo iba sprostredkovať prijatie a potvrdenie prihlášky poisťovňou a nie zabezpečiť vznik poistného vzťahu medzi poisťovňou a potenciálnym poistencom. Na to nadväzujú aj Provízne a platobné podmienky, po splnení ktorých vzniká ţalobcovi nárok na odmenu. Bezchybná prihláška musela byť jednak podaná zdravotnej poisťovni (4.2.1), tá ju prijme (4.2.2) a ÚDZS jej neoznámi najneskôr do
  69. daného kalendárneho roka prijatie alebo potvrdenie prihlášky inou zdravotnou poisťovňou alebo určí, ţe príslušnou zdravotnou poisťovňou sa má stať iná poisťovňa. Za takto nastavených províznych podmienok je potom bezpredmetné riešiť ţalovaným namietanú 9 3Obdo/46/2015 neplatnosť druhej a ďalších v poradí vyplnených prihlášok, ich statusy určené zdravotnou poisťovňou, oprávnenie poisťovne nezaslať kaţdú prihlášku ÚDZS na posúdenie a pod. Pokiaľ totiţ poisťovňa vyplnenú prihlášku prijala a ţalovaný neoznámil ţalobcovi, ktoré prihlášky nie je moţné prijať aj so zdôvodnením, muselo byť k prihláškam vydané negatívne stanovisku ÚDZS, aby ţalobcovi za odovzdané prihlášky nevnikol nárok na províziu. Ţalovaný však takéto stanoviská k prihláškam v konaní nepredloţil. Súd prvého stupňa návrh ţalobcu na doplnenie dokazovania o zmluvu vrátane dodatkov, ktorú mal uzavretú ţalovaný so zdravotnou poisťovňou U.., zamietol z dôvodu, ţe ustanovenia predmetnej zmluvy nemajú ţiadny relevantný význam pre posúdenie uplatňovaného nároku, keďţe táto upravuje vzťah ţalovaného s tretím subjektom. Súd zamietol aj v odôvodnení rozsudku uvedené návrhy ţalovaného na doplnenie dokazovania, nakoľko ich povaţoval za neúčelné, nadbytočné, a nehospodárne s tým, ţe podstatným dôkazom pre posúdenie nároku ţalobcu bolo stanovisko ÚDZS o prijatých prihláškach. Preto si mal ţalovaný poskytnutie tohto stanoviska ÚDZS zabezpečiť u svojho zmluvného partnera - U.. zdravotná poisťovňa, a. s., s ktorým mal uzavretú mandátnu zmluvu, ako to deklaroval v úvodných ustanoveniach Zmluvy 1 (Článok 1 ods. 1.1). Súd prvého stupňa mal za nesporné, ţe ţalovaný je so splnením peňaţného záväzku v omeškaní, čím vzniklo ţalobcovi právo poţadovať od neho úrok z omeškania. Nakoľko jeho výšku nemali zmluvné strany v zmluve dohodnutú, resp. určenú, jeho výšku bolo potrebné určiť na základe zákona. Ţalobcom poţadovaná a súdom aj priznaná výška úroku z omeškania je v súlade so zákonnými ustanoveniami, keďţe základná úroková sadzba NBS v rozhodnom období bola 4,75 % ročne. Čas platenia úrokov z omeškania, t. j. čas, kedy sa úroky z omeškania stali splatnými súd určil dňom
  71. 2007, keďţe deň splatnosti pripadol na
  73. 2007 s prihliadnutím na ustanovenie čl.
  74. ods. 4.3 Zmluvy. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p., a ţalobcovi priznal právo na ich náhradu vo výške 56,86 % (úspech ţalobcu v časti 981 871,47 eur, čo je 78,43 %, úspech ţalovaného v časti 270 058,76 eur, čo je 21,57 %, t. j. celkový úspech ţalobcu 56,86 %). Súd priznal ţalobcovi náhradu trov konania v sume 18 873,82 eur (56,86 % zo sumy poplatku za návrh 33 193,50 eur) a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 43 228,94 eur (56,86 % zo sumy 76 026,98 eur za 15 úkonov právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia
  76. 2009, písomné podanie návrhu
  78. 2009, vyjadrenie k odporu
  80. 2009, účasť 10 3Obdo/46/2015 na pojednávaní v dňoch
  82. 2010,
  84. 2012,
  86. 2012,
  88. 2013,
