a povahu sporného majetku nie je moţné vylúčiť, ţe predmetný majetok nesúvisí s prevádzkovaním autobusovej dopravy, súvisiacej s výkonmi vo verejnom zaujme. Odvolací súd po prejedaní odvolania skonštatoval, ţe v konaní nebolo sporné, ţe ţalobca je akcionárom ţalovaného, má 39,5% akcií ţalovaného, druhý akcionár - T., s.r.o. K. má 60,5% akcií, obaja akcionári sa zúčastnili na mimoriadnom valnom zhromaţdení ţalovaného dňa 15.11.2007, na ktorom ţalobca vzniesol podľa § 183 Obchodného zákonníka protest do zápisnice z valného zhromaţdenia o nesúhlase s navrhovanými podmienkami predaja majetku ţalovaného. Napriek tomuto protestu ţalobcu, druhý akcionár - T., s.r.o. hlasoval za navrhované podmienky predaja majetku ţalovaného a valné zhromaţdenie rozhodlo uznesením o schválení navrhovaného spôsobu predaja majetku ţalovaného tak, ţe súhlasilo s odpredajom 3 nehnuteľností - H.E. K., O., T.O.K. za cenu podľa znaleckého posudku, minimálne však za zostatkovú účtovnú hodnotu. Ţalobca podal ţalobu o neplatnosť tohto uznesenia prijatého na valnom zhromaţdení, konanom dňa 15.11.2007 na súd prvého stupňa dňa 25.01.2008, teda v zákonnej lehote do 3 mesiacov od konania valného zhromaţdenia podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 183 Obchodného zákonníka. 2 Obdo 24/2009 4 Z obsahu ţaloby vyplýva, ţe sú dva dôvody, pre ktoré ţalobca ako akcionár ţalovaného povaţuje uznesenie prijaté na mimoriadnom valnom zhromaţdení ţalovaného, konanom dňa 15.11.2007 za neplatné: 1. Pri rozhodovaní valného zhromaţdenia o odpredaji dvoch nehnuteľností vo vlastníctve ţalovaného - O. a T.O.K., ktorých uţívanie je podmienkou riadneho plnenia zmluvy o výkone vo verejnom záujme, nebola dosiahnutá dvojtretinová väčšina hlasov prítomných akcionárov podľa čl. X ods. 3 stanov ţalovaného, 2. Bolo porušené
1 Obchodného zákonníka a III časť, čl. VI, ods. 10 stanov ţalovaného, podľa ktorých akcionár nesmie vykonávať práva akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov, čo bolo naplnené tým, ţe väčšinový akcionár - z T., s.r.o., K. hlasoval za predaj uvedených dvoch opravárenských stredísk bez transparentného výberového konania za cenu podľa znaleckého posudku, minimálne za zostatkovú účtovnú hodnotu, čo sa prejaví v niţšom zisku ţalovaného, niţšej výplate dividend pre akcionárov a v zníţení hodnoty akcií ţalovaného. K prvému z dôvodov neplatnosti uvádzaného v ţalobe odvolací súd uviedol, ţe podľa § 173 ods. 1 písm. e/ Obchodného zákonníka stanovy akciovej spoločnosti musia obsahovať spôsob zvolávania valného zhromaţdenia, jeho pôsobnosť a spôsob jeho rozhodovania. Podľa Čl. X bod 3 stanov ţalovaného, rozhodnutie o nakladaní s majetkom, ktorého uţívanie je podmienkou riadneho plnenia zmluvy o výkone vo verejnom záujme, vyţaduje dvojtretinovú väčšinu prítomných hlasov. V ostatných záleţitostiach rozhoduje valné zhromaţdenie jednoduchou väčšinou prítomných hlasov, pokiaľ zákon na určité rozhodnutie, ktoré nie je v tomto odseku uvedené, výslovne nevyţaduje vyšší počet hlasov. Z Obchodného zákonníka nevyplýva, ţe o určení podmienok odpredaja majetku akciovej spoločnosti je zákonom určený určitý spôsob rozhodovania valného zhromaţdenia. Z toho teda vyplýva, ţe pri nakladaní s majetkom ţalovaného je treba vychádzať zo stanov ţalovaného, teda z jeho citovaného Čl. X bod 3. Sporné v tejto prejednávanej veci bolo, či o nakladaní s majetkom ţalovaného - O. a T.O.K., je potrebná jednoduchá väčšina prítomných hlasov akcionárov, ktorá na predmetnom valnom zhromaţdení konanom dňa 15.11.2007 dosiahnutá bola alebo je pre nakladanie s majetkom ţalovaného - O. a T.O.K., nebola potrená dvojtretinová väčšina hlasov prítomných veriteľov, ale postačovala jednoduchá väčšina prítomných hlasov, pretoţe predmetné dve nehnuteľnosti