← Slovensko

o zaplatenie 1 000 000,-- Eur s prísl.

Najvyšší súd 6Obo/120/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: U., a. s., B.B., zastúpeného advokátkou J. I., Advokátska kancelária K., proti ţalovanému: Č., a.s., vo veci pobočky zahraničnej banky v S., zastúpenému advokátom J. M., D., o zaplatenie 1 000 000,-- Eur s prísl, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

  1. júna 2009 č. k. 34 Cb 61/02-591, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
  2. júna 2009 č. k. 34 Cb 61/02-591 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému 104 329,09 Eur náhrady trov konania. Rozhodol tak s odôvodnením, ţe súd v pôvodnom rozhodnutí dospel k záveru, ţe v zmysle bodu 1 zmluvy o autorizovaní faxových inštrukcií bol na uskutočnenie faxových inštrukcií klienta oprávnený jednak klient, ako aj oprávnené osoby, uvedené v podpisových vzoroch. V konaní nebolo preukázané, ţe ţalovaný bol oboznámený s personálnymi zmenami, ktoré prebiehali začiatkom januára 2001 a ani doručenie oznámenia ţalobcu ţalovanému o zmenách v spoločnosti pred
  3. januárom
  4. V reklamácii z
  5. februára 2001 videl ţalobca neoprávnenú osobu na podanie inštrukcií len I.. Takéto tvrdenie zastával ţalobca aj v ţalobe, kde jedinú oprávnenú osobu označil I. R.. Samotný návrh na zmenu zápisu v obchodnom registri Okresného súdu v Banskej Bystrici na vykonanie výmazu I. R., datovaný
  6. januára 2001, bol na súd podaný
  7. januára
  8. Súd vykonal výmaz I.I.R. ako predsedu predstavenstva uznesením z
  9. februára 2001, sp. zn. 6Obo/120/2009 2 Sa X./S, právoplatným
  10. februára
  11. Súd neakceptoval tvrdenia ţalobcu, ţe ţalovaný zanedbal náleţitú starostlivosť pri správe majetku klienta – ţalobcu tým, ţe vykonal prevod cenných papierov v rozpore s ustanoveniami uzatvorených zmlúv bez protiplnenia pre ţalobcu, pretoţe sám ţalobca uzatvoril obchod s obchodnou spoločnosťou G.G., s. r. o. B.. Dňa
  12. decembra 2000 uzatvorila uvedená spoločnosť úverovú zmluvu v prospech ţalobcu na sumu 12 500 000,-- Sk. Úver bol zabezpečený zmluvou o zabezpečovacom prevode práva k cenným papierom – eurobondom SKWF X., X SO X. v počte 1 000 ks v nominálnej hodnote 1 000,-- Eur za kus vo vlastníctve ţalobcu. Nebolo akceptované ďalšie tvrdenie ţalobcu, ţe vo faxovej inštrukcii mohlo ísť len o obchod s prijatím protiplnenia, t. j. proti prijatiu čiastky uvedenej v inštrukcii na účet klienta. Protiplnením k cenným papierom, ktoré boli pouţité na zabezpečenie záväzku z úverovej zmluvy, bolo prijatie sumy 12 500 000,-- Sk, poskytnutých ako úver od spoločnosti G.G., s. r. o., B.. Otázka výhodnosti alebo nevýhodnosti takéhoto obchodu by stratila svoj význam vtedy, ak by ţalobca v lehotách uvedených v úverovej zmluve splatil dlh a tým by sa splnila rozväzovacia podmienka zabezpečovacieho prevodu práva. Vtedy by sa zabezpečené akcie stali opäť majetkom ţalobcu. Mohlo by sa tak stať kedykoľvek po nadobudnutí účinnosti úverovej zmluvy. Ţalobca však úver v podstatne zmenených lehotách splatnosti nesplatil a ani nevrátil sumu 12 500 000,-- Sk. V ďalšom dokazovaní doplnil dokazovanie 3 znaleckými posudkami, ktoré do spisu doloţil ţalobca. Porovnávaním obsahu posudkov súd zistil, ţe znalci dospeli k opačným záverom ohľadne faxových správ odosielaných v roku 2001 Zmluva o obstaraní obchodov so zahraničnými cennými papiermi, ich vyporiadaní a správe z
  13. mája 1999, zmluva o autorizácii faxových intrukcií pre vyporiadanie obchodov a s tým súvisiacich peňaţných prevodov zasielaných faxom, z