  90. 2014, písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa
  92. 2011,
  94. 2012,
  96. 2012,
  98. 2012,
  100. 2012,
  102. 2013,
  104. 2014 - á 2 915,10 eur, 2 úkony - účasť na pojednávaní presahujúcom 2 hodiny dňa
  106. 2010 a
  108. 2011 - á 5 830,20 eur, 5 krát 1/3 úkonu - ďalšia porada s klientom v dňoch
  110. 2009,
  112. 2011,
  114. 2012,
  116. 2012 a
  118. 2012 - á 971,70 eur, 4 krát 1/4 úkonu - účasť na pojednávaní bez prejednania veci v dňoch
  120. 2011,
  122. 2012,
  124. 2012 a
  126. 2013 - á 728,78 eur, 4 krát reţijný paušál 6,95 eur, 2 krát 7,21 eur, 4 krát 7,41 eur, 11 krát 7,63 eur, 3 krát 7,81 eur, 2 krát 8,04 eur a DPH zo sumy 63 355,82 eur (15 x 2 915,10 eur + 2 x 5 830,20 eur + 5 x 971,70 eur + 4 x 728,78 eur + 4 x 6,95 eur + 2 x 7,21 eur + 4 x 7,41 eur + 11 x 7,63 eur + 3 x 7,81 eur + 2 x 8,04 eur) vo výške 20 % v sume 12 671,16 eur. Za úkony právnej sluţby - ďalšia porada s klientom - súd priznal odmenu vo výške 1/3 základnej sadzby, nakoľko z potvrdenia o konaní týchto porád nevyplýva, koľko tieto porady trvali. Súd zároveň nepriznal náhradu za úkony - písomné podania zo dňa
  128. 2010,
  130. 2010 a
  132. 2011 - nakoľko sa nejedná o účelné úkony. Rozhodujúc o odvolaní ţalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom z
  134. 2015, č. k. 1Cob/286/2014-669 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania potvrdil a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 2 393,72 eur k rukám právneho zástupcu ţalobcu v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe mal za to, ţe súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správne právne závery. Odvolací súd v celom rozsahu poukázal na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v zmysle ust. §219 ods. 2 O. s. p., ktoré povaţoval za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Na zdôraznenie jeho správnosti uviedol, ţe v predmetnej veci bolo potrebné vyriešiť skutkovú otázku sprostredkovania prihlášok na verejné zdravotné poistenie do U.. ZP ţalobcom (Zmluva 1 uzavretá medzi účastníkmi konania podľa ust. § 566 a nasl. Obchodného zákonníka), psp. ním zabezpečeným maklérom L. s. r. o. (Zmluva 2 uzavretá medzi účastníkmi konania podľa ust. § 642 a nasl. Obchodného zákonníka a na základe 11 3Obdo/46/2015 nej uzavretá zmluva o sprostredkovaní zo dňa
  136. 2006 medzi ţalovaným a spoločnosťou L., s. r. o.), ako aj právnu otázku, či boli v prípade týchto sprostredkovaných prihlášok splnené podmienky na vznik nároku ţalobcu na províziu tak ako sú tieto podmienky stanovené v bode 4 Zmluvy 1 (takisto aj v prípade Zmluvy 2 v spojení so zmluvou uzavretou medzi ţalovaným a spoločnosťou L., s. r. o.). Odvolací súd mal za to, ţe záver súdu prvého stupňa o splnení uvedených podmienok u 31.693 kusov prihlášok poistencov pri Zmluve 1 a 1 983 kusov prihlášok poistencov pri Zmluve 2, za ktoré ţalobcovi podľa rozpísaných vekových kategórií prislúcha odmena v celkovej výške 981 871,47 eur, je správny. Rozsah nároku ţalobcu, v ktorom bola ţalobcovi priznaná odmena vo výške 981 871,47 eur, a ktorý tvoril predmet odvolacieho konania, bol v priebehu konania vymedzený podaním zo dňa
  137. 11 .2012 (č. l. 320 spisu a prílohy 2a, 2b, 2c), v ktorom na základe námietok ţalovaného povaţoval ţalobca svoj nárok za oprávnený minimálne v sume 981 871,47 eur s t ým, ţe vo zvyšku nároku pripustil moţnosť nesplnenia províznej podmienky podľa bodu 4.2.
