2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátenie vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „reštitučný zákon“) spĺňa podmienky § 3 ods. 2 reštitučného zákona na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré prešli do vlastníctva štátu na základe rozhodnutia Konfiškačnej komisie v Nitre č. 257/253/48 zo 16.4.1948
č. 104/1945 Zb., ktorým boli pôvodnému vlastníkovi E., rod. G., starej matke oprávnenej osoby, skonfiškované všetky pôdohospodárske nehnuteľnosti, uvedené vo výroku rozhodnutia správneho orgánu a súčasne vyslovil, ţe oprávnenej osobe sa priznáva právo na náhradu za pozemky z dôvodu, ţe vlastníctvo k pôvodným pozemkom nemoţno navrátiť, pretoţe na tieto pozemky existujú prídelové listiny, ktorými boli pozemky pridelené fyzickým osobám, čo je zákonnou prekáţkou vrátenia vlastníctva. Krajský súd z administratívneho spisu zistil, ţe ţiadateľ J. si uplatnil u odporcu reštitučný nárok dňa 22.11.2004 ako oprávnená osoba
2, písm. c/ reštitučného 2 6 Sţo 127/2010 zákona po pôvodnej vlastníčke E., rod. G., starej matke, zomrelej dňa 21.7.1952 z dôvodu, ţe pozemky jej boli skonfiškované
nariadenia č. 104/1945 Zb. ako osobe maďarskej národnosti rozhodnutím konfiškačnej komisie č. 257/253/48 zo 16.4.1948;
potvrdenia Ministerstva vnútra SR, Štátny archív E., rod. G. nie je evidovaná v registri Okresného ľudového súdu v Nitre z rokov 1945-1948, ktorý trestne stíhal
nariadenia č. 33/1945 Zb., ďalej zistil, ţe starí rodičia oprávnenej osoby – E. a G., ktorý zomrel v r. 1918 mali dve deti - dcéru I. a syna I. (zomrel v roku 1964), ktorý bol ţenatý s K. a mali spolu 3 deti – G. (zomrel 2006), T. (narodila sa v roku 1931) a Z. (zomrela v roku 2000), ktorá mala jedného syna S.; ţalovaný správny orgán preskúmavaným rozhodnutím zúčastnenej osobe J. priznal právo na náhradu
reštitučného zákona za pozemky, ktoré nie je moţné navrátiť do vlastníctva oprávnenej osobe; Slovenský pozemkový fond v odvolaní proti rozhodnutiu ţalovaného správneho orgánu namietal právne posúdenie nároku oprávnenej osoby, nesprávne určenie jej zákonného podielu
2, písm. c/ reštitučného zákona a súčasne nesprávnu aplikáciu § 4 reštitučného zákona pri určení okruhu povinných osôb. Krajský súd dospel k záveru, ţe ţalovaný správny orgán v zmysle § 2 ods. 2 písm. c/ reštitučného zákona nesprávne posúdil vlastnícky podiel oprávnenej osoby k nehnuteľnostiam, ku ktorým jej priznal právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré pochybenie viedlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a vráteniu veci mu na ďalšie konanie, ako aj, ţe správny orgán pochybil, keď nevykonal náleţité dokazovanie na zistenie povinných osôb. Uloţil správnemu orgánu, aby v ďalšom konaní opäť posúdil zákonnosť nároku oprávnenej osoby v zmysle ustanovení reštitučného zákona, resp. jeho právnych nástupcov, pretoţe oprávnená osoba v roku 2006 zomrela, náleţite zistil okruh povinných osôb a konal so všetkými povinnými osobami. Preskúmavané rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu
2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd o náhrade trov konania rozhodol
v spojení s § 142 ods. 1, navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, pretoţe mu v tomto konaní ţiadne trovy nevznikli. Proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa sa v zákonnej lehote odvolal právny zástupca nebohej zúčastnenej osoby 1/. Ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne zmenil a preskúmavané rozhodnutie odporcu potvrdil. Namietal, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretoţe sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, ako aj ţe napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ ani odporca sa na odvolanie nevyjadrili a odvolací návrh nepodali. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
1 O.s.p. v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c ods. 1 v spojení s §§ 211 a nasl. a dospel k názoru, ţe odvolanie je dôvodné. 3 6 Sţo 127/2010 Odvolací súd povaţoval odvolanie zástupcu nebohej zúčastnenej osoby Mgr. Ing. F.
6 Občianskeho zákonníka za právny úkon na ochranu splnomocniteľa (J.), alebo jeho právneho nástupcu, aby nesprávnym postupom súdu prvého stupňa neutrpeli ujmu, pretoţe v dôsledku nesprávneho postupu súdu prvého stupňa v preskúmavacom konaní, v ktorom súd prvého stupňa konal a rozhodol o reštitučnom nároku zúčastnenej osoby – J., po jeho smrti bez toho, aby zistil dedičov po ňom, rozhodol o ich pribratí do konania ako účastníkov a doručil im rozsudok, právnym nástupcom uvedenej zúčastnenej osobe by hrozila ujma na ich právach. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd zrušil rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím odporca vyhovel reštitučnému nároku zúčastnenej osoby ako oprávnenej osoby uplatnený
reštitučného zákona na navrátenie vlastníctva k ţiadaným nehnuteľnostiam a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z toho pohľadu, či súd prvého stupňa pri súdnom prieskume napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu postupoval v súlade s hmotnoprávnymi právnymi predpismi ako aj v súlade s procesnoprávnymi predpismi. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím odporca v rámci konania
reštitučného zákona ţiadateľovi ako oprávnenej osobe priznal právo na náhradu za ţiadané pozemky.
1, 2, 3, 5 reštitučného zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môţe uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáţe skutočnosti
Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu
2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad. Na konanie
odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu
odsekov 2 a 4 moţno podať opravný prostriedok na súde.
1, 2 reštitučného zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku taxatívne ustanovenom pod písm. a/ až t/. Obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickej osobe vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie
osobitných predpisov. Za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie
osobitných predpisov, treba považovať aj občanov Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na jej území a ktorým bolo odňaté vlastnícke právo (Nariadenie Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Zb. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v znení neskorších predpisov) k pozemkom a neboli odsúdení
osobitných predpisov. Ak tieto pozemky boli uţ pred rozhodujúcim obdobím pridelené v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa nárok týchto oprávnených osôb
V zmysle ust. § 1 písm. a/, b/ reštitučného zákona tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané
osobitného predpisu 4 6 Sţo 127/2010 (zák. č. 229/1991 Zb.). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a/ poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond.
1, 2 reštitučného zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku
tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od
reštitučného zákona bolo, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. 1 uvedeného zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených v § 2 ods. 1, 2 tohto zákona, ako aj že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe (od 25.2.1948 do 1.1.1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3 reštitučného zákona, právo na navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatnila v lehote ustanovenej v § 5 ods. 1 označeného zákona (do 31.12.2004) a žiadané pozemky ku dňu odňatia mali charakter pôdy
1 tohto zákona ako aj, ţe ţiadané nehnuteľnosti neboli vydané
zákona o pôde (zákon č. 229/1991 Zb.). Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona o pôde sú príslušné pozemkové úrady
1 reštitučného zákona v spojení s § 5 ods. 5 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v platnom znení. Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu
2 a 3 reštitučného zákona platia všeobecné predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“)
3 reštitučného zákona.
1, 2 správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môţu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, ţe môţe byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to aţ do času, kým sa preukáţe opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
1, 2, 3 O.s.p. konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu. Návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas aj vtedy, ak bol podaný 5 6 Sţo 127/2010 v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, moţno ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia. Účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava. Súd prvého stupňa pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu nepostupoval náleţite v intenciách citovaných právnych noriem a v konaní sa dopustil procesného pochybenia majúceho za následok nezákonnosť jeho rozhodnutia vo veci samej napadnutým rozsudkom. Odvolací súd z predloţeného spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasť tvoril administratívny spis ţalovaného správneho orgánu v danej veci zistil, ţe J. si uplatnil na Obvodnom pozemkovom úrade v Nitre reštitučný nárok dňa 22.11.2004 ako oprávnená osoba
2, písm. c/ reštitučného zákona po pôvodnej vlastníčke E., rod. G., starej matke, zomrelej dňa 21.7.1952 z dôvodu, ţe ţiadané pozemky boli skonfiškované jeho právnej predchodkyni
nariadenia č. 104/1945 Zb. ako osobe maďarskej národnosti rozhodnutím konfiškačnej komisie č. 257/253/48 zo 16.4.1948; Obvodný pozemkový úrad v Nitre – odporca, rozhodnutím zo dňa 5. apríla 2005 č. 2004/00537-149/04-R rozhodol tak, ţe ţiadateľ J. ako oprávnená osoba
2 reštitučného zákona spĺňa podmienky § 3 ods. 2 reštitučného zákona na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré prešli do vlastníctva štátu na základe rozhodnutia Konfiškačnej komisie v Nitre č. 257/253/48 zo 16.4.1948
č. 104/1945 Zb., ktorým boli pôvodnému vlastníkovi E., rod. G., starej matke oprávnenej osoby, skonfiškované všetky pôdohospodárske nehnuteľnosti, uvedené vo výroku rozhodnutia správneho orgánu a súčasne vyslovil, ţe oprávnenej osobe sa priznáva právo na náhradu za pozemky z dôvodu, ţe vlastníctvo k pôvodným pozemkom nemoţno navrátiť, pretoţe na tieto pozemky existujú prídelové listiny, ktorými boli pozemky pridelené fyzickým osobám; proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote opravný prostriedok navrhovateľ – Slovenský pozemkový fond; súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 9.3.2007 z prednesu zástupcu navrhovateľa zistil skutočnosť, ţe zúčastnená osoba J. zomrel dňa 3.12.2006 a na pojednávaní dňa 27.4.2007, na ktoré pojednávanie za zúčastnenú osobu – oprávnenú osobu, nikoho nevolal, rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorý nikomu za zúčastnenú osobu ani nedoručil; rozsudok súd prvého stupňa doručil právnemu zástupcovi nebohého J. na základe jeho ţiadosti. Vzhľadom na skutkové zistenia odvolací súd v danej veci dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa tým, ţe v preskúmavacom konaní konal a dokonca rozhodol napadnutým rozsudkom potom ako J. dňa 3.12.2006 zomrel, bez toho, aby si zadováţil úmrtný list, zistil okruh dedičov po poručiteľovi J., konal s nimi a doručil im rozhodnutie v merite veci, sa dopustil takého procesného pochybenia, ktorým účastníkovi konania odňal moţnosť konať pred súdom, na ktoré pochybenie je súd povinný prihliadnuť v kaţdom štádiu konania. J. bol účastníkom správneho konania v zmysle § 14 ods. 2 správneho poriadku v spojení s § 2 ods. 2 písm. c/ a s § 5 ods. 1 reštitučného konania, a preto v dôsledku podania opravného prostriedku navrhovateľom Slovenským pozemkovým fondom proti rozhodnutiu ţalovaného správneho orgánu Obvodného pozemkového úradu v Nitre sa stal účastníkom preskúmavacieho konania súdu
3 O.s.p. Vzhľadom k tomu, ţe J. zomrel dňa 3.12.2006, teda zomrel v priebehu preskúmavacieho konania súdu, okamihom smrti stratil spôsobilosť byť účastníkom tohto konania
1 O.s.p. v spojení s § 19, pretoţe smrťou stratil spôsobilosť na práva a povinnosti
2 Občianskeho zákonníka (OZ). Do jeho 6 6 Sţo 127/2010 hmotnoprávnych práv týkajúcich sa jeho reštitučného nároku v zmysle ustanovení reštitučného zákona, ako aj do jeho procesnoprávnych práv v zmysle správneho poriadku a v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vstúpili jeho dedičia a to okamihom jeho smrti v zmysle § 460 Občianskeho zákonníka (univerzálna sukcesia). Povinnosťou súdu prvého stupňa bolo v danej veci konať s právnymi nástupcami nebohého J., ktorí okamihom jeho smrti vstúpili do všetkých jeho hmotnoprávnych a procesnoprávnych práv
Vzhľadom k tomu, ţe súd prvého stupňa v konaní nepostupoval s právnymi nástupcami ako dedičmi zúčastnenej osoby odňal im právo na spravodlivý súdny proces v rozpore s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v rozpore s ustanovením § 107 ods. 1, 3 O.s.p. Povinnosťou odvolacieho súdu bolo na takéto procesné pochybenie súdu prvého stupňa prihliadnuť, keďţe právo domáhať sa ochrany zákonom ustanoveným postupom na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky je základným právom občana zakotveným v Ústave Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu
1, veta prvá O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. b/, f/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd sa v tomto štádiu konania vzhľadom na procesné pochybenie súdu prvého stupňa nezaoberal vecou samou. Najvyšší súd Slovenskej republiky o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodoval v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 3 a povinnosťou súdu prvého stupňa v novom rozhodnutí bude opäť rozhodnúť o náhrade trov konania vrátane náhrady trov odvolacieho konania. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave, dňa 22. septembra 2010 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.