Obsah (6)

§ 151§ 558§ 219§ 220§ 238§ 153a

Najvyšší súd 2 Cdo 76/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne J. R., bývajúcej v T., zastúpenej JUDr. Jozefom Herbulákom, advokátom v Tre

§ 151ods.

3 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným rozhodnutím. Krajský súd v Trenčíne na odvolania ţalobkyne a ţalovanej rozsudkom z

1. januára 2014, sp.zn. 4 Co 94/2013 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol v ostatnej časti návrh zamietnutý, potvrdil. Vo výroku o povinnosti ţalovanej zaplatiť ţalobkyni sumu 6 974,95 € so 7,5% úrokom z omeškania od
2. februára 2010 do zaplatenia napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu v tejto časti zamietol. V odôvodnení uviedol, ţe sa so skutkovými závermi i právnym posúdením nároku ţalobkyne ako bezdôvodného obohatenia stotoţňuje. Za nesprávne však povaţoval právne posúdenie 3 2 Cdo 76/2015 daného nároku z hľadiska vznesenej námietky premlčania. Ako vyplýva z obsahu spisu, právny predchodca ţalovanej, P. K., prevzal
3. novembra 2005 od ţalobkyne finančnú čiastku 300 000,-Sk a bytové doplnky na dokončenie svojho rodinného domu. Keďţe v predmetnej veci právny predchodca ţalovanej vzniesol námietku premlčania, bolo potrebné skúmať začiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá pre daný vzťah prichádzala do úvahy (v zmysle § 101 Obč. zákonníka) a ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Ak čas splnenia dlhu (záväzku) nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlţník

ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ poţiadal. Z toho treba vyvodiť, ţe veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol (z objektívneho, nie subjektívneho hľadiska) poţiadať o plnenie dlhu. O plnenie dlhu mohol teda poţiadať hneď, ako dlh vznikol, takţe začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia. Uţ v tomto okamihu boli ţalobkyni známe všetky skutkové okolnosti potrebné na podanie ţaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. komu plnila a v akej výške. V prejednávanej veci tak posledný deň dvojročnej subjektívnej premlčacej doby pripadol na

1. november 2007, pričom ţalobkyňa svoj nárok na zaplatenie ţalovanej sumy uplatnila na súde aţ
2. februára 2010, t.j. po uplynutí subjektívnej i objektívnej premlčacej doby. Uplatnením námietky premlčania zo strany právneho predchodcu ţalovanej, P. K., došlo k zániku súdnej vymáhateľnosti nárokov ţalobkyne. Ďalej odvolací súd uviedol, ţe pokiaľ ţalobkyňa namietala, ţe právny predchodca ţalovanej, P. K., na súdnom pojednávaní
3. mája 2011 uznal uplatnenú pohľadávku čo do základu a výšky, táto neobstojí.

§ 558

Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, ţe zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, ţe dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Uznanie dlhu zákon vymedzuje ako jednostranný právny úkon dlţníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlţník dáva veriteľovi najavo, ţe svoj záväzok uznáva. Okrem všeobecných náleţitostí predpísaných pre právne úkony je na platnosť uznania dlhu potrebná písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Vzhľadom na to, ţe uznanie dlhu je právnym úkonom, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma, musí byť určitosť prejavu vôle uznať dlh, čo do dôvodu a výšky daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Obsahom vyhlásenia dlţníka v listine o uznaní dlhu musí byť prísľub dlţníka, ţe dlh zaplatí. Z uvedeného odvolací súd vyvodil, ţe z prejavu právneho predchodcu ţalovanej urobeného na pojednávaní pred súdom prvého stupňa 6. mája 2011 nemoţno 4 2 Cdo 76/2015 vyvodiť, ţe došlo k písomnému prísľubu zaplatenia dlhu s uvedením jeho dôvodu a výšky, pretoţe v tomto prejave nie je zachytený prísľub zaplatenia dlhu s uvedením jeho dôvodu a výšky, preto nemoţno hovoriť o tom, ţe týmto prejavom došlo zo strany právneho predchodcu ţalovanej, P. K., k uznaniu pohľadávky ţalobkyne. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku, ktorým bol nárok ţalobkyne zamietnutý,

§ 219ods.

1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a vo výroku o povinnosti ţalovanej zaplatiť ţalobkyni sumu 6 974,95 € s príslušenstvom

§ 220O.s.p.

zmenil tak, ţe ţalobu ţalobkyne zamietol. Napokon odvolací súd uviedol, ţe o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa, nakoľko v napadnutom rozsudku nebolo rozhodnuté o trovách konania

§ 151ods.