  138. zmluvy, opakovaný výskyt prihlášok v preberacích protokoloch, ako aj registrové vady. V časti nároku nad 981 871,47 eur bol návrh na začatie konania v napadnutom rozsudku zamietnutý, pričom súd prvého stupňa v zhode so ţalobcom vymedzeným rozsahom nároku, pri ktorom pripustil námietky ţalovaného, jasne v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, za koľko prihlášok v jednotlivých vekových kategóriách pri Zmluve 1 a Zmluve 2 ţalobca nemá nárok na províziu. Rovnako jasne súd uviedol aj to, za koľko prihlášok a v ktorých vekových kategóriách pri Zmluve 1 a Zmluve 2 má ţalobca nárok na províziu, ktorú mu súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom priznal v celkovej výške 981 871,47 Eur. Súd prvého stupňa zároveň zohľadnil ţalovaným v j eho vyjadrení z
  140. 2012 (č. I. 291 spisu) namietnuté prihlášky (tituly „vrátená“, „interne duplicitné prihlášky“ a „registrové vady“), ktoré boli z celkového počtu prihlášok prijatých zdravotnou poisťovňou U.., a to pri zmluve 1 – 35 448 kusov a pri zmluve 2 – 2 318 kusov, odpočítané (vylúčené) v rozsahu, v akom bola ich vadnosť pripustená aj ţalobcom v j eho podaní z
  142. 2012 na č. l. 320 - 325 vrátane príloh (ţalobca v tomto podaní preukazoval, ţe ţalovaný nesprávne ţiadal vylúčiť časť prihlášok, ktoré buď neboli obsahom ţalovaných preberacích protokolov alebo sa ú nich ţalovaným namietaná skutočnosť nevyskytovala). Do takto vylúčených prihlášok boli pritom okrem iného zahrnuté aj vadné prihlášky vrátené ţalobcovi (dôkaz č. 8 - preberacie protokoly o vrátení vadných (chybných) prihlášok), a prihlášky, ktoré v rámci systému zdravotného poistenia vykazovali registrové vady (úmrtia poistencov, vyhlásenia za mŕtveho, odhlásenie zo systému zdravotného 12 3Obdo/46/2015 poistenia, atď. - dôkaz ţalovaného č. 2a druhá časť/2b), v dôsledku čoho námietky ţalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku z dôvodu uznania vylúčenia len časti prihlášok vrátených uvedenými preberacími protokolmi o vrátení vadných (chybných) prihlášok, ako a j jeho námietky o nezohľadnení, ţe niektoré tlačivá s registrovými vadami (napr. prípady úmrtia, vyhlásenia za mŕtveho) trpeli vadou absolútnej neplatnosti právneho úkonu, povaţoval odvolací súd za neopodstatnené. Odvolací súd sa stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého sú ustanovenia Zmluvy 1 (bod 4.2) upravujúce podmienky, za ktorých vzniká nárok na odmenu - províziu, dostatočne určité a zrozumiteľné, pričom podľa obsahu ide o zmluvu mandátnu podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka. Na to, aby ţalobcovi vznikol nárok na províziu, zmluva ustanovila (§ 571 ods. 2 Obchodného zákonníka), ţe musia byť kumulatívne splnené tieto podmienky: 1/podanie riadne vyplnenej a podpísanej prihlášky zdravotnej poisťovni, 21 prijatie prihlášky zdravotnou poisťovňou a 3/ neoznámenie ÚDZS zdravotnej poisťovni do
  144. daného kalendárneho roka prijatie prihlášky inou poisťovňou alebo určenie poistného vzťahu s inou poisťovňou. Provízne podmienky podľa bodu 4.2.1 a 4.2.2 zmluvy (podanie riadne vyplnenej a podpísanej prihlášky zdravotnej poisťovni a ich prijatie zdravotnou poisťovňou) boli v konaní zo skutkového i právneho hľadiska splnené, keď bolo preukázané, ţe ţalovaný, resp. S., a. s. (ako zmluvný partner ţalovaného) na základe zmluvy o spolupráci zo dňa
  146. 2006 (body 2.1, 2.6 zmluvy) prijala od ţalobcu a ním zabezpečeného makléra L., s. r. o. prihlášky na verejné zdravotné poistenie preberacími protokolmi (prílohy k návrhu), na ktorých vyznačil celkový počet prihlášok prijatých od ţalobcu, resp. ním zabezpečeného makléra, a počet následne odovzdaných do U.. zdravotnej poisťovne, ako aj tým, ţe zdravotná poisťovňa tieto prijaté prihlášky podľa tabuľkového dôkazu č. T: priloţeného k odporu zaevidovala vo svojom informačnom systéme a pridelila im identifikačné číslo. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k právnemu záveru, ţe prijatím prihlášok zdravotnou poisťovňou je moţné (a potrebné) na účely splnenia
  147. províznej podmienky podľa bodu 4.2.2 zmluvy rozumieť uţ samotné odovzdanie ţalobcom sprostredkovaných prihlášok na verejné zdravotné poistenie do zdravotnej poisťovne 13 3Obdo/46/2015 U.. a ich následné prijatie zdravotnou poisťovňou zaevidovaním do jej informačného systému s pridelením 8-miestneho identifikačné čísla, pretoţe, ako to vyplýva z článku 2 Zmluvy 1, zmluvné strany prijatie prihlášky a jej potvrdenie zdravotnou poisťovňou nesplývali do jedného pojmu „prijatie“, ale; tieto uvádzali samostatne ako jednotlivé fázy procesu naplnenia predmetu zmluvy, z čoho je zrejmé, ţe aj pri vzniku nároku na províziu je potrebné medzi nimi rozlišovať tak, ţe na splnenie
  148. províznej podmienky podľa bodu 4.2.2 postačí samo prijatie prihlášky, a teda nie je moţné ho podmieniť a j potvrdením prihlášky zdravotnou poisťovňou, čo nie je ďalej uvedené v tejto províznej podmienke. V tejto súvislosti sú preto právne irelevantné všetky námietky ţalovaného, ktoré by splnenie
