1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. I/228/8921-54348/2009/992025-r zo dňa
zmluvných podmienok dohodnutých v zmluve o sprostredkovaní zo dňa 11.10.2006 a zo dňa 21.10.2006. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd
1 OSP tak, ţe ţalobkyni pre jej neúspech v konaní náhradu trov konania nepriznal. Ţalovanému nepriznal náhradu trov konania napriek jeho úspechu v konaní, pretoţe si ich náhradu neuplatnil. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie ţalobkyňa ţiadajúc Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietala, ţe v danej veci sú naplnené dôvody
2 písm. a/, c/, d/ a f/ OSP. Predovšetkým namietala, ţe krajský súd ţalobkyni odňal moţnosť konať pred súdom, pretoţe vykonal pojednávanie v neprítomnosti konateľa ţalobkyne, napriek tomu, ţe právny zástupca na pojednávaní uviedol, ţe vzhľadom ku komplikovanosti celého záväzkového vzťahu medzi ţalobcom a spoločnosťou M., s.r.o., je nevyhnutné, aby sa pojednávania zúčastnil aj konateľ ţalobkyne. Uviedol, ţe praktickým dôvodom neúčasti konateľa ţalobkyne na pojednávaní je napr. súdna interpretácia pojmu „MT“. Právny zástupca síce súdu správne ozrejmil, ţe v predmetnom záväzkovom vzťahu sa operuje s pojmom „metrická tona“ úplné zmätočný je však prepočet tohto pojmu do číselnej formy v odôvodnení rozhodnutia súdu, ktorý viedol potom nesprávnym záverom pri určovaní objemu obchodu, ktorý mal byť sprostredkovaný. Konateľ ţalobkyne sa ďalej mienil vyjadriť i k ostatným skutočnostiam, ktoré povaţoval v rozhodnutí ţalovaného za sporné a ktoré jeho právny 3 5Sţf/24/2010 zástupca nemohol poznať, nakoľko nebol osobne zúčastnený na rokovaniach ţalobcu a sprostredkovateľa, avšak postupom súdu sa mu táto moţnosť odňala. Za naplnenie práva ţalobcu na verejné prejednanie veci za jeho účasti preto nemoţno povaţovať skutočnosť, ţe bol zastúpený právnym zástupcom. Ďalej uviedol, ţe súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal predovšetkým otázkou, či došlo k naplneniu sprostredkovania medzi ţalobcom a sprostredkovateľom M., s. r. o.,
zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 11.10.2008 v znení dodatku zo dňa 23.10.2006, v akom objeme mal byť sprostredkovaný obchod, aká bola provízia za sprostredkovanie a či došlo k jej vyplateniu v súlade so zmluvou. Namietal, ţe súd pri posudzovaní naplnenia sprostredkovania medzi ţalobkyňou a spoločnosťou M., s.r.o., nevzal do úvahy špecifické okolnosti pri uzatváraní kúpnych zmlúv pri obchodovaní na komoditných trhoch. Uviedla, ţe celý proces tvorenia obchodu pozostáva z postupných krokov ako: - oferta predávajúceho, - vystavenie LETTEWR OF INTENT (LOI) kupujúcim, ktorý je záväznou objednávkou tovaru, - vystavenie FULL CORPORATE ORDER (FCO) predávajúcim, ktorým preukazuje, ţe tovarom disponuje, - vystavenie ICOP kupujúcim, v ktorom jeho banka potvrdzuje, ţe disponuje finančnými prostriedkami na zaplatenie kúpnej ceny, - predávajúci vystaví neaktívny PERFORMANCE BOND GUARANTEE (PB) vo výške 2 % a POP, - kupujúci vystaví akreditív a aktivuje PB, - predávajúci vystaví v banke POP a kupujúci POF, - dôjde k uzavretiu zmluvy NCDA, ktorá zaväzuje kupujúceho, aby neobchádzal sprostredkovateľa. Poukazovala na to, ţe v spise je zaloţený neodvolateľný dokumentárny akreditív, ktorý vystavila ţalobkyňa pre oprávneného G.G. v sume 1.325.000,- USD, taktieţ ostatné doklady, ktorými sa preukazuje priebeh celého procesu pred podpisom samotnej kúpnej zmluvy, ktorá bola predmetom sprostredkovania, ako aj samotnej transakcie aţ do zaplatenie časti kúpnej ceny formou dokumentárneho akreditívu, vrátane súčinnosti sprostredkovateľa. Uviedla, ţe samotný obchod s G. bol realizovaný prostredníctvom zmluvy zo dňa 06.12.2006, pričom bola realizovaná i platba prostredníctvom dokumentárneho akreditívu na základe predloţenia PRO-FORMA INVOICE zo strany predávajúceho vo výške 1.325.000,- USD. Ţalobkyňa namietala, ţe súd sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s uvedenými tvrdeniami a konštatoval, ţe k uzavretiu sprostredkovaného obchodu a tým k naplneniu sprostredkovania nedošlo, napriek tomu, ţe zo strany ţalobkyne boli predloţené doklady, ktoré preukazujú uzavretie obchodu a vyplatenie kúpnej ceny vo výške 1.325.000,- USD. Uviedla, ţe práve na účely jednoznačného vysvetlenia priebehu konania kontraktu 4 5Sţf/24/2010 bolo vzhľadom k jeho špecifikám nevyhnutne potrebné, aby sa k veci vyjadril konateľ ţalobkyne ako jeho priamy aktér. Z jeho výpovede mohol súd získať potrebný prehľad o reálnom plnení, ktorý
ţalobkyne súd nemal pri vydávaní rozsudku, čo sa odráţa v jeho nepreskúmateľnom odôvodnení. Ďalej namietala, ţe s tejto primárnej nezrozumiteľnosti odôvodnenia rozsudku vyplývajú i jeho ďalšie nedostatky, a to nejasné vyporiadanie sa s rozdielmi medzi výpoveďami konateľov účastníkov zmluvy o sprostredkovaní M.S. a E.P. Vyplatenie súm sprostredkovateľovi ešte pred splnením jeho povinností zo Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 11.10.2006 v znení dodatku zo dňa 23.10.2006 bolo preukázané listinnými dôkazmi i písomným vyjadrením konateľa sprostredkovateľa E. P., rovnako aj splnenie záväzku sprostredkovateľa, keď zo strany ţalobkyne došlo k reálnemu plneniu kúpnej ceny, z čoho je zrejmé, ţe výdavok má reálny základ. Ţalobkyňa povaţuje napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný. V tejto súvislosti ţalobkyňa poukazovala na čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukazovala tieţ na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky – nálezy zn. II. ÚS 85/06, II. ÚS 14/2001, ÚS 132/02, III. ÚS 171/
dohodnutých zmluvných podmienok medzi záujemcom navrhovateľom a sprostredkovateľom M., s.r.o., skutočne došlo. Na základe rozsiahleho šetrenia 5 5Sţf/24/2010 správcu dane bolo zistené, ţe k realizácii zmlúv o sprostredkovaní nedošlo, teda určenie objemu obchodu je v danej veci nepodstatné. Ďalej uviedol, ţe konateľ ţalobcu mal dostatočný priestor, aby sa k zisteným skutočnostiam vyjadril, pretoţe bol oboznámený so všetkými výsledkami šetrenia, prípadne sa na šetrení zúčastnil. Ţalovaný taktieţ uviedol, ţe krajský súd v predmetnej veci rozhodol v súlade s platnými právnymi predpismi, aplikoval príslušné právne predpisy a dospel k správnemu právnemu záveru. Poukazoval na to, ţe výdavky musia byť skutočne svojim účelovým určením potrebné na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov daňovníka v predmete jeho podnikania. Len formálne doloţenie uskutočnenia obchodného prípadu zmluvou, faktúrou a dokladmi o úhrade, je bez preukázania skutočného vykonania dodávok (prác, sluţieb a pod.) pre daňové účely nepostačujúce. Z dôvodu akceptovania výdavku na daňové účely je daňový subjekt zaťaţený dôkazným bremenom preukázateľnosti jeho vynaloţenia, a to nielen po stránke formálnej (vystavenými dokladmi) ale aj obsahovej (skutočnosti, ktoré viedli k vystaveniu dokladov). V danom prípade daňový subjekt dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal, ţe ním zdaniteľný náklad bol skutočne vynaloţený na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie jeho zdaniteľných príjmov, pričom je jeho vecou, aké dôkazné prostriedky má k dispozícii a či je schopný tvrdené skutočnosti aj preukázať. Ţalovaný taktieţ poukázal na to, ţe nie je moţné súhlasiť so ţalobcom, ţe konkrétny výdavok predstavuje vyplatenie dohodnutej sprostredkovateľskej odmeny v splátkach ešte pred uzavretím zmluvy, ktorá mala byť predmetom sprostredkovania, pretoţe, aby bol výdavok akceptovaný na daňové účely, musí byť preukázaný tak po formálnej ako aj obsahovej stránke, pričom v danom prípade skutočnosť, ţe došlo k sprostredkovaniu preukázaná nebola. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne nie je moţné priznať úspech. Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. I/228/8921-54348/2009/992025-r zo dňa 21. mája 2009 ktorým ţalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Ţilina č. 694/230/109757/08/Bus zo dňa 16.12.2008, ktorým bol ţalobkyni vyrubený rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2006 v sume 9.538.036,- Sk. Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe v danom prípade spornou medzi účastníkmi bola otázka, či na účte 518 ostatné sluţby ţalobca interným dokladom IDX 060003 6 5Sţf/24/2010 vystaveným na sumu 38.893.400,- Sk vystavenom na základe Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 11.10.2006 a interným dokladom IDX 060004 vystaveným na sumu 11.270.000,- Sk, vystavenom na základe Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 21.10.2006 zaúčtoval oprávnene a či tieto provízie za sprostredkovateľskú činnosť moţno uznať za daňovo uznateľný výdavok vynaloţený na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov ţalobkyne. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti.
1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákon o správe daní“) v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 2 ods. 3 citovaného zákona. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe ide o fiskálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
1 zákona o správe daní, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie
2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
8 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní 7 5Sţf/24/2010 alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
i/ zákona o dani z príjmov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov preukázateľne vynaloţený daňovníkom, zúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka
11 ak tento zákon neustanovuje inak.
j/ zákona o dani z príjmov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, základom dane je rozdiel o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.
4 zákona o dani z príjmov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, daňovým výdavkom je aj nájomné, odplaty (provízie) za sprostredkovanie, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv, uhrádzané fyzickej osobe sa zahrnú do daňových výdavkov v zdaňovacom období, v ktorom boli zaplatené. Zaplatené nájomné fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uzná najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie.
obchodného zákonníka, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, ţe bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príleţitosť uzatvoriť určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu tzv. províziu.
