o náhradu škody

Najvyšší súd 6 MCdo 43/2012 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne I.. J. A., bývajúcej v B. 346, zastúpenej J.. D. P., advokátom so sídlom v B R., P. 5, proti ţalovaným 1/ E. S., S.. s r. o., so sídlom v B R., P. 25, I.: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou D. & P., s. r. o., so sídlom v B R., M. N. 45, v mene ktorej koná ako konateľ advokát J.. Š. D., 2/ G. S. P., a.s., so sídlom v B R., L. C. 3/A, I.: X. a 3/ I.. J. Ď., bývajúcemu v B R., S. 51, I.: X., zastúpenému J.. E. J., advokátom so sídlom v B R., N.. S. 14, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 9 C 228/2009, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z

1. septembra 2011 sp. zn. 2 Co 205/2011 rozhodol t a k t o : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
2. septembra 2011 sp. zn. 2 Co 205/2011 vo výrokoch o povinnosti ţalobkyne zaplatiť ţalovanej 1/ náhradu trov konania 361,69 EUR a zaplatiť jej náhradu trov odvolacieho konania 72,98 EUR a vo výroku o povinnosti ţalovaného 3/ zaplatiť ţalobkyni náhradu trov konania 339,23 EUR z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Ţalobou podanou na Okresnom súde Bratislava I dňa
4. 2009 si ţalobkyňa uplatnila voči ţalovaným nárok na náhradu škody na zdraví, ku ktorej došlo dňa
6. 2008 na čerpacej stanici pohonných hmôt X. na V., keď sa pôsobením silného vetra uvoľnil nedostatočne zabezpečený stojan na čerpanie pohonných hmôt a pritlačil ju o jej vozidlo. Náhradu škody ţiadala priznať vo forme náhrady za stratu na zárobku vo výške 1 869,64 Eur a vo forme bolestného vo výške 2 305 EUR, a to voči ţalovanej 1/ ako 6 MCdo 43/2012 -2- vlastníkovi čerpacej stanice, voči ţalovanému 3/ ako jej prevádzkovateľovi a voči ţalovanej 2/ ako poisťovateľovi ţalovaného 3/. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“) uznesením z
7. apríla 2011 č. k. 9 C 228/2009-85 konanie o uplatnených nárokoch z dôvodu späťvzatia ţaloby zastavil. Zároveň rozhodol, ţe ţalovaná 2/ je povinná zaplatiť ţalobkyni náhradu trov konania 1 290,02 EUR do troch dní od právoplatnosti uznesenia, a ţe ţalovaným 1/ a 3/ sa náhrada trov konania nepriznáva. Priznanie náhrady trov konania ţalobkyni odôvodnil ustanovením § 146 ods. 2 veta druhá O. s. p. poukazujúc na to, ţe k späťvzatiu dôvodne podanej ţaloby došlo pre správanie ţalovanej 2/, ktorá po jej podaní v podstatnom rozsahu uspokojila uplatnené nároky. Výrok o nepriznaní náhrady trov konania ţalovaným 1/ a 3/ odôvodnil tým, ţe ţaloba bola podaná dôvodne, pričom pasívnu legitimáciu týchto ţalovaných bolo moţné jednoznačne preukázať iba v súdnom konaní. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie ţalovaných uznesením z
8. septembra 2011 sp. zn. 2 Co 205/2011 uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch o trovách konania zmenil tak, ţe I. ţalovanému 3/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni náhradu trov konania (prvostupňového) 339,23 EUR a náhradu trov odvolacieho konania 72,98 EUR na účet jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti uznesenia, II. ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanej 1/ náhradu trov konania (prvostupňového) 361,69 EUR a náhradu trov odvolacieho konania 72,98 EUR do troch dní od právoplatnosti uznesenia, a III. ţalovanej 2/ náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe pre správanie ţalovaného 3/, za ktorého po podaní ţaloby poskytla ţalované plnenie (jeho podstatnú časť) ţalovaná 2/, bola dôvodne podaná ţaloba vzatá späť, preto tomuto ţalovanému vznikla v zmysle § 146 ods. 2 veta druhá O. s. p. povinnosť uhradiť trovy konania ţalobkyni. Vo vzťahu k ţalovanej 1/ a ţalovanej 2/ však ţalobkyňa zavinila, ţe konanie muselo byť zastavené, preto jej v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. vznikla povinnosť uhradiť týmto ţalovaným ich trovy. Povinnosť náhrady trov bola ţalobkyni uloţená len voči ţalovanej 1/, pretoţe ţalovaná 2/ si ich náhradu neuplatnila. Na základe podnetu ţalobkyne podal proti označenému uzneseniu krajského súdu v časti výrokov, ktorými bola ţalovanému 3/ uloţená povinnosť zaplatiť ţalobkyni náhradu trov prvostupňového konania, a ktorými bola ţalobkyni uloţená povinnosť zaplatiť ţalovanej 6 MCdo 43/2012 -3- 1/ náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania, mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol uznesenie krajského súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Mimoriadne dovolanie odôvodnil tzv. inou vadou konania a nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom. Inú vadu konania videl v tom, ţe pri rozhodovaní o povinnosti ţalovaného 3/ zaplatiť náhradu trov konania ţalobkyni odvolací súd nesprávne nezapočítal do týchto trov aj odmenu jej právneho zástupcu za rokovanie s ňou v dňoch
10. 2010,
12. 2010 a
