Najvyšší súd 2 Cdo 768/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu I. K., bývajúceho vo V. zastúpeného Mgr. Štefanom Jakabom, advokátom so sídlom v Košiciach, Ţiškova 6, proti ţalovanému Agropotravinárskemu družstvu Malčice, so sídlom v Malčiciach, zastúpenému AK Illeš, Šimčák, Bröstl, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Štúrova 27, o nahradenie prejavu vôle a o vydanie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 5 C 70/2015, o dovolaní ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z
- mája 2015 sp. zn. 5 Co 273/2015, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Košiciach z
- mája 2015 sp. zn. 5 Co 273/2015 a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Michalovce uznesením zo
- marca 2015 č.k. 5 C 70/2015-35 nariadil predbeţné opatrenie tak, ţe do právoplatného ukončenia konania 5C 70/2015 zakázal ţalovanému nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú evidované Okresným úradom M. Katastrálny odbor, Okres: M., Obec: V., katastrálne územie: V., a to pozemky leţiace na LV č. X.- parc. reg. "E" KN č. X. o výmere 1503 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, - parc. reg. "E" KN č. X. o výmere 133 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, - parc. reg. "E" KN č. X. o výmere 589 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, - parc. reg. "E" KN č. X. o výmere 22365 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, - parc. reg. "E" KN č. X. o výmere 2828 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, - parc. reg. "E" KN č. X. o výmere 2824 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, - parc. reg. "E" KN č. X. o výmere 2817 m
- druh pozemku trvalé trávnaté porasty, - parc. reg. "E" KNč. X. o výmere 2824 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, - parc. reg. "E" KN č. X. o výmere 2823 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, - parc. reg. " E" KN č. X. o výmere 2828 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, a to previesť vlastnícke právo (spoluvlastnícke právo) k nehnuteľnostiam 2 2 Cdo 768/2015 darom, ich scudzením tretej osobe alebo ich zámenou za iné nehnuteľnosti s treťou osobou alebo zaťaţiť ich záloţným právom v prospech tretej osoby alebo vecným bremenom v prospech tretej osoby, alebo zabezpečovacím prevodom práva v prospech tretej osoby. Zároveň zakázal ţalovanému previesť uţívacie práva odplatným alebo bezodplatným titulom na tretie osohy k uvedeným nehnuteľnostiam, dať ich do nájmu, podnájmu, bezodplatného uţívania tretím osobám, ktorých doba trvania presiahne čas, ktorým sa súdny spor vo veci samej právoplatne skončí. V odôvodnení uviedol, ţe predmetom konania vo veci samej, ku ktorému má predbeţné opatrenie smerovať je nahradenie vôle ţalovaného ako predávajúceho so ţalobcom ako kupujúcim na kúpnej zmluve týkajúcej sa sporných nehnuteľností. Z obsahu spisu mal súd za preukázané, ţe z výpisu z LV č.X. vyplýva, ţe ako spoluvlastníci sporných nehnuteľností sú evidovaní okrem iných ţalobca a ţalovaný. Súd prvého stupňa konštatoval, nariadením predbeţného opatrenia sa zabráni tomu, aby boli sporné nehnuteľnosti prevedené na ďalšiu osobu, resp. neboli zaťaţené ďalšími vecnými právami (predkupným právom, nájomným právom, vypoţičaním, zmluvou o budúcej zmluve, vloţením ako vkladu na podnikanie, ručením, zmenením podstaty a pod.), pričom sa nevyvolá ani len dočasný stav, ktorý by vyvolával ďalšie spory medzi účastníkmi konania. Okrem toho uviedol, ţe nariadením predbeţného opatrenia ţalovanému objektívne nemôţe vzniknúť nijaká ujma, lebo im uloţené obmedzenie nie je neprimerané výhode, ktorú nariadením predbeţného opatrenia získa ţalobca. Poznamenal, ţe predbeţné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Rešpektujúc ústavné právo ţalovaného na ochranu jeho vlastníctva, súd dospel k záveru, ţe v posudzovanej veci primerané sledovanému legitímnemu cieľu a naliehavej spoločenskej potrebe zodpovedá dočasné obmedzenie práva ţalovaného do právoplatného skončenia konania 5C 70/
- Uviedol, ţe určený čas trvania predbeţného opatrenia takto dáva z časového hľadiska dostatočný priestor na to, aby sa spor medzi účastníkmi vyriešil. Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalovaného uznesením z
