7 písm. f/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o BOZP“) oprávnenia vydané na výchovu a vzdelávanie v období od 01.01.2003 do 30.06.2006 stratili platnosť dňa 30.04.2008. Na vyššie uvedené podanie navrhovateľka reagovala písomným podaním zo dňa 25.01.2015, adresovaným odporcovi a následne sťaţnosťou zo dňa 17.02.2015, adresovanou Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky. Navrhovateľka v odôvodnení návrhu uvádza, ţe oprávnenie č. 2104/2004 bolo vydané
zákona o banskej činnosti a súčasne na rozhodnutie o vydaní oprávnenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Ţiadne z ustanovení zákona o banskej činnosti
navrhovateľky neupravuje zánik oprávnení vydaných
doterajších predpisov. Zákon o BOZP sa
navrhovateľky netýka ustanovení zákona o banskej činnosti, a teda nemôţe riešiť platnosť rozhodnutí vydaných na základe zákona o banskej činnosti. Na základe uvedeného navrhovateľka vyvodzuje, ţe oprávnenie č. 2104/2004 je stále platné a môţe byť 3 4Sţnz/6/2015 odňaté iba rozhodnutím vydaným v správnom konaní. Navrhovateľka poukazuje na zásadu zákonnosti vyjadrenú v § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok) a taktieţ poukazuje na skutočnosť, ţe odporca rozhodol o odňatí oprávnenia č. 2104/2004 iba formou prípisu a nie rozhodnutím obsahujúcim náleţitosti
správneho poriadku, čím zbavil navrhovateľku akejkoľvek moţnosti obrany. Navrhovateľka taktieţ uvádza, ţe odporca, ako povinná osoba
1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám poskytuje nepravdivé informácie o strate platnosti oprávnenia č. 2104/2004. Týmto konaním odporca zasahuje do ústavného práva navrhovateľky vlastniť majetok a práva navrhovateľky podnikať, pretoţe marí navrhovateľke moţnosť vykonávať činnosť, ktorá je predmetom oprávnenia č. 2104/2004 a dosahovať zisk. II. Odporca vo vyjadrení k návrhu zo dňa 26.08.2015 ţiadal, aby súd návrh zamietol a navrhovateľku zaviazal k náhrade trov konania. Odporca v prvom rade namieta, ţe navrhovateľka nie je zastúpená advokátom v zmysle § 250a zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). K dôvodom samotného návrhu uvádza, ţe prvotným pre úpravu vykonávania výchovy a vzdelávania bol zákon č. 330/1996 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a ustanovenie v zákone o banskej činnosti bolo doplnené len z dôvodu upresnenia, ktorý orgán túto činnosť má vykonávať. V súčasnosti je situácia obdobná a
3 zákona o BOZP vydáva oprávnenie pri činnostiach upravených zákonom o banskej činnosti príslušný orgán dozoru, ktorý je Hlavný banský úrad. Z takejto správnej úvahy odporca vyvodil, ţe zákon o BOZP sa vzťahuje aj na oprávnenia na výchovu a vzdelávanie vydávané Hlavným banským úradom, a teda je logické, ţe na všetky oprávnenia vydané
doterajších predpisov sa vzťahuje aj prechodné ustanovenie § 39 ods. 7 písm. f/ zákona o BOZP. 4 4Sţnz/6/2015 Odporca povaţuje príslušné ustanovenia zákona o BOZP za hmotnoprávne ustanovenia a ustanovenia v zákone o banskej činnosti za kompetenčné ustanovenia. Tento názor odporca odôvodňuje tým, ţe oprávnenia na výchovu a vzdelávanie boli do 30.06.2006 vydávané
3 zákona č. 330/1996 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
tohto ustanovenia vydával oprávnenia na výchovu a vzdelávanie aj príslušný orgán dozoru. Vzhľadom na skutočnosť, ţe z tohto ustanovenia nebolo zrejmé, ktorý orgán dozoru
zákona o banskej činnosti sa myslí, bolo do zákona o banskej činnosti doplnené ustanovenie súčasného § 5 ods. 6,
ktorého je týmto orgánom Hlavný banský úrad. Odporca v tejto súvislosti poukazuje aj na dôvodovú správu k predmetnej novele zákona o banskej činnosti. Hlavný banský úrad vydal navrhovateľke oprávnenie dňa 21.12.2004, jej oprávnenie stratilo platnosť ex lege 30.04.2008 a ak po tomto dátume vykonávala výchovu a vzdelávanie naďalej, odporca má za to, ţe túto činnosť vykonávala bez platného oprávnenia. Odporca ďalej v súvislosti so sťaţnosťami podanými zo strany navrhovateľky zdôrazňuje, ţe navrhovateľka v návrhu neuviedla, ţe na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky podala aj inú sťaţnosť, ktorú v návrhu nespomína. Táto sťaţnosť sa týkala postupu odporcu pri vybavovaní odvolania navrhovateľky proti aktualizácii evidencie platných oprávnení na výchovu a vzdelávanie a postupu odporcu pri vybavovaní jej sťaţnosti. K prešetreniu sťaţnosti, ktorú navrhovateľka spomína v návrhu odporca uvádza, ţe táto sťaţnosť nesmerovala proti odporcovi, ale proti nezákonnému postupu predsedu Hlavného banského úradu. Odporca taktieţ dáva do pozornosti, ţe navrhovateľka pred podaním návrhu podala podnet na Krajskú prokuratúru v Banskej Bystrici. Odporca z konania Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici vyvodil záver, ţe Hlavný banský úrad ţiadnym spôsobom zákonnosť pri posudzovaní platnosti oprávnenia navrhovateľky neporušil. III. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie o návrhu navrhovateľky na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy
5 4Sţnz/6/2015 § 250v O.s.p. (§ 246 ods. 2 písm. b/ O.s.p. v spojení § 250v ods. 8 O.s.p.) vo veci nariadil
1 O.s.p. pojednávanie na deň 5. apríla 2016 .
článku 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika zvrchovaným, demokratickým a právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je aj správne súdnictvo. Ochrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy. Preto fyzická alebo právnická osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené má sa prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne. Ak nedošlo k náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy, je moţné, aby sa fyzická alebo právnická osoba domáhala ochrany svojich práv na správnom súde. Vyplýva to z historicky daného a v Slovenskej republike ústavne garantovaného postavenia správneho súdnictva, ktorého úlohou nie je nahrádzanie vecných kompetencií orgánov verejnej správy, ale zabezpečenie ich kontroly nezávislou súdnou mocou.
5 veta prvá O.s.p. súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Piata hlava piatej časti Občianskeho súdneho poriadku zakotvuje konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.
1 O.s.p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, ţe bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môţe sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
2 O.s.p., orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý
tvrdenia uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený. 6 4Sţnz/6/2015
3 O.s.p., návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých pouţitie umoţňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, ţe zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.
4 O.s.p., súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to moţné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný. Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, ţe bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný. Cieľom konania
je posilnenie ochrany fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú zaloţené na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti proti nej. Konanie
patrí do oblasti správneho súdnictva, ktoré je založené na prieskume zákonnosti (posúdenie) identifikovaného skutkového a právneho stavu.
