1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. 22778/2008 zo dňa 18. decembra 2008, ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie Colného úradu Trenčín zo dňa 11.01.2008 č. 1558/2008-6631, ktorým bola ţalobcovi uloţená pokuta vo výške 155.092,- Sk za správny delikt
1 písm. i/ zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebnej dani z liehu“), ktorého sa dopustil tým, ţe nevedel preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu špecifikovaného v prílohe 1 tohto rozhodnutia, zaisteného v prevádzke Pestovateľská pálenica „D.“, B., P. dňa 27.07.
jeho tvrdenia právny význam na posúdenie veci, ţalovaný sa týmto dôvodom nemohol vyporiadať v napadnutom rozhodnutí, preto ani krajský súd na tento ţalobný dôvod neprihliadol. Ďalej poukazoval na skutočnosť, ţe Colný kriminálny úrad, pobočka CKÚ Trenčín uznesením z 13.11.2006 rozhodol o odovzdaní veci na prejednanie iného správneho deliktu
1 Trestného poriadku, súd mal aj z týchto dôvodov za preukázané, ţe ţalobca sa dopustil správneho deliktu, za čo mu bola správne uloţená pokuta vo výške 155.092,- Sk, ktorá výška nebola ţalobcom v konaní namietaná, pričom krajský súd zdôraznil, ţe pokuta nebola uloţená za neodvedenie spotrebnej dane. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd
1 OSP tak, ţe ţalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný právo na náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie zotrvávajúc na svojich námietkach uvedených v ţalobe, domáhajúc sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe zruší napadnuté rozhodnutie ţalovaného ako aj rozhodnutie Colného úradu Trenčín č. 1558/2008-6631, Tr. 298/2005 (spis 834/2008) zo dňa 11.01.2008 a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, ţe ako sa správne 5Sţf/8/2010 4 uvádza v odôvodnení rozsudku, medzi účastníkmi konania bolo nesporné, ţe v prevádzke ţalobcu sa ku dňu 27.07.2005 nachádzal lieh, ktorého mnoţstvo a obsah alkoholu v ňom je uvedený v prílohe prvostupňového rozhodnutia. Poukazoval na podanie Daňového úradu Partizánske (ktorý bol správcom dane do 30.04.2004) zn. 641/1320/27305/06/Kop zo dňa 05.09.2006,
ktorého pri výrobe liehu v pestovateľskej pálenici ovocia a v ovocnom liehovare ţalobcu, bol všetok lieh pretečený cez kontrolné meradlá riadne zdanený v zmysle platných predpisov, a ţe so vzorkami zo zberných nádob liehových meradiel bolo nakladané v zmysle § 8 vyhl. Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 78/1997 Z. z. o prevádzkovaní liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie liehu. Vzhľadom na uvedené je
názoru ţalobcu nepochybné, ţe lieh, ktorý sa nachádzal v prevádzke ţalobcu bol riadne zdanený a nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu
1 písm. i/ zákona o spotrebnej dani z liehu. Ţalobca uviedol, ţe z predmetného vyjadrenia Daňového úradu Partizánske vyplýva, ţe predmetný lieh pochádza z činnosti ţalobcu zo zlievok vadného alkoholu, ktorý vznikol za 10 rokov činnosti pestovateľskej pálenice, čím bol preukázaný nielen pôvod liehu, ale aj spôsob jeho nadobudnutia, dokonca aj jeho zdanenie. Poukazoval na to, ţe účelom zákona o spotrebnej dani z liehu je správa spotrebnej dane a jej výber, ktorá bola v danom prípade nepochybne odvedená. Namietal, ţe ţalovaný kladie ţalobcovi za vinu správny delikt bez toho, aby boli naplnené všetky znaky jeho skutkovej