vo vlastníctve ţalovaného neslúţia na uţívanie pre riadne plnenie zmluvy o výkone vo verejnom záujme. Ţalovaný vo svojich stanovách ani v zmluve o výkone vo verejnom záujme v pravidelnej autobusovej doprave na rok 2006 a na rok 2007 2 Obdo 24/2009 5 neurčil, ktorý majetok ţalovaného slúţi na riadne plnenie Zmluvy o výkone vo verejnom záujme v pravidelnej autobusovej doprave. Z toho teda vyplýva, ţe určenie, ktorý majetok slúţi na plnenie tejto zmluvy, je na zmluvných stranách, aby v pochybnostiach určili, ktorý majetok slúţi na jej riadne plnenie. Zmluvnými stranami sú K. a ţalovaný. Ţalovaný nepovaţoval tieto dve nehnuteľnosti za také, od ktorých je závislé riadne plnenie Zmluvy o výkone vo verejnom záujme a aj K. vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07.05.2008 uviedol: „na základe záverov zúčtovania straty z výkonu vo verejnom záujme neboli predmetné nehnuteľnosti v rokoch 2006 a 2007 obsahom zmluvy o výkone vo verejnom záujme v pravidelnej autobusovej doprave a náklady, resp. výnosy týchto nehnuteľností neboli súčasťou ekonomicky oprávnených nákladov“. Ak teda K., v prospech koho boli v stanovách ako základnom dokumente spoločnosti ţalovaného zakotvené prísnejšie podmienky pre rozhodovanie o nakladaní s majetkom, ktorého uţívanie je podmienkou riadneho plnenia zmluvy o výkone vo verejnom záujme, potvrdil, ţe tieto nehnuteľnosti sa netýkali plnenia predmetnej zmluvy, nie je dôvod, aby ktokoľvek iný ako zmluvné strany, toto spochybňoval. To je výlučným právom K., ktorý na základe Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme je povinný ţalovanému uhrádzať stratu z dopravy vo verejnom záujme v pravidelnej autobusovej doprave. Ţalobca nebol zmluvnou stranou Zmluvy o výkone vo verejnom záujme v pravidelnej autobusovej doprave, preto nemá právo spochybňovať jej obsah a podmienky jej plnenia a určovať, ktorý majetok ţalovaného slúţi na jej plnenie. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, ţe na rozhodnutie o nakladaní s predmetnými nehnuteľnosťami vo vlastníctve ţalovaného nebola potrebná dvojtretinová väčšina hlasov prítomných akcionárov, ale stačila jednoduchá väčšina hlasov, podľa ČI. X bod 3 stanov ţalovaného, preto z tohto dôvodu nebolo napadnuté uznesenie valného zhromaţdenia ţalovaného konané dňa 15.11.2007 neplatné. K druhému z dôvodov neplatnosti uznesenia valného zhromaţdenia ţalovaného súd uvádza: Podľa § 176 b ods. 1 Obchodného zákonníka akcionár nesmie vykonávať práva akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov. Z tohto ustanovenia zákona vyplýva, ţe výkon práva jedného akcionára nie je dovolený, ak je to na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov. V prejednávanej veci ţalobca ako menšinový akcionár, ktorý vlastní 39,5% akcií ţalovaného 2 Obdo 24/2009 6 tvrdí, ţe druhý akcionár ţalovaného - T. s.r.o., ktorý vlastní 60,5% akcií ţalovaného, vykonával svoje práva väčšinového - majoritného akcionára, na úkor práv ţalobcu ako menšinového - minoritného akcionára tým, ţe na valnom zhromaţdení ţalovaného dňa 15.11.2007 hlasoval za určenie podmienok predaja nehnuteľného majetku ţalovaného - predmetných 3 nehnuteľností tak, ţe to bolo na ujmu práv ţalobcu, čo má za následok neplatnosť prijatého uznesenia valného zhromaţdenia. Podľa citovaného ustanovenia § 176b ods. 1 Obchodného zákonníka výkon práv väčšinového akcionára na ujmu práv menšinového akcionára neznamená, ţe kaţdé hlasovanie väčšinového akcionára, ktorý disponuje väčšinou hlasov je neplatné, lebo tým by mohli byť porušené práva menšinového akcionára. Musí ísť o také hlasovanie, ktoré má za následok znevýhodnenie menšinového akcionára zneuţívajúcim spôsobom, čo je podľa § 56a ods. 1 Obchodného zákonníka zakázané. Musí ísť o konanie takej intenzity, ktoré