  149. províznej podmienky podmienili aj potvrdením prihlášky zdravotnou poisťovňou, resp. vznikom poistného vzťahu. Uvedené platí aj v prípade tzv. duplicitných prihlášok, ktoré nie je moţné povaţovať za neplatné právne úkony len preto, ţe boli vykonané opakovane, v dôsledku čoho ich právne účinky nemusia alebo nemôţu nastať podľa príslušnej právnej úpravy verejného zdravotného poistenia, čo však nerobí tieto úkony absolútne neplatnými podľa § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka, na čo by mal súd prihliadať z úradnej povinnosti. Je moţné tieţ súhlasiť s názorom ţalobcu, ţe ak sa chcel ţalovaný pri (ne)vyplatení provízie domáhať inštitútov ako „vznik poistného vzťahu“ či „potvrdenie prihlášky“, mal si ich (ako jediné) do províznych podmienok zmluvy zakomponovať a nie viazať vyplatenie provízie ţalobcu na splnenie od vzniku poistného vzťahu a potvrdenia prihlášky odlišných províznych podmienok. Ţalovaný pritom nepovaţoval provízne podmienky za nesúladné s predmetom zmluvy, keď tieto podľa jeho názoru predstavovali predpoklady k tomu, aby mohla byť prihláška potvrdená zdravotnou poisťovňou, pričom, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, ţalovaný taktieţ nerátal s takou vysokou mierou moţnosti výskytu duplicitných prihlášok. V zmysle § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka boli v Zmluve 1 stanovené provízne podmienky v jej bode 4.2, ktoré však nie je moţné rozšíriť aj inými podmienkami, keďţe by sa nad rozsah stanovených zmluvných podmienok pri tejto mandátnej zmluve uplatňoval ostatný obsah ustanovenia § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého vzniká mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok, a teda nie obsah ust. § 644 Obchodného zákonníka, ktoré platí pri zmluve o sprostredkovaní. 14 3Obdo/46/2015 Čo sa týka
  150. províznej podmienky, táto sa povaţuje za splnenú, nakoľko ţalovaný, ktorého zaťaţovalo dôkazné bremeno preukázať j e j nesplnenie, nepredloţil v tomto smere relevantný dôkaz, a to oznámenie ÚDZS do
  152. daného kalendárneho roka o prijatí alebo potvrdení jednotlivých prihlášok inou poisťovňou alebo určení poistného vzťahu s inou poisťovňou. Ţalovaný síce predloţil súdu dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia o neoprávnenosti ţalobcom uplatneného nároku z dôvodu, ţe ÚDZS poskytol informáciu zdravotnej poisťovni o prijatí, dátume a čase prijatia prihlášky alebo potvrdení prihlášky v inej zdravotnej poisťovni pri zmene zdravotnej poisťovne do
  153. októbra daného roka, avšak išlo len o nepriame a neskôr vytvorené dôkazy - fotografie získané z webových sídiel jednotlivých zdravotných poisťovní a z webového sídla ÚDZS ZP, ktorými ţalovaný preukazoval vznik poistného vzťahu k
  155. 2007 v inej zdravotnej poisťovni ako v U.. ZP. Tieto nepriame dôkazy však nie sú spôsobilé nahradiť oznámenie ÚZDS k jednotlivým prihláškam, ktoré malo byť uskutočnené do
  157. daného roka vo vzťahu k zmluvnému partnerovi (zdravotnej poisťovni) podľa predmetnej províznej podmienky, a ktoré ako jediné mohlo mať za následok nevzniknutie nároku ţalobcu za odovzdané a zdravotnou poisťovňou prijaté prihlášky. Zabezpečenie tohto dôkazu v konaní zaťaţovalo ţalovaného, ktorý zároveň znáša následky nepreukázania nesplnenia
  158. províznej podmienky (neunesenia dôkazného bremena) spôsobom, aký si v zmluvných podmienkach dohodol s ţalobcom. V tejto súvislosti preto nie je moţné súhlasiť s názorom ţalovaného, ţe mu zo ţiadneho záväzku nevyplývala povinnosť predkladať ţalobcovi stanoviská ÚDZS a ani ţiadne informácie, ktoré boli priamo poskytnuté úradom U.. ZP, a ţe ţalobca dobrovoľne súhlasil s tým, ţe informácie bude dostávať spracovaním údajov z U.. ZP (nie napr. z ÚDZS), pretoţe tieto skutočnosti z uvedenej províznej podmienky v Zmluve 1 nevyplývajú. Ostatné skutočnosti, argumenty, ako aj dôkazy, ktoré boli ţalovaným uvedené, označené alebo navrhnuté, nie sú podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilé spochybniť správnosť uvedených skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, ktoré sú jedine rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku ţalobcu, a preto v zmysle ust. § 120 ods. 1 veta druhá O. s. p. nie je, a ani v konaní pred súdom prvého stupňa nebol dôvod na ich vykonanie, vysporiadanie sa s nimi, resp. na ich zohľadnenie, či vyhodnotenie tak, ako to ţalovaný vo svojom odvolaní namietal. 15 3Obdo/46/2015 Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa o dôvodnosti uplatneného nároku ţalobcu vo výške 981 871,47 eur spolu s príslušnými úrokmi z tejto sumy, a preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, v ktorej bolo návrhu ţalobcu v tomto rozsahu nároku vyhovené, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému ţalobcovi priznal náhradu jeho účelne vynaloţených trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní, ktoré pozostávajú z odmeny advokáta vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej sluţby - vyjadrenie zo dňa