14. 2011, hoci listinné dôkazy o týchto rokovaniach sa v spise nachádzali. Za nesprávne právne posúdenie veci označil mechanickú aplikáciu § 146 ods. 2 O. s. p. pri rozhodnutí o povinnosti ţalobkyne zaplatiť náhradu trov konania ţalovanej 1/. Uviedol, ţe spravodlivé rozhodnutie o trovách so zreteľom na konkrétne okolnosti vyţadovalo pouţitie § 150 ods. 1 O. s. p. V súvislosti s tým poukazoval na to, ţe ţalobkyňa utrpela váţne poškodenie zdravia na čerpacej stanici, ktorej vlastníkom bola ţalovaná 1/ a prevádzkovateľom bol ţalovaný 3/, pričom pred podaním ţaloby nemala moţnosť zistiť, aké právne vzťahy boli medzi týmito subjektmi. Nemohla teda bez pochybností ustáliť ich pasívnu legitimáciu. Ţalobkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, ţe sa stotoţňuje s jeho obsahom. Ţalovaná 1/ vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu navrhla tento opravný prostriedok ako neopodstatnený zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O. s. p.) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O. s. p.) na základe podnetu ţalobkyne (§ 243e ods. 1 a 2 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243a ods. 3 O. s. p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je opodstatnené. Odvolací súd v rámci rozhodovania o povinnosti ţalovaného 3/ zaplatiť ţalobkyni náhradu trov prvostupňového konania nepriznal ţalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia za rokovanie jej advokáta s ňou v dňoch
16. 2012,
18. 2010 (správne
20. 2010) a
22. 2011 s odôvodnením, ţe uskutočnenie týchto rokovaní nepreukázala. Z obsahu spisu je však zrejmé, ţe jeho súčasťou (i keď nezaţurnalizovanou) sú listiny – potvrdenia 6 MCdo 43/2012 -4- o rokovaniach v uvedených dňoch podpísané ţalobkyňou a jej právnym zástupcom. Tým, ţe odvolací súd na tieto listiny (ich obsah) neprihliadol a nijako sa nimi nezaoberal, zaťaţil konanie pred ním tzv. inou vadou zakladajúcou dôvodnosť mimoriadneho dovolania v tejto časti. Mimoriadne dovolanie bolo dôvodné aj v časti výrokov odvolacieho súdu o povinnosti ţalobkyne zaplatiť ţalovanej 1/ náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Zásada spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov vyplývajúca z § 1 O. s. p. je premietnutím základného práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 48 aţ 50 Ústavy Slovenskej republiky do občianskeho súdneho konania. V rámci procesného inštitútu trov konania je naplnením tejto zásady ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p. Táto právna norma umoţňuje náhradu trov konania výnimočne nepriznať, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Ide o také okolnosti, pri ktorých by sa povinnosť nahradiť trovy konania, stanovená podľa § 142, § 143, § 146 ods. 2, § 147 alebo § 148, javila ako neprimeraná tvrdosť. Dovolací súd sa stotoţňuje s názorom generálneho prokurátora, ţe konkrétne okolnosti v danej veci umoţňovali aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. pri rozhodovaní o trovách konania, a teda ich nepriznanie ţalovanej 1/. Takouto okolnosťou bol predovšetkým účastníkmi nespochybnený spôsob vzniku škody na zdraví ţalobkyne, ku ktorej došlo v prevádzke čerpacej stanice súčasťou jej zariadenia. Za situácie, keď moţno dôvodne predpokladať, ţe ţalobkyňa nemohla poznať obsah právnych vzťahov medzi vlastníkom čerpacej stanice a jej prevádzkovateľom (nikto z účastníkov netvrdil opak), bol jej postup, pokiaľ za ţalovaných označila oba tieto subjekty, štandardný, obvyklý a súladný so zásadou vigilantibus scripta sunt (nech si kaţdý stráţi svoje práva). Ďalšou okolnosťou odôvodňujúcou nepriznanie náhrady trov konania ţalovanej 1/, bez ohľadu na obsah právnych vzťahov medzi ňou ako vlastníkom čerpacej stanice a jej prevádzkovateľom, bola samotná zloţitosť otázky pasívnej legitimácie, teda otázky splnenia predpokladov zodpovednosti za škodu konkrétneho subjektu, ktorá vzhľadom na spôsob vzniku škody vyţadovala zistenie (prípadne aj znalecky) a posúdenie potrebných skutočností (faktov), a ku ktorej by sa súd mohol vyjadriť aţ v rozhodnutí vo veci samej. Vzhľadom na späťvzatie ţaloby a zastavenie konania z dôvodu, ţe ţalovaná 2/ ako poistiteľ ţalovaného 3/ uspokojila nároky ţalobkyne, neexistuje o tejto otázke autoritatívne rozhodnutie súdu. Nejestvuje teda ani jednoznačná 6 MCdo 43/2012 -5- odpoveď na otázku, či pasívna legitimácia ţalovanej 1/ bola vylúčená. Pokiaľ odvolací súd na tieto okolnosti neprihliadol, ale na rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi ţalobkyňou a ţalovanou 1/ len mechanicky aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p., bolo jeho rozhodnutie neprimerane tvrdé, a teda ním uskutočnené právne posúdenie veci nebolo správne. So zreteľom na uvedené dovolací súd podľa § 243b ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. uznesenie krajského súdu v mimoriadnym dovolaním napadnutých výrokoch zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
23. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
24. apríla 2014 JUDr. Rudolf Čirč, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková