Najvyšší súd 8Cdo/1366/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu T., bývajúci v Bratislave, B. č. X., zastúpeného Advokátskou kanceláriou K., s. r. o., so sídlom v Bratislave, Ulica sv. V., IČO: X., proti ţalovanému P., a.s., so sídlom v Ţiline, H., IČO: X., zastúpenému Advokátskou kanceláriou S., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Š., IČO: X., o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok s prísl., vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 19 C 335/2014, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
- augusta 2015 sp. zn. 10 Co 336/2015, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
- augusta 2015 sp. zn. 10 Co 336/2015 a uznesenie Okresného súdu Bratislava II z
- apríla 2015 sp. zn. 19C 335/2014 okrem výroku o vylúčení veci na samostatné konanie vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II uznesením z
- apríla 2015 sp. zn. 19 C 335/2014 ţalobu o určenie povinnosti ţalovanému zaplatiť ţalobcovi 10 000 eur vylúčil na samostatné konanie, vo zvyšku konanie zastavil a vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, ţe v časti výroku, ktorým konanie vo zvyšku bolo zastavené je potrebné postupovať podľa § 103 a § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p. Ţalovaný sa v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 15 C 37/2015 domáha proti ţalobcovi zaplatenia 101 158,76 eur s prísl. titulom nesplateného úveru zo zmluvy o poskytnutí úveru pod č. 10/317/10 z
- augusta 2010, ktorej neplatnosti sa ţalobca domáha v tomto konaní teda pod sp. zn. 19 C 335/
- V konaní pod sp. zn. 15 C 37/2015 je predmetom určenia právny vzťah (zmluva o poskytnutí úveru č. 10/317/10 a na základe ktorej je ţalované splnenie povinnosti v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 335/2014) a v rámci konania vedeného pod sp. zn. 15 C 37/2015 sa bude súd ako predbeţnou otázkou zaoberať aj 2 8Cdo/1366/2015 otázkou platnosti zmluvy o poskytnutí úveru ide o prekáţku litispendencie, teda taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nie je moţné odstrániť vylúčením návrhu ţalobcu, vylúčenie ţaloby v časti o určenie povinnosti ţalovanému zaplatiť ţalobcovi 10 000 eur na samostatné konanie odôvodnil ustanovením § 112 ods. 2 O. s. p. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením z
- augusta 2015 sp. zn. 10 Co 336/2015 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.). Vychádzal zo zistenia, ţe ţalobca podal ţalobu, ktorou sa domáhal určenia, ţe zmluva o poskytnutí úveru pod č. 10/317/10 z
- augusta 2010, ktorú uzavrel so ţalovaným je neplatná a zároveň určenia neprijateľnosti špecifikovaných zmluvných podmienok uvedených v uzavretej zmluve. Ţalovaný v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 15 C 37/2015 sa domáha voči ţalobcovi zaplatenia istiny 101 158,76 eur titulom nesplateného úveru z danej zmluvy, z čoho vyplýva správny právny záver súdu prvého stupňa, ţe v konaní, predmetom ktorého je ţaloba na plnenie (pod sp. zn. 15 C 37/2015) bude právne posudzovať prejudiciálnu otázku, ktorá je predmetom tohto konania (určenie neplatnosti zmluvy o poskytnutí úveru pod č. 10/317/10) a vzhľadom na to, ţe ide o rovnaké subjektívne právo, správne súd prvého stupňa v tejto časti konanie zastavil, súd prvého stupňa svoje rozhodnutie aj náleţite odôvodnil. K tvrdeniu ţalobcu, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení odvolací súd uviedol, ţe v prejednávanej veci sú skutkové zistenia súdu prvého stupňa úplné a ich právne posúdenie súdom je správne. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Navrhol, aby dovolací súd rozhodnutia oboch stupňov súdov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. t.j., ţe sa mu postupom oboch stupňov súdov odňala moţnosť konať pred súdom. Dovolanie odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. (práve z dôvodu existencie vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) a poukázal tieţ na to, ţe súdy prejednávanú vec nesprávne právne posúdili (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Zdôraznil, ţe uznesenie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Súdy nesprávne posúdili podmienky zastavenia konania pre prekáţku litispendencie a konanie zastavili hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, čím odňali ţalobcovi moţnosť konať pred súdom. Neskôr začaté konanie nemôţe zaloţiť prekáţku litispendencie 3 8Cdo/1366/2015 pre skôr začaté konanie ako tomu aj došlo v prejednávanej veci. Okrem jediného rozhodnutia krajského súdu, na ktoré prvostupňový súd poukázal vo svojom uznesení, nebol produkovaný ţiaden ďalší právny názor, ktorý by pripúšťal zastavenie skôr začatého konania pre prekáţku litispendencie. Popretie prekáţky litispendencie ako prekáţky skôr začatého konania nie je moţné zdôvodniť ani s ohľadom na funkciu určovacej ţaloby a ţaloby na plnenie. Nie je moţné vyvodiť záver, ţe konanie o ţalobe na plnenie by malo túto prekáţku vytvoriť aj spätne, ak bude začaté aţ po začatí konania o určovacej ţalobe. Prekáţka litispendencie nemôţe byť daná prinajmenšom v zastavenej časti konania o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. Pokiaľ by súd prvého stupňa konanie v dotknutej časti nezastavil, musel by vo výroku meritórneho rozhodnutia rozhodnúť o kaţdej zmluvnej podmienke, ktorej neprijateľnosť ţalobca v konaní namietal. V konaní o zaplatenie, ktoré prebieha na základe ţaloby podanej ţalovaným pod sp. zn. 15 C 37/2015 na Okresnom súde Bratislava II, nebude súd povinný posudzovať neprijateľnosť všetkých ţalobcom namietaných zmluvných podmienok v predmetnej zmluve. Väčšina zmluvných podmienok, ktorých neprijateľnosť ţalobca namieta vôbec nesúvisí s predmetom konania o zaplatenie, pretoţe nie sú právnym dôvodom uplatnených nárokov ţalovaného. V časti konania o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok nejde o totoţný predmet konania ani o rovnaké subjektívne právo ako v prípade konania o zaplatenie, hoci ide o tých istých účastníkov, nejde o tú istú vec v zmysle § 83 O. s. p., pretoţe nie je daná totoţnosť predmetu konania – líšia sa uplatnené ţalobné nároky ako aj skutkové okolnosti, na ktorých sú ţalobné nároky zaloţené. Prinajmenšom v uvedenom rozsahu medzi dotknutými konaniami prekáţka litispendencie daná nie je. Za odňatie moţnosti ţalobcovi konať pred súdom je potrebné povaţovať aj nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí oboch stupňov súdov, pretoţe tieto nie sú podrobne a presvedčivo odôvodnené. Odvolací súd nielen neodstránil nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, ale svojim postupom sám zaloţil nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia. Odvolací súd nedal odpoveď na to, či môţe neskôr začaté konanie zaloţiť prekáţku litispendencie pre konanie, ktoré sa začalo skôr. Ide pritom o skutočnosť, ktorá má pre konanie rozhodujúci význam a na ktorú odvolací súd musí dať odpoveď. Záver odvolacieho súdu je neudrţateľný aj z dôvodu, ţe sám konštatoval, ţe prekáţka veci začatej bráni tomu, aby bola prejednaná vec, o ktorej uţ bolo skôr začaté konanie a napriek tomu uviedol, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadril. 4 8Cdo/1366/2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. V zmysle § 239 ods. 1 O. s. p. dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/], na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/. V zmysle § 239 ods. 2 O. s. p. dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uzneseniu súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky. V predmetnej veci nejde o ţiaden z prípadov uvedených v § 239 ods. 1, 2 O. s. p., a preto je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalobcov z tohto zákonného ustanovenia vyvodiť nemoţno. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p., ktoré ukladá dovolaciemu súdu povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 O. s. p. dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O. s. p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 ods. 1 písm. a-g/ O. s. p., teda, či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia 5 8Cdo/1366/2015 procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej, alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Vady uvedené v § 237 ods. 1 písm. a-e, g/ O. s. p. dovolatelia nenamietali a ich existenciu po preskúmaní obsahu spisu nezistil ani dovolací súd. S prihliadnutím na obsah dovolania, v ňom zvolenú argumentáciu a vytýkané nedostatky sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či v dôsledku postupu niţších súdov nebola ţalobcom odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.). Podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je taký vadný postup súdu v občianskom súdom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť konať pred ním a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva, napr. môţe ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom. Po preskúmaní obsahu spisu dospel dovolací súd k záveru, ţe odvolací súd v prejednávanej veci svojim postupom neodňal ţalobcom moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie (§ 83 O. s. p.). Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania) (§ 103 O. s. p.). Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne 6 8Cdo/1366/2015 účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované (§ 104 ods. 1 O. s. p.). Začaté konanie (v zmysle § 83 O. s. p.) bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie. V tomto ustanovení vyjadrená prekáţka veci začatej (t.j. prekáţka litispendencie) patrí k podmienkam konania, ktorých nedostatok súdu znemoţňuje rozhodnúť vo veci samej. Prekáţka veci začatej bráni tomu, aby bola prejednaná a rozhodnutá vec, o ktorej uţ bolo skôr začaté konanie. Takýto nedostatok podmienky konania nemoţno odstrániť, preto súd po jeho zistení musí konanie v ktoromkoľvek štádiu bez ďalšieho zastaviť v zmysle citovaného ustanovenia § 104 ods. 1 O. s. p. O prekáţku veci začatej ide vtedy, keď v neskoršom konaní ide o ten istý nárok, o ktorom uţ bolo skôr začaté iné konanie, ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb (účastníkov). Konanie sa týka tých istých účastníkov aj vtedy, keď majú rovnaké osoby v rôznych súdnych konaniach rozdielne procesné postavenie. Konanie sa týka tých istých účastníkov aj vtedy, keď v neskôr začatom konaní vystupujú právni nástupcovia osôb, ktoré sú alebo boli účastníkmi skôr začatého konania. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak v konaní ide o rovnaký nárok, ktorý je vyvodzovaný z rovnakých skutkových okolností. V prejednávanej veci súd prvého stupňa poukázal na to, ţe konanie je potrebné zastaviť napriek tomu, ţe iné konanie, ktoré by malo vytvoriť prekáţku litispendencie začalo neskôr so zreteľom na vzťah predmetných ţalôb uplatňovaných v daných konaniach podľa § 80 písm. b/, c/ O. s. p. a s ohľadu na funkciu, ktorú kaţdá z týchto ţalôb plní, pričom sa oprel o uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8 Co 78/2005 zo
- februára
- Bliţšie však aplikáciu tohto názoru Krajského súdu v Bratislave v prejednávanej veci neodôvodnil a tento názor si odvolací súd nekriticky osvojil taktieţ bez bliţšieho odôvodnenia. Odborná literatúra (pozri najmä Bureš - Drápal - Mazanec: Občanskí soudní řád, Komentář,
- vydání, ako aj Ficová – Števček a kol.: Občianske súdne konanie,
- vydanie) a taktieţ aj prevaţujúca súdna prax (pozri najmä 3 Cdo 168/2008 z
- septembra 2008 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) sa prikláňa k názoru, ţe o prekáţku veci začatého konania (tzv. litispendenciu) ide vţdy v konaní, ktoré sa začalo neskôr a konanie, ktoré sa začalo skôr touto prekáţkou postihnuté nie je, pochopiteľne za situácie splnenia ďalších 7 8Cdo/1366/2015 podmienok existencie takejto prekáţky teda totoţnosti účastníkov a totoţnosti predmetu konania. Konanie v prejednávanej veci (sp. zn. 19 C 335/2014 Okresného súdu Bratislava II) začalo
- decembra 2014 a konanie vo veci 15 C 37/2015 Okresného súdu Bratislava II sa začalo na návrh