môţe spôsobiť neplatnosť takého konania, pretoţe je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle § 265 Obchodného zákonníka a má značne negatívny dopad na menšinového akcionára. Nemôţe ísť o také konanie, ktoré priamo zákon priznáva väčšinovému akcionárovi. Odvolací súd dospel k záveru, ţe ani tento dôvod neplatnosti uznesenia valného zhromaţdenia ţalovaného - porušenie § 176a ods. 1 Obchodného zákonníka - nebol naplnený. Tým, ţe druhý akcionár ţalovaného - T., s.r.o., K. hlasoval na valnom zhromaţdení tak, ţe súhlasí s odpredajom predmetných troch nehnuteľností za ceny podľa znaleckého posudku, minimálne však za zostatkovú účtovnú hodnotu a nie za návrh ţalobcu - za cenu minimálne podľa znaleckého posudku formou verejného výberového konania, nedošlo k zneuţitiu ţalobcu ako menšinového akcionára zneuţívajúcim spôsobom a nedošlo tým k porušeniu jeho práv ako akcionára. Zneuţívajúci spôsob hlasovania je taký, pri ktorom väčšinový akcionár hlasuje o veciach dotýkajúcich sa menšinových akcionárov iným spôsobom, ako o veciach dotýkajúcich sa väčšinových akcionárov. Predmetné hlasovanie sa týkalo práv oboch akcionárov ţalovaného, malo rovnaký dopad pre oboch akcionárov, preto nemoţno toto hlasovanie povaţovať za zneuţívajúce iba vo vzťahu k ţalobcovi. Naviac, týmto hlasovaním väčšinového akcionára nedošlo k schváleniu predaja za konkrétne ceny, boli iba určené podmienky predaja nehnuteľností a určená minimálna ceny, za ktorú sa tieto nehnuteľnosti majú predať. Tým, ţe ako minimálna cena bola určená cena nehnuteľností podľa znaleckého posudku, nebola za minimálnu moţnú cenu určená cena preukázateľne nízka, skutočne poškodzujúca práva akcionárov ţalovaného. 2 Obdo 24/2009 7 Schváleným uznesením nebolo zabránené tomu, aby ţalovaný odpredal predmetné nehnuteľnosti za cenu vyššiu ako znalecká cena, keďţe znalecká cena bola určená ako cena minimálna. Rozhodnutie o náhrade trov zaloţil na ustanovení § 224 ods. 2 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním ţalobca. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 238 ods. 1 a jeho odôvodnenie zaloţil na § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p. Odôvodnil ho tým, ţe Krajský súd v K. v odôvodnení rozsudku správne uviedol, ţe sú dva dôvody, pre ktoré ţalobca ako akcionár ţalovaného povaţuje uznesenie prijaté na mimoriadnom valnom zhromaţdení ţalovaného, konané dňa 15.11.2007, za neplatné: Odvolací súd k prvému z vyššie uvedených dvoch dôvodov dospel k záveru, ţe pre nakladanie s majetkom ţalovaného - O. a T.O.K. nebola potrebná dvojtretinová väčšina prítomných akcionárov, ale postačovala jednoduchá väčšina prítomných hlasov, pretoţe predmetné dve nehnuteľnosti vo vlastníctve ţalovaného neslúţia na uţívanie pre riadne plnenie zmluvy o výkone vo verejnom záujme. Ţalovaný vo svojich stanovách, ani v Zmluve o výkone vo verejnom záujme v pravidelnej autobusovej doprave na rok 2006 a na rok 2007 neurčil, ktorý majetok ţalovaného slúţi na riadne plnenie Zmluvy o výkone vo verejnom záujme v pravidelnej autobusovej doprave. Ţalobca povaţuje takéto rozhodnutie, ako aj odôvodnenie, ţe v prospech K. boli v stanovách ako základnom dokumente spoločnosti ţalovaného zakotvené prísnejšie podmienky pre rozhodovanie o nakladaní s majetkom, ktorého uţívanie je podmienkou riadneho plnenia zmluvy o výkone vo verejnom záujme za nesprávne, potvrdil, ţe tieto nehnuteľnosti sa netýkali plnenia predmetnej zmluvy, nie je dôvod, aby ktokoľvek iný ako zmluvné strany, toto spochybňoval. Ţalobca nebol zmluvnou stranou Zmluvy o výkone vo verejnom záujme v pravidelnej autobusovej doprave, preto nemá právo spochybňovať jej obsah a podmienky jej plnenia a určovať, ktorý majetok slúţi na jej plnenie. Úvodom k tejto časti odôvodnenia dovolania ţalobca poukázal na svoje postoje a názory v tomto konaní, na ktorých zotrváva. Zvlášť poukázal na zákonné vymedzenie majetku súvisiaceho s výkonmi vo verejnom záujme v zmysle zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v platnom znení v spojení s vyhláškou MDPT SR č. 311/1996 Z. z. v platnom znení, ako aj stanovísk týkajúcich sa právnej povahy stanov akciovej spoločnosti ako zmluvy sui generis, ktorá vzniká osobitným kontrakčným postupom. 