Obsah (12)

§ 138§ 40§ 29§ 250b§ 125§ 126§ 32§ 33§ 46§ 250j§ 11§ 16

Najvyšší súd 4Sžo/6/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr.

§ 138ods.

6 zákona o štátnej sluţbe, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 22880-1/2007-OÚ zo dňa 10.septembra 2007 o odvolaní ţalobcu zo štátnozamestnaneckého pomeru v stálej štátnej sluţbe vo funkcii hlavný radca, ku dňu 10. septembra 2007

§ 40ods.

2 písm. a/ zákona č. 312/ 2001 Z. z. o štátnej sluţbe v znení platnom v čase rozhodnutia (ďalej len „ zákon o štátnej sluţbe“) Krajský súd zároveň rozhodol tak, ţe ţalobcovi nepriznal náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. 2. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, ţe krajský súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu ţalovaného sa stotoţnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Povaţoval ich za skutkovo správne a v súlade so zákonom. 2.1.

názoru krajského súdu argumentácia ţalobcu,

ktorej ţalovaný pri aplikácii § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej sluţbe mu mal ponúknuť iné voľné štátnozamestnanecké miesto a ţiadať ho o súhlas na trvalé preloţenie

§ 29ods.

5 zákona o štátnej sluţbe nie je dôvodná. Aj trvalé preloţenie

§ 29ods.

5 zákona o štátnej sluţbe, o ktoré sa ţalobca uchádzal, predpokladá, ţe daný sluţobný úrad prípadne iný sluţobný úrad v príslušnom rezorte má voľné štátnozamestnanecké miesto, na ktoré je moţné štátneho zamestnanca preloţiť. Z vyjadrenia ţalovaného však jednoznačne vyplynulo, ţe všetky voľné štátnozamestnanecké miesta v rezorte ţalovaný dlhodobo obsadzuje výberovým konaním a tento spôsob obsadzovania miest je plne v jeho kompetencii a ţalobca má právo sa výberového konania zúčastniť. Krajský súd povaţoval postup ţalovaného za súladný s § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej sluţbe. 2.2. Krajský súd sa nestotoţnil ani s názorom ţalobcu, ţe došlo k takým procesným pochybeniam, ktoré by zakladali nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, keď sa nemohol vyjadriť k podkladom rozhodnutia z 10. septembra 2007, keďţe

krajského súdu túto moţnosť mal a aj ju vyuţil v odvolacom konaní pred poradnou odvolacou komisiou a v ktorej boli všetky jeho námietky voči rozhodnutiu z 10. septembra 2007 vypočuté a vyhodnotené. Krajský súd zároveň

§ 250bods.

1 a § 250h ods. 1 OSP 3 4Sţo/6/2010 nemohol prihliadnuť na námietky ţalobcu vznesené po dvojmesačnej lehote a ktoré sa týkali tvrdenia ţalovaného, ţe vedúci sluţobného úradu nemal oprávnenie vykonať organizačné opatrenie k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta zastávaného ţalobcom. Krajský súd sa stotoţnil s tvrdením ţalovaného, ţe pokiaľ obsadzuje voľné štátnozamestnanecké miesta výberovým konaním, nemohol ţalobcovi ponúknuť iné voľné štátnozamestnanecké miesto a preto bol daný dôvod na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru a to aj s prihliadnutím na príkaz ministra zdravotníctva Slovenskej republiky č. 1/2007 a opatrenie vedúceho sluţobného úradu ţalovaného č. 5/2007, ktoré boli vydané v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 856/2006 z

1. októbra
2. 2.3.Krajský súd konštatoval, ţe hoci ţalovaný nedal v napadnutom rozhodnutí celkom vyčerpávajúcu odpoveď na jednotlivé ţalobcove odvolacie dôvody, je z odôvodnenia zrejmé, prečo sluţobný postupoval tak, ako postupoval, z akého skutkového stavu vychádzal, ktoré právne normy aplikoval a ako uvaţoval o ich aplikácii.
3. Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal ţalobca. Ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Dôvodnosť odvolania odvodzoval ţalobca v zmysle § 250ja ods. 3 OSP z toho, ţe postup ţalovaného je v rozpore s zákonom o štátnej sluţbe a Ústavou Slovenskej republiky. Je toho názoru, ţe súd sa dostatočne nevysporiadal s vecou a jeho argumentmi a vyvodil aj nesprávne závery. Je nelogické, aby úrad vypisoval výberové konania a zároveň prepúšťal zamestnancov a ak neboli dodrţané procesné postupy a podmienky prvostupňového konania, tieto nemôţu byť zhojené ani v odvolacom konaní. Súd sa taktieţ nezaoberal jeho diskrimináciou, prečo bolo zrušené práve jeho miesto a ţe ţalovaný nepostupoval v súlade s § 29 a § 35 zákona o štátnej sluţbe a neuviedol v čom sa zmenil opis činností pri ostatných štátnozamestnaneckých miestach pri zrušení jeho miesta.
4. Ţalovaný navrhoval odvolanie zamietnuť a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Navrhol preskúmať včasnosť podaného odvolania ţalobcom. Poukázal na svoje vyjadrenia vo veci podané
5. marca 2008 ako aj
6. marca 2010 a
7. apríla 2010 a uviedol, ţe pri zniţovaní počtu zamestnancov vychádzal z uznesenia Vlády SR č. 856 z
8. októbra 2006 a úlohy B.
9. uznesenia Vlády SR č. 1058 z
10. decembra 2006 a z gremiálnej porady ministra zdravotníctva Slovenskej republiky č. 37/GP z
11. januára 2007 a schváleného akčného plánu zníţenia počtu zamestnancov. Stotoţnil sa v celom rozsahu s dôvodmi 4 4Sţo/6/2010 uvedenými v napadnutom rozsudku krajského súdu. Nesúhlasil s dôvodmi uvedenými v odvolaní ţalobcu.
12. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

ust. 246c ods. 1 OSP v spojení s ust. § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c OSP v spojení s §§ 211 a nasl. OSP v medziach relevantných dôvodov podaného odvolania vzťahujúcich sa k preskúmavanému rozhodnutiu a po ústnom pojednávaní a vypočutí účastníkov dospel k názoru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné. 6.

§ 40ods.

2 písm. a/, ods. 4 zákona o štátnej sluţbe, účinného v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu, v stálej štátnej sluţbe alebo v dočasnej štátnej sluţbe sluţobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním z dôvodu zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta, ak štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým preloţením

§ 29ods.

5 alebo sluţobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým konaním. Štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom uvedeným v rozhodnutí, najskôr však dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní.

§ 29ods.

5 zákona o štátnej sluţbe štátneho zamestnanca moţno na základe jeho písomného súhlasu trvale preloţiť na vykonávanie štátnej sluţby

1. a)v tom istom sluţobnom úrade do iného odboru štátnej sluţby,
2. b)do iného sluţobného úradu toho istého odboru štátnej sluţby,
3. c)do iného sluţobného úradu iného odboru štátnej sluţby,
4. d)v tom istom odbore štátnej sluţby toho istého sluţobného úradu, ak sa zmení opis činností štátnozamestnaneckého miesta, alebo
5. e)v tom istom odbore štátnej sluţby toho istého sluţobného úradu, ak sa zmení pravidelné miesto výkonu štátnej sluţby.

§ 125ods.

1 zákona o štátnej sluţbe konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Na konanie

odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ďalej len „Správny poriadok“), ak tento zákon neustanovuje inak. 5 4Sţo/6/2010

§ 126

zákona o štátnej sluţbe orgánom príslušným na konanie a rozhodovanie v prvom stupni je vedúci úradu vo veciach vymenovania do štátnej sluţby a vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, zmeny štátnozamestnaneckého pomeru a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

§ 138ods.

1 zákona o štátnej sluţbe odvolacím orgánom je vedúci úradu, ktorý rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie.

§ 32

správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

§ 33ods.

2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania moţnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Náleţitosti rozhodnutia vyplývajú z ustanovenia § 46 a 47 správneho poriadku.

názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem a ich rozhodnutia nemoţno povaţovať za skutkovo podloţené a v súlade so zákonom. Súd prvého stupňa preto nerozhodol v danej veci vecne správne, keď ţalobu ako nedôvodnú zamietol.

1. Odvolací súd z predloţeného spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis ţalovaného a prvostupňového správneho orgánu, v rozsahu, v akom bol ţalovaným súdu predloţený, v danej veci zistil, ţe vedúci sluţobného úradu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky rozhodnutím č. 22880-1/2007-OÚ zo dňa
2. septembra 2007

§ 40ods.

2 písm. a/ zákona o štátnej sluţbe skončil so ţalobcom štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca v stálej štátnej sluţbe vo funkcii hlavný štátny radca s miestom výkonu štátnej sluţby Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ku dňu

1. septembra
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie ţalobca, v ktorom namietal zákonnosť postupu správneho orgánu prvého stupňa, ktorý bol v rozpore s § 40 ods. 2 písm. a/ v spojení 6 4Sţo/6/2010 s § 29 ods. 5 zákona o štátnej sluţbe, tvrdiac, ţe sluţobný úrad mu neponúkol voľné štátnozamestnanecké miesto, pričom Ministerstvo zdravotníctva SR evidovalo viacero neobsadených štátnozamestnaneckých miest. Vedúci sluţobného úradu ţalovaného, ako druhostupňový správny orgán preskúmavaným rozhodnutí

§ 138ods.

6 zákona o štátnej sluţbe odvolanie ţalobcu zamietol a svoje predchádzajúce rozhodnutie z

1. septembra 2007 potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia ţalovaného vyplýva, ţe ţalovaný po preskúmaní napadnutého prvostupňového rozhodnutia a súčasne na základe stanoviska odvolacej poradnej komisie dospel k názoru, ţe sluţobný úrad v danej veci postupoval skutkovo správne a v intenciách zákona o štátnej sluţbe. Konštatoval, ţe ţalobcovi bolo dňa
2. septembra 2007 doručené skončenie štátnozamestnaneckého pomeru a oznámenie o výške a zloţení funkčného platu a bol oboznámený o tom, ţe ţalovaný má voľné iba miesta, ktoré sa obsadzujú výberovým konaním a preto ho nemôţe ďalej zamestnávať.
3. Zákonným predpokladom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru

§ 40ods.

2 písm. a/ zákona o štátnej sluţbe je zrušenie štátnozamestnaneckého miesta zamestnanca. Zrušenie štátnozamestnaneckého miesta ţalobcu bolo preukázané 9. Ďalšou podmienkou skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním

§ 40ods.

2 písm. a/ zákona o štátnej sluţbe je preukázanie nasledovných skutočností: - ţe štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preloţením

§ 29ods.

5 zákona o štátnej sluţbe, alebo - ţe sluţobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto alebo - ţe voľné štátnozamestnanecké miesto sa obsadzuje výberovým konaním. Ide o hmotnoprávne podmienky platného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním zo strany zamestnávateľa. Ich splnenie musí preukázať zamestnávateľ v riadnom procesnom postupe, na ktorý sa vzťahoval v konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru správny poriadok. Rozhodnutie musí tieţ obsahovať náleţitosti

§ 46a § 47 správneho poriadku.

10. Podstatou odvolania ţalobcu proti rozhodnutiu z 10.9.2007 bolo to, ţe nemal príleţitosť vyjadriť sa k moţnostiam preloţenia

§ 29ods.

5 zákona a postupom vedúceho 7 4Sţo/6/2010 sluţobného úradu mu bolo odňaté právo pokračovať v štátnej sluţbe v inom sluţobnom úrade, alebo inom odbore štátnej sluţby. Hoci jeho štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené k 31.8.2007, nemal moţnosť vyjadriť sa k veci a po nástupe z dlhodobej práceneschopnosti 10.9.2007 mu bolo len doručené odvolanie zo štátnozamestnaneckého pomeru. Rozhodnutie ţalovaného sa uvedenými dôvodmi odvolania ţalobcu nezaoberá a zo spisovej dokumentácie ani nevyplýva, ţe by sa bol ţalovaný vrátane konania na prvom stupni zaoberal otázkou moţnosti preloţenia ţalobcu

§ 29ods.

5 zákona. Ţalovaný nepreukázal , ţe ţalobca nesúhlasil pred doručením rozhodnutia s trvalým preloţením na iné štátnozamestnanecké miesto. Z obsahu zápisnice pred odvolacou poradnou komisiou vyplýva, ţe ţalobca vyslovil súhlas s trvalým preloţením na výkon štátnej sluţby v zmysle § 29 ods. 5 zákona a tieţ ţiadal, aby pred vydaním rozhodnutia sa mohol oboznámiť s podkladmi. Obsah zápisnice z rokovania odvolacej poradnej komisie na toto vyjadrenie ţalobcu nereaguje. Odvolací súd sa preto nestotoţňuje s názorom krajského súdu, ţe v konaní o odvolaní boli zhojené vady prvostupňového konania spočívajúce v tom, ţe ţalobca nemal moţnosť sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia o odvolaní zo štátnozamestnaneckého pomeru a vyjadriť sa k veci z hľadiska ochoty prejsť na iné štátnozamestnanecké miesto. Samotná účasť ţalobcu na rokovaní odvolacej poradnej komisie uvedené vady nemohla odstrániť. Neuniklo pritom pozornosti odvolacieho súdu, ţe členmi odvolacej poradnej komisie boli dve osoby (z počtu 3 osôb) rovnakého mena a priezviska, ako sú uvedené v zozname zamestnancov na systemizovaných miestach v legislatívno- právnej sekcii ministerstva, v ktorej bolo zrušené miesto ţalobcu a u ktorých mohla vzniknúť pochybnosť o ich nezaiteresovanosti na výsledku konania vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. V postupe ţalovaného pri ustanovení odvolacej poradnej komisie nebol