3 O.s.p. Proti zmeňujúcemu výroku uvedeného rozsudku odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie, pričom jeho prípustnosť odvodzovala z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. Ţiadala, aby dovolací súd rozsudok dovolacieho súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne zmenil tak, ţe ţalovanú zaviaţe zaplatiť ţalobkyni 6 974,95 € s príslušenstvom. Dovolanie podala z dôvodu, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a z dôvodu, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). V dovolaní uviedla, ţe aţ do

1. februára 2008 s právnym predchodcom ţalovanej ţila ako druţka a obaja vychádzali z toho, ţe platí ich dohoda o spoločnom dokončení domu a jeho predaji. Ţalobkyňa teda nemala ţiadny dôvod (aţ do
2. februára 2008) na podanie ţaloby na súd, z čoho vyvodila, ţe odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, keď predmetný právny vzťah povaţoval za bezdôvodné obohatenie aj v období, keď ţalobkyňa s právnym predchodcom ţalovanej ţila v spoločnej domácnosti ako druţka. Odvolací súd predmetný právny vzťah kvalifikoval ako bezdôvodné obohatenie získané z právneho dôvodu, ktorý odpadol. K odpadnutiu právneho dôvodu došlo práve zmenou dojednaného
3. februára
4. Z uvedeného vyvodila, ţe odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, keď za začiatok premlčacej doby určil
5. november 2005, kedy bolo vystavené potvrdenie o odovzdaní peňazí a nie
6. február 2008, kedy medzi ţalobkyňou a právnym predchodcom ţalovanej došlo k rozchodu a ktorým dňom bolo zrejmé, ţe nedôjde k naplneniu existujúcej dohody a teda ţe právny predchodca ţalovanej sa na úkor ţalobkyne bezdôvodne obohatil. Ďalej uviedla, ţe

výkladu odvolacieho súdu ţalobkyni subjektívna premlčacia doba na podanie ţaloby na súd uplynula

1. novembra 2007, kedy s právnym predchodcom ţalovanej ţila v partnerskom vzťahu, platila medzi nimi dohoda o dokončení a predaji domu 5 2 Cdo 76/2015 a na podanie ţaloby nemala dôvod ani len pomyslieť. Ďalej poukázala na skutočnosť, ţe právny predchodca ţalovanej sa nebránil peniaze jej vrátiť, na pojednávaní
2. mája 2011 ţalovanú sumu uznal a poţiadal o odročenie pojednávania za účelom realizácie predaja nehnuteľnosti a zaplatenia ţalovanej sumy. Z dôvodu následného váţneho ochorenia a úmrtia však svoj zámer uţ nestihol dokončiť. Napokon namietala, ţe odvolací súd zaťaţil konania tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretoţe odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie na odlišných skutkových zisteniach ako súd prvého stupňa bez toho, aby dokazovanie v potrebnom rozsahu sám zopakoval (tak ako mu to prikazuje znenie § 213 ods. 3 O.s.p). Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu ţalobkyne uviedla, ţe ho povaţuje v celom rozsahu za nedôvodné. Odvolací súd vec správne právne posúdil, vysporiadal sa so všetkými spornými skutočnosťami v konaní a svoje rozhodnutie náleţite a vyčerpávajúco odôvodnil. Ţiadala, aby dovolací súd dovolanie ţalobkyne zamietol a zaviazal ju na náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) za splnenia podmienky vyplývajúcej z § 241 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu treba zrušiť.

ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým v napadnutej časti zmenil rozsudok súdu prvého stupňa. Preto dovolanie ţalobkyne proti tomuto rozsudku je prípustné

§ 238ods.

1 O.s.p.

§ 238ods.

1 O.s.p. dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. 6 2 Cdo 76/2015 Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 ods. 1 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len

toho, ako ich dovolateľ označil, ale

obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 ods. 1 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným).

ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť taký závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv. Ţalobkyňa v dovolaní okrem iného namietala, ţe právny predchodca ţalovanej na pojednávaní pred súdom prvého stupňa 6. mája 2011 ţalovanú sumu uznal, pričom súdy tomuto úkonu nepriznali právne účinky. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, ţe sa nestotoţnil s tvrdením ţalobkyne, ţe právny predchodca ţalovanej uznal ţalobou uplatnený nárok. Kladnú odpoveď pôvodného ţalovaného (právneho predchodcu ţalovanej) na otázku právneho zástupcu ţalobkyne či uznáva uplatnený nárok čo do dôvodu a výšky,

názoru súdu prvého stupňa, nemoţno povaţovať za uznanie spĺňajúce náleţitosti uznávajúceho prejavu. Predovšetkým nebol riadne konkretizovaný dôvod, keďţe ţalobkyňa uplatňovala nárok titulom pôţičky. 7 2 Cdo 76/2015 Rovnako aj odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe z prejavu právneho predchodcu ţalovanej urobeného na pojednávaní pred súdom prvého stupňa 6. mája 2011 nemoţno vyvodiť, ţe došlo k písomnému prísľubu zaplatenia dlhu s uvedením jeho dôvodu a výšky, pretoţe v tomto prejave nie je zachytený prísľub zaplatenia dlhu s uvedením jeho dôvodu a výšky, preto nemoţno hovoriť o uznaní pohľadávky. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovuje hmotnoprávne náleţitosti právneho úkonu uznania dlhu.

§ 153aods.

1 O.s.p. ak počas konania ţalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený ţalobou alebo jeho základ alebo ak sa ţalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku. Rozsudok na základe uznania nároku prichádza do úvahy v prípade, ak kedykoľvek počas konania ţalovaný pred súdom uzná nárok uplatnený ţalobou, prípadne jeho základ. Uznanie nároku je tak procesným úkonom ţalovaného (prejavom dispozičnej zásady), čo v praxi znamená, ţe uznanie nároku je účinné, jedine ak sa urobí vo vzťahu k súdu. Ak k uznaniu nároku príde na pojednávaní, uvedie sa táto skutočnosť v zápisnici a rovnako ako pri súdnom zmieri sa vyţaduje, aby prítomní účastníci zápisnicu podpísali. V prípade uznania nároku ţalovaným súd neskúma hmotnoprávne predpoklady takéhoto uznania, pretoţe ide o procesný úkon, ktorý je treba striktne odlišovať od mimoprocesných hmotnoprávnych úkonov ako napr. uznania dlhu v zmysle § 558 OZ. V sporovom kontradiktórnom konaní je procesná zodpovednosť za vedenie sporu na účastníkoch konania. Súd sa preto obmedzí na konštatovanie, ţe ţalovaný uznal nárok uplatnený ţalobou. Dôsledkom uznania nároku je povinnosť súdu rozhodnúť

tohto uznania, t.j. vydať rozsudok pre uznanie (v príp. čiastočného uznania len na návrh ţalobcu tzv. čiastočný rozsudok pre uznanie, v prípade uznania základu nároku tzv. medzitýmny rozsudok pre uznanie). Základom rozsudku pre uznanie tak nie je ani zistený skutkový stav veci, ani skutkové tvrdenia ţalobcu, ktoré by sa pokladali za nesporné (porovnaj inak v § 153b O.s.p.), ale uznanie ţalovaného ako procesný úkon ţalovaného určený súdu, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva, ţe ţalovaný uznáva nárok, ktorý bol voči nemu uplatnený v ţalobe, a v akom rozsahu (či úplne, alebo len čiastočne, alebo iba v právnom základe), prípadne iba fikcia takého procesného úkonu ţalovaného (pozri : Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok. I diel. Komentár.

1. vydanie. Praha : C. H. Beck,
2. s. 555; Drápal, L., Bureš, J. a kol. Občanský soudní řád I, II Komentář.
3. vydání. Praha: C. H. Beck, 2009, s. 1044; Svoboda, K., Smolík, 8 2 Cdo 76/2015 P., Levý, J., Šínová, R. a kol: Občanský soudní řád. Komentář.
4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2013, s. 528). Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe súd prvého stupňa nesprávne postupoval, keď dispozitívnemu úkonu právneho predchodcu ţalovanej urobeného na pojednávaní pred súdom prvého stupňa
5. mája 2011 nepriznal právne účinky (t.j. porušil svoju zákonnú povinnosť vydať rozsudok pre uznanie

§ 153aods.

1 O.s.p.). Odvolací súd uvedené pochybenie súdu prvého stupňa nenapravil, pretoţe jeho postup povaţoval za správny, čím ţalobkyni odňal moţnosť konať pred súdom a konanie tak zaťaţil vadou v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu v jeho zmeňujúcej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. marca 2016 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová 9 2 Cdo 76/2015