  160. 2015 k odvolaniu ţalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (ďalej len „vyhláška“) v spojení s § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky vo výške 2 385,33 eur a z náhrady hotových výdavkov 1 x 8,39 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky), t. j. trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 2 393,72 eur, ktorú náhradu súd uloţil zaplatiť k rukám právneho zástupcu ţalobcu v zmysle ust. § 149 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu proti výroku, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa podal dovolanie ţalovaný, ktorý ţiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 237 písm. f/, O. s. p., t. j., ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a ako dovolací dôvod uvádzal, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. a/ aţ c/ O. s. p.). Súčasne s podaním dovolania ţalovaný navrhol odloţiť vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. lCob/286/2014-669 zo dňa
  163. Odňatie moţnosti konať pred súdom, videl vtom, ţe odvolací súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Podľa názoru dovolateľa odôvodnenie rozsudku (nielen prvostupňového, ale aj odvolacieho) musí mať náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p. ( § 211 ods. 2 O. s. p.). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyrovnať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne 16 3Obdo/46/2015 vysvetlený, nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté závery. V odôvodnení rozhodnutia musí byť logicky a kompaktným spôsobom a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetlené, k akým skutkovým zisteniam súd dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Povinnosť súdu riadne odôvodniť súdne rozhodnutie je odrazom práva na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada s námietkami účastníka konania. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţité, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu. Ţalovaný je presvedčený, ţe v tejto veci, o ktorej sa spor vedie si ani prvostupňový súd a ani odvolací súd neozrejmili, čo bolo predmetom konania, aké návrhy na vykonanie dôkazov podal ţalovaný, resp. akým smerom malo byť zamerané dokazovanie. Odvolací súd vôbec nedal presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, nereagoval ani na podstatné odvolacie námietky ţalovaného. Zjavnú arbitrárnosť postupu súdov, vrátane nepreskúmateľnosti a nepresvedčivosti rozsudku odvolacieho súdu, bez jeho odôvodnenia dovolateľ vidí najmä v tom, ţe predmet konania nebol ţalobcom od začiatku vymedzený určito. Ţalobca neuviedol v predloţených „Preberacích protokoloch" a ani na inom mieste, za ktoré konkrétne odovzdané tlačivá „prihlášok" si uplatňuje nárok na zaplatenie odmeny. Ţalobca v priebehu sporu neurobil ţiaden úkon smerujúci k spresneniu a konkretizovaniu ním uplatneného ţalovaného nároku za účelom, aby bolo moţné jednoznačne vymedziť predmet konania. Súd taktieţ v priebehu konania neodstraňoval túto vadu podania ţalobcu a nezisťoval presné vymedzenie predmetu konania. V priebehu konania došlo k procesnej vade konania zo strany uţ prvostupňového súdu, ktorý nezohľadnil vadu ţaloby, ktorá bola podaná neurčito a nepreskúmateľne vo vzťahu k vymedzeniu konkrétneho predmetu konania Odvolací súd sa podľa názoru dovolateľa v rozsudku len arbitrárne bez skúmania veci jednostranne stotoţnil s číselným vyjadrením ţalobcu, ktorý v priebehu konania, konkrétne vo svojom vyjadrení, ktoré predloţil prvostupňovému súdu dňa
  165. 2012 (č. l. 320 spisu) uviedol po zohľadnení len časti dôkazov predloţených ţalovaným, „ţe jeho nárok predstavuje minimálne 981 871,47 Eur“. Zároveň rovnaké číslo, s dodatkom „minimálne“ ţalobca uviedol aj vo svojom záverečnom vyjadrení zo dňa
  167. 2014 (č. l. 471 spisu), resp. vo svojom vyjadrení k odvolaniu. Táto korekcia ţalovaného nároku ţalobcom, s ktorou sa súdy bez ďalšieho preskúmania dôkazov stotoţnili, sa podľa odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu 17 3Obdo/46/2015 vykonala po ţalobcovom „pripustení moţnosti nesplnenia províznej podmienky podľa bodu 4.2.1“. Nakoľko predmet konania bol vymedzený neurčito, bez moţnosti jeho preskúmania súdom, bolo v podstate objektívne nemoţné, aby súdy preskúmali a stotoţnili, či za konkrétne tlačivo „prihlášky“, ktoré je uvedené v „Preberacích protokoloch“ uplatnil ţalobca právo na zaplatenie odmeny (s odkazom na argumentáciu, ktorá je uvedená v bode V. 1/ tejto časti), resp. súdy nemohli preskúmať ani správnosť ţalobcom „pripustenej moţnosti nesplnenia províznej podmienky podľa bodu 4.2.1“ kontexte dôkazov predloţených ţalovaným. Odvolací súd sa podľa názoru ţalovaného bez akéhokoľvek odôvodnenia nevyrovnal s odvolacou argumentáciou ţalovaného, ktorý postup, ktorým ţalobca dospel k výške sumy 981 871,47 eur po zohľadnení len časti vyššie uvedených dôkazov namietal; rovnako ako ostala aj prvostupňovým súdom nepovšimnutá obranná argumentácia ţalovaného, keď uţ v priebehu prvostupňového konania namietal tento nesprávny postup ţalobcu a to konkrétne vo Vyjadrení ţalovaného zo dňa
  170. časť II., str.
  171. (č. l. 434 spisu). Aj zo strany odvolacieho súdu (rovnako ako zo strany prvostupňového súdu) ostalo nevysvetlené, prečo sa s časťou ţalovaným predloţených dôkazov, na základe ktorých ţalobca korigoval svoj ţalovaný nárok odvolací súd (rovnako ako prvostupňový súd) stotoţnili a s časťou ţalovaným predloţených dôkazov sa nestotoţnil. Rovnako ako sa bez akékoľvek odôvodnenia odvolací súd nevyrovnal s odvolacou argumentáciou a dôkazmi, ktoré uplatňoval ţalovaný v priebehu konania, ako aj v odvolaní voči rozsudku, v súvislosti s výškou ţalobcom uplatneného nároku, resp. jeho nároku ako celku. Odvolací súd namiesto toho, aby rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu neúplného a nedostatočného odôvodnenia, rozsudok prvostupňového súdu potvrdil a „nedostatky“ v odôvodnení rozsudku prvostupňového súdu nahradil svojim vlastným odôvodnením, čo je moţné povaţovať za suplovanie nedostatočného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, za účelom odvolacieho súdu podporiť vecnú správnosť rozsudku prvostupňového súdu. Takýmto svojim konaním odvolací súd vylúčil ţalovaného z jeho procesného práva v riadnom inštančnom postupe vyjadriť sa k argumentácii súdu a odňal mu tak moţnosť konať pred súdom. Znemoţnenie realizácie procesných práv účastníka v takomto prípade je prakticky dôsledkom nerešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania odvolacím súdom, lebo účastníkovi konania odopiera moţnosť prieskumu nových, poprípade z pohľadu súdu prvého stupňa dosiaľ nevýznamných skutočností. Na druhej strane v rozsudku odvolacieho súdu, bez vysvetlenia a odôvodnenia, bez vyrovnania sa s obrannou, ako aj odvolacou argumentáciou ţalovaného odvolací súd konštatoval, ţe duplicitné prihlášky nie je moţné povaţovať za absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 18 3Obdo/46/2015 a nasl. Občianskeho zákonníka. Takýto postup odvolacieho súdu nebol len doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku prvostupňového súdu tak ako to predpokladá ust. § 219 ods. 2 O. s. p., ale odvolací súd prijal „nový“, „ďalší“ právny záver, bez jeho bliţšieho odôvodnenia, pričom táto právna argumentácia odvolacieho súdu mala zrejme len „zhojiť“ nedostatok, ţe prvostupňový súd povaţoval za „bezpredmetné“ sa zaoberať absolútnou neplatnosťou právneho úkonu podania druhej a následných tlačív „prihlášok“ v poradí tou istou fyzickou osobou. Prvostupňový súd však ponechal bez akéhokoľvek povšimnutia, resp. bez rozhodnutia, návrhy ţalovaného na vykonanie dôkazov: Výsluch zástupcu U.. zdravotná poisťovňa, a. s. (návrh ţalovaného ako súčasť vyjadrenia ţalovaného zo dňa
  173. 2012, str. 10 - č. l. 207 spisu), Ak však návrhu na zabezpečenie a vykonanie dôkazu súd nevyhovel, aj keď bolo zrejmé, ţe tento návrh na zabezpečenie dôkazu nie je zo strany ţalovaného návrhom neopodstatneným a neodôvodneným, nemôţe odvolací súd v rozsudku konštatovať, ţe nepredloţením priameho dôkazu „neuniesol“ ţalovaný dôkazné bremeno, ak súčasne ţalovaný skutkový stav preukázal nepriamymi dôkazmi, o čom ani odvolací súd nemal pochybnosti. Rozsudok postihnutý takouto vadou nemôţe byť zákonný a správny a javí sa byť arbitrárnym. Výsluch svedka, pána Ing. Š., ktorý prvostupňový súd poňal do odôvodnenia Rozsudku sa uskutočnil tak, ţe došlo k procesnému pochybeniu zo strany prvostupňového súdu, keď nezisťoval okolnosti, ktoré môţu mať vplyv na vierohodnosť svedka (§126 ods. 2 O. s. p.) (ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa
  175. 2010, č.