podstaty. Ţalovaný ani krajský súd neuviedli, na základe akých skutočností a zákonných ustanovení dospeli k záveru, ţe ţalobca nevie preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia predmetného liehu, keďţe z podania Daňového úradu Partizánske vyplýva, ţe sa jedná o lieh, s ktorým ţalobca nakladal v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi. Ide o lieh preukázateľne zdanený, a teda nedošlo k ohrozeniu objektu ustanoveného v skutkovej podstate správneho deliktu vymedzeného v § 47 ods. 1 písm. i/ zákona o spotrebnej dani z liehu, a teda nemohlo dôjsť ani k naplneniu objektívnej stránky tohto správneho deliktu. Ďalej uviedol, ţe ide o lieh nadobudnutý v roku 1995, teda pred účinnosťou tohto zákona, a teda je veľmi zloţité preukázať jeho pôvod a spôsob nadobudnutia v súlade s novou legislatívou platnou a účinnou od mája 2004 a ţalovaný ako aj prvostupňový správny orgán uplatňujú voči ţalobcovi predpisy účinné po jeho nadobudnutí. Ďalej poukazoval na to, ţe ţalobca spôsob nadobudnutia liehu preukázal okrem iného aj predloţením kúpnej zmluvy č. 10/95. V tejto súvislosti namietal postup krajského súdu, ktorý na túto zmluvu neprihliadol z dôvodu, ţe ţalobca v dôvodoch svojho odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu túto neuviedol.
názoru ţalobcu v danom prípade ide o skutočnosť známu správcovi dane ako aj ţalovanému z jeho činnosti 5Sţf/8/2010 5 (§ 29 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.), keďţe ide o zmluvu uzavretú medzi Colnicou Štúrovo ako predávajúcim a ţalobcom ako kupujúcim. Namietal, ţe ním navrhnuté dôkazy a jeho tvrdenia neboli doteraz vykonané a ţalovaný ako aj krajský súd vykonali len dôkazy, ktoré navrhol ţalovaný bez toho, aby sa právne relevantným spôsobom vyporiadali s námietkami ţalobcu uvedenými v odvolaní, resp. v samotnej ţalobe, čím došlo k porušeniu zásady objektívneho zistenia skutkového stavu a zásady zákonnosti.
názoru ţalobcu, ţalovaný ani krajský súd mu nepreukázali spáchanie deliktu a rozhodnutie ţalovaného ako aj rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, v konaní bola taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie navrhol napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne potvrdiť ako vecne správny. Poukázal na to, ţe dňa 27.07.2005 vykonal Colný úrad Trenčín v prevádzke ţalobcu na B. ulici č. X. v P., časť V. miestne zisťovanie
511/1992 Zb., z ktorého bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní. Pri vykonaní miestneho zisťovania bolo zistené, ţe v priestoroch prevádzky sa nachádzajú nádoby s ovocným kvasom, ako aj sirupové kvasy v celkovom mnoţstve pribliţne 25.000 litrov s tým, ţe presný opis je prílohou zápisnice o miestnom zisťovaní. Ďalej Colný úrad Trenčín zistil, ţe v priestoroch prevádzky sa nachádzali umelohmotné nádoby obsahujúce tekutiny vykazujúce prítomnosť liehu, pričom ich opis je tieţ prílohou zápisnice o miestnom zisťovaní. Zo všetkých nádob colný úrad za prítomnosti ţalobcu odobral vzorky, ktoré boli zaslané do colného laboratória za účelom vykonania expertízy. Výsledky expertíz, preukázali, ţe tekutiny sú predmetom dane
2 zákona o spotrebnej dani z liehu. K tvrdeniam ţalobcu, ţe lieh mal byť pouţitý na zaliehovanie kontrolného liehového meradla, ţalovaný uviedol, ţe
