Najvyšší súd 5Sžo/175/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Jany Baricovej a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci ţalobkyne PhDr. Z. G., bytom Š., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. L. M. s. r. o., M., proti ţalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra, o preskúmanie postupu a rozhodnutia ţalovaného zo dňa
- novembra 2009, Č. p.: KRP-16-5/VO-PK-2009, o odvolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/6/2010-103 z
- marca 2010, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/6/2010-103 z
- marca 2010 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá ţaloba, ktorou sa ţalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia ţalovaného, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie a potvrdené sluţobné hodnotenie príslušného orgánu so záverom „nespôsobilá na zaradenie do stálej štátnej sluţby“. Krajský súd vo svojom rozsudku po uvedení dôvodov ţaloby, obsahu vyjadrenia ţalovaného k podanej ţalobe, podrobnom konštatovaní obsahu administratívneho spisu ţalovaného, s poukazom aj na obsah účastníkmi predloţených písomností v súdnom konaní konštatoval, ţe správne orgány dospeli 5Sţo/175/2010 2 k správnemu záveru v súlade so zákonom. Ţalovaný správny orgán sa v rozhodnutí vyporiadal so všetkými námietkami ţalobkyne, ako odvolateľky a s ich závermi sa krajský súd stotoţnil. Nezistil ani vady konania, na ktoré by musel podľa § 250i ods. 3 OSP prihliadnuť. Krajský súd uviedol, ţe sluţobné hodnotenie bolo vypracované príslušným bezprostredne nadriadeným, ktorým bol zástupca riaditeľa a súčasne vedúci Oddelenia skráteného vyšetrovania Komárno odboru skráteného vyšetrovania úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Komárne. V konaní bolo ţalobkyni umoţnené vyjadriť sa k návrhu sluţobného hodnotenia, predkladať pripomienky a námietky. Proti schválenému hodnoteniu (Č. p.: ORP-264-37/JKLP-SV- 2009) ţalobkyňa uplatnila riadny opravný prostriedok. V rámci odvolacieho konania Riaditeľ Krajského riaditeľstva PZ v Nitre ako odvolací orgán svojím rozhodnutím č. p. KRP-16-5/VO-PK- 2009 zo dňa 10.11.2009 odvolanie zamietol a napadnuté sluţobné hodnotenie potvrdil. Pred vydaním rozhodnutia si správny orgán obstaral potrebné doklady, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci. Následne v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a náleţite vyhodnotil námietky ţalobkyne uvedené v odvolaní. Sluţobné hodnotenie je inštitútom, v rámci ktorého sa posudzuje spôsobilosť príslušníka na výkon sluţby. Vychádza z poţiadavky, aby funkčné miesta v štátnej sluţbe boli plnené príslušníkmi, ktorí majú na to najlepšie predpoklady. Pravidelnosť hodnotenia, ako aj moţnosť vykonať ho kedykoľvek, ak táto potreba vyvstane, vypovedá, ţe sám zákon vychádza z toho, ţe spôsobilosť policajta nie je nemenným stavom a ţe statickými nie sú ani podmienky, za ktorých treba úlohy plniť. Zaradenie príslušníka do určitej funkcie takto nie je definitívou. Rozsah a charakter v hodnotiacich kritériách vypovedá, ţe postavenie príslušníka v organizačnej štruktúre a jeho posun v jej hierarchii aj v zmysle zníţenia nie je závislé len od zistenia skutočností, nasvedčujúcich tomu, ţe sa pri výkone činností dopustil konania, ktoré má charakter disciplinárneho previnenia, či konania, ktoré vykazuje znaky deliktov vyššieho stupňa. Hodnotenie je zhrnutím sledovaných efektov, ktoré pri výkone sluţby v konkrétnom zaradení vykazoval, avšak jeho záver nie je výsledkom mechanického sčítania „plusov a mínusov“. Určujúcim môţe a musí byť hoci len jeden nedostatok, ak v ňom ide o ukazovateľ, bez ktorého nemoţno predpokladať, ţe príslušník na ţiaducej úrovni môţe vykonávať doterajšiu funkciu alebo funkciu niţšiu, vyššiu, alebo je nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej sluţby. Ţalobkyňa v odvolaní proti rozsudku krajského súdu uviedla nasledovné „prvostupňový súd skonštatoval, ţe oba správne orgány, teda prvostupňový a druhostupňový, dospeli k správnemu záveru v súlade so zákonom. Podľa prvostupňového súdu