2 Obdo 24/2009 8 Ţalobca ďalej v tejto súvislosti osobitne poukázal na skutočnosť, ţe ťaţko moţno povaţovať sporné
stanov ţalovaného za
v prospech K., keď predmetné stanovy, včítane sporného ustanovenia, boli ţalobcom ako zakladateľom prijaté dňa 13.12.2001 a samosprávny kraj nadobudol uvedenú samosprávnu pôsobnosť (t. j. uzatváranie zmlúv o výkonoch vo verejnom záujme) aţ odo dňa 1.4.2002, a to s účinnosťou zákona č. 416/2001 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov. Za nesprávny preto povaţuje právny záver odvolacieho súdu, ţe sporné
stanov ţalovaného ako zmluvného dokumentu medzi ţalobcom a druhým akcionárom ţalovaného bolo vloţené v prospech K., naopak išlo o
, ktoré malo chrániť menšinového akcionára v oblasti nakladania s majetkom ţalovaného. Vo vzťahu medzi ţalovaným a Ú.K. ide o vzťah verejno-právneho charakteru vyplývajúci zo zákona o cestnej doprave, zatiaľ čo predmetom tohto súdneho sporu je riešenie vzťahu súkromno-právneho, vyplývajúceho z Obchodného zákonníka a stanov ţalovaného, ktoré svojou právnou povahou predstavujú predovšetkým generálne zmluvné dojednanie medzi akcionármi ţalovaného. Je teda zrejmé, ţe obidva právne vzťahy majú rozdielnu právnu povahu a týkajú sa rôznych právnych subjektov. Pri výklade príslušného ustanovenia stanov ţalovaného je podľa názoru ţalobcu potrebné vychádzať z ich právnej povahy. Je nepochybné, ţe stanovy predstavujú generálne dojednanie medzi akcionármi o právnej úprave základných vzťahov medzi nimi navzájom, medzi nimi a orgánmi spoločnosti a medzi orgánmi spoločnosti navzájom. Z tohto hľadiska je potrebné vykladať stanovy konzistentným spôsobom, t. j. spôsobom zabezpečujúcim stabilitu právnych vzťahov medzi dotknutými osobami. Ďalej ţalobca vyslovil, ţe podľa jeho názoru z vyššie uvedených dôvodov jediným prijateľným výkladom uvedeného ustanovenia stanov je výklad vychádzajúci z účelu pouţívania uvedeného majetku, teda či daný majetok súvisí s prevádzkovaním autobusovej dopravy súvisiacej s výkonmi vo verejnom záujme alebo nesúvisí. Pritom pri takomto výklade potom nie je rozhodujúce, či v konkrétnom momente rozhodovania má spoločnosť uzatvorenú zmluvu o výkonoch vo verejnom záujme, či je dotknutý majetok aktuálne pouţívaný na výkony vo verejnom záujme, ale podstatná je výhradne samotná povaha uvedeného majetku, pretoţe tento majetok môţe byť predmetom zmluvy v ďalších rokoch, ale len za podmienky, ţe nedôjde k jeho odpredaju. To je nakoniec aj dôvodom, prečo F. pri rozhodovaní o naloţení s majetkom - H.E., s poukazom na povahu jeho uţívania, netvrdí, ţe 2 Obdo 24/2009 9 na schválenie uznesenia valného zhromaţdenia je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov akcionárov. Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme sa uzatvárali v priebehu roka, resp. na konci roka pre daný rok. Zmluva o výkone vo verejnom záujme v pravidelnej autobusovej doprave na rok 2006 bola uzatvorená 22.08.2006, pričom nadobudla platnosť dňom podpisu zmluvných strán, ale účinná je ešte pred jej platnosťou, t .j. od 01.01.2006 do 31.12.
1 Obchodného zákonníka sa nevzťahuje len na zneuţívajúce spôsoby hlasovania akcionárov na valnom zhromaţdení akciovej spoločnosti, ale na všetky, ktoré sú spôsobilé privodiť ujmu právam a oprávneným záujmom ostatných akcionárov; 2.
1 Obchodného zákonníka, z ktorého odvolací súd pri uvedenom právnom závere vychádzal, nie je výkladovou normou ustanovenia § 176b ods. 1 Obchodného zákonníka, na ktorý sa odvoláva ţalobca; 3. Ide o značne zjednodušujúcu definíciu zneuţívajúceho spôsobu hlasovania, ktorá rozhodne nepokrýva všetky prípady takého konania (hlasovania). Odvolací súd v napadnutom rozsudku uviedol, ţe „tým, ţe ako minimálna cena bola určená cena nehnuteľností podľa znaleckého posudku, nebola za minimálnu moţnú cenu určená cena preukázateľne nízka, skutočne poškodzujúca práva akcionárov ţalovaného. Schváleným uznesením nebolo zabránené, aby ţalovaný odpredal predmetné nehnuteľnosti za cenu vyššiu ako znalcom určenú cenu, keďţe znalecká cena bola určená ako minimálna“. Ţalobca vidí, ţe v tejto časti sa odôvodnenie dostáva do priameho rozporu so zisteným skutkovým stavom, keďţe napadnutým uznesením valného zhromaţdenia ţalovaného bol odsúhlasený predaj predmetných troch nehnuteľností (resp. súborov nehnuteľností) „za ceny podľa znaleckého posudku, minimálne však za zostatkovú hodnotu.“
500/2001 Z. z., ktorá zakotvila zákaz zneuţitia práv akcionárom ako všeobecnú zásadu pre výkon práv akcionára a zásadu rovnosti akcionárov, ktorá sa v akciovom práve uplatňuje vo vzťahu k akciám rovnakého druhu a rovnakej menovitej hodnoty. Zakotvením oboch zásad priamo v právnej úprave akciovej spoločnosti sa tieto zásady stávajú nespochybniteľné všeobecnými pravidlami správania akcionárov navzájom, ako aj spoločnosti i jej orgánov vo vzťahu k akcionárom. 2 Obdo 24/2009 11 V konaní ţalobca poukázal na značný rozdiel cien podľa znaleckých posudkov a cien zostatkových. Pri hoteli E. bola zostatková hodnota nehnuteľností niţšia oproti znaleckej o 11 608 177 Sk, O. niţšia o 1 805 032 Sk, T. niţšia o 4 816 971 Sk a celkove cena podľa návrhu pri predaji nehnuteľností za cenu minimálne podľa znaleckého posudku by bola aj bez výberového konania vyššia o 18 230 180 Sk, a minimálne o túto sumu bol ţalobca poškodený. Predmetom konania valného zhromaţdenia bolo danie súhlasu k odpredaju majetku v hodnote podľa znaleckého posudku vo výške 68 629 458 Sk a minimálne za zostatkovú hodnotu majetku, ktorá predstavovala sumu 50 399 278 Sk. Ţalobca tieţ povaţuje za potrebné uviesť, ţe ak valné zhromaţdenie ţalovaného hlasovaním väčšinového akcionára umoţnilo predstavenstvu ţalovaného predať majetok bez transparentného výberového konania, znamená to nepochybne moţnosť zníţenia výnosu z takého predaja, čo následne poškodí akcionárov z hľadiska hodnoty ich akcií. Výnos z predaja akéhokoľvek majetku ţalovaného sa totiţ prejaví vo výsledku hospodárenia za príslušný kalendárny rok, a teda aj v účtovnom zisku ţalovaného, ktorého časť môţe byť pouţitá aj na rozdelenie medzi akcionárov prostredníctvom vyplatenia dividend. Valné zhromaţdenie dalo ţalovanému neobmedzený mandát na predaj majetku a predstavenstvo nie je zaviazané predať majetok za čo najvyššie predajné ceny. Teda nie znalecká cena, ako to zdôvodňuje odvolací súd v rozpore so svojim predchádzajúcim tvrdením, ale určená ako minimálna cena bola cena zostatková. Stanovenie minimálnej predajnej ceny v uvedenom uznesení mimoriadneho valného zhromaţdenia ţalovaného na zostatkovú hodnotu, ktorá z hľadiska predajnej hodnoty majetku nemá ţiadnu výpovednú hodnotu, povaţujeme za zneuţitie väčšiny druhým akcionárom voči ţalobcovi, ktoré môţe viesť k poškodeniu základného záujmu akcionárov, a to dosiahnutie čo najvyššieho moţného výnosu z predaja takého majetku a tým aj k dosiahnutiu primeraného zisku ţalovaného v príslušnom účtovnom období. Ţalobca v tejto súvislosti upozornil, ţe aj podmienka realizácie transparentného výberového konania mala sama osebe význam pre dosiahnutie čo najvyššieho moţného výnosu z navrhovaného predaja majetku, keďţe znalcom určená cena jednak nemôţe úplne zohľadniť konkrétne trhové podmienky a jednak nemôţe zohľadniť špecifickú trhovú situáciu ohľadne konkrétneho predaja, ktorá môţe zvýšiť reálnu predajnú cenu. Ak by sme totiţ bezvýhradne prijali argumentáciu odvolacieho súdu ohľadne znaleckej ceny vecí, nebol by dôvod, aby boli napr. ceny tovarov v obchodoch tvorené stretom ponuky a dopytu a konkurenciou predajcov, ale rovno by ich mohol určovať znalec. 2 Obdo 24/2009 12 Podstatu ochrany práv minoritných akcionárov v podmienkach slovenského obchodného práva, konkrétne akciového práva, predstavuje ust. § 176b Obchodného zákonníka, v ktorom je zakotvený zákaz zneuţitia práv akcionárom a zásada rovnosti akcionárov. Zakotvením tejto zásady priamo v právnej úprave akciových spoločností sa táto stala nespochybniteľne všeobecným pravidlom správania akcionárov navzájom, ako aj spoločnosti a jej organov vo vzťahu k akcionárom.