1 vyhlášky č. 653/2002 Z.z. zostávajúce mnoţstvo destilátu nepouţité na zaliehovanie bol ţalobca povinný zlikvidovať v prítomnosti správcu dane, ktorý zároveň určí spôsob likvidácie. Ďalej uviedol, ţe výpovede ţalobcu vo veci sú nejednotné a navzájom si odporujúce. Raz ţalobca uvádza, ţe ide o lieh vyrobený v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia, a raz zase, ţe ide o lieh vyrobený v ovocnom liehovare. Ţalobca ţiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, v daňovom konaní pôvod alebo spôsob nadobudnutia predmetného liehu. V priebehu celého daňového konania preukazoval pôvod alebo spôsob nadobudnutia predmetného liehu len navzájom si odporujúcimi výpoveďami. Vyjadrenia ţalobcu v odvolaní povaţuje za účelové, nepresné, nezrozumiteľné a navzájom si odporujúce. Colný úrad preto postupoval správne, keď 5Sţf/8/2010 6 ţalobcovi uloţil pokutu
zákona o spotrebnej dani z liehu v znení účinnom od 01. júna 2006, pretoţe je pre ţalobcu výhodnejšia. Pokiaľ ide o zmluvu č. 10/95 ţalovaný uviedol, ţe je v rozpore so všetkými doterajšími tvrdeniami ţalobcu o pôvode a spôsobe nadobudnutia liehu. Bolo v záujme ţalobcu, aby colnému úradu preukázal pôvod alebo spôsob nadobudnutia predmetného liehu a predišiel tak uloţeniu sankcie. V priebehu celého konania ţalobca ani raz predmetnú zmluvu nespomenul, preto ţalovaný ani colný úrad nemohli na ňu prihliadnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu je moţné vyhovieť. Predmetom konania v danej veci bolo rozhodnutie Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 22778/2008 zo dňa 18.12.2008, ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie Colného úradu Trenčín, ktorým bola ţalobcovi uloţená
2 písm. i/ zákona o spotrebnej dani z liehu pokuta vo výške 155.092,- Sk za správny delikt, ktorého sa dopustil tým, ţe nevedel preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu špecifikovaného v prílohe 1 zisteného v prevádzke Pestovateľská pálenica „D.“ na B. ul. X. v P. dňa 27.07.2005. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
2 písm. b/ zákona o spotrebnej dani z liehu v znení účinnom od 01.07.2006 od dane je oslobodený lieh: a/ všeobecne denaturovaný v súlade s týmto zákonom a osobitným predpisom, ak je prepravovaný so zjednodušeným sprievodným dokumentom, 5Sţf/8/2010 7 b/ obsiahnutý vo výrobku, 1. na ktorého výrobu bol alebo mohol byť pouţitý lieh oslobodený od dane
odseku 1, alebo lieh všeobecne denaturovaný, a to aj v prípade, ak taký výrobok bol dodaný z iného členského štátu alebo dovezený z tretieho štátu, 2. ktorý vznikol ako vedľajší produkt alebo odpad pri výrobe a ktorý nie je vhodný na priamu ľudskú spotrebu a na výrobu potravín a lieh z neho nie je moţné oddeliť všeobecne dostupnými metódami, prijímať, dováţať, dodávať alebo skladovať taký výrobok moţno len na základe písomného súhlasu colného riaditeľstva,
1 písm. i/ zákona o spotrebnej dani z liehu v znení účinnom od 01.07.2006, správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ak nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu u nej zaisteného, ktorý sa u nej nachádza alebo ktorý sa u nej nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s liehom ako s vlastným.
2 písm. i/ zákona o spotrebnej dani z liehu v znení účinnom od 01.07.2006, colný úrad uloţí pokutu vo výške 50 % dane pripadajúcej na mnoţstvo liehu, najmenej však 50.000,- Sk, za správny delikt
odseku 1 písm. i/ a taký lieh zabezpečí.
18 zákona o spotrebnej dani z liehu v znení účinnom od 01.07.2006, konanie o uloţení pokuty právoplatne neukončené k 30. júnu 2006 sa ukončí
ustanovení zákona v znení účinnom od
ktorej správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona o správe daní),
ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Zo zákona o správe daní vyplýva, ţe dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 1, ods. 8 zákona o správe daní). Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pri tom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 2 zákona o správe daní). Objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nemoţno totiţ podsunúť iba pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní ). Na tento účel má správca dane vyuţiť prostriedky (len exemplikatívne uvedené v ustanovení § 29 ods. 4 zákona o správe daní), ktorými moţno objasniť okolnosti rozhodujúce (nielen cieľovo pre správne určenie daňovej povinnosti) pre posúdenie veci. Ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké 5Sţf/8/2010 9 posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba objasniť.
3 druhá veta zákona o správe daní v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a pouţitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. V danej veci citované zákonné ustanovenia týkajúce sa náleţitého zisťovania skutočného a skutkového stavu veci platia o to viac, nakoľko v danom konaní správne orgány boli povinné riadiť sa aj zásadami správneho trestania, keď k uplatneniu zodpovednosti za správny delikt je nevyhnutné, aby konanie sankcionovaného subjektu naplnilo všeobecné znaky, ktorými sú protiprávnosť konania, existencia zodpovedného subjektu a trestnosť konania ustanovená v zákone. Nemoţno pritom opomenúť, ţe zásada legality a právnej istoty, ktoré sú základom právneho štátu pri uplatňovaní zodpovednosti za správny delikt, predpokladá, ţe budú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, ktoré sú uvedené v zákone, to na základe úplného dokazovania tak, aby na jeho základe bolo moţno vykonať aj správne právne posúdenie veci. Vychádzajúc z obsahu administratívneho i súdneho spisu ako aj citovaných zákonných ustanovení odvolací súd sa nie celkom stotoţnil s právnym názorom ţalovaného ani krajského súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zistený skutkový stav veci zo strany správnych orgánov nemoţno povaţovať za postačujúci pre konečné a zákonné rozhodnutie o uloţení sankcie. Treba prisvedčiť námietkam ţalobcu, ţe napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie Colného úradu Trenčín nevychádza z objektívne zisteného skutkového stavu. Správny orgán bol povinný vykonať dokazovanie smerujúce k objasneniu odkiaľ pochádzali zaistené tekutiny s obsahom liehu. Pre uznanie ţalobcu za zodpovedného za správny delikt odôvodňujúci uloţenie sankcie vo forme pokuty je nevyhnutné preveriť predovšetkým tvrdenie ţalobcu, (ktoré tvrdenie potvrdila aj svedecká výpoveď svedka J. B. ml.) ţe predmetný lieh pochádza zo zlievok vadného alkoholu, ktorý vznikol za 10 rokov činnosti pestovateľskej pálenice, ktorý mal byť nekvalitný z dôvodu prítomnosti metylalkohou alebo iných prísad vylučujúcich jeho pouţitie, a teda nebol určený na predaj 5Sţf/8/2010 10 ale mohol sa pouţiť pri rektifikácii, kedy by sa nalial ku kvasu a takto vyrobený lieh by opätovne pretiekol cez kontrolné liehové meradlo.
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo povinnosťou správcu dane vykonať dokazovanie nielen na obsah alkoholu v zaistených tekutinách, ale vykonať aj kvalitatívnu skúšku, ktorá by bola nepochybne preukázala, či ide o lieh vhodný na ľudskú spotrebu, alebo o odpad vzniknutý pri výrobe, ktorý by v zmysle § 7 ods. 2 písm. b/ bod 2 zákona o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov mohol byť oslobodený od dane, a to bez ohľadu na to, ţe ţalobca zrejme nepostupoval pri výrobe destilátov v súlade s ustanovením § 8 vyhlášky č. 78/1997 Z.z. o prevádzkovaní liehovarníckeho závodu na pestovateľské spracovanie ovocia a v súlade s ustanovením § 8 ods. 1, 2 zákona č. 653/2002 Z.z. o prevádzkovaní liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia a o spôsobe pouţitia vzoriek liehu,
ktorých ustanovení mal vzorky destilátu získané v priebehu výrobného obdobia, ktoré nepouţil na zaliehovanie kontrolného liehového meradla zlikvidovať a viesť o tom evidenciu. V tejto súvislosti bolo povinnosťou správnych orgánov vykonať dokazovanie v smere uvedenom vyššie, prihliadnuť na podanie Daňového úradu Partizánske zn. 641/1320/27305/06/Kop zo dňa 05.09.2006, doplniť dokazovanie doţiadaním na Daňový úrad Partizánske, či v rámci nimi vykonávaných kontrol bola vykonávaná aj fyzická kontrola priestorov prevádzky pestovateľskej pálenice „D.“ a či bola v období rokov od 1995 do 2004 vykonávaná v prítomnosti správcu dane likvidácia vzoriek destilátov zo zberných nádob a liehu vzniknutého ako odpad pri výrobe. Taktieţ bolo povinnosťou správnych orgánov prihliadnuť aj na kúpnu zmluvu č. 10/95 zo dňa 16.11.1995 uzavretú medzi Colnicou Štúrovo a ţalobcom a zistiť čo je predmetom tejto kúpnej zmluvy, keďţe príloha k zmluve sa v spisovom materiály nenachádza a posúdiť tak, či predmetná kúpna zmluva má súvis s predmetným liehom. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel najvyšší súd k názoru, ţe neboli dodrţané všetky zásady daňového konania a skutkový stav veci nebol správnymi orgánmi zistený natoľko, aby bolo moţné vydať zákonné a objektívne rozhodnutie. 5Sţf/8/2010 11 Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
3 veta prvá OSP zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Správny orgán v ďalšom konaní súc viazaný právnym názorom najvyššieho súdu (§ 250ja ods. 4 OSP) doplní dokazovanie v zhora naznačenom smere, nakoľko len tak môţe byť náleţite zistený skutkový stav veci a dodrţané základné princípy a zásady daňového konania včítane princípov ústavných, ako princíp právneho štátu, právo na spravodlivý proces ako aj zásada rovnosti, ktorých sa ţalobca v súdnom konaní dovoláva. O náhrade trov celého súdneho konania odvolací súd rozhodol
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá s poukazom na § 250k ods. 1 OSP a § 151 ods. 1 a 5 OSP, v zmysle ich vyčíslenia právnym zástupcom v sume 640,32 eura, ktorá suma pozostáva z náhrady za zaplatený súdny poplatok 66,- eura, z náhrady trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej sluţby (prevzatie a príprava vrátane prvej porady s klientom dňa 13.01.2009, podanie ţaloby na súd dňa 17.02.2009) vo výške 1/13 výpočtového základu za rok 2009 po 53,49 eura, za jeden úkon právnej sluţby (účasť na pojednávaní dňa 24.11.2009) vo výške 1/6 výpočtového základu za rok 2009 v sume 115,90 eura, za jeden úkon právnej sluţby (podanie odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa dňa 01.02.2010) vo výške 1/6 výpočtového základu za rok 2010 v sume 120,23 eura
1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov, plus 3 krát paušál po 6,95 eura a jedenkrát paušál 7,21 eura v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Ďalej súd priznal náhradu za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky za 3 hodiny času stráveného cestou z B. na Krajský súd v Trenčíne a späť vo výške 3 krát po 12,02 eura, plus náhradu cestovných výdavkov za účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Trenčíne za 140 km
zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v spojení s vykonávacím opatrením č. 632/2008 Z. z. čo predstavuje sumu 51,24 eura, plus náhradu za spotrebované pohonné hmoty vo výške 24,16 eura. Vzhľadom k tomu, ţe právny zástupca je platcom DPH, zvyšuje sa odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty 19 %, t. j. o sumu 91,69 eura. Náhradu trov celého konania je ţalovaný povinný zaplatiť na účet advokátskej kancelárie K. a P., s. r. o., so sídlom v B. č. ú. X., v.s.: X. vedený vo V., a. s. do troch dní v zmysle § 149 ods. 1 OSP. 5Sţf/8/2010 12 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. augusta 2010 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.