- mája 2015 sp. zn. 5 Co 273/2015 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, ţe ţalovanému zakázal 1) po dobu 1 roka nakladať s nehnuteľnosťami, evidovanými Okresným úradom M., Katastrálny odbor, Okres: M., Obec: V., k. ú.: V., a to pozemkami leţiacimi na LV č.X. - parc. reg. "E" KN č.X. o výmere 1503 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty (ďalej len TTP), parc. reg. "E" KN č.X. o výmere 133 m2, druh pozemku TTP, parc. reg. "E" KN č.X. o výmere 589 m2, druh pozemku TTP, parc. reg. "E" KN č. X. o výmere 22365 m2, druh pozemku TTP, parc. reg. "E" KN č..X. o výmere 2828 m2, druh pozemku TTP, parc. reg. "E" KN č..X. o výmere 2824 3 2 Cdo 768/2015 m2, druh pozemku TTP, parc. reg. "E" KN č..X. o výmere 2817 m2 druh pozemku TTP, parc. reg. "E" KN č..X. o výmere 2824 m2, druh pozemku TTP, parc. reg. "E" KN č..X. o výmere 2823 m2, druh pozemku TTP a parc. reg. "E" KN č..X. o výmere 2828 m2, druh pozemku TTP, a to previesť vlastnícke právo (spoluvlastnícke právo) k nehnuteľnostiam darom, ich scudzením tretej osobe alebo ich zámenou za iné nehnuteľnosti s treťou osobou alebo zaťaţiť ich záloţným právom v prospech tretej osoby alebo vecným bremenom v prospech tretej osoby alebo zabezpečovacím prevodom práva v prospech tretej osoby, 2) previesť uţívacie práva odplatným alebo bezodplatným titulom na tretie osohy k uvedeným nehnuteľnostiam, dať ich do nájmu, podnájmu, bezodplatného uţívania tretím osobám, ktorých doba trvania presiahne 1 rok a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. V odôvodnení uviedol, ţe v prejednávanej veci je nad akúkoľvek pochybnosť zrejme, ţe vec sama má vzťah k navrhovanému predbeţnému opatreniu a preto urobil odvolací súd záver, ţe aj podľa § 102 ods. 1 prvá veta O.s.p. bolo potrebné v primeranom rozsahu nariadiť predbeţné opatrenie, lebo len v primeranom rozsahu a na primeraný čas moţno prechodne obmedziť práva ţalovaného (konanie o nahradenie prejavu vôle). Nariadením predbeţného opatrenia na primeraný čas ţalovanému nehrozí a ani nevznikne ţiadna ujma, lebo - ako tvrdí - nemá v úmysle s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať. Vzhľadom na uvedené odvolací súd obmedzil trvanie nariadeného predbeţného opatrenia na dobu 1 roka a v prevyšujúcej časti, t. j., na dobu prevyšujúcu 1 rok, návrh na nariadenie predbeţného opatrenia zamietol. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnil ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p., pretoţe rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné. Poznamenal, ţe odvolací súd nezdôvodnil svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom zo všetkých relevantných skutkových a právnych hľadísk, ktorých posúdenie bolo nevyhnutné pre záver o dôvodnosti nariadenia predbeţného opatrenia. Nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia bolo porušené jeho právo na spravodlivé súdne konanie. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalobca sa k podanému dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) 4 2 Cdo 768/2015 skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.). Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky. Ako je však výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p., ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, súdnych poplatkoch, oslobodení od súdnych poplatkov, prerušení alebo neprerušení konania, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré vykazuje znaky jedného z rozhodnutí taxatívne vymenovaných vo vyššie citovanom ustanovení, kde dovolanie nie je prípustné bez ohľadu na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania ţalovaného je preto v zmysle ustanovenia § 239 ods. 3 O.s.p. vylúčená. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 ods. 1 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. 5 2 Cdo 768/2015 Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 ods. 1 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať alebo rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Podľa ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť taký závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv. Ţalovaný namieta, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom došlo tým, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené a z toho dôvodu je nepreskúmateľné. Ţalovaný tvrdí, ţe odvolací súd sa vôbec nevysporiadal s jeho odvolacími námietkami. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo
- decembra 2015 Stanovisko, ktorého právna veta uvádza, ţe ,,Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môţe ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“ Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústavy), kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 6 2 Cdo 768/2015 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd), ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94). Citovaný čl. 46 ods. 1 ústavy (podobne aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 aţ 50 ústavy) normujúcich rámec, v ktorom je moţné domáhať sa jeho rešpektovania (m. m. I. ÚS 22/03). Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Kaţdé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („kaţdý“) domáha svojho práv na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôţe byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z
- decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z
- decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z
- mája 1997; Higgins c. Francúzsko z
- februára 1998). 7 2 Cdo 768/2015 Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) tieţ vyslovil, ţe „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“ Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z
- apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30). Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala moţnosť konať pred súdom zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len dohovor), porovnaj napr. sp. zn. III. ÚS 156/06, sp. zn. III. ÚS 331/04, sp. zn. II. ÚS 174/
- Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky tieţ vyplýva, ţe ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94). Občiansky súdny poriadok zakotvuje v § 157 ods. 2 poţiadavku preskúmateľnosti rozhodnutia. V zmysle tohto zákonného ustanovenia súd v odôvodnení rozsudku (uznesenia) uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Odôvodnenie rozsudku (uznesenia) musí byť presvedčivé. Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu nezodpovedá vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Z odôvodnenia dovolaním napadnutého uznesenia je zrejmé, ţe odvolací súd dospel k záveru, ţe v prejednávanej veci je nad akúkoľvek pochybnosť zrejme, ţe vec sama má vzťah k navrhovanému predbeţnému opatreniu a preto urobil odvolací súd záver, ţe aj podľa § 102 8 2 Cdo 768/2015 ods. 1 prvá veta O.s.p. bolo potrebné v primeranom rozsahu nariadiť predbeţné opatrenie, lebo len v primeranom rozsahu a na primeraný čas moţno prechodne obmedziť práva ţalovaného (konanie o nahradenie prejavu vôle). Ďalej uviedol, ţe nariadením predbeţného opatrenia na primeraný čas ţalovanému nehrozí a ani nevznikne ţiadna ujma, lebo - ako ţalovaný tvrdí - nemá v úmysle s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať. Ďalej sa však uţ z dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu nedá zistiť z akých dôvodov odvolací súd obmedzil trvanie nariadeného predbeţného opatrenia na dobu 1 roka a z akých dôvodov v prevyšujúcej časti, t. j., na dobu prevyšujúcu 1 rok, návrh na nariadenie predbeţného opatrenia zamietol. Treba prisvedčiť ţalovanému, ţe odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal odvolacími námietkami ţalovaného, a teda mu nedal odpoveď na jeho argumentáciu v čom vidí nebezpečenstvo hroziacej ujmy či otázke ujmy, ktorá by mohla nariadením predbeţného opatrenia vzniknúť. Keďţe odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia len uviedol právne podmienky pre nariadenie predbeţného opatrenia a nevysvetlil, prečo bolo potrebné nariadiť predbeţné opatrenie v primeranom rozsahu a na primeraný čas tak obmedziť práva ţalovaného, odňal týmto ţalovanému moţnosť konať pred súdom a konanie zaťaţil vadou zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Nepreskúmateľnosť uznesenia odvolacieho súdu, majúca za následok jeho nepresvedčivosť je vadou konania, ktorou sa, ako uţ bolo uvedené, účastníkovi odníma moţnosť riadne konať pred súdom. So zreteľom na uvedené dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil (§ 243b ods. 1 O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- marca 2016 JUDr. Jozef K o l c u n, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Vanda Šimová