← Slovensko

o zaplatenie 3 198,25 € s prísl. (96 350,60 Sk)

Najvyšší súd 2 Cdo 62/2009 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu : S., so sídlom v L., zastúpený JUDr. J. Č., advokátkou v L., proti ţalovanej : MUDr. E. Š., bývajúca v L., zastúpená Mgr. I. F., PhD., advokátom v L., o zaplatenie 3 198,25 € s príslušenstvom (96 350,60 Sk), vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 10 C 152/2002, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z

  1. novembra 2008, sp. zn. 8 Co 237/2008, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Ţiline z
  2. novembra 2008, sp. zn. 8 Co 237/2008 a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z
  3. mája 2006, č.k. 10 C 152/2002-140 vyhovel ţalobe, ktorou sa ţalobca domáhal zaplatenia 96 350,60 Sk spolu so 17,6 % úrokom z omeškania zo sumy 96 350,60 Sk od
  4. júna 2001 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom dofaktúrovania ceny za dielo s poukazom na cenu určenú odhadom. Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Ţiline uznesením z
  5. októbra 2007, sp. zn. 8 Co 445/2006 zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie s tým, ţe okresný súd jednoznačne uvedie, aké bolo prekročenie ceny zo strany ţalobcu, pri percentuálnom údaji uvedie postup, akým k tomuto údaju dospel a či takéto prekročenie ceny diela je podstatným prekročením ceny alebo nie. Naviac určenie ceny diela konečnou faktúrou vyhodnotí aj s poukazom na čl. X. bod X. zmluvy, uzatvorenej medzi účastníkmi. 2 Cdo 62/2009 2 Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z
  6. mája 2008, č.k. 10 C 152/2002-246 ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 96 350,60 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania zo sumy 96 350,60 Sk od
  7. júna 2001 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 49 551,-- Sk na adresu advokátky JUDr. J. Č., do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobca a ţalovaná uzavreli dňa
  8. septembra 1998 zmluvu o výstavbe bytu č. 3/26/98, na základe ktorej ţalobca zabezpečil pre ţalovanú výstavbu bytu v polyfunkčnom bytovom dome s 26 bytovými jednotkami v L.. Podľa čl. X. ods. X. zmluvy o výstavbe bytu, celkové finančné vyrovnanie sa malo uskutočniť faktúrou vystavenou po ukončení diela po odpočítaní všetkých zálohových platieb a faktúr zo Š.. Ţalobca vyhotovil takúto faktúru dňa
  9. marca 2001 č. X. na sumu 96 350,60 Sk. Táto predstavovala rozdiel medzi skutočnými nákladmi výstavby bytu a zaplatenými zálohovými platbami zo strany ţalovanej. Súd povaţoval dohodnutú cenu za cenu určenú odhadom. Spornou časťou vyúčtovania boli tzv. indexy, v konečnej faktúre uvedené v čiastke 182 835,50 Sk, z ktorých síce časť na základe zálohových faktúr ţalovaná uhradila. K dohode o uznaní záväzku a spôsobe jeho splácania zo dňa
  10. marca 2001, v ktorej svojím podpisom ţalovaná uznala dlh voči ţalobcovi v sume 96 352,-- Sk a zaviazala sa uhradiť ho do
  11. júna 2001 súd uviedol, ţe nebolo v konaní preukázané, ţe by tento úkon ţalovaná uzavrela neslobodne, neurčito a neváţne. Táto dohoda o uznaní dlhu zvýhodňuje postavenie ţalobcu ako veriteľa, zabezpečuje uznaný záväzok. Súd mal za to, ţe ţalovaná suma predstavuje konečné vyúčtovanie ceny diela po jeho odovzdaní a ţalobca písomne upozorňoval na zvýšenie ceny diela (zálohovými faktúrami) hoci medzi účastníkmi jednoznačne nedošlo k dohode o zvýšení ceny diela. Nedošlo ani k podstatnému prekročeniu a ţalobca má právo na zaplatenie rozdielu v cene. Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Ţiline rozsudkom z
  12. novembra 2008, sp. zn. 8 Co 237/2008 zmenil rozsudok okresného súdu tak, ţe ţalobu zamietol. Ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovanej trovy konania v sume 90 763,-- Sk k rukám advokáta Mgr. I. F., PhD. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe podľa čl. X. bod X. zmluvy medzi účastníkmi bola cena dohodnutá na 1 269 020,-- Sk a v ďalších ustanoveniach zmluvy sa dohodli, ţe obstarávateľ stavby má právo zmeniť dohodnutú cenu diela, pokiaľ nastanú konkrétne skutočnosti ovplyvňujúce cenu diela. Podľa čl. X. ods. X. dohodnutá výška ceny za dielo je ovplyvnená priemerným nárastom cien stavebných prác, materiálov a výrobkov spotrebovaných v SR, vydávaným Štatistickým úradom SR za rok 1997 pre rok
  13. Účastníci sa dohodli, ţe zbytkový objem prác v roku 1999 alebo v ďalších rokoch bude 2 Cdo 62/2009 3 precenený indexmi ŠÚ k I. kvartálu roku 1998 v nových dohodnutých cenách. Faktúrou zo dňa