- januára 2015 teda neskôr ako bolo začaté konanie v prejednávanej veci. Napriek tomu súdy oboch stupňov na základe právneho názoru uvedeného ţalovaným v priebehu prvostupňového konania si osvojili záver, ţe toto neskoršie konanie (pod sp. zn. 15 C 37/2015) tvorí prekáţku litispendencie v konaní o prejednávanej veci. S týmito závermi súdov oboch stupňov nie je moţné súhlasiť so zreteľom na vyššie uvedené ako aj so zreteľom na okolnosť, ţe porovnaním predmetu konania v prejednávanej veci a predmetu konania vo veci 15 C 37/2015 Okresného súdu Bratislava II moţno dospieť k záveru, ţe predmet konania v oboch uvedených veciach nie je totoţný tak ako si to vyţaduje aplikácia prekáţky litispendencie vo všeobecnosti. Treba totiţ zdôrazniť, ţe v prejednávanej veci (sp. zn. 19 C 335/2014 Okresného súdu Bratislava II) je predmet konania špecifikovaný viacerými čiastkovými nárokmi uplatňovanými ţalobcom v tomto konaní a to poţiadavkou určenia, ţe predmetná zmluva o úvere pod č. 10/317/10 je neplatná, ţalobca sa ďalej domáha určenia neprijateľnosti viacerých zmluvných podmienok, ktoré v petite ţaloby rozsiahlo špecifikuje a odôvodňuje, práva na uverejnenie rozsudku, uloţenia povinnosti ţalovanému zloţiť preddavok na uverejnenie rozsudku v masovokomunikačných prostriedkoch a napokon uplatňuje aj nárok na zaplatenie 10 000 eur titulom nemajetkovej ujmy. Len o časti takto rozsiahlo koncipovaného predmetu konania súd prvého stupňa rozhodol tak, ţe ţalobu o zaplatenie 10 000 eur titulom nemajetkovej ujmy vylúčil na samostatné konanie a vo zvyšku špecifikovaného predmetu konania zastavil konanie so zreteľom na prekáţku litispendencie. Ako bolo vyššie naznačené s takýmto postupom oboch stupňov súdov a právnym názorom, ktoré vo svojich rozhodnutiach vyslovili nie je moţné súhlasiť so zreteľom na to, ţe konanie, v ktorom oba súdy vidia prekáţku litispendencie začalo neskôr a taktieţ so zreteľom na to, ţe nie je totoţný ani predmet konania v oboch veciach, vzhľadom na to, ţe vo veci 15 C 37/2015 Okresného súdu Bratislava II je predmetom konania nárok ţalovaného na zaplatenie 101 158,76 eur a v prejednávanej veci si ţalobca uplatňuje nároky odlišného charakteru. Okolnosť, ţe v konaní pod sp. zn. 15 C 37/2015 Okresného súdu Bratislava II bude sa súd zaoberať aj platnosťou predmetnej zmluvy o úvere, nie je pri posudzovaní správnej aplikácie prekáţky litispendencie v prejednávanej veci právne významná. V tejto súvislosti je predovšetkým potrebné zdôrazniť, ţe v prejednávanej veci 8 8Cdo/1366/2015 si ţalobca uplatňuje ďaleko širší rozsah predmetu konania, neţ s ktorým sa bude súd zaoberať vo veci 15 C 37/2015 Okresného súdu Bratislava II. Teda so zreteľom na to, ţe konanie v prejednávanej veci začalo skôr a v zásade nie je daný ani totoţný predmet konania v oboch spomenutých veciach, nemoţno súhlasiť s tým, ţe konanie vo veci 15 C 37/2015 Okresného súdu Bratislava II tvorí prekáţku litispendencie pre konanie v prejednávanej veci. Právny názor uvedený v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave zo
- februára 2006 sp. zn. 8 C 78/2005 je ojedinelý a odôvodnením rozhodnutí oboch stupňov súdov v prejednávanej veci nie je náleţite vysvetlený z pohľadu moţnej aplikácie a právnej významnosti v prejednávanej veci. Na základe uvedeného moţno konštatovať, ţe rozhodnutia oboch súdov vychádzajú z nesprávneho právneho názoru, teda sú zaloţené na nesprávnom právnom posúdení (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) a ich rozhodnutia v podobe zastavenia konania odňali ţalobcovi moţnosť konať pred súdom, čím zaťaţili konanie vadou v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Keďţe existencia vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zakladá v prejednávanej veci nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť (§ 241 ods. 2 písm. a/, c/ O. s. p.) dovolací súd postupom podľa § 243b ods. 3 O. s. p. rozhodnutie oboch stupňov súdov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd niţšieho stupňa aj o trovách tohto dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O. s. p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave,
- februára 2016 JUDr. Oľga T r n k o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: M.