2 O.s.p. Rozhodnutia súdov niţších stupňov zodpovedajú poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. S. v odôvodnení svojho rozhodnutia primeraným spôsobom opísal priebeh konania, podrobne uviedol dôvody pre ktoré ţalobcovi odňal oslobodenie od súdneho poplatku a na základe akých zistení, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolací súd tieţ jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k potvrdeniu napadnutého uznesenia. Z odôvodnenia rozhodnutí súdov oboch stupňov nevyplýva taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. V súvislosti s námietkou ţalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu treba tieţ uviesť, ţe na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu k výkladu § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015 (P. v Zbierke . pod č. 1/2016), bolo prijaté stanovisko, ktorého právna veta znie „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môţe ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“ O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec ţiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôleţitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, ţe mala za následok „justičný omyl“ 6 7 Cdo 7/2016 (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Prihliadajúc na uvedenú výnimočnosť (vyjadrenú v prijatom stanovisku) dovolací súd dospel k záveru, ţe v danom prípade potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu (
potvrdeným rozhodnutím S.) spĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.
2 O.s.p., lebo obsahuje „zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie“. Inak povedané obsah spisu nedáva ţiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá časť predmetnej právnej vety – kedy by nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladala vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej ţalobcom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z ustanovenia § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol dovolanie ţalobcu ako procesne neprípustné podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
1 písm. c) O.s.p. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
1 O.s.p., § 151 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., keď ţalovaným ako úspešným účastníkom v dovolacom konaní náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretoţe nepodali návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania resp. im ţiadne trovy dovolacieho konania nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 16. marca 2016 JUDr. Ľubor Šebo, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová 7 7 Cdo 7/2016
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.