  14. mája 1999 a ani obchodné podmienky pre obstarávanie obchodov so zahraničnými cennými papiermi, ich vyporiadanie a správu, neustanovovali, ţe faxové inštrukcie ţalobcu majú byť odosielané len z jedného konkrétneho čísla, resp. zariadenia ţalobcu. Ţalovaný zrealizoval
  15. januára 2001 vyporiadanie obchodu ţalobcu s 1 000 kusmi zahraničných cenných papierov eurobondov označených ako SKVF X. ISIN X SO X. denominovaných v Eur v nominálnej hodnote 1 000 Eur/kus v celkovej hodnote 1 000 000,-- Eur ako prevod zahraničných cenných papierov na tretiu osobu – spoločnosť G.G., s. r. o., B. ako obchod bez finančného vyporiadania – protiplnenia v prospech tretej osoby, na základe faxovej inštrukcie s dňom vyporiadania
  16. januára 2001 z majetkového účtu ţalobcu cenných papierov, vedeného u ţalovaného. Súd ďalej uviedol, ţe oprávnená osoba k majetkovému účtu ţalobcu neexistovala, lebo nebol vyhotovený podpisový vzor pre majetkový účet klienta, potom jediným oprávneným subjektom podať 6Obo/120/2009 3 faxovú inštrukciu bol sám klient – ţalobca. Faxovú inštrukciu bol oprávnený podať štatutárny orgán ţalobcu. Faxová inštrukcia menom ţalobcu bola uskutočnená
  17. januára 2001 o 11,15 hod. I., ktorý však nebol oprávnený na jej podanie. Podpisový vzor pre neho bol zriadený
  18. januára 2001 iba pre peňaţný účet č. X.. Druhá faxová inštrukcia s rovnakým obsahom bola podaná
  19. januára 2001 o 11,15 hod. a podpísaná I.I.. Z výpisu z obchodného registra ţalobcu, ako aj z registrového spisu ţalobcu je zrejmé, ţe tento bol k
  20. januára 2001 zapísaný v obchodnom registri ako predseda predstavenstva, oprávnený konať menom spoločnosti samostatne. Ani po doplnení dokazovania opakovaným výsluchom svedkov nebola v konaní preukázaná vedomosť ţalovaného o personálnych zmenách ţalobcu, ktoré mali prebiehať začiatkom januára 2001, resp. doručenie oznámenia ţalobcu ţalovanému o zmenách v obchodnej spoločnosti pred
  21. januárom
  22. Aj listom z
  23. januára 2001 ţalobca namietal len nedostatok náleţitosti faxovej inštrukcie bez potrebnej konkretizácie. Súd vykonal výmaz I.I.R. ako predsedu predstavenstva uznesením sp. zn. Sa X./S z
  24. februára 2001 s právoplatnosťou
  25. februára
  26. Súd neakceptoval tvrdenie ţalobcu o pouţití nesprávneho kontrolného znaku série a čísla faxovej inštrukcie. Zmluva o autorizovaní faxových inštrukcií v prípade opravy faxovej inštrukcie, neukladala ţalobcovi povinnosť vyhotoviť novú faxovú inštrukciu s novým kontrolným znakom série a kontrolným číslom. Oprava sa mala riešiť v súlade s bodom 5 zmluvy o autorizovaní opakovaním zaslanej inštrukcie. V tomto článku nie je taxatívny ale iba príkladný výpočet moţných chybných prenosov inštrukcie. Súd dospel k záveru, ţe i v prípade opravy podpisu osoby konajúcej za ţalobcu, nešlo o nový obchod s nutnosťou pouţitia nového kontrolného čísla faxovej inštrukcie, ale o obchod totoţný s prvou inštrukciou riešiteľný opakovaním inštrukcie toho istého kontrolného čísla.. Z dokazovania súd mal za preukázané, ţe zo strany ţalovaného k porušeniu povinnosti zo záväzkového vzťahu majúce za následok vznik škody, nedošlo, preto nie je daná ani zodpovednosť ţalovaného za jej úhradu. Z uvedeného dôvodu ţalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalobca. Ţiadal napadnutý rozsudok zrušiť alebo zmeniť a ţalovanému uloţiť povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1 699 762,40 Eur s prísl. V odvolaní uviedol, ţe súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a napadnuté rozhodnutie 6Obo/120/2009 4 je nepreskúmateľné, pretoţe bolo odôvodnené iba všeobecne, nedôsledne a povrchne, s námietkami ţalobcu, ktoré majú zásadný právny význam pre posúdenie veci sa vôbec nezaoberal. Odvolateľ je toho názoru, ţe pokiaľ súd konštatoval, ţe zmluvný základ obchodu CP tvorili úverová zmluva a zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k CP, tak bol povinný zaoberať sa platnosťou oboch zmlúv vzhľadom na vznesenú námietku neplatnosti právnych úkonov. Súd sa však nezaoberal posúdením absolútnej neplatnosti právnych úkonov a ani dôsledne neskúmal obsah oboch zmlúv. Inak by zistil, ţe v zmluve o úvere mala byť dohodnutá splatnosť úveru jednorázovo k
  28. 2005 a ţalobca nebol oprávnený uhradiť úver pred dohodnutou konečnou splatnosťou, kedykoľvek po uzavretí zmluvy. Veriteľ však mal právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. poţadovať od dlţníka okamţité splatenie a dlţník mal povinnosť všetky pohľadávky veriteľa zaplatiť aj pred dňom konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ ţalobca mal a mohol plniť hlavný záväzok iba v deň fixne určený
  30. 2005, veriteľ mal moţnosť jednostranne odstúpiť od nej, pričom oprávnenia v nej uvedené znamenajú zjavnú šikanu voči dlţníkovi. Veriteľ sledoval iba dosiahnutie jednostranných výhod a majetkového prospechu pre seba, preto táto zmluva je absolútne neplatný právny úkon. V zmluve o zabezpečení záväzku je uvedené, ak do uplynutia lehoty uvedenej v čl. I ods. 3 zmluvy nenastane splnenie rozväzovacej podmienky, vlastnícke právo veriteľa k predmetným CP je neobmedzené, t. j. veriteľ má nadobudnúť natrvalo úplné vlastníctvo k cenným papierom. Také zmluvné dojednanie, ktoré umoţňuje zánik vlastníctva pôvodného vlastníka k CP, bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu, urobené v čase, keď prevod vlastníckeho práva na veriteľa bol vykonaný za iným účelom a naviac pred splatnosťou peňaţného záväzku dlţníka, je podľa § 39 Obč. zák. neplatné. Súd k absolútnej neplatnosti právneho úkonu prihliada i bez návrhu z úradnej povinnosti. Od neplatnej zmluvy nemoţno odstúpiť a tak právne účinky odstúpenia od zmluvy nikdy nevznikli. G., s. r. o. získal bezdôvodné obohatenie, ktoré bol povinný vydať ţalobcovi, na úkor ktorého bolo získané. Odvolateľ ďalej uviedol, ţe v krajnom prípade mohla byť výška uplatneného nároku na náhradu škody zníţená o 12,5 mil. Sk, avšak v zostávajúcej časti mal súd ţalobe vyhovieť. Ţalobca tvrdí, ţe súd nesprávne vyhodnotil dojednanie o odosielaní faxových inštrukcií. V zmluve bolo dohodnuté, ţe obchodná korešpondencia bude realizovaná prostredníctvom faxového spojenia, ktoré bude záväzné pre obe zmluvné strany a súčasne si strany dohodli, ţe aj inštrukcie, alebo objednávky, ktorých zaslanie zmluva vyţaduje, budú 6Obo/120/2009 5 povaţované za náleţite uskutočnené, pokiaľ budú doručené osobe, alebo kuriérom, odoslané ďalekopisom, faxom, Swiftom na ďalej uvedené adresy, pričom v zmluve boli súčasne uvedené aj viaceré čísla faxových spojení ţalovaného, no iba jedno číslo faxu ţalobcu. Potom ţalobca ako klient banky bol povinný zasielať faxové inštrukcie zo svojho faxu iba na čísla faxových zariadení banky, uvedené v zmluve a ţalovaný bol povinný spoliehať sa iba na tie faxové inštrukcie od ţalobcu, na ktorých boli spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť, vyznačené údaje o ţalobcovi, ktoré ho charakterizujú vrátane čísel faxu ţalobcu, dohodnutého v zmluve tak, aby ţalovaný mal spoľahlivým spôsobom preukázané, ţe sa jedná o objednávky, či intštrukcie od ţalobcu. Nasvedčuje tomu aj ods. 7 zmluvy o autorizácii, kde je uvedené, ţe autorizované faxové inštrukcie, zasielané banke, sa povaţujú za originály a nevyţaduje sa ich duplicitné potvrdzovanie klientom písomnou formou. Autorizované faxové inštrukcie sú schválené alebo povolené autorom a autora tieto identifikujú. Preto namieta, ţe druhá faxová inštrukcia, podpísaná I.I. odoslaná
  31. januára 2001 o 11,15 hod. nebola odoslaná v súlade s čl. VI ods. 3 čl. X ods. 7 zmluvy o obstaraní a ani s ods. 6 a 7 zmluvy o autorizácii, lebo neobsahovala ţiadny z údajov o odosielateľovi. Poukázal ďalej na skutočnosť, ţe pobočka ţalovaného v B. uţ
  32. januára 2001 preukázateľne zrušila oprávnenie I.I.R. podpisovať a konať za ţalobcu (dôkazy sú na čl. 120,36). Vzhľadom na centrálne prepojený počítačový systém spracovania údajov, centrála ţalovaného mala uţ
  33. januára 2001 k dispozícii údaje o personálnych zmenách u ţalobcu. Odvolateľ ďalej tvrdí, ţe súd nemal preukázané, ţe druhá inštrukcia podpísaná I.I. bola skutočne podaná
  34. januára 2001 o 11,15 hod. a ani to, ţe bola
  35. januára 2001 prijatá ţalovaným. K časovým údajom o prijatí a k prijatiu oboch inštrukcií vypovedala iba R., ktorá vo svojej svedeckej výpovedi na otázku súdu, kedy došla opravená inštrukcia, uviedla, ţe to bolo v ten istý deň, čas si nepamätá a ţe inštrukcia podpísaná B., aj keď je v hornej časti uvedený čas 11,15 hod., prišla okolo 10 hod. Výpoveď tejto svedkyne povaţuje za zmätočnú, rozporuplnú a nepresvedčivú. Ani svedkyňa I., pracovníčka banky, nemohla ţiadnym spôsobom potvrdiť okolnosti o doručení prvej a druhej inštrukcie. Súd pritom ničím nezdôvodnil, čím mal preukázané svoje tvrdenie o doručení druhej faxovej inštrukcie tak, ako uviedol. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, ţe v konaní nebola ţiadnym spôsobom preukázaná skutočnosť tvrdená ţalovaným, spočívajúca v tom, ţe
  36. januára 2001 o 11,15 hod. ţalobca odoslal, alebo banka prijala druhú inštrukciu podpísanú I.I., na základe ktorej mal byť údajne vykonaný obchod, prevod CP v prospech G., s. r. o. V konaní vznikli dôvodné pochybnosti o pravosti a pravdivosti druhej inštrukcie, ktorá predstavuje súkromnú listinu a ţalobca v konaní viackrát poţadoval, aby ţalovaný predloţil 6Obo/120/2009 6 originál tejto listiny, o ktorej tvrdí, ţe mu bola doručená, ţalovaný tak neurobil, hoci mu to súd uloţil a sústavne predkladal iba fotokópie. Odvolateľ namietal aj voči výške trov, ktoré boli ţalovanému priznané. Poukázal na nález Ústavného súdu SR II.ÚS 78/03, ktorým bolo rozhodnuté v obdobnom prípade, preto namieta, či vzniknuté trovy na právnom zastúpení, hoci ţalovaný má viac ako 10 právnikov, je potrebné povaţovať za účelné bránenie práva. Ţalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal odvolanie podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné. Predmetom odvolania je zaplatenie 1 000 000,-- Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody, ktorá ţalobcovi mala vzniknúť tým, ţe ţalovaný porušil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o obstaraní obchodov so zahraničnými cennými papiermi ich vyporiadaní a správe z
  37. mája 1999 a zo zmluvy o autorizovaní faxových inštrukcií pre vyporiadanie obchodov s cennými papiermi z
  38. mája
  39. Porušenie vidí ţalobca v tom, ţe ţalovaný na základe faxovej inštrukcie
  40. januára 2001 realizoval obchod s 1 000 kusmi zahraničných cenných papierov eurobondov označených ako SKWF X. ISIN X. v celkovej hodnote 1 000 000,-- Eur ako prevod na tretiu osobu a to spoločnosť G.G., s. r. o., B., bez finančného vyporiadania. Súd prvého stupňa potom, ako bolo jeho prvšie rozhodnutie zrušené odvolacím súdom, mal doplniť dokazovanie ohľadom hodnovernosti a záväznosti faxovej inštrukcie z
  41. januára 2001, podpísanej I.I., na základe ktorej ţalovaný zrealizoval sporný prevod zahraničných cenných papierov. Ďalej mal zistiť, kedy sa presne ţalovaný dozvedel o zmenách v štatutárnom orgáne ţalobcu, vykonaných mimoriadnym valným zhromaţdením ţalobcu
  42. januára
  43. Napriek uvedenému usmerneniu, súd prvého stupňa v tomto smere nevykonal ţiadne dokazovanie. Z dôkazov doloţených do spisu nie je moţné uzavrieť, ţe inštrukcia z
  44. januára 2001, opatrená podpisom I.I.R., doloţená do spisu vo fotokópii, bez opatrenia odtlačkom pečiatky ţalujúcej spoločnosti, bez opatrenia dátumu a hodiny odoslania, bez čísla faxu, z ktorého bola odoslaná, je inštrukciou 6Obo/120/2009 7 bezchybnou a záväznou, na základe ktorej bol ţalovaný povinný realizovať sporný prevod. Je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, ţe súd prvého stupňa neodstránil pochybnosti, o odoslaní a prijatí druhej inštrukcie dňa
  45. januára 2001 o 11,15 hod., napriek tomu túto skutočnosť v napadnutom rozsudku uvádza ako preukázanú, čo má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa ďalej nechal bez povšimnutia námietku ţalobcu, ţe ţalovaný porušil zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 11a písm. b/ zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení zákona č. 367/2000 Z. z., lebo nekonal s odbornou starostlivosťou. Pri výkone s odbornou starostlivosťou nemal problém oboznámiť sa so zmenami štatutárneho orgánu ţalobcu, lebo pobočka ţalovaného v B. uţ
  46. januára 2001 preukázateľne zrušila oprávnenie I.I.R. podpisovať a konať za ţalobcu a I. bol vyčiarknutý z radu osôb oprávnených konať a podpisovať za ţalobcu. Vzhľadom na počítačové spracovanie údajov a informácií v bankách, ţalovaný mal mať moţnosť uţ
  47. januára 2001 zistiť personálne zmeny u ţalobcu. V tejto časti je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo s námietkou podstatnou pre vyriešenie sporu sa nezaoberal. Rovnako je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, ţe pokiaľ sa súd prvého stupňa upriamil na úverovú zmluvu a zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k cenným papierom, ušlo jeho pozornosti, ţe úver bol poskytnutý v sume 12 500 000,-- Sk a hodnota cenných papierov bola 1 000 000,-- Eur, čo je značný nepomer. Navyše splatnosť úveru bola zmluvne dohodnutá k
  48. decembru 2005, pričom prevod cenných papierov sa uskutočnil
  49. januára 2001, teda ešte pred zmluvne dohodnutou splatnosťou úveru. Vzhľadom na uvedené, bez ďalších skutočností nie je moţné spájať sporný prevod cenných papierov so zmluvnými povinnosťami ţalobcu, ktoré mu vyplývali z uvedených zmlúv. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.). Úlohou súdu prvého stupňa v novom konaní bude odstrániť vyššie uvedené pochybenia a vo veci znovu rozhodnúť P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  50. júna 2010 6Obo/120/2009 8 JUDr. Anna M a r k o v á , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.