1 O.s.p. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka, ktorého prípustnosť a dôvodnosť odvodzovala z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. a § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Namietala nepresnosť a nedôslednosť v postupe súdov. Poukázala na to, že ako navrhovateľka žiadala vykonanie dokazovania prostredníctvom znaleckej organizácie – ústavu, pričom navrhovala dva ústavy. Poznamenala, že prvostupňový súd sa zaoberal len jedným ústavom ňou navrhnutým a nijako nehodnotil jej požiadavku o dokazovanie „príčiny úkazu“, ktorý bol dôvodom uplatneného návrhu na určenie povinnosti odporcom zdržať sa zásahov do jej vlastníckeho práva. Uviedla, že pokiaľ mal odvolací súd za to, že jej návrh na obnovu konanie je nezmyselný a v dôsledku toho nezrozumiteľný, mal byť odstránený postupom prvostupňového súdu podľa § 43 O.s.p. Namietala, že odvolací súd 3 2 Cdo 1210/2015 sa vo svojom rozhodnutí obmedzil iba na osvojenie si dôvodov uvádzaných prvostupňovým súdom (len jednou vetou reagoval na dôvody odvolania), namietané skutočnosti nechal bez povšimnutia, došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu, v dôsledku čoho jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Navrhla, aby dovolací súd zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odporcovia 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhli, aby dovolací súd dovolanie navrhovateľky v celom rozsahu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho konania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. V zmysle ustanovenia § 239 ods. 1 O.s.p., dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu ak: a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/], na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu dovolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky. Dovolanie navrhovateľky smeruje proti uzneseniu, ktoré nevykazuje znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné v zmysle § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. 4 2 Cdo 1210/2015 Dovolanie navrhovateľky by vzhľadom na to mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté uznesenie, došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či v konaní nedošlo k vade tejto povahy, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade vymenovanej v § 237 ods. 1 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k niektorej z týchto vád, ale len jednoznačné zistenie, že v konaní skutočne došlo k procesnej vade tejto povahy. Navrhovateľka procesné vady v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdila a existencia týchto vád ani nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z uvedených ustanovení nevyplýva. S prihliadnutím na dovolacie námietky sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie, či konanie nie je zaťažené vadou v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesne vadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania (napr. oprávnenia zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod.). Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka namietanú procesnú vadu vyvodzuje z toho, že pokiaľ mal odvolací súd za to, že jej návrh na obnovu konania je nezmyselný a v dôsledku toho nepreskúmateľný, mal byť odstránený postupom prvostupňového súdu a taktiež z toho, že súdy neakceptovali jej argumentáciu týkajúcu sa včasnosti podania návrhu 5 2 Cdo 1210/2015 na povolenie obnovy konania v prejednávanej veci a neuznali, že o rozhodujúcich skutočnostiach sa dozvedela až na základe informácie centra právnej pomoci 29. júla 2011. Právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania ak a/ sú tu skutočnosti rozhodnutia, alebo dôkazy bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b/ možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c/ bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, d/ Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu, alebo konaním, ktoré mu predchádzalo boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníkom konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením, e/ je v rozpore s rozhodnutím súdneho dvora Európskych spoločenstiev, alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, f/ možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného prepisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie (§ 228 ods. 1 O.s.p.). Návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha (§ 228 ods. 3 O.s.p). Ak návrh na obnovu konania neobsahuje uvedené náležitosti, resp. sú uvedené nesprávne, ide o neúplne alebo nesprávne podanie, ktorého vadnosť treba súdom odstrániť. Neúplnosť návrhu na obnovu konania, ako odstrániteľný nedostatok podmienky konania sa súd musí pokúsiť odstrániť v súčinnosti s navrhovateľom a preto povinnosťou súdu je poskytnúť navrhovateľovi potrebné poučenie (§ 5 O.s.p.) a viesť ho spôsobom uvedeným v § 43 ods. 1 O.s.p. k takej formulácii návrhu na obnovu konania, ktorá by zodpovedala právnym predpisom a záujmom, o ochranu ktorých navrhovateľ žiada. Za nedostatok návrhu na obnovu konania sa považuje napríklad neoznačenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, neuvedenie dôvodov obnovy konania, neuvedenie, čoho sa navrhovateľ domáha a pod. Pri rozhodovaní podľa uvedených procesných ustanovení súd môže posudzovať len splnenie formálnych náležitostí podania. Nemôže posudzovať dôvodnosť návrhu na obnovu konania. 6 2 Cdo 1210/2015 V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že súd prvého stupňa nepovažoval návrh navrhovateľky na obnovu konania za neúplný. Navrhovateľka náležite špecifikovala dôvod obnovy konania v predmetnej veci v zmysle § 228 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a súd prvého stupňa následne rozhodol vo veci uznesením zo 7. februára 2013 č.k. 2 C 173/2011-56, ktorým návrh navrhovateľky na obnovu konania zamietol. K námietke dovolateľky týkajúcej sa neakceptovania jej argumentácie o včasnosti podania návrhu na povolenie obnovy konania v prejednávanej veci, dovolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvého stupňa z 26. marca 2010 č.k. 10 C 193/2003-340
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z
2 O.s.p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv navrhovateľky. Pokiaľ dovolateľka namieta, že prvostupňový súd a odvolací súd mali jej návrhu vyhovieť a obnovu konania povoliť, lebo v pôvodnom konaní neboli vykonané ňou označené dôkazy, dovolací súd uvádza, že postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky účastníkom navrhované dôkazy, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., lebo týmto postupom sa účastníkovi neodníma možnosť pred súdom konať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999). Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov, ktoré žalobkyňa v dovolaní namieta, nie je vadou konania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. (viď tiež napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010 a 2 Cdo 29/2011). Je potrebné uviesť, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávnosti procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000). 9 2 Cdo 1210/2015 Obsah dovolacích námietok smeroval tiež k spochybneniu správnosti právneho posúdenia veci konajúcimi súdmi podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
ustanovením § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 112/2001 zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantným dovolacím dôvodom, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov však nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. lebo (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdom účastníkovi konania neznemožní realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn. 3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4 Cdo 68/2011, sp. zn. 5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011 a sp. zn. 7 Cdo 26/2010). Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania navrhovateľky nevyplýva z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. ani z § 237 ods. 1 O.s.p. Dovolanie preto odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
1 písm. c/ O.s.p. bez toho, aby skúmal opodstatnenosť dovolateľkou uplatnených dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní boli procesne úspešní odporcovia 1/ a 2/ a vzniklo im právo na náhradu trov dovolacieho konania proti navrhovateľke, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p.
1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Odporcovia 1/ a 2/ v dovolacom konaní nepodali návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho 10 2 Cdo 1210/2015 konania, preto im dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. marca 2016 JUDr. Viera P e t r í k o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.