Obchodného zákonníka, a tým pádom aj zásady v ňom zakotvené, je v dôsledku explicitnej právnej úpravy normou „de lége lata senso strictu“ /právnou normou jednoznačného významu/. Akcionár má pri výkone svojich práv prihliadať na práva a oprávnené záujmy ostatných akcionárov, aby na týchto právach a oprávnených záujmoch ostatných akcionárov nevznikala ujma. V danom prípade je potrebné postupovať v súlade s ust. § 176b Obchodného zákonníka, čo v konkrétnej situácii predpokladá predaj majetku za čo najvyššiu cenu, pretoţe predaj predmetného majetku za cenu markantne niţšiu, ako je jeho reálna trhová hodnota, by poškodzoval nielen záujmy akciovej spoločnosti a záujem dosahovať čo najväčší zisk, ale v konečnom dôsledku aj záujmy samotných akcionárov /podiel na zisku/, ktorí s prevodom majetku nesúhlasia. Ţalobca ako právnická osoba vznikol na základe zákona č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodu majetku štátu na iné osoby a o F. a vykonáva činnosť podľa zákona vo verejnom záujme. Ţalobca je akcionárom v sedemnástich akciových spoločnostiach S., pričom jeho podiel na akciách v týchto spoločnostiach je cca 40% v kaţdej spoločnosti. Vo všetkých uvedených spoločnostiach existuje podobná úprava sporného ustanovenia stanov a aj preto je rozhodovanie dovolacieho súdu pre ţalobcu - dovolateľa podstatné a precedentné pre jeho činnosť aj pri ďalšom výkone akcionárskych práv. Na základe vyššie uvedeného napadnutý rozsudok Krajského súdu v K., č. k. 4Cob 7/2009-197 zo dňa 24.03.2009, ktorým rozhodol tak, ţe mení rozsudok a ţalobu zamieta, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., konkrétne:
1 Obchodného zákonníka tak nemoţno aplikovať.
článku X ods. 3 spočíva v tom, ţe toto
je zamerané na to, aby ţalovaný ako dopravca poskytujúci výkony vo verejnom záujme túto svoju funkciu naďalej mohol plniť, pričom správnym orgánom dbajúcim na riadne plnenie tejto funkcie a formulujúcim verejný záujem na zabezpečení dopravnej obsluţnosti územia pre uspokojovanie prepravných potrieb osôb je toho času K.. Preto uvedenému nemoţno rozumieť doslovne tak, ţe takýmto „oprávneným“ zo stanov je K. ako taký. Jedná sa tu o zdôraznenie K. v jeho funkcii správneho orgánu v cestnej doprave, ktorý má zabezpečiť, aby bola zabezpečená dopravná obsluţnosť územia pre uspokojovanie prepravných potrieb osôb, ktoré sa povaţuje za verejný záujem, a práve tento verejný záujem má byť osobitne chránený spôsobom upraveným stanovami. Táto funkcia bola plnená aj pred vznikom samosprávnych krajov, kedy jej vykonávanie zastrešovali krajské úrady. Pokiaľ ţalobca spochybňuje závery odvolacieho súdu tým, ţe zmluvy o výkone vo verejnom záujme za roky 2006 a 2007 boli uzatvárané aţ pred koncom obdobia, na ktoré sa vzťahovali, uvedené nemá právny význam. V prvom rade zmluvy obsahovali
o tom, ţe hoci sú uzatvárané na obdobie jedného roka, zmluvné strany sa nimi budú spravovať aj v ďalšom roku, kým nedôjde k uzatvoreniu novej zmluvy. Preto situácia prezentovaná ţalobcom, ţe by sa nejaký majetok časť roka nepovaţoval za potrebný na plnenie zmluvy o výkone vo verejnom záujme a časť roka povaţoval za potrebný (ako dôsledok toho, ţe raz zmluva ešte uzatvorená nie je a raz uţ uzatvorená je), nemôţe nastať. Navyše, a to je pre vec podstatné, zmluvy nikdy neobsahujú presný zoznam majetku, o ktorom sa musí účtovať oddelene v súvislosti s poskytovaním výkonov vo verejnom 2 Obdo 24/2009 16 záujme, práve tak, ako neobsahujú ani presný zoznam ďalších výdavkov a všetkých príjmov, ktoré z tejto činnosti pochádzajú. Zmluvy stanovujú pravidlá, ktoré príjmy a výdavky budú zohľadňované (a teda ktorý majetok môţe zaťaţovať súvahu), ako sa vypočíta strata a napokon, do akej výšky samosprávny kraj preplatí dopravcovi stratu z prepravy uskutočňovanej vo verejnom záujme (stratu z výkonov vo verejnom záujme). Samosprávny kraj sa pritom - celkom pochopiteľne - bráni financovať to, čo s výkonmi vo verejnom záujme nesúvisí (a teda na čom nie je verejný záujem). Zmluva o výkone vo verejnom záujme a najmä jej plnenie má teda priamy vplyv pre posúdenie, či určitý majetok sa na plnenie tejto zmluvy vyţaduje alebo nie, a preto závery zmluvných strán v tejto otázke sú relevantné. Naopak, nepreukázané tvrdenia ţalobcu nemôţu uvedené odvolacím súdom zistené skutkové okolnosti zmeniť. Nakoľko podľa stanov je práve odpoveď na túto otázku rozhodnou pre stanovenie príslušnej väčšiny potrebnej pre prijatie uznesenia valného zhromaţdenia o nakladaní s majetkom, stanovy v tejto otázke sú potom odvislé od uzatvorenej zmluvy o výkone vo verejnom záujme a jej plnenia, čo takýmto spôsobom bolo sformulované samotným ţalobcom ako zakladateľom ţalovaného. Ţalobca ako dovolateľ nekonzistentne uvádza, ţe § 176b ods. 1 Obchodného zákonníka sa podľa neho nevzťahuje len na zneuţívajúce spôsoby hlasovania akcionárov na valnom zhromaţdení akciovej spoločnosti, ale na všetky, ktoré sú spôsobilé privodiť ujmu právam a oprávneným záujmom ostatných akcionárov, hoci na str. 7 svojho dovolania, v predposlednom odseku bodu IV uţ uvádza, ţe v § 176b Obchodného zákonníka je zakotvený zákaz zneuţitia práv akcionárom (zrejme sa tak stalo nedopatrením pri vehementnom prepisovaní komentára k Obchodnému zákonníku). Ustanovenia § 56a ods. 1, § 176b ods. 1 a § 265 Obchodného zákonníka spolu súvisia, a teda je potrebné ich vykladať vo vzájomných súvislostiach. Na tieto odvolací súd správne poukázal a správne ich vyloţil, a tak jeho rozsudku nemoţno vytýkať vadu v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ Os.p. Ţalovaný ďalej uvádza, ţe nemôţe sa povaţovať za zakázané akékoľvek hlasovanie a prehlasovanie menšiny väčšinou. Púhe prehlasovanie menšiny je totiţ dôsledkom toho, ţe menšinový akcionár má menej akcií, teda menej investoval do akciovej spoločnosti, a teda aj jeho vplyv na akciovú spoločnosť je menší ako vplyv väčšinového akcionára. Nie je bez ďalšieho ani diskriminačným ani zneuţívajúcim konaním vyuţitie oprávnenia väčšinového akcionára, ak tento hlasuje inak, neţ si to ţelá menšinový akcionár. Diskriminácia ani zneuţívanie nemôţu byť zdôvodnené skutočnosťou, ktorá je samotnou podstatou samotného rozdielu medzi akcionármi. Rozdiel medzi väčšinovým a menšinovým 2 Obdo 24/2009 17 spočíva práve v tom, ţe väčšinový akcionár má viac hlasovacích práv, a teda môţe prehlasovať menšinového akcionára. Tento rozdiel samotný potom nie je diskrimináciou ani zneuţitím. Pokiaľ ide o otázku vyjadrenia cenovej podmienky v ţalobou napadnutom uznesení valného zhromaţdenia, ţe formulácia „predaj nehnuteľností za cenu podľa znaleckého posudku, minimálne však za zostatkovú účtovnú hodnotu“ , jednoznačne poţaduje speňaţenie majetku za cenu vyššiu, neţ je vyššia ktorákoľvek z uvedených cenových hladín. Samotný ţalobca nepoţadoval, aby sa nehnuteľnosti nespeňaţovali za cenu niţšiu, neţ je cena podľa znaleckého posudku. Nakoľko jeho poţiadavka bola v plnom rozsahu dodrţaná a valným zhromaţdením prijatá, v ţiadnom smere nemoţno uvaţovať o zneuţití väčšiny na úkor menšiny. Stanovenie tejto podmienky navyše vôbec nie je podľa zhromaţdenia pri schvaľovaní speňaţovania majetku. K znalcom určenej cene napokon uţ treba uviesť, ţe práve úlohou znalca je určiť trhovú cenu veci, t. j. cenu, ktorá je tvorená stretom ponuky a dopytu, konkurenciou predajcov, ale aj kupujúcich. Takúto cenu teda doslovne neurčuje znalec, naopak logika celého je opačná: znalec odhaduje, aká je trhová cena veci (a presne to od neho aj pri vypracovaní znaleckého posudku ţalovaný poţadoval). Vo vzťahu k