← Slovensko

o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy

Najvyšší súd 7 Cdo 1367/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M., bytom P., zastúpeného JUDr.Slavomírou Huszthyovou, advokátkou v Košiciach, Za amfiteátrom 10, proti ţalovanej MEDICPRODUCT, a.s., IČO: 31 630 081, so sídlom v Lipanoch, kpt. Nálepku 2, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 12 Cpr 11/2012, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z

  1. júla 2014 sp. zn. 1 CoPr 2/2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Krajského súdu v Prešove z
  2. júla 2015 sp. zn. 1 CoPr 2/2015 v spojení s opravným uznesením z
  3. októbra 2015 sp. zn. 1 CoPr 2/2015 v potvrdzujúcom výroku zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Prešov (v poradí druhým rozhodnutím)rozsudkom z
  4. decembra 2014, č.k. 12 Cpr 11/2014 určil, ţe dohoda o skončení pracovného pomeru (uzavretá medzi ţalobcom a ţalovanou – pozn. dovolacieho súdu) s dátumom
  6. 2012 je neplatná. Konanie v časti náhrady mzdy vylúčil na samostatné konanie s tým, ţe o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie v časti výroku o určení neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru odôvodnil tým, ţe doplneným dokazovaním ( po tom, ako jeho predchádzajúci rozsudok z
  7. mája 2013 č. k. 12 Cpr 11/2012-124 bol v časti výroku o zamietnutí ţaloby o určenie neplatnosti predmetnej dohody o skončení pracovného pomeru zrušený uznesením Krajského súdu v Prešove z
  8. augusta 2014 sp. zn. 1 CoPr 7/2013) nevyšli najavo nové skutočnosti a súc viazaný názorom vysloveným odvolacím súdom v zrušujúcom rozhodnutí, nebolo moţné vyhodnotiť správanie ţalobcu inak, ako znel záver odvolacieho súdu, teda, ţe jeho prejav skončiť 2 7 Cdo 1367/2015 pracovný pomer dohodou u ţalovanej nebol v súlade s jeho vôľou a preto je neplatný. Nároky na náhradu mzdy uplatnené v konaní vylúčil na samostatné konanie, keďţe je potrebné vykonať v tejto veci ďalšie dokazovanie. Výrok o trovách konania odôvodnil § 151 ods. 3 O.s.p. Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalovanej rozsudkom z
  9. júla 2014 sp. zn. 1 CoPr 2/2015 potvrdil rozsudok (súdu prvého stupňa – pozn. dovolacieho súdu) okrem výroku o vylúčení nároku na náhradu mzdy a trovách konania. V dôvodoch svojho rozhodnutia sa stotoţnil so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvého stupňa, na ktorých sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania s tým, ţe o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O.s.p. Opravným uznesením z
  10. októbra 2015 sp. zn. 1 CoPr 2/2015 opravil odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Prešove z
  11. júla 2014 sp. zn. 1 CoPr 2/2015 tak, ţe správny dátum vyhlásenia rozsudku na poslednej strane rozsudku je
  14. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie, ţiadala ho spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p. a to konkrétne, ţe jej ako účastníčke konania bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom, keď jej nebolo doručené vyjadrenie ţalobcku k odvolaniu a rozsudok krajského súdu ako aj rozsudok okresného súdu zároveň trpí nedostatkom riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia. Poukázala na to, ţe z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, ţe k odvolaniu ţalovanej sa vyjadril ţalobca, ţelovanej však nebolo doručené vyjadrenie k odvolaniu ţalovanej a s obsahom vyjadrenia ţalobcu k odvolaniu sa mohla ţalovaná oboznámiť aţ potom, čo jej bol doručený rozsudok odvolacieho súdu. Ţalovaná teda nemala moţnosť sa s predmetným vyjadrením ţalobcu oboznámiť, reagovať naň a označiť súdu dôkazy, ktoré by vyvracali nepravdivé tvrdenia obsiahnuté v predmetnom vyjadrení, čím bola ţalovanej odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) Súčasne poukázala na to, ţe jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom aj tým, ţe odôvodnenia rozsudkov oboch súdov niţšieho stupňa nespĺňajú náleţitosti odôvodnenia rozsudku uvedené v ustanovení §157 ods. 2 O.s.p. a tak pre nedostatok dôvodov v nich uvedených sú nepreskúmateľné. V závere dovolania ţalovaná ţiadala o odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia. 3 7 Cdo 1367/2015 Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu ţalovanej toto navrhol odmietnuť ako neprípustné a zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti (dovolaním) napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) za splnenia podmienky vyplývajúcej z § 241 ods. 1 O.s.p. bez neriadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním a dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu treba zrušiť. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p. Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte právny názor nevyslovil. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 ods. 1 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. 4 7 Cdo 1367/2015 Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 ods. 1 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Dovolateľka v dovolaní tvrdí existenciu procesnej vady v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Podľa ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Európsky súd pre ľudské práva vydal
  15. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemoţnosti vyjaderiť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel Európsky súd pre ľudské práva k názoru, ţe aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje ţiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana uţ nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná moţnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. V rozsudku sa doslovne uvádza, ţe „poţiadavka, aby účastníci súdneho konania mali moţnosť dozvedieť sa o všetkých predloţených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové konanie, a to napriek skutočnosti, ţe odvolanie nemusí vyvolať ţiadnu novú argumentáciu“. Pokiaľ súd takúto moţnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru. 5 7 Cdo 1367/2015 Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť, ţe k odvolaniu ţalovanej sa písomne vyjadril ţalobca podaním doručeným súdu prvého stupňa
  16. marca 2015 (č.l. 269, 270 spisu). Ţalovaná (dovolateľka) ale nemala moţnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu vyjadriť, lebo súd jej toto vyjadrenie ţalobcu nedoručil. Opomenutím doručenia tohto vyjadrenia ţalovanej došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tým k odňatiu jej moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Ako je uvedené uţ vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia, ţalobkyňa v dovolaní tieţ namietala, ţe rozhodnutia oboch súdov niţšieho stupňa sú pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné, čim jej taktieţ bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Podľa Stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  17. decembra 2015 k výkladu § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku (uverejneného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2016), nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môţe ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku. Vychádzajúc z uvedeného Stanoviska o zmätočnosť v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. ide iba vtedy, keď je dôsledkom procesného postupu, ktorý je nesprávny v tom zmysle, ţe pri ňom nebola zachovaná právnym poriadkom stanovená procedúra prejednania veci. Nie kaţdá nesprávnosť, ku ktorej dôjde v občianskom súdnom konaní, je ale procesnou vadou (vadou procedúry prejednania veci), prípadne procesnou vadou dosahujúcou (aţ) intenzitu, ktorú povaţuje za relevantnú uvedené ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku. Odôvodnenie rozhodnutia je obsahovou náleţitosťou písomného vyhotovenia rozhodnutia, ktoré má v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. stručne, jasne, výstiţne a presvedčivo uviesť, čoho a z akých dôvodov sa ţalobca domáhal, ako sa vyjadril ţalovaný, a vysvetliť, ktoré skutočnosti povaţoval súd za (ne)preukázané, z ktorých dôkazov (ne)vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. 6 7 Cdo 1367/2015 Poţiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené, patrí medzi základné atribúty spravodlivého procesu. Jej účelom je medziiným zabezpečiť transparentnosť, legitimitu a kontrolovateľnosť súdneho rozhodovania. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. To však bez ďalšieho neznamená, ţe nedostatočné (nepreskúmateľné) odôvodnenie rozhodnutia predstavuje dôvod, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho. Vtedy, keď sudca (senát) v písomnej forme vyhotovuje rozhodnutie a na základe doterajších výsledkov konania zvaţuje, čo, akým spôsobom a v akom vecnom slede zaradí do jeho textu, uţ vec neprejednáva. Účastník konania sa nezúčastňuje na tvorbe písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu. Občiansky súdny poriadok mu priznáva moţnosť realizácie procesných oprávnení pred vydaním písomného vyhotovenia rozhodnutia a po vydaní písomného vyhotovenia rozhodnutia. To, čo súd napokon zaradí do písomného vyhotovenia rozhodnutia a akým spôsobom alebo v akom rozsahu v ňom odôvodní svoje skutkové a právne závery, je však – v rámci limitov daných platnou právnou úpravou – výlučne iba vecou súdu. Proti tomu, čo účastník v rozhodnutí súdu povaţuje za nesprávne, nespravodlivé, nezodpovedajúce zákonu, má moţnosť sa brániť, a to aj vtedy, keď zastáva názor, ţe odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia je nedostatočné, nevýstiţné, nepresvedčivé alebo neúplné. Pokiaľ sa totiţ účastník nazdáva, ţe odôvodnenie súdneho rozhodnutia je nepreskúmateľné, má v plnom rozsahu zachované právo namietať túto nesprávnosť v procesne prípustnom opravnom prostriedku. Pritom však treba mať na zreteli, ţe skutočnosť, ţe súd svoje rozhodnutie odôvodnil nedostatočne, bez ďalšieho neodníma účastníkovi konania moţnosť pred súdom konať (pokiaľ nejde o taký prípad, v ktorom písomné vyhotovenie rozhodnutia nebude obsahovať ani len zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu). Ako je konštatované v závere citovaného Stanoviska, „V súlade s právnymi závermi vyjadrenými v rozhodnutiach ESĽP môţe však o takýto výnimočný prípad ísť len vtedy, keď nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia vykazuje znaky (aţ) vady „najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém“ alebo vady „zásadnej, hrubej a podstatnej“, prípadne ak sa zrušením napadnutého rozhodnutia má dosiahnuť náprava „justičného omylu“. Len v takomto výnimočnom prípade môţe uvedená okolnosť zakladať prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., lebo len takto charakterizovaný 7 7 Cdo 1367/2015 nedostatok odôvodnenia rozhodnutia môţe intenzitou svojich právnych dôsledkom prekročiť rámec tzv. inej vady, v tomto ustanovení Občianskeho súdneho poriadku neuvedenej“. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde. Bez ohľadu na rozsah odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu je z neho totiţ nepochybne zrejmé, ţe dôvodom pre potvrdenie prvostupňového rozsudku odvolacím súdom bola skutočnosť, ţe odvolací súd sa stotoţnil so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvého stupňa, na správnosti ktorých sa nezmenilo nič ani v štádiu odvolacieho konania, čím je vylúčená dovolateľkou namietaná nepreskúmateľnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia ako dôvodu zakladajúceho prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Nakoľko však, ako uţ bolo uvedené, k odňatiu moţnosti ţalovanej konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. došlo nedoručením jej vyjadrenia ţalobcu k odvolaniu ţalovanej, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu v spojení s opravným uznesením zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§243b ods. 1 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania (§243d ods. 1 O.s.p.) Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  18. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  19. januára 2016 JUDr. Ľubor Š e b o, v.r. predseda senátu Za správnosť : Vanda Šimová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.