  14. marca 2001 č. X., splatnou
  15. apríla 2001 ţalobca vyúčtoval ţalovanej 96 350,60 Sk. Podľa čl. X. bod X. čistá cena bytu č. X. vrátane podielu nákladov na projekt stavby a inţiniersku činnosť vrátane DPH je 1 195 620,-- Sk. Podľa čl. IV bod 1 cena za byt vrátane spoločných priestorov a cena pomernej časti pozemku predstavovala 1 269 200,-- Sk. V cene podľa bodu X. sú zahrnuté všetky náklady spojené so zhotovením diela podľa čl. X. zmluvy. Podľa čl. X. bod X. doplnky tejto zmluvy môţu byť urobené len po dohode strán formou písomného dodatku k zmluve. Odvolací súd mal za to, ţe cena medzi účastníkmi bola dohodnutá na základe rozpočtu. Ţalobca mohol poţadovať zvýšenú cenu oproti cene určenej podľa rozpočtu iba za splnenia zákonom stanovených podmienok, ktoré však nesplnil. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca a ţiadal, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Má za to, ţe postupom súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom, keď nebol dodrţaný procesný postup v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. Podľa názoru ţalobcu odvolací súd nesprávne právne posúdil záväzkový vzťah medzi ţalobcom a ţalovanou ako zmluvu o dielo uzavretú vo vzťahu k cene bytu. Z obsahu čl. X. zmluvy o výstavbe bytu vyplýva, ţe cena bytu nebude konečná. Ďalej sa v čl. X. ods. X. zmluvy výslovne uvádza, ţe cena plnenia nad rámec dohodnutého predmetu zmluvy (nadštandardy) nie je zahrnutá v cene podľa čl. X. ods. X. zmluvy. Zmluvne dohodnuté právo ţalovanej rozšíriť predmet zmluvy na základe vlastnej poţiadavky v kaţdom prípade ovplyvňuje celkovú cenu bytu ţalovanej. V dôsledku uvedenej dohody medzi zmluvnými stranami cena bytu uvedená v čl. X. ods. X. nemohla byť dohodnutá ako cena pevná, ale ani podľa rozpočtu. Ďalej sa účastníci dohodli o práve obstarávateľa (ţalobcu) zmeniť cenu bytu, ak nastanú skutočnosti taxatívne v zmluve vymenované, čo jednoznačne vylučovalo dohodu účastníkov o cene predmetu zmluvy ako pevnej ceny. Súčasne uviedol, ţe odvolací súd Dohodu o uznaní dlhu a spôsobe splácania záväzku z
  16. marca 2001 nevyhodnotil inak ako súd prvého stupňa. Súd prvého stupňa posúdil Dohodu o uznaní dlhu ako platný právny úkon. Dovolateľ rovnako zastáva názor, že ide o platný právny úkon, žalovaná nepreukázala absenciu neslobodnej vôle (§ 37 Občianskeho zákonníka). Poukázal na to, ţe na platnosť Dohody o uznaní záväzku sa nevyţaduje kauza. Podľa názoru ţalobcu, ak by sa odvolací súd dôsledne zaoberal dôkazmi vykonanými súdom prvého stupňa, nebol by bez týchto špecifických skutočností a dôkazov vykonaných v tomto konaní automaticky prevzal právnu argumentáciu iného súdu, hoci vyššieho stupňa, týkajúcu sa inej, hoci skutkovo súvisiacej 2 Cdo 62/2009 4 veci a na tom základe zmenil právny záver vyslovený vo svojom prvšom rozhodnutí ako aj prvostupňové rozhodnutie. Zo ţiadneho dojednania zmluvy o výstavbe bytu v dome, ani z tvrdenia účastníkov nevyplýva prejav vôle určiť cenu obstaraného bytu v zmluve podľa rozpočtu. Je nepochybné, ţe úlohou zákonného ustanovenia § 635 OZ je ochrana objednávateľa pred svojvoľným zvyšovaním ceny diela zo strany zhotoviteľa. Toto ustanovenie však nemoţno podľa názoru ţalobcu aplikovať neobmedzene, teda aj v prípade, ak k zvýšeniu ceny dôjde na základe vlastnej poţiadavky objednávateľa rozšírením predmetu zmluvy (nadštandardy). Súd mal vec posúdiť podľa právnych predpisov platných v dobe uzavretia zmluvy

(1998)a v dobe odovzdania predmetu zmluvy
(200l), teda nie s prihliadnutím na úpravu spotrebiteľských zmlúv. Rozhodnutie odvolacieho súdu pokladá za nezákonné. Ţalovaná sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti 2 Cdo 62/2009 5 účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným). Pokiaľ ide o procesné vady podľa § 237 písm. a/, b/, c/, d/, e/, g/ O.s.p., ktoré dovolateľ v dovolaní nenamietal, tieto v dovolacom konaní nevyšli najavo. Pokiaľ ide o procesnú vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p., namietanú v dovolaní, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní pred odvolacím súdom skutočne došlo k odňatiu moţnosti účastníkov konať pred súdom. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Za odňatie moţnosti konať pred súdom povaţoval ţalobca nesprávny procesný postup súdu, resp. postup v rozpore s § 213 ods. 2 O.s.p. Podľa § 213 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od
  1. októbra 2008, ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Podľa názoru dovolacieho súdu odvolací súd dodrţal procesný postup podľa § 213 ods. 2 O.s.p. Námietky, ţe môţe ísť o cenu určenú podľa rozpočtu boli obsiahnuté v odvolaní ţalovanej (č.l. 259), ţalobca sa k tomuto odvolaniu písomne vyjadril podaním zo dňa
  2. júla 2008,
  3. októbra
  4. Pojednávania
  5. novembra 2008 pred odvolacím súdom sa zúčastnila právna zástupkyňa ţalobcu, kde bola podaná správa o priebehu konania, súd oboznámil obsah spisu a to najmä návrh na začatie konania, uznesenie krajského súdu (č.l. 221-226), rozsudok okresného súdu (č.l. 246-257), odvolanie ţalovanej (č.l. 259-261), vyjadrenie ţalobcu (č.l. 269-272) a jeho doplnenie (č.l. 279-280). Na pojednávaní zástupkyňa ţalovanej dala 2 Cdo 62/2009 6 do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR. Ako tieţ vyplýva zo zápisnice z tohto pojednávania predsedníčka senátu prečítala rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
  6. januára 2008, sp. zn. 1 Cdo 235/2006 (č.l. 262-265). Na to zástupkyňa ţalobcu uviedla, ţe názor vyslovený v rozsudku (t.j., ţe ide o cenu podľa rozpočtu) nie je moţné v tejto veci pouţiť. Z uvedeného vyplýva, ţe ţalobca mal moţnosť vyjadriť sa k príslušným ustanoveniam zákona týkajúcich sa ceny podľa rozpočtu, k odňatiu moţnosti konať pred súdom nedošlo. Odvolací súd tým, ţe zmenil prvostupňové rozhodnutie, neznemožnil účastníkovi realizáciu žiadneho jeho procesného práva priznaného mu procesnými predpismi a neporušil jeho právo na spravodlivý súdny proces a súdnu ochranu zabezpečenú okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listinou základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), ako aj jednotlivými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Dovolací súd ďalej skúmal, či v konaní nedošlo k tzv. inej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. O takú vadu ide tieţ v prípade nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu (viď R 111/1998). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu došlo v danom konaní k procesnej nesprávnosti vykazujúcej znaky tejto vady. Aj odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musí mať náleţitosti uvedené v § 157 ods. 3 O.s.p. (§ 211 O.s.p.). Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. O nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje, alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku. Pre rozsudok odvolacieho súdu platí so zreteľom na § 211 O.s.p. primerane ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozsudku vykladá opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť záverečného úsudku súdu, vyjadreného vo výroku. Aj odvolací súd musí v odôvodnení rozsudku uviesť, ktoré skutočnosti mal za preukázané a z akých dôvodov z nich vyvodil závery koncentrované vo výroku. Odôvodnenie musí byť úplné 2 Cdo 62/2009 7 v zmysle, ţe sa vyporiada so všetkými otázkami riešenými v odvolacom konaní a musí byť v súlade s výrokom. Dovolací súd je toho názoru, ţe odvolací súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, ţe ţalobu zamietol. V predmetnom konaní súd prvého stupňa ţalobe vyhovel a zaujal stanovisko, ţe sa jedná o cenu stanovenú odhadom. K dohode o uznaní záväzku a spôsobe jeho splácania zo dňa
  7. marca 2001, v ktorej svojím podpisom ţalovaná uznala dlh voči ţalobcovi v sume 96 352,-- Sk a zaviazala sa uhradiť ho do
  8. júna 2001 súd uviedol, ţe nebolo v konaní preukázané, ţe by tento úkon bola ţalovaná uzavrela neslobodne, neurčito a neváţne. Táto dohoda o uznaní dlhu zvýhodňuje postavenie ţalobcu ako veriteľa, zabezpečuje uznaný záväzok. Odvolací súd na rozdiel od prvostupňového súdu dospel k inému záveru o dôvodnosti uplatňovaného nároku na zaplatenie sumy 96 350,60 Sk (cenu pokladal za cenu určenú podľa rozpočtu) bez toho, aby dostatočne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pokiaľ ide o Dohodu o uznaní dlhu. Z uvedeného dôvodu je rozsudok odvolacieho súdu nepreskúmateľný. Z dôvodov vyššie uvedených dovolací súd uzatvára, ţe v konaní pred odvolacím súdom došlo k procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na dôvod zrušenia rozhodnutia odvolacieho súdu nezaoberal sa dovolací súd ďalšími dôvodmi, z ktorých ţalobca vyvodzoval opodstatnenosť jeho opravného prostriedku. Neriešil preto ani otázku opodstatnenosti dovolacej námietky, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). 2 Cdo 62/2009 8 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  9. júna 2010 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.