sa správny orgán v rozhodnutí o odvolaní vyporiadal so všetkými mojimi námietkami, pričom so skutkovými a právnymi závermi oboch 5Sţo/175/2010 3 správnych orgánov sa súd stotoţnil a v podrobnostiach odkázal na ich odôvodnenie. Zároveň skonštatoval, ţe nezistil také vady konania, na ktoré by podľa § 250i ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku musel prihliadnuť, preto ţalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zamietol. S uvedeným záverom však nemôţem súhlasiť, nakoľko skutkový stav nebol riadne vyhodnotený, z ktorého dôvodu nemohlo dôjsť ani k správnemu právnemu posúdeniu veci. Sluţobné hodnotenie bolo účelové a neobjektívne čoho dôkazom sú nedostatočné podklady pre sluţobné hodnotenie, ktoré ţalovaný predloţil. Rozhodnutia ţalovaného sú podľa môjho názoru nezákonné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov na ich vydanie, ktoré som podrobne a rozsiahle uviedla a vyhodnotila v podanej ţalobe, a ktorých sa v plnej miere pridrţiavam“. Iné dôvody ţalobkyňa neuviedla. Ţalovaný ţiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu nie je dôvodné vyhovieť. Súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP. Podľa názoru odvolacieho súdu ţalobkyňa v odvolaní neuviedla ţiadne skutočnosti (skutkové ani právne), ktoré by boli spôsobilé spochybniť vyhodnotenie skutkového stavu veci a právne závery krajského súdu, najmä neuviedla konkrétne dôvody, pre ktoré povaţuje skutkové a právne posúdenie veci krajským súdom za vecne nesprávne a rozhodnutie ţalovaného za nezákonné a nepreskúmateľné. Krajský súd vychádzal z obsiahlych písomných podkladov, keďţe ţalobkyňa v ţalobe neuviedla ţiadne návrhy na dokazovanie okrem odkazov na písomnosti nachádzajúce sa v spise – a naviac, sama súhlasila s rozhodnutím bez nariadenia súdneho pojednávania (§ 250f ods. 1 OSP), t. j. aj s rozhodnutím bez vypočutia osôb, ktoré sa na spracovaní sluţobného hodnotenia podieľali. Odvolací súd preto tvrdenie ţalobkyne o nedostatočnom zistení skutkového stavu veci krajským súdom povaţuje za účelový dôvod len na vyvolanie odvolacieho konania bez existencie vecného dôvodu odvolania. Ţalobou a ani odvolaním navrhovateľky neboli vyvrátené skutkové zistenia na základe ktorých bol vyslovený záver o nespôsobilosti ţalobkyne na zaradenie do stálej štátnej sluţby. Ţalovaný vo svojom rozhodnutí o odvolaní navrhovateľky sa podrobne zaoberal so všetkými námietkami ţalobkyne (osobitne na str. 5 – 8 rozhodnutia), pričom vychádzal z osobného hodnotenia nadriadeného, záznamov o pohovoroch so ţalobkyňou, z podkladov o odmenách priznaných na základe všeobecného pokynu ministerstva vnútra nezávisle na plnení konkrétnych sluţobných úloh, podkladu o disciplinárnom opatrení, výslednosti práce aj v súvislosti s výsledkami prokurátorského dozoru. 5Sţo/175/2010 4 Odvolací súd sa na základe podkladov vyplývajúcich z administratívneho spisu nemohol stotoţniť s tvrdením ţalobkyne, ţe hodnotenie bolo účelové, podklady k nemu nedostatočné a postup nadriadeného nezákonný. V konaní naopak ţalovaný postupoval v súlade s ustanoveniami §§ 27, 28, 30 a 31, 225 zákona o štátnej sluţbe príslušníkov PZ, č. 73/1998 Z.z., svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil zaoberajúc sa všetkými dôvodmi odvolania, pričom odvolací súd konštatuje, ţe hoci viaceré námietky neboli vo vzťahu k obsahu hodnotenia vecne významné, ţalovaný sa vysporiadal aj s takými námietkami. Odvolací súd pripomína, ţe v danej veci išlo o hodnotenie policajta v prípravnej stálej sluţbe, v ktorej je daný čas na zapracovanie policajta do funkcie do ktorej bol po prijatí ustanovený. Z podkladov hodnotenia vyplýva, ţe ţalobkyňa sa neosvedčila v tejto prípravnej sluţbe, lebo sama nepreukázala zodpovedné, iniciatívne a bezchybné plnenie úloh. Z týchto dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 OSP v spojitosti s § 250ja ods. 3 vety druhej potvrdil, stotoţniac sa v plnom rozsahu s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- augusta 2010 JUDr. Ida Hanzelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková