1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 6684/2013-1.10 (39/2013-rozkl.) zo dňa 28.08.
krajského súdu je nesporné, ţe ţalobcovi neboli v priebehu konania tieto podklady doručené s výzvou, aby sa k nim vyjadril. Ţalobcovi bolo oznámené, ţe pokiaľ mu podklady a informácie, s ktorými bol oboznámený nestačia, má v zmysle § 23 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok) právo nazrieť osobne do spisu. Uvedený postup ţalovaného bol
názoru krajského súdu v rozpore s § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 správneho poriadku, nakoľko ţalovaný neumoţnil, aby sa ţalobca mohol pred vydaním rozhodnutia vyjadriť ku všetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Prvostupňový súd bol tej mienky, ţe právo účastníka vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia nemoţno zamieňať s právom nazerať do spisov správneho orgánu a tvrdiť, ţe pokiaľ má účastník právo nazrieť do spisu, nemôţe byť porušené jeho právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, pretoţe ide o dve samostatné a vzájomne nezastupiteľné oprávnenia, pričom kaţdý z nich sleduje iný účel. Krajský súd aj napriek vyššie uvedenému skonštatoval, ţe vzhľadom k tomu, ţe ţalobca je častým účastníkom týchto konaní, pozná názor zainteresovaných správnych orgánov, vo všeobecnej rovine bol oboznámený s podkladmi rozhodnutia a mohol 3 4Sžo/79/2015 na ne reagovať v podanom rozklade. Vyššie uvedený procesný nedostatok v postupe ţalovaného nemal za daných okolností vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a nebolo preto potrebné zrušiť ţalobou napadnuté rozhodnutie
2 písm. e/ O.s.p. Následne sa krajský súd zaoberal námietkami ţalobcu vo veci samej. K § 40 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon o ochrane prírody“), a teda k udeleniu výnimky z podmienok ochrany chránených druhov, krajský súd uviedol, ţe povoliť výnimku moţno len za predpokladu, ţe neexistuje iná alternatíva a zároveň udelená výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu, pričom pre povolenie výnimky musí byť súčasne splnený niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods. 3 zákona o ochrane prírody. Povolenie výnimky z dôvodu
3 písm. c/ zákona o ochrane prírody, je moţné len vtedy, keď z konkrétnych okolností existujúcich v danom území, pre ktoré sa výnimka poţaduje, moţno vyvodiť ohrozenie záujmu na ochrane bezpečnosti a zdravia obyvateľov daného územia. Ak má byť dôvodom pre povolenie výnimky ochrana zdravia a bezpečnosti obyvateľov, mal by správny orgán v konaní poţadovať od ţiadateľa doloţenie určitej formy monitoringu pohybu najmä synantropných medveďov v blízkosti ľudských sídiel a zdokumentovať prípady agresívneho správania medveďov, aby bolo moţné z takýchto konkrétnych okolností vyvodiť opodstatnenú obavu o zdravie a bezpečnosť obyvateľov. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter, jej realizáciou sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom, predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí. Keďţe poľovný revír, ktorého sa ţiadosť o výnimku týkala, je prirodzeným miestom výskytu medveďa hnedého, nie je
názoru krajského súdu moţné z kaţdého prípadného stretu človeka s týmto zvieraťom vyvodiť reálnu hrozbu pre ţivot a zdravie obyvateľstva. Musí ísť o zdokumentovaný výskyt jedincov tohto ţivočíšneho druhu mimo svojho prirodzeného lesného areálu, kde jeho prítomnosť predstavuje reálnu hrozbu pre človeka. V konaní začatom na základe ţiadosti poľovníckej organizácie doloţil ţiadateľ svoju ţiadosť aj listom obce Liptovský Ján zo dňa 21.03.2013, v ktorom obec ţiada o zníţenie stavu medveďov, ktoré sa vyskytli aj v okolí minerálneho prameňa Teplica, hľadajúc potravu v odpadkových košoch na pešej zóne a tieţ bol spozorovaný medveď pri evanjelickom 4 4Sžo/79/2015 kostole, ktorý nejavil známky plachosti. Prvostupňové rozhodnutie
názoru krajského súdu zrozumiteľne zdôvodnilo všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a v zmysle platnej legislatívy stanovilo podmienky výkonu povolenej výnimky. ŠOP SR posúdila ţiadosť a na základe znalosti konkrétnych lokalít a skutočností odporučila poţadovanú výnimku udeliť vzhľadom na preukázané pretrvávajúce ohrozovanie zdravia a bezpečnosti osôb pohybujúcich sa v daných lokalitách. ŠOP SR v zmysle čl. 3 písm. b/ a i/ Štatútu štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky vydaného rozhodnutím ministra ţivotného prostredia Slovenskej republiky zo dňa
prvostupňového súdu preukázané zrealizovanie udelenej výnimky. Z uvedeného vyplýva, ţe ak by aj súd rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, ţalovaný nebude môcť vo veci inak rozhodnúť ako tým spôsobom, ţe konanie zastaví z dôvodu odpadnutia dôvodu na konanie. II. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie, a to z dôvodu, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ţalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania ţalobca uviedol, ţe udelenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého nemôţe naplniť cieľ sledovaný jej udelením, ak nebudú zároveň splnené ďalšie predpoklady nevyhnutné k tomu, aby nedochádzalo k synantropizácii medveďa hnedého, a to predovšetkým zabezpečenie úrody a hospodárskych zvierat primeranými zabezpečovacími opatreniami, vykonanie opatrení v oblasti nakladania s odpadmi, neprikrmovanie medveďa hnedého poľovníkmi, stanovenie podmienok realizácie výnimky 6 4Sžo/79/2015 tak, aby bolo moţné skutočne usmrtiť problémového jedinca a zabezpečenie ochrany biotopov medveďa hnedého. Ţalobca v odvolaní poukázal na Smernicu Rady č. 92/43/EHS zo dňa 21.05.1992 o biotopoch (ďalej len „smernica o biotopoch“) a taktieţ na Inštrukciu pre vytváranie plánov pre manaţment veľkých šeliem na úrovni populácie a uviedol, ţe predmetný dokument akceptuje poľovanie či udeľovanie výnimiek na usmrtenie jedincov týchto druhov za akceptovateľné len pokiaľ sú splnené nasledovné podmienky: - v predmetnom pláne populácia veľkej šelmy musí byť dokumentovaná ako ţivotaschopná a/alebo schopná odolať predpokladanému rozsahu poľovania, alebo udeľovania povolení na usmrtenie jej jedincov, bez ohrozenia jej priaznivého stavu, - sociálna štruktúra druhu, ako aj to, ako bude na ňu vplývať odoberanie jednotlivcov musí byť braná do úvahy, - stanovenie limitu pre minimálnu veľkosť populácie musí byť súčasťou plánu. Musí byť zabezpečený adekvátny monitorovací systém, ktorý zabezpečí, ţe populácia je udrţiavaná nad jej minimálnou početnosťou, - dôleţité biologické údaje musia byť sústreďované zo všetkých ulovených jedincov pre účely monitorovania a manaţmentu. Tieto výsledky udeľovania výnimiek a poľovania musia byť spracované ročne a porovnávané s cieľmi zakotvenými v pláne manaţovania, - metódy, ktoré sú na usmrtenie jedincov pouţité, nesmú byť v rozpore s medzinárodnými, alebo vnútroštátnymi pravidlami a spôsob zabíjania musí byť voči jedincom ohľaduplný, - všetky úmrtia zapríčinené ľuďmi musia byť vzaté do úvahy pri stanovení kvóty, v rámci ktorej sa udeľujú výnimky, - opatrenia na predchádzanie, alebo zmiernenie následkov, ohrozenia veľkými šelmami musia byť vyhodnotené a praktizované všade, kde je to moţné a uprednostňované pred moţnosťou poľovania a udeľovania výnimiek na usmrtenie jedincov veľkých šeliem. Ţalobca taktieţ poukázal na projekt realizovaný ŠOP SR s názvom Výskum a monitoring veľkých šeliem a mačky divej na Slovensku, ktorý trval od 01.06.2009 do 30.06.
zákona o ochrane prírody v uvedenom správnom konaní nedošlo k rozporu s ustanoveniami smernice o biotopoch, pretoţe aj táto pripúšťa povolenie výnimky z podmienok ochrany druhov ţivočíchov európskeho významu uvedených v prílohe č. IV tejto smernice za predpokladu, ţe neexistuje iná uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobí zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu, a ţe povolenie výnimky je v záujme zdravia a bezpečnosti ľudí a v záujme predchádzania škôd na majetku ľudí, pričom tieto podmienky boli v konaní vo veci ţiadosti ţiadateľa o povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého v plnom rozsahu naplnené. Ţalovaný taktieţ uviedol, ţe ministerstvo ţivotného prostredia v správnom konaní povoľovalo výnimku z podmienok ochrany chránených druhov
l písm. a/ a f/ zákona o ochrane prírody v súlade s § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. c/ zákona o ochrane prírody, Konanie o výnimke sa týkalo „druhovej ochrany“ upravenej v druhej hlave druhej časti zákona o ochrane prírody, v ktorej sú prebrané príslušné čl. 12 aţ 16 smernice o biotopoch. Ustanovenie čl. 3 ods. l smernice o biotopoch sa týka „územnej ochrany“, ktorá zahŕňa ochranu prírodných biotopov, ktorým sa v zmysle § 2 ods. 2 písm. s/ zákona o ochrane prírody rozumie „suchozemské alebo vodné územie prírodného alebo poloprírodného charakteru rozlíšené geografickými, abiotickými a biotickými charakteristikami“, resp. ochrany biotopov druhov, ktorým sa v zmysle § 2 ods. 2 písm. x/ zákona o ochrane prírody rozumie „prostredie definované špecifickými abiotickými a biotickými faktormi, v ktorom druh ţije v ktoromkoľvek štádiu jeho biologického cyklu“. Vzhľadom 9 4Sžo/79/2015 na skutočnosť, ţe konaním o povolení výnimky na usmrtenie medveďa hnedého nebola dotknutá ochrana prírodných biotopov ani ochrana biotopov medveďa hnedého, ktorá sa realizuje predovšetkým v chránených územiach prostredníctvom starostlivosti o biotopy, ktoré medveď hnedý vyuţíva v rôznych fázach svojho ţivota (prirodzené biotopy potrebné pre zabezpečenie potravy, rozmnoţovanie, úkryt, brloţenie a zachovanie migračných trás), nebol
ţalovaného dôvod, aby správne orgány v predmetnom konaní osobitne odôvodňovali svoje rozhodnutia z hľadiska uplatnenia čl. 3 ods. 1 smernice o biotopoch. K Inštrukcii pre vytváranie plánov pre manaţment veľkých šeliem na úrovni populácie z júla 2008 ţalovaný uviedol, ţe cieľom tohto dokumentu je predniesť diskusiu o odborných podkladoch pre prípravu plánov pre manaţment veľkých šeliem na úrovni populácie. Opatrenia, ktorých sa ţalobca na základe predmetného dokumentu doţaduje,
ţalovaného presahujú rámec jednotlivého správneho konania o povolení výnimky z podmienok ochrany chránených druhov, keďţe rozhodnutím vydávaným v takomto konaní nie je moţné suplovať úlohy orgánov verejnej správy spočívajúce v spracúvaní a schvaľovaní dokumentov koncepčného charakteru, ale moţno ním určovať iba práva a povinnosti vzťahujúce sa v konaní na konkrétne fyzické a právnické osoby, a to takým spôsobom, aby tieto práva a povinnosti boli na základe vydaného rozhodnutia realizovateľné. Ministerstvo ţivotného prostredia ako prvostupňový správny orgán v rámci konania vo veci vydania napadnutého rozhodnutia nemohlo vychádzať z komplexného plánu pre manaţment populácie medveďa hnedého, pretoţe takýto dokument nebol zatiaľ vypracovaný a schválený, ale muselo sa opierať o skutočnosti a dôkazy zistené v priebehu konania od ţiadateľa, účastníkov konania a ŠOP SR. Ţalobcom uvádzaný dokument obsahuje podmienky, za splnenia ktorých Európska iniciatíva pre veľké šelmy akceptuje regulačný lov veľkých šeliem, tieto podmienky ţiadnym spôsobom nedáva do súvisu s ustanoveniami smernice o biotopoch ani s povoľovaním výnimiek z podmienok ochrany druhov európskeho významu, preto nie je zrejmé, na základe čoho dospel ţalobca k záveru, ţe ide o „výklad“ podmienok ochrany medveďa hnedého ustanovených v smernici o biotopoch. Smernica o biotopoch nevyţaduje od členských štátov, aby mali schválené plány pre manaţment veľkých šeliem. Ţalovaný odôvodnil vydanie výnimky z podmienok ochrany chráneného druhu
ustanovenia § 40 ods. 3 písm. c/ zákona o ochrane prírody záujmom ochrany verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí a predchádzania závaţných škôd na majetku osôb. 10 4Sžo/79/2015 V zmysle tohto ustanovenia zákona o ochrane prírody sa nevyţaduje vznik škodlivého následku na verejnom zdraví, na verejnej bezpečnosti ľudí alebo na majetku osôb (spôsobovanie škôd), ale preferuje sa ochrana týchto záujmov pred vznikom takéhoto škodlivého následku, pretoţe keď takýto následok vznikne, uvedené zákonné ustanovenie stráca na význame. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má teda predovšetkým preventívny charakter a jej realizáciou sa má predchádzal' nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkostí ľudských obydlí a zamedzeniu vzniku škôd na majetku osôb. K námietke ţalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozsudku krajského súdu a nedostatočnom súdnom prieskume predmetnej veci ţalovaný uviedol, ţe to, či je rozhodnutie správneho orgánu vecne správne, účelné alebo ekonomické je predmetom súdneho preskúmavacieho konania len v súvislosti so skúmaním jeho zákonnosti. V tejto súvislosti ţalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sţo/95/2007 zo dňa 30.01.2008 a taktieţ na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné.
1 aţ 3 zákona o ochrane prírody, zákaz činnosti vo vzťahu k chráneným druhom, vybraným druhom rastlín a vybraným druhom ţivočíchov (§ 34 aţ 38) neplatí, ak orgán ochrany prírody, ktorý je príslušný na povolenie výnimky, vopred písomne určí, ţe činnosť je potrebná na zabezpečenie starostlivosti o chránené druhy, vybrané druhy rastlín, vybrané druhy ţivočíchov alebo ich biotopy; ustanovenia odsekov 2 a 4 sa pouţijú rovnako. Zákaz činnosti
1 písm. a/ (zákaz vykopávať alebo ničiť chránenú rastlinu), § 35 ods. 1 písm. d/ a ods. 2 písm. d/ neplatí, ak ide o činnosť súvisiacu s vykonávaním činnosti, ktorá 11 4Sžo/79/2015
osobitného predpisu nebude mať negatívny vplyv na predmet ochrany dotknutého územia a v prípade územia
Orgán ochrany prírody môţe v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov ţivočíchov, a to len v prípade, ţe neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy ţivočíchov uvedené v osobitnom predpise, výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva. Výnimku
odseku 2 moţno povoliť
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia 12 4Sžo/79/2015 vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. V súlade s ustanovením § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Pre postup
2, 3 písm. c/ zákona o ochrane prírody je v kaţdom konkrétnom prípade nevyhnutné zistiť nielen neexistenciu inej alternatívy riešenia problému premnoţenia medveďa hnedého neţ len povolením odstrelu jedného jedinca, tak aby nebola ohrozená jeho populácia ale tieţ preukázanie, ţe správny orgán koná v záujme verejnej bezpečnosti ľudí. Z obsahu pripojeného administratívneho a súdneho spisu odvolací súd zistil, ţe ţiadateľ – Sankt Hubert, a.s., Liptovský Ján, poţiadal o výnimku z ustanovení § 35 ods. 1 zákona o ochrane prírody za účelom odstrelu jedného kusu chráneného ţivočícha medveďa hnedého v rámci regulačného lovu medveďa hnedého v roku 2013 v poľovnom revíri Ďumbier a k ţiadosti priloţil List obce Liptovský Ján zo dňa 21.03.2013, predmetom ktorého je ţiadosť o zníţenie stavu medveďa hnedého v Jánskej doline. Rozhodnutím č. 5040/2013-2.2 zo dňa 25.06.2013 Ministerstvo ţivotného prostredia SR povolilo výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ a f/ zákona o ochrane prírody. Výnimkou povolilo ţiadateľovi usmrtiť – odstreliť jedného jedinca medveďa 13 4Sžo/79/2015 hnedého v chránenom poľovnom revíri Ďumbier, drţať ho a prepravovať. Predmetným rozhodnutím Ministerstvo ţivotného prostredia SR zároveň stanovilo podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody (špecifikované v predmetnom rozhodnutí). Ţalobca podal voči predmetnému rozhodnutiu rozklad. Ţalovaný napadnutým rozhodnutím č. 6684/2013–1.10 (39/2013-rozkl.) zo dňa 28.08.2013 zamietol rozklad ţalobcu a rozhodnutie Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 5040/2013-2.2 zo dňa 25.06.2013 potvrdil. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu je moţné zistiť konkrétne skutočnosti o premnoţení medveďa hnedého, tým aj o ohrození človeka, v predmetnej lokalite a to konkrétne zo správy ŠOP SR zo dňa 13.05.
1, 4 správneho poriadku,
ktorého účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadováţením technických nosičov a s ich odoslaním. V tomto smere ţalovaný pochybil, avšak v kontexte uplynutia časovej platnosti výnimky, povaţuje senát najvyššieho súdu v tejto veci uvedené pochybenie za takú vadu, ktorá by vo veci nemohla privodiť iný výsledok. Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia. Pre úplnosť a taktieţ vzhľadom na rozdielnu rozhodovaciu prax najvyššieho súdu v tejto otázke, odvolací súd má za potrebné vyjadriť sa k uplynutiu časovej platnosti udelenej výnimky na odstrel medveďa hnedého. Z administratívneho spisu vyplýva, ţe rozhodnutie ţalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013. Časová pôsobnosť rozhodnutia o udelení súhlasu bola obmedzená do 30.11.2013. Rozhodnutie ţalovaného
odvolacieho súdu spĺňa atribúty rozhodnutia vymedzeného v § 247 ods. 2 O.s.p., bolo vydané v inštančnom postupe, ktorý pre jeho vydanie zákon upravuje a nadobudlo právoplatnosť. Odvolací súd je toho názoru, ţe predpokladom vykonateľnosti časovej pôsobnosti rozhodnutia ţalovaného bolo nadobudnutie právoplatnosti samotného rozhodnutia. Len rozhodnutie, proti ktorému sa nemoţno odvolať je právoplatné. Rozhodnutie je vykonateľné ak proti nemu nemoţno podať odvolanie (§ 52 ods. 1, 2 Správneho poriadku). Včas podané odvolanie má odkladný účinok (§ 55 ods. 1 Správneho poriadku). Časová platnosť výnimky bola v napadnutom rozhodnutí stanovená tak, ţe začala plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia ţalovaného a jej platnosť trvala do 30.11.2013. Rozhodnutie ţalovaného nadobudlo právoplatnosť pred uplynutím časovej platnosti udelenej 15 4Sžo/79/2015 výnimky a
názoru odvolacieho súdu samotné uplynutie časovej platnosti výnimky nemá za následok „anulovanie“ účinkov právoplatnosti rozhodnutia ţalovaného a vylúčenie rozhodnutia ţalovaného zo súdneho prieskumu. S poukazom na uvedené závery a skutkové zistenia, ako aj s odkazom na dôvody obsiahnuté v rozsudku krajského súdu,
2 O.s.p., prihliadnuc na uplynutie časovej platnosti výnimky v tomto prípade,
1 a 2 O.s.p. potvrdil rozsudok krajského súdu. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 O.s.p. tak, ţe neúspešnému ţalobcovi nepriznal právo na ich náhradu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 5. apríla 2016 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Viera Vraníková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.