obchodného zákonníka sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania. Z obsahu administratívneho a súdneho spisu mal odvolací súd za preukázané, ţe ţalobca ako záujemca o sprostredkovanie uzavrel s obchodnou spoločnosťou M., s.r.o., ako sprostredkovateľom Zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 11.10.2006, ktorou sa sprostredkovateľ zaviazal, ţe zabezpečí pre záujemcu uzavretie kúpnopredajnej zmluvy na predaj 25.000 MT (ďalej len „metrických ton“) bieleho rafinovaného cukru v cene 205 USD za tonu. Ďalšou zmluvou o sprostredkovaní zo dňa 21.10.2006 sa sprostredkovateľ zaviazal, ţe pre ţalobcu zabezpečí uzavretie kúpnopredajnej zmluvy na predaj 12.500 MT bieleho rafinovaného cukru mesačne v cene 530 USD za tonu. V uvedených zmluvách sa ţalobkyňa zaviazala, ţe sprostredkovateľovi zaplatí odmenu 8 5Sţf/24/2010 v celkovej sume 50.163.400,- Sk. Na výzvu správcu dane, aby ţalobca predloţil doklady, ktorými sprostredkovateľ – M., s. r. o., zabezpečil uzavretie kúpnopredajných zmlúv, konateľ ţalobkyne M. S. predloţil doklady – kópiu kontraktu č. 02012007/Glo zo dňa 02.01.2007, kópie zmlúv uzatvorených s odberateľmi č. 02012007/TRADE zo dňa 05.01.2007, č. 02012007/INSIDER zo dňa 02.01.2007, č. 02012007/LEX CENEX zo dňa 16.01.2007, č. 11122006/HU zo dňa 11.12.2006, vkladové a výberové lístky z ČSOB. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 17.04.2008 spísanej Daňovým úradom Ţilina II pri výsluchu E. P. ako svedka vyplýva, ţe E. P., napriek tomu, ţe bol konateľom spoločnosti M., s. r. o. zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 11.10.2006 a zo dňa 21.10.2006 neuzatvoril a uvedená obchodná spoločnosť ţiadnu činnosť nevykonávala. Do zápisnice o ústnom pojednávaní spísanej Daňovým úradom Ţilina I dňa 30.04.2008, za účasti konateľa ţalobkyne M. S., uţ E. P. ako svedok uviedol, ţe obidve zmluvy o sprostredkovaní uzatvoril a obidve ich podpísal. Ďalej uviedol, ţe k naplneniu sprostredkovania došlo tým, ţe ako záujemca uzavrel dňa 12.10.2006 zmluvu so sprostredkovateľom spoločnosťou G. so sídlom v Dubaji, predmetom ktorej bol zväzok sprostredkovateľa zabezpečiť záujemcovi spoločnosti M., s. r. o., uzavretie kúpnopredajnej zmluvy na odpredaj 50.000.000 kg. Rafinovaného cukru za cenu 1.000 kg za 530 USD, pričom ţiadne ďalšie zmluvy neuzatvoril. Svedok súčasne uviedol, ţe spoločnosť M., s. r. o., za sprostredkovanie prijala províziu v sume 39.000.000,- Sk na účet, ktoré ihneď postúpila spoločnosti G. so sídlom v Dubaji. Z doţiadania Daňového úradu Bratislava II zo dňa 04.08.2008 mal odvolací súd za preukázané, ţe šetrením pohybov na beţných účtoch spoločnosti M. nebol preukázaný ţiaden pohyb peňaţných zdrojov medzi touto spoločnosťou a spoločnosťou G. so sídlom v Dubaji. Ďalej z obsahu tohto doţiadania vyplýva, ţe finančné prostriedky vkladané na účet spoločnosti M. vedený v ČSOB boli vkladané v hotovosti a následne boli v hotovosti vyberané. Ďalej z obsahu spisového materiálu, konkrétne zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 26.09.2008, z výpovede M. S. konateľa ţalobkyne vyplýva, ţe zmluva o sprostredkovaní zo dňa 11.10.2006 bola zrealizovaná, zmluva zo dňa 21.10.2006 zrealizovaná nebola a bol k nej vypracovaný dodatok spísaný dňa 31.11.2006. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, ţe dôkazné bremeno v daňovom konaní nesie daňový subjekt, ktorý preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní). Aj keď dokazovanie v daňovom konaní vykonáva správca dane, ktorý daňové konanie vedie, daňový subjekt, v tomto prípade ţalobkyňa sa nemôţe zbaviť povinnosti predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení. Práve preukázanie všetkých skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane je zásadné pre ďalší postup daňových orgánov v daňovom konaní. 9 5Sţf/24/2010 V danom prípade pre uznanie daňového výdavku (§ 19 zákona o dani z príjmu) nepostačuje len zaplatenie provízie na základe zmluvy o sprostredkovaní a jej zaúčtovanie v účtovníctve daňovníka, ale musí ísť o výdavok vynaloţený na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov vynaloţený účelne.