  176. 163 spisu). V danom prípade, v dôsledku procesného pochybenia prvostupňového súdu neboli dané procesné predpoklady, aby súd mohol vyhodnotiť tento dôkaz výsluchom svedka, resp. prvostupňový súd nevytvoril pre ţalovaného uţ v priebehu dokazovania procesnú moţnosť vyjadriť sa k vykonanému dôkazu, výsluchu svedka, Ing. Š. aj z hľadiska dôveryhodnosti svedka, čím ho v dôsledku svojho nesprávneho procesného postupu vylúčil z realizácie jeho procesných práv. Z dôvodu existencie vyššie uvedených nedostatkov vyplýva, ţe je potrebné len výlučne arbitrárne vnímať závery odvolacieho súdu, keď v rozsudku (súladne s rozsudkom prvostupňového súdu) ktorý bez akéhokoľvek odôvodnenia, nepresvedčivo, nepreskúmateľne konštatoval, ţe prvá provízna podmienka (4.2.1) bola zo skutkového i právneho hľadiska splnená, keď bolo preukázané, ţe ţalovaný, resp. S., a. s. prijal od ţalobcu, resp. ním zabezpečeného makléra L., s. r. o., tlačivo „prihlášky“ preberacími protokolmi. nesprávne právne vec posúdili z dôvodu, ţe nezohľadnili, ţe prvá provízna podmienka uvedená v bode 4.2.1 Zmluvy o sprostredkovaní - Zmluva 1, mala zabezpečiť, aby ţalobcovi nevznikol nárok na odmenu, ak trpela podaná „prihláška“ akoukoľvek vadou, vrátane absolútnej neplatnosti. Tieto vady nie sú zjavné len pri odovzdávacom/preberacom konaní a teda v „Preberacích 19 3Obdo/46/2015 protokoloch“ sa vyskytli aj tie tlačivá „prihlášok“, ktoré trpeli vadou absolútnej neplatnosti. Záver súdu o tom, ţe preberacie protokoly preukazujú zo skutkového aj právneho hľadiska splnenie prvej províznej podmienky neobstojí ani z tohto dôvodu. Kaţdá podaná „prihláška“ musela byť riadne vyplnená a museli k nej byť pripojené všetky poţadované prílohy. Kaţdá podaná „prihláška“ musela byť vlastnoručne podpísaná poistencom (v zmysle dohodnutej províznej podmienky, 4.2.1). Súd vec nesprávne právne posúdil, aj z dôvodu, ţe nezohľadnil ustanovenie § 6 ods. 10 písm. b/, bod 3 zák. č. 580/2004 Z. z. v znení účinnom v relevantnom období, podľa ktorého je zdravotná poisťovňa povinná odmietnuť prihlášku bezodkladne po získaní informácie o potvrdení prihlášky inou ZP alebo o podaní prihlášky v inej ZP ako v prvej. Nezohľadnili, ţe aj v prípade, ak by ţalobca a ţalovaný uzavreli mandátnu zmluvu, resp. inominátnu zmluvu, aj takomto prípade je viazaný vznik nároku na odmenu na dostavenie sa očakávaného výsledku. Dohodnutým očakávaným výsledkom je sprostredkovanie prijatia potvrdenia prihlášky zdravotnou poisťovňou (vznik poistného vzťahu) - Článok
  177. Zmluvy, ktoré je moţné vţdy len aţ po kumulatívnom splnení všetkých dohodnutých províznych podmienok uvedených v bode 4.2.
  178. v bode 4.2.2 a v bode 4.2.
  179. „Zmluvy o sprostredkovaní“, ktorá bola uzavretá medzi ţalobcom a ţalovaným (Zmluva 1). Ţalobca sa k podanému dovolaniu vyjadril tak, ţe s ním nesúhlasí. Uviedol, ţe ţalovaným podané dovolanie je neprípustné a navrhol aby ho dovolací súd zamietol. Ţalovanému podľa názoru ţalobcu nebola odňatá moţnosť konať pred súdom. Právo účastníkov na riadne odôvodnenie rozhodnutia bolo rešpektované a jeho rozhodnutie nadriadeným súdom riadne preskúmané. Poukázal tieţ na skutočnosť, ţe za odňatie moţnosti konať pred súdom nie je moţné povaţovať to, ako súd vyhodnotil vykonané dôkazy. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) najskôr to, či sa ním napadá rozhodnutie, proti ktorému je dovolanie prípustné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. 20 3Obdo/46/2015 Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podľa § 238 O. s. p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozsudku je prípustné: - proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (ods. 1), - proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (ods. 2) a prípustné je aj - proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (ods. 3). V prejednávanej veci nejde o ţiaden z vymenovaných prípadov, preto prípustnosť dovolania z § 238 O. s. p. nemoţno vyvodiť. Proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p. Jedným z dôvodov zakladajúcich vţdy prípustnosť dovolania je aj prípad, keď bola účastníkovi postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom (§237 písm. f O. s. p.), ktorého sa dovoláva ţalovaný. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa dovolateľa, v konaní súdov došlo k takémuto pochybeniu. Dovolateľ videl odňatie moţnosti konať pred súdom v tom, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu bolo arbitrárne a nepreskúmateľné, resp., ţe nebolo riadne odôvodnené. Vzhľadom na uvedenú námietku ţalovaného bolo potrebné zaujať právny záver o tom, či nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia zakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., alebo či má za následok (len) procesnú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. 21 3Obdo/46/2015 Je potrebné uviesť, ţe vada konania uvedená v § 237 písm. f/ O. s. p. znamená vţdy porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd ( napr. II. ÚS 261/06 ). To však neznačí, ţe by zároveň nevyhnutne platil aj opak, teda to, ţe kaţdé porušenie práva na spravodlivý súdny proces dosahuje aţ intenzitu vady konania v zmysle § 237 O. s. p. Ústava Slovenskej republiky neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné nesprávnosti, ku ktorým v praxi dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje predpoklady ich moţnej nápravy v opravnom konaní. Bliţšiu úpravu ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje Občiansky súdny poriadok, ktorý vo svojich ustanoveniach predpokladá aj moţnosť vzniku určitých procesných pochybení súdu v občianskom súdnom konaní. V nadväznosti na podstatu, význam a procesné dôsledky týchto pochybení upravuje Občiansky súdny poriadok aj predpoklady a podmienky, za ktorých moţno v dovolacom konaní napraviť procesné nesprávnosti konania na súdoch niţších stupňov. Najzávaţnejším procesným vadám konania, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O. s. p., pripisuje Občiansky súdny poriadok osobitný význam - vady tejto povahy povaţuje za okolnosť zakladajúcu prípustnosť dovolania (§ 237 O. s. p.) a zároveň tieţ za prípustný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p.). Aj niektorým ďalším procesným, vadám konania nedosahujúcim stupeň závaţnosti procesných vád v zmysle § 237 O. s. p. pripisuje Občiansky súdny poriadok význam. Iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na rozdiel od procesných vád vymenovaných v § 237 O. s. p., povaţuje síce za relevantný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), nie však za dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania. Uvedený záver je obsiahnutý uţ v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  180. augusta 1997 sp. zn. 2Cdo/5/1997, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 111/1998 [časť právnej vety „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takţe jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“]. Z tohto judikátu vychádza dlhoročná ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá povaţuje nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu za vadu konania, ktorá môţe zakladať dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť podľa § 237 ods. 1 O. s. p. O aktuálnosti uvedeného judikátu svedčí okrem iných aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z
  182. 2011 sp. zn. IV. ÚS 481/2011, podľa ktorého uvedený právny názor k výkladu § 237 písm. f/ O. s. p. 22 3Obdo/46/2015 povaţuje z ústavného hľadiska za akceptovateľný a neporušujúci základné práva sťaţovateľa. Dovolací súd poukazuje na to, ţe Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z
  184. 2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 konštatoval, ţe sa „väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá prijala záver, ţe nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. ale len inú vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. Dovolací súd, vychádzajúc z uvedeného preto dospel k záveru, ţe na vytýkanú vadu rozhodnutia odvolacieho súdu - nedostatočné odôvodnenie, by mohol prihliadnuť len vtedy, ak by bolo dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu prípustné z iného dôvodu. Zároveň je potrebné uviesť, ţe súdy prvého stupňa i odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedli, ktoré účastníkmi navrhnuté dôkazy vykonali, k akým skutkovými záverom došli, citovali právne predpisy, ktoré aplikovali na prejednávanú vec, a z ktorých vyvodili svoje právne závery. Prijatý záver o splnení podmienok pre vyhovenie návrhu zrozumiteľne a v potrebnom rozsahu vysvetlili. Odvolací súd reagoval na všetky podstatné námietky odvolateľa, reagoval tieţ na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania a dal jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému. Dovolací súd, vychádzajúc z uvedeného preto dospel k záveru, ţe na vytýkanú vadu rozhodnutia odvolacieho súdu - nedostatočné odôvodnenie, by mohol prihliadnuť len vtedy, ak by bolo dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu prípustné z iného dôvodu. V súvislosti s uvedeným dovolací súd poukazuje aj na Stanovisko č. 2 Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  186. 2015, uverejnené v Zbierke Stanovisko Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2016, z ktorého vyplýva, ţe nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môţe ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku. O takýto výnimočný prípad môţe ísť len vtedy, keď nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia vykazuje znaky (aţ) vady „najzákladnejšej dôleţitosti pre súdny systém” alebo vady „zásadnej, hrubej a podstatnej“, prípadne ak sa zrušením 23 3Obdo/46/2015 napadnutého rozhodnutia má dosiahnuť náprava „justičného omylu“. V napadnutom rozhodnutí takéto závaţné vady zistené neboli a nejde ani o vadu uvedenú v stanovisku R 2/
  187. Skutočnosť, ţe sa dovolateľ nestotoţňuje z o závermi odvolacieho súdu vyslovenými v jeho rozhodnutí, neznamená, ţe mu odvolací súd odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Taktieţ podľa dovolacieho súdu je vhodné poukázať na názor Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vyslovil, ţe „za úplné a dostačujúce moţno povaţovať také odôvodnenie rozsudku, ktoré dostatočným spôsobom informuje účastníka konania o skutkových zisteniach a právnych záveroch, na základe ktorých súd meritórne posúdil vec a rozhodol. Pokia

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.