8 O.s.p. na konanie
tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Vykonávanie dokazovania v správnom súdnictve je obmedzené na dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sţz/1/2008 zo dňa 18.06.2009). Ochrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy. Preto fyzická alebo právnická osoba, ktorej práva boli porušené alebo 7 4Sţnz/6/2015 ohrozené má sa prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne. Ak nedošlo k náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy, je možné, aby sa domáhala ochrany svojich práv na správnom súde. Vyplýva to z historicky daného a v SR ústavne garantovaného postavenia správneho súdnictva, ktorého úlohou nie je nahrádzanie vecných kompetencií orgánov verejnej správy, ale zabezpečenie ich kontroly nezávislou súdnou mocou (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sţz/1/2010, R. 43/2011). Pojem nezákonný zásah nie je definovaný v Občianskom súdnom v poriadku, taktieţ ani v inom právnom predpise. Nezákonný zásah musí mať verejnoprávnu povahu. Pojem zásah je moţné vykladať ako aktívne konanie vykazujúce znaky bezprostredného zásahu, zameraného proti poškodenému, resp. proti nemu priamo vykonaného. Zásahom vyvolané účinky na poškodeného sú definitívne, t.j. inými prostriedkami nápravy ako súdnym donútením neodstrániteľné. K definícii pojmu nezákonný zásah najvyšší súd poukazuje na skoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sţz/1/2010, R. 43/2011, ... ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Judikatúra považuje za zásah nezákonný resp. v širšom zmysle protiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv (napr. porušenie práva na život, práva na osobnú slobodu, práva na ochranu vlastníctva, práva na ochranu obydlia a pod.). Takýto zásah orgánu verejnej správy správny súd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval a ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom. Cieľom ochrany
OSP je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami. Z predloţeného spisového materiálu najvyšší súd zistil nasledovný skutkový stav: Hlavný banský úrad vydal navrhovateľke dňa 21.12.2004 oprávnenie na vykonávanie poradenstva, výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce pri činnostiach upravených zákona č. 51/1988 Zb.,
príslušných ustanovení zákona o banskej činnosti a zákona 8 4Sţnz/6/2015 č. 330/1996 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Odporca na svojej internetovej stránke zverejňuje evidenciu vydaných oprávnení na výchovu a vzdelávanie. V súvislosti s legislatívnou zmenou v zákone č. 124/2006 Z.z. od 01.07.2006 o BOZP, odporca došiel k záveru, ţe v zverejnenej evidencii vydaných oprávnení na výchovu a vzdelávanie sú aj také, ktoré stratili platnosť, a teda pristúpil k aktualizácii príslušnej evidencie. Listom zo dňa 22.01.2015, označeným ako Aktualizácia evidencie oprávnení na výchovu a vzdelávanie, odporca oznámil navrhovateľke, ţe vykonal revíziu oprávnení na výchovu a vzdelávanie, na základe ktorej dospel k záveru, ţe evidencia oprávnení na výchovu a vzdelávanie zverejnená na internetovej stránke odporcu, nebola aktuálna. Odporca teda pristúpil k aktualizácii evidencie. V rámci predmetnej aktualizácie bolo oprávnenie navrhovateľky na výchovu a vzdelávanie vymazané, a to z dôvodu, ţe
7 písm. f/ zákona č. 124/2006 Z.z. o BOZP oprávnenia na výchovu a vzdelávanie vydané v období od 01.01.2003 do 30.06.2006 stratili platnosť dňa 30.04.2008. Navrhovateľka reagovala na list odporcu zo dňa 22.01.2015, podaním zo dňa 25.01.2015, označeným ako Oznámenie č. 209-242/2015 – ţiadosť o zjednanie nápravy. Odporca zaslal dňa 27.01.2015 navrhovateľke vyjadrenie k jej ţiadosti o zjednanie nápravy, v ktorom podrobnejšie popísal svoj postup, ako aj dôvody, ktoré ho viedli k vymazaniu oprávnenia navrhovateľky z evidencie oprávnení na výchovu a vzdelávanie. Navrhovateľka podala dňa 20.02.2015 sťaţnosť na nezákonný postup predsedu Hlavného banského úradu, adresovanú Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky, dňa 04.03.2015 podala Sťaţnosť proti postupu Hlavného banského úradu pri vybavovaní odvolania a sťaţnosť proti postupu Hlavného banského úradu pri vybavovaní sťaţnosti, adresovanú Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky a taktieţ odvolanie proti oznámeniu Hlavného banského úradu zo dňa 22.01.2015 v spojení s vyjadrením zo dňa 27.01.2015, adresované Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky prešetrilo sťaţnosti podané navrhovateľkou a v prípade prvej sťaţnosti dňa 01.07.2015 skonštatovalo, ţe ţiadne nedostatky v činnosti Hlavného banského úradu neboli zistené, a preto povaţuje sťaţnosť za neopodstatnenú. Obdobne v prípade sťaţnosti podanej ako druhej v poradí dospelo 9 4Sţnz/6/2015 Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky dňa 13.07.2015 k záveru, ţe zo strany Hlavného banského úradu nedošlo k nezákonnému či benevolentnému konaniu, resp. k porušeniu navrhovateľkou označených právnych predpisov. Hlavný banský úrad nezanedbal svoje povinnosti, ani nekonal nad rámec svojich kompetencií, preto Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vyhodnotilo sťaţnosť navrhovateľky ako neopodstatnenú, a to v plnom rozsahu. Citované ustanovenie § 250v ods. 3 O.s.p. upravuje podmienky prípustnosti návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorými sú vyčerpanie dostupných opravných prostriedkov podaných za účelom nápravy dôsledkov nezákonného zásahu a podanie návrhu v stanovenej subjektívnej a objektívnej lehote. Obe tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. K vyčerpaniu dostupných opravných prostriedkov najvyšší súd uvádza, ţe tak ako judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky povaţuje za právne prostriedky, ktorých pouţitie umoţňuje osobitný predpis, predovšetkým inštitút sťaţnosti
zákona č. 9/2010 Z.z. o sťaţnostiach. Navrhovateľka sťaţnosť proti postupu orgánu verejnej správy podala, tak ako je vyššie popísané. Výsledok šetrenia o prvej sťaţnosti zo dňa 01.07.2015 bol navrhovateľke
jej tvrdenia doručený dňa
7 zákona o banskej činnosti (účinný ku dňu 21.12.2004), právnická osoba alebo fyzická osoba môţe vykonávať poradenstvo, výchovu a vzdelávanie v oblasti 10 4Sţnz/6/2015 ochrany práce pri činnostiach upravených týmto zákonom ako podnikateľskú činnosť len na základe oprávnenia, ktoré vydáva a odníma Hlavný banský úrad.
3 zákona č. 330/1996 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (účinný ku dňu 21.12.2004), právnické osoby a fyzické osoby môţu vykonávať poradenstvo, výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce ako podnikateľskú činnosť len na základe oprávnenia vydaného orgánom inšpekcie práce a príslušným orgánom dozoru
6 zákona o banskej činnosti, právnická osoba alebo fyzická osoba môţe vykonávať poradenstvo, výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce pri činnostiach upravených týmto zákonom ako podnikateľskú činnosť len na základe oprávnenia, ktoré vydáva a odníma Hlavný banský úrad.
3, veta prvá, zákona č. 124/2006 Z.z. o BOZP (účinný ku dňu 22.01.2015), fyzická osoba a právnická osoba môţu organizovať a vykonávať výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu jednotlivých činností
prílohy č. 2 len na základe oprávnenia vydaného Národným inšpektorátom práce a pri činnostiach upravených osobitným predpisom.
7, písm. f/ zákona o BOZP, oprávnenie na výchovu a vzdelávanie stráca platnosť 30. apríla 2008, ak bolo vydané
doterajších predpisov od
ktorého došlo k zrušeniu pôvodnej právnej úpravy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Slovenskej republike, obsiahnutej v zákone č. 330/1996 Z.z. Zákon č. 124/2006 Z.z. o BOZP vo svojich prechodných ustanoveniach upravených v § 39, okrem iného, explicitne stanovuje termíny straty platnosti oprávnení na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce, ktoré boli vydané
predchádzajúcich právnych predpisov, t. j.
zákona č. 330/1996 Z. z. Konkrétne, ustanovenie § 39 ods. 7 písm. f/ zákona o BOZP ustanovuje, ţe oprávnenie na výchovu a vzdelávanie, ktoré bolo vydané
doterajších predpisov od 01.01.2003 do 30.06.2006, stráca platnosť dňa 30.04.2008.
9 zákona č. 124/2006 Z.z. oprávnenia na poradenstvo v oblasti ochrany práce vydané
doterajších predpisov strácajú platnosť
4 O.s.p. ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol súd
5 O.s.p. Navrhovateľka nemala vo veci úspech, a preto jej súd náhradu trov konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný V Bratislave dňa 5. apríla 2016 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.