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) zhodne s názorom krajského súdu ako aj ţalovaného, v danom prípade bolo pre uznanie výdavku (nákladu) rozhodujúce, či došlo k naplneniu sprostredkovateľskej zmluvy
dohodnutých zmluvných podmienok, pričom nie je rozhodujúce určeniu objemu obchodu tak, ako to uviedol krajský súd. V tejto súvislosti nie je
názoru najvyššieho súdu ani potrebné objasnenie pojmu „MT“ t. j. metrickej tony, tak ako to namieta v odvolaní ţalobkyňa. Aj
názoru najvyššieho súdu nebol naplnený predmet sprostredkovania, čo vyplýva, z rozdielností vo výpovediach konateľov M. S. a E. P., a teda ţalobkyňa nepreukázala vecnú súvislosť (účelnosť) vynaloţených výdavkov vo forme vyššie uvedených provízií, a preto v danom prípade predmetné provízie nie je moţné zahrnúť medzi daňové výdavky v zmysle § 2 písm. i/ a j/ zákona o dani z príjmov. Pokiaľ ide o námietku ţalobkyne týkajúcu sa odňatia práva konať pred súdom zo strany krajského súdu, tým, ţe krajský súd konal a rozhodol v neprítomnosti konateľa ţalobkyne, najvyšší súd preskúmal aj túto námietku, avšak nezistil porušenie procesného postupu zo strany krajského súdu. Z obsahu spisového materiálu mal najvyšší súd za preukázané, ţe predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 16.02.2010 bolo doručené ţalobkyni ako aj jej právnemu zástupcovi dňa 21.01.2010. Konateľ ţalobkyne svoju neúčasť na pojednávaní súdu nijakým spôsobom neospravedlnil, na rozdiel od svojho právneho zástupcu, ktorý súdu ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní spolu so ţiadosťou o odročenie pojednávania osobne doručil dňa 04.02.2010, ktoré odôvodňoval kolíziou pojednávania pred iným súdom.
2 veta prvá OSP, ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia, môţe sa vec prejednať v ich neprítomnosti. Z osobitnej úpravy § 250g ods. 2 OSP vyplýva, ţe ustanovenie § 101 ods. 2 veta druhá pred bodkočiarkou OSP,
ktorého ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, sa v správnom súdnictve nepouţije. Odročenie pojednávania pre neprítomnosť účastníka z dôleţitých dôvodov nemoţno síce vylúčiť, ak by účastníkovi mohla byť odňatá moţnosť konať 10 5Sţf/24/2010 pred súdom, avšak Samotná kolízia pojednávaní toho istého právneho zástupcu účastníka na rozdielnych súdoch nie je bez ďalšieho dôleţitým dôvodom na odročenie pojednávania. K problematike kolízie súdnych pojednávaní zaujal stanovisko aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z
názoru najvyššieho súdu mala ţalobkyňa, dostatok priestoru na vyjadrenie sa k predmetu veci v rámci daňového konania a mohla predloţiť všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel k záveru, ţe námietky ţalobkyne vznesené v odvolaní nie sú opodstatnené, a keďţe v rozhodnutí a postupe 11 5Sţf/24/2010 ţalovaného ani krajského súdu nezistil iné vady, ktoré by mohli viesť k zrušeniu rozhodnutia ţalovaného alebo rozsudku prvostupňového súdu, napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline
3 veta druhá OSP a § 219 OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a
1 OSP, nakoľko ţalobkyňa v odvolacom konaní úspech nemala a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha a ani mu v odvolacom konaní trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. augusta 2010 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.