názoru odvolacieho súdu zachovaný princíp spravodlivého procesu.

1. Odvolací súd dospel k záveru, ţe je relevantná poţiadavka ţalobcu na zistenie a preukázanie takých skutočností, ktoré vylučujú aplikáciu §
2. ods. 5 zákona, t. j. moţnosť jeho trvalého preloţenia, keďţe sám s takým preloţením súhlasil. Také dôkazy v konaní nielenţe neboli preukázané, ale príslušný orgán rozhodujúci vo veci sa touto moţnosťou preukazateľne ani nezaoberal, a to ani v rozhodnutí o odvolaní ţalobcu. Tvrdenie, prednesené 8 4Sţo/6/2010 v súdom konaní, ţe ţalovaný nemal voľné štátnozamestnanecké miesta nevyčerpáva celý predmet úpravy danej uvedeným ustanovením zákona. Z logického a aj z gramatického výkladu ust. § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej sluţbe jednoznačne vyplýva zákonodarcom sledovaný cieľ, ţe zamestnávateľ musí so zamestnancom, s ktorým chce skončiť štátnozamestnanecký pomer, viesť aktívny dialóg o jeho ďalšom moţnom zotrvaní v štátnozamestnaneckom pomere. V prvom rade musí zamestnanca vyzvať, či je alebo nie je ochotný prejsť na iné pre neho vhodné miesto výkonu štátnej sluţby, čo sa v danom prípade nestalo. Odvolací súd v danej veci dospel k záveru, ţe zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu nie je preukázané, ţe by sa so ţalobcom pred doručením rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru viedol dialóg o moţnosti alebo nemoţnosti jeho preloţenia na iné voľné štátnozamestnanecké miesto v zmysle podmienok ustanovených v § 29 ods. 5 zákona o štátnej sluţbe.
3. Pokiaľ ide samotný dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru uvedeného v rozhodnutí ţalovaného, t. j. ţe „voľné pracovné miesto sa obsadzuje výberovým konaním“, z predloţenej dokumentácie vyplýva, ţe v sekcii legislatívno- právnej ( v ktorej bolo zrušené systemizované štátnozametnanecké miesto obsadené ţalobcom) bolo voľné jedno štátnozamestnanecké miesto. Z dokumentácie ani z rozhodnutia však nevyplýva jednoznačne samotný fakt, aké konkrétne voľné štátnozamestnanecké miesto sa v konkrétnom čase rozhodnutia „obsadzuje“ výberovým konaním (nebol uvedený termín vypísania výberového konania, podmienky výberového konania, poţiadavky na uchádzačov). Nestačí, ţe zamestnávateľ oznámi zamestnancovi s ktorým chce skončiť štátnozamestnanecký pomer

§ 40ods.

2 písm. a/ zákona o štátnej sluţbe, ţe voľné miesto ( bliţšie nekonretizované) sa obsadzuje výberovým konaním, ale voľné štátnozamestnanecké miesto sa v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru musí reálne obsadzovať výberovým konaním, inak je nutné povaţovať takého miesto za miesto voľné a zamestnávateľ je povinný ho ponúknuť zamestnancovi s ktorým chce skončiť štátnozamestnanecký pomer. Iný výklad ustanovenia § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej sluţbe nemoţno pripustiť, nakoľko by sa takýmto zúţeným výkladom prakticky znemoţnil postup

ust. § 29 ods. 5 zákona o štátnej sluţbe a išlo by o obsolentnú právnu úpravu. Zamestnávateľ v zmysle uvedeného ustanovenia zákona o štátnej sluţbe musí totiţ ponúknuť zamestnancovi akékoľvek voľné miesto výkonu štátnej sluţby, ktoré má k dispozícii v dobe skončenia 9 4Sţo/6/2010 štátnozamestnaneckého pomeru, nielen miesto zodpovedajúce pôvodnému opisu činnosti štátnozamestnaneckého miesta zamestnanca, záleţí len na zamestnancovi, či ponuku prijme alebo ju odmietne. Ustanovením § 29 ods. 5 zákona o štátnej sluţbe sledoval pritom zákonodarca legitímny cieľ a to v prvom rade ochranu štátnych zamestnancov pred stratou zamestnania, ak je ochotný zamestnanec pracovať aj na inom mieste v štátnej sluţbe a taktieţ následnú hospodárnosť nakladania so štátnymi prostriedkami. 13. Keďţe preukázateľne neboli splnené zákonom stanovené podmienky na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru

§ 40ods.

2 písm. a/ zákona o štátnej sluţbe, tak nemohol nastať ani zákonom predpokladaný následok, platné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním

§ 40ods.

2 písm. a/ zákona o štátnej sluţbe.

1. Rozhodnutie ţalovaného a aj prvostupňové rozhodnutie trpí aj absolútnym nedostatkom dôvodov, neobsahuje jasnú a presvedčivú argumentáciu o splnení formálnych a materiálnych podmienok skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Rozhodnutia postrádajú uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol orgán, ktorý rozhodnutie vydal vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníka konania a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia ( § 47 ods. 2 správneho poriadku). Uvedené zistenie odvolacieho súdu v konkrétnostiach rozvedené v bodoch 10- 12 tohto rozsudku ale vyplývajúce uţ aj z vizuálneho pohľadu na preskúmavané rozhodnutia, musel odvolací súd posúdiť ako podstatnú vadu konania a rozhodnutia, a to ex offo.
2. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu

§ 250ja ods.

3 OSP zmenil tak, ţe zrušil preskúmavané rozhodnutie ţalovaného a na základe okolností v danej veci aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa z dôvodov

§ 250jods.

2 písm. a/, c/, d/ a e/ OSP a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Odvolací súd ďalšími námietkami ţalobcu uvedenými v odvolaní nezaoberal, nakoľko tieto by nemali na rozhodnutie odvolacieho súdu ţiadny vplyv. Odvolací súd nezistil skutočnosti odôvodňujúce odmietnutie odvolania ako oneskorene podaného, keďţe ţalobca podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote. 10 4Sţo/6/2010

1. Odvolací súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods.
2. Ţalobcovi priznal náhradu trov konania, pretoţe bol v konaní úspešný. Priznal mu náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku za ţalobu a odvolanie po 66 € a právnym zastúpením advokátom za úkony právnej sluţby: prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom, zastupovanie na pojednávaniach na súde prvého stupňa dňa
3. marca 2010, dňa
4. marca 2010 a podanie odvolania z
5. júna 2010 a na odvolacom súde dňa
6. augusta 2010

§ 11ods.

3 Vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. vo výške 120,23 Euro za jeden úkon, t. j. celkom za 5 úkonov spolu 601,15 Euro a za účasť na vyhlásení rozhodnutia súdu prvého stupňa dňa 7. apríla 2010 a na odvolacom súde dňa 31. augusta 2010

§ 11ods.

3 a za pouţitia § 14 ods. 5 písm. b/ Vyhl. 655/2004 Z. z. vo výške ¼ za dva úkony po 30,05 Eure, t. j. celkom 60,1 Euro, teda celkom 661,25 Euro a 7x reţijný paušál po 7,21 Euro

§ 16ods.

3 Vyhl. 655/2004 Z. z., t. j. celkom reţijný paušál 50,47 Euro, celkom trovy konania vrátane hotových výdavkov a súdnych poplatkov v sume 843,72 Euro. Vo zvyšnej časti uplatnených trov konania ich súd nepovaţoval za potrebné na účelné uplatňovanie práva. Ţalobcu zastupoval od začiatku konania advokát, ktorý si

súdu môţe uplatniť trovy konania za prevzatie zastúpenia v súdnom konaní iba raz a nie dva krát, teda za konanie na súde prvého stupňa a aj na odvolacom súde, taktieţ na účelné uplatňovanie práva v prípade súdneho prieskumu rozhodnutí nemôţu mať vplyv trovy konania za úkony, ktoré sú vo veci nadbytočné z pohľadu uplatňovania práva v súdnom konaní, a to rokovania s protistranou alebo porady s klientom a vypracovanie vyjadrení, keďţe ţalobné dôvody ţalobca nemohol rozšíriť po uplynutí zákonnej lehoty. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 31. augusta 2010 JUDr. Ida Hanzelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková