Najvyšší súd 2Sžr/26/2014 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci ţalobcov: 1/ J. M., nar. X., bytom E., X. W., 2/ I. M., nar. X., bytom E., X. W., zastúpení advokátkou JUDr. Luciou Sukopovou, Františkánska 5, Trnava, proti ţalovanému: Okresný úrad Trnava, Referát katastra nehnuteľností, Vajanského 2, Trnava, za účasti: 1/ MVDr. P. S., bytom K., X. Š., 2/ E. S., bytom K., X. Š., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Katastrálneho úradu v Trnave č. Xo 1/2012 zo dňa
- februára 2012, o odvolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa
- novembra 2013, č. k. 14S/33/2012-101, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa
- novembra 2013, č. k. 14S/33/2012-101, p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : 2 2Sžr/26/2014 Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol ako nedôvodnú ţalobu, ktorou sa ţalobcovia domáhali preskúmania rozhodnutia č. Xo 1/2012 zo dňa 27.02.2012, ktorým právny predchodca ţalovaného (Katastrálny úrad v Trnave) v súlade s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok) potvrdil rozhodnutie č. X 68/2011-4 zo dňa 15.11.2011, ktorým Správa katastra Dunajská Streda ako orgán príslušný podľa § 18 - v znení účinnom do 30.09.2013 - zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (katastrálny zákon) rozhodla o ţiadosti ţalobcov o opravu chyby v katastrálnom operáte tak, ţe zamietla podľa § 46 správneho poriadku v súvislosti s § 59 katastrálneho zákona návrh účastníkov konania J. M. a I. M. na opravu chyby v katastrálnom operáte v katastrálnom území Š., týkajúcej sa zápisu v listoch vlastníctva č. X. a X.. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ţe krajský súd preskúmaním zistil, ţe postup správnych orgánov bol v súlade so zákonom. Uviedol, ţe vzhľadom na zistenú situáciu nespochybňuje legitimitu ţalobcov domáhať sa usporiadania, prípadne iného určenia vlastníckych pomerov k nehnuteľnosti, pri ktorej nie je záväzne právne doriešené, či pôvodne vykonaný zápis vlastníckeho práva v roku 1993 mala zahŕňať dva rodinné domy alebo jeden dvojdom. V danom prípade však ţalobcovia pouţili postup, ktorým nimi sledovaný účel nie je moţné dosiahnuť. Postupom podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona je moţné domáhať sa v stanovených prípadoch opravy údajov, prejavujúcich sa rozporom s verejnou listinou alebo inou listinou, s výsledkami prešetrovania zmien údaja katastra alebo s výsledkom revízie údajov katastra. Ţalobcovia sa snaţili prostredníctvom návrhu na opravu chýb v katastrálnom operáte dosiahnuť zmenu zápisov do vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, ktoré zápisy boli vykonané v rozpore s vtedy platným interným predpisom a medzičasom boli dotknuté ďalšími zmenami. Nemoţno pritom opomenúť, ţe sa domáhajú vykonania opravy chyby, ktorá v konečnom dôsledku zasahuje do vlastníckych pomerov k nehnuteľnostiam v tom smere, ţe oproti zapísanému súčasnému stavu (2 nehnuteľnosti, 2 rodinné domy, kaţdý v celosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manţelov), ţiadajú vykonať zápis vlastníckych práv k jednej spoločnej nehnuteľnosti, pričom jej vlastnícke pomery by mali byť upravené tak, ţe spoluvlastníkmi v jednej polovici majú byť manţelia M. v BSM a spoluvlastníkmi v druhej polovici majú byť 3 2Sžr/26/2014 manţelia S. v BSM, so všetkými dôsledkami vyplývajúcimi z právneho inštitútu spoluvlastníctva. Vykonanie takéhoto zápisu je v rozpore s ustanoveniami § 59 katastrálneho zákona. Bez ohľadu na viac či menej korektnú argumentáciu ţalobcov v priebehu správneho konania krajský súd konštatoval, ţe právny názor Okresného úradu Trnava (predtým Katastrálneho úradu Trnava) o neprípustnosti vykonávania zásahov do vlastníckych práv výlučných vlastníkov jednotlivých nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností je vecne správny. Nemoţno opomenúť, ţe katastrálne konanie je spravované zásadami hodnovernosti a záväznosti údajov katastra. Za danej situácie samotný správny orgán bez ohľadu na opakovane vyslovené závery o vykonaní pôvodného zápisu vlastníctva v roku 1993 v rozpore s vtedy platnou inštrukciou nemá zákonnú kompetenciu na vykonávanie zápisov zmien vlastníckych pomerov. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie ţalobcovia. Navrhli ho zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť tak, ţe sa zruší napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie Správy katastra Dunajská Streda č. X 68/2011-4 zo dňa 15.11.2011, vec sa vráti ţalovanému na ďalšie konanie a ţalovaný bude zaviazaný povinnosťou nahradiť ţalobcom trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Mali za to, ţe krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V podstate zopakovali dôvody ţaloby, keď uviedli ţe z predloţených dôkazov jednoznačne vyplýva, ţe predmetná nehnuteľnosť - rodinný dom súpisné č. x - bola v katastri nehnuteľností zapísaná v roku 1993 v rozpore s platnou inštrukciou a bola rozpísaná na 2 rodinné domy s rovnakým súpisným číslom bez vyjadrenia stavebného úradu, t. j. bez toho, či ide skutočne o 2 samostatné rodinné domy, nakoľko zo záznamovej listiny to nevyplývalo. Zo samotného rozhodnutia ţalovaného vyplýva, ţe kataster mal za to, ţe správa katastra mala zaevidovať v súlade s inštrukciou len jednu stavbu postavenú na dvoch pozemkoch. Pritom doposiaľ nie je zrejmé, o akú stavbu z pohľadu stavebno-technického ide, či sa jedná o jeden rodinný dom - dvojdom ako jeden predmet občianskoprávnych vzťahov (zároveň ţalovaný pripúšťa, ţe táto moţnosť je reálnejšia), alebo sa jedná o dva rodinné domy ako sú evidované v súčasnosti v katastri. Predmetnú spornú otázku nevyriešilo ani stanovisko stavebného úradu č. 3650/2011- 02/SOcÚ. Je teda evidentné, ţe ţalovaný pripustil pochybenie katastra nehnuteľností uţ pri zápise spornej nehnuteľnosti v roku 1993 a tieţ naznačil, ţe napriek predchádzajúcim konaniam sa nevyriešila sporná otázka stavby z pohľadu stavebno-technického, aj keď za reálnejší pokladá práve dvojdom, ako tvrdia ţalobcovia. Ak teda ţalovaný nemal 4 2Sžr/26/2014 ujasnené, o akú stavbu z pohľadu stavebno-technického ide, mal zrušiť prvostupňové rozhodnutie v danej veci a vrátiť vec na ďalšie konanie, v, ktorom by sa charakter stavby preskúmal aj zo stavebno-technického hľadiska, napríklad pomocou ohliadky, prípadne iným spôsobom by sa doplnilo dokazovanie, nakoľko posledné rozhodnutie ţalovaného bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Ďalej sa v odvolaní uvádza, ţe ţalobcovia sa podanou ţalobou nedomáhali primárne zmeny vlastníckych vzťahov k spornej nehnuteľnosti. Pripustili, ţe na základe opravy chyby v zápise nehnuteľností by mohlo neskôr dôjsť aj k zmenám vo vlastníckych vzťahoch, aby sa však účastníci k zmenám tohto typu dopracovali, najskôr by musel kataster opraviť pochybenie, ktorého sa dopustil. Aţ na základe opravy chyby by bolo moţné postupovať ďalej a začať riešiť aj prípadnú zmenu vlastníckych vzťahov (čo do formy vlastníctva, resp. spoluvlastníctva). Bez prvotnej opravy chyby v katastri nehnuteľností (ktorou by sa správne zapísal jeden rodinný dom - dvojdom ) sa nemajú ako účastníci domáhať vykonania ďalších náprav týkajúcich sa spornej nehnuteľnosti (napr. v oblasti vlastníckych práv). S ohľadom na tieto skutočnosti podľa názoru ţalobcov krajský súd postupoval nesprávne, keď svojím rozhodnutím neumoţnil napraviť chybu, ktorú kataster v minulosti urobil. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, ţe nesporuje nesprávnosť zápisu, ale nesúhlasí s názorom ţalobcov, vysloveným v odvolaní, ţe ďalší právny úkon nasledujúci po nesprávnom zápise, nebráni správnemu orgánu na opraviť chybu, ktorá vznikla z jeho činnosti. Naopak, vykonanie ďalších právnych úkonov po chybnom zápise je rozhodujúcou skutočnosťou, brániacou uplatneniu postupu podľa § 59 katastrálneho zákona. Preto je akékoľvek ďalšie dokazovanie v danej veci zbytočné. Za daných okolností nemôţe viesť k ţalobcami ţiadanému výsledku, a to k vykonaniu opravy príslušným orgánom katastra. Vykonané dokazovanie naopak plne postačovalo k vysloveniu správneho právneho záveru o nemoţnosti aplikácie ustanovení katastrálneho zákona o oprave chyby v katastrálnom operáte. Pre úplnosť ţalovaný uviedol, ţe ţalobcovia sa mylne domnievajú, ţe dokazovanie ohliadkou a konštatovanie skutočností o povahe stavby je úlohou katastra. Kataster v záznamovom konaní podľa § 34 katastrálneho zákona plní len evidenčnú funkciu vo vzťahu k verejným a iným listinám vydaným inými štátnymi orgánmi a ďalšími zákonom predpokladanými subjektami. V katastrálnom konaní o oprave chyby kataster nenahrádza funkciu iných orgánov, ale dokazovanie sa vykonáva listinami, vydanými v rámci kompetencií týchto orgánov. 5 2Sžr/26/2014 K odvolaniu ţalobcov sa vyjadrili aj účastníci MVDr. P. S. a E. S.. Napadnutý rozsudok krajského súdu navrhli v celom rozsahu potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 a § 214 v spojení s § 246 ods. 1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcov nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Podaným návrhom na opravu chýb v katastrálnom operáte sa ţalobcovia v zmysle § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona domáhali opravy chýb v katastrálnom operáte. Správa katastra Dunajská Streda zamietla návrh ţalobcov na opravu chyby v katastrálnom operáte v katastrálnom území Š., týkajúcej sa zápisu v listoch vlastníctva č. X. a X.; Katastrálny úrad v Trnave rozhodnutím č. Xo 1/2012 zo dňa 27.02.2012, ktoré je predmetom tohto súdneho preskúmavacieho konania, potvrdil rozhodnutie správy katastra a odvolanie ţalobcov zamietol. Krajský súd v súdnom preskúmavacom konaní ţalobu zamietol. S dôvodmi ţaloby sa náleţite vyporiadal a stotoţnil sa so závermi správnych orgánov. Nespochybnil legitimitu ţalobcov domáhať sa usporiadania, prípadne iného určenia vlastníckych pomerov k nehnuteľnosti, pri ktorej nie je záväzne právne doriešené, či pôvodne vykonaný zápis vlastníckeho práva v roku 1993 mala zahŕňať dva rodinné domy alebo jeden dvojdom. Krajský súd uviedol, v súlade s tvrdením ţalovaného, ţe postupom podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona je moţné domáhať sa v stanovených prípadoch opravy údajov prejavujúcich sa rozporom s verejnou listinou alebo inou listinou, s výsledkami prešetrovania zmien údaja katastra alebo s výsledkom revízie údajov katastra. Pretoţe ţalobcovia sa snaţili prostredníctvom návrhu na opravu chýb v katastrálnom operáte dosiahnuť zmenu zápisov do vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, ktoré zápisy boli síce vykonané v rozpore s vtedy platným interným predpisom, ale medzičasom boli dotknuté ďalšími 6 2Sžr/26/2014 zmenami. Takţe v konečnom dôsledku vykonanie opravy chyby by bolo zásahom do vlastníckych pomerov k nehnuteľnostiam v tom smere, ţe oproti zapísanému súčasnému stavu (2 nehnuteľnosti, 2 rodinné domy, kaţdý v celosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manţelov), ţiadajú vykonať zápis vlastníckych práv k jednej spoločnej nehnuteľnosti, pričom jej vlastnícke pomery by mali byť upravené tak, ţe spoluvlastníkmi v jednej polovici majú byť manţelia M. v BSM a spoluvlastníkmi v druhej polovici majú byť manţelia S. v BSM, so všetkými dôsledkami vyplývajúcimi z právneho inštitútu spoluvlastníctva. Vykonanie takéhoto zápisu by bolo v rozpore s ustanoveniami § 59 katastrálneho zákona. Podľa názoru krajského súdu za danej situácie samotný správny orgán bez ohľadu na opakované vyslovené závery o vykonaní pôvodného zápisu vlastníctva v roku 1993 v rozpore s vtedy platnou inštrukciou nemá zákonnú kompetenciu na vykonávanie zápisov zmien vlastníckych pomerov. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v danej veci v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu, a preto jeho dôvody nebude opakovať (§ 219 ods. 2 OSP v znení od 15.10.2008, od účinnosti novely – zákona č. 384/2008 Z. z.). Po vykonaní zápisu v roku 1993 boli vykonané ďalšie právne úkony, ktoré v danej veci bránia uplatneniu postupu podľa § 59 katastrálneho zákona. V odvolaní ţalobcovia neuviedli ţiadne také nové skutočnosti, ktoré by mali za následok iný výsledok konania; ani v súdnom odvolacom konaní nebolo zistené také porušenie zákona v postupe a rozhodovaní orgánov štátnej správy na úseku katastra, ktoré by malo za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny bol preto postup príslušnej správy katastra, ktorá rozhodnutím v konaní vo veci návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte podaného ţalobcami rozhodla tak, ţe návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte zamietla. Správny bol aj postup Katastrálneho úradu v Trnave, ktorý potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie a zamietol odvolanie ţalobcov proti rozhodnutiu správy katastra. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, ţe v preskúmavanej veci bol dostatočne zistený skutkový stav a bol z neho vyvodený správny právny záver. Z dôvodov, uvedených vyššie preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil, viazaný tieţ rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a dôvodmi podanej ţaloby (§ 249 ods. 2 OSP). Nesprávne označenie preskúmavaného rozhodnutia v záhlaví rozsudku krajského súdu posúdil 7 2Sžr/26/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako zrejmú nesprávnosť (§ 164 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd so zreteľom na výsledok odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 OSP, keďţe ţalobcovia nemali úspech ani v odvolacom konaní a ţalovanému nevznikol zákonný nárok na ich náhradu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- marca 2016 JUDr. Elena K O V Á Č O V Á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Bartalská