transparentnému výberovému konaniu uviedol, ţe toto nie je, rovnako ako poţiadavka uvádzať do uznesenia valného zhromaţdenia schvaľujúcemu predaj majetku, cenové podmienky, poţadované ţiadnym všeobecne záväzným predpisom, ani ţiadnym konkrétnym ustanovením stanov. Zákon ani stanovy verejné výberové konanie pri speňaţovaní majetku nevyţadujú. Preto na základe takto uvedeného nedostatku vôbec nie je moţné konštatovať nezákonnosť uznesenia valného zhromaţdenia alebo jeho nesúlad so stanovami, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre vyhlásenie uznesenia valného zhromaţdenia za neplatné (podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka je moţné „podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaţdenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, resp. slovami § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak ide o „porušenie zákona alebo stanov‘‘). Vzhľadom na uvedené nie je moţné súhlasiť s názorom ţalobcu, ţe pri prijatí uznesenia valného zhromaţdenia došlo k zneuţitiu väčšiny na jeho úkor. Preto je uznesenie valného zhromaţdenia platné a rozsudok odvolacieho súdu je správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) po zistení, ţe sú splnené procesné podmienky dovolania, preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu 2 Obdo 24/2009 18 v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý (§ 236 ods. 1, § 238 ods. 1, § 240 ods. 1, § 241 ods. 1, § 242 ods. 1 O.s.p.). Zistil, ţe dovolanie nie je podané dôvodne, preto ho zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd poukazuje na správne dôvody napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ktoré do tohto rozsudku prevzal a na ne odkazuje aţ na menšie nepresnosti, nemajúce vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia. V samotnom rozsudku dovolacieho súdu sa to prejavilo tým, ţe do neho dovolací súd pojal v podstate všetky argumenty odvolacieho súdu, uvedené v jeho rozsudku. S nimi sa totiţ dovolací súd stotoţňuje. Takmer doslovne pojal aj obsah dovolania, argumenty v ňom uvedené a aj rozsiahlu dovolaciu odpoveď, ktorá dôvody dovolania vyvracia, ale v podstate len potvrdzuje správne argumenty prvostupňového súdu. Dovolací súd tieto argumenty nepovaţoval za potrebné opakovať inými slovami, keď sa s nimi stotoţňuje. K niektorým argumentom dovolateľa povaţuje dovolací súd za potrebné sa vrátiť. V prvom rade ide o to, či uznesenie valného zhromaţdenia bolo potrebné prijať kvalifikovanou dvojtretinovou väčšinou alebo či stačila obyčajná väčšina. V tejto otázke účastníci mali rozdielny názor. Ak pri výklade stanov sa účastníci nezhodli, potom tento výklad treba povaţovať podľa toho, ako ho vykonal odvolací súd, totiţ súd v rozhodovacej činnosti vykladá zákon a tým viac aj niţšie právne normy. Pokiaľ sú ustanovenia stanov nie celkom jasné, nie je to vinou súdu. Ďalej je to poškodzovanie minoritných akcionárov. Tento argument odvolateľ pouţil dosť účelovo. Je dosť odbornej literatúry na predmetný problém, ale ucelený výklad, ktorý by oprel aspoň o niektorý z týchto komentárov, chýba. Aj pokiaľ ide o výklad tzv. zmluvy o výkone vo verejnom záujme a najmä jej plnenie, má priamy vplyv iba pre posúdenie, či určitý majetok sa na plnenie tejto zmluvy vyţaduje alebo nie. V ostatnom, ako bolo uvedené, dovolací súd odkazuje na správne dôvody odvolacieho súdu. Úspešnému ţalovanému vznikol nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči ţalobcovi, preto mu ich dovolací súd priznal. Výška trov pozostáva: 60,44 Eur za 1 úkon právnej pomoci (odvolacia odpoveď) - 53,49 Eur + reţijný paušál 6,95 Eur. 2 Obdo 24/2009 19 P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 16. júna 2010 JUDr. Jozef Štefanko, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.