o vymoženie 29,94 eur s prísl.

Najvyšší súd 6 ECdo 82/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej R.. so sídlom v K., IČO: X., zastúpenej Advokátskou kanceláriou J., so sídlom v K., proti povinnému R., bývajúcemu v Š., o vymoženie 29,94 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 12 Er 270/2011, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z

1. februára 2013 sp. zn. 7 CoE 27/2013, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Povinnému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Poprad uznesením z
2. júna 2012 č.k. 12 Er 270/2011-44 zamietol ţiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov – Exekučný poriadok) na základe rozhodcovského rozsudku označeného v ţiadosti súdneho exekútora. V odôvodnení uviedol, ţe v danom prípade bola uzatvorená poistná zmluva, ktorú treba povaţovať za spotrebiteľskú zmluvu. Jej súčasťou bola rozhodcovská doloţka uvedená v časti XV. Všeobecných poistných podmienok. Mal za to, ţe rozhodcovská doloţka nebola individuálne dojednaná, lebo povinný nemal moţnosť zmeniť obsah dokumentov tvoriacich neoddeliteľnú časť poistnej zmluvy (mohol ju len akceptovať alebo neakceptovať ako celok). K nevyváţenosti rozhodcovskej doloţky uviedol, ţe spotrebiteľovi sa ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu odopiera moţnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak oprávnená podá voči nemu ţalobu u vopred ňou vybraného rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu, ktorý sa nachádza v mieste sídla oprávnenej. Tým reálne dochádza k sťaţeniu prístupu spotrebiteľovi k spravodlivosti, lebo sa nemôţe domáhať moţnosti uskutočniť konanie na súde v mieste svojho bydliska tak, ako by tomu bolo v občianskom súdnom konaní. Predmetnou rozhodcovskou doloţkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými 2 6 ECdo 82/2014 stranami v neprospech spotrebiteľa (povinného), z ktorého dôvodu bola uţ v čase uzatvárania zmluvy neprijateľnou podmienkou a ako taká bola uţ od počiatku neplatná podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Neplatná rozhodcovská doloţka nemohla zaloţiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je vykonateľný exekučný titul. Ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto nevyhovel. Krajský súd v Prešove uznesením z
3. februára 2013 sp. zn. 7 CoE 27/2013 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Konštatoval, ţe súd prvého stupňa správne zisťoval, či poistná zmluva neobsahuje neprijateľnú podmienku. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doloţky exekučný súd nepreskúmaval vecnú správnosť označeného rozhodcovského rozsudku, len realizoval svoje oprávnenie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Aj podľa názoru odvolacieho súdu je predmetná rozhodcovská doloţka – z dôvodov uvedených uţ súdom prvého stupňa – neplatná. Neplatná rozhodcovská doloţka nemohla zaloţiť právomoc rozhodcovského súdu, preto označený rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný exekučný titul. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním, v ktorom ţiadala zrušiť rozhodnutia súdov oboch niţších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Tvrdila, ţe v danom prípade súdy rozhodli vo veci ktorá nepatrí do právomoci súdov (§ 237 písm. a/ O.s.p.) a ţe súdy jej odňali moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, ţe ju neprizvali ku konaniu, rozhodli bez nariadenia pojednávania, nerešpektovali jej právo vyjadriť sa k veci, dokazovaniu a rozhodujúcim otázkam, neprípustne vykonali kontrolu postupu rozhodcovského súdu, upreli jej právo na spravodlivé súdne konanie. Dovolanie odôvodnila tieţ tým, ţe v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas oprávnená, zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie treba odmietnuť. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká uţ bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania 3 6 ECdo 82/2014 podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 6 ECdo 59/2013, 6 ECdo 126/2013, 1 ECdo 119/2013, 2 ECdo 202/2013, 3 Cdo 122/2011, 3 Cdo 146/2011, 4 ECdo 22/2013, 5 ECdo 271/2013, 7 ECdo 33/
4. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotoţňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. uţ ďalšie dôvody neuvádza. Vzhľadom na to, ţe v danom prípade dovolanie podľa § 237 a 239 O.s.p. prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
5. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
6. apríla 2015 JUDr. Ivan Machyniak, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková