Najvyšší súd Slovenskej republiky 6Cdo/237/2014 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Rudolfa Čirča a sudcov JUDr. Daniely Švecovej a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej veci ţalobcu P., bývajúceho v R. T., S., proti ţalovanej S. s. r. o., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej JUDr. A., advokátkou so sídlom v Z., o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, vedenej na Okresnom súde v Ţiline pod sp. zn. 14Cpr/3/2012, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo 14. novembra 2013 sp. zn. 10CoPr/2/2013 takto r o z h o d o l : Dovolanie z a m i e t a. Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Ţalobou podanou na Okresnom súde Ţilina 24. augusta 2012 sa ţalobca domáhal určenia neplatnosti výpovede danej mu ţalovanou 30. apríla 2012 z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm.
- b)zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“). Zároveň sa domáhal určenia, ţe jeho pracovný pomer nepretrţite trvá a uplatnil si aj nárok na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru. V ţalobe uviedol, ţe bol v pracovnom pomere so ţalovanou v pracovnom zaradení skladového pracovníka s miestom výkonu práce v P. ţalovanej so sídlom v Z. (ďalej aj „P. 6Cdo/237/2014 2 v Z.“). Jeho nadbytočnosť odôvodnila ţalovaná rozhodnutím o organizačnej zmene spočívajúcej v zrušení P. v Z. a v zrušení jeho pracovnej pozície, ako aj nemoţnosťou ponúknuť mu inú vhodnú prácu. Neplatnosť výpovede odôvodnil tým, ţe s rozhodnutím o organizačnej zmene nebol vopred oboznámený, ţe o ţiadnu organizačnú zmenu, ktorá by mala za následok jeho nadbytočnosť, nešlo, pretoţe ţalovaná rovnakú činnosť ako v zrušenej P. vykonávala aj v P. v L. L., v ktorej mu však prácu neponúkla a okrem toho zrušením P. sa zrušila časť ţalovanej, čo by zakladalo iný výpovedný dôvod, a to podľa § 63 ods. 1 písm.
- a)Zákonníka práce. Okresný súd v Ţiline (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“) rozsudkom z 5. februára 2013 č. k. 14Cpr/3/2012-100 ţalobu v časti nároku na určenie neplatnosti výpovede zamietol. V časti uplatneného nároku na náhradu mzdy konanie pre späťvzatie ţaloby v tejto časti zastavil. Napokon vyslovil, ţe o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Výrok o zamietnutí ţaloby odôvodnil tým, ţe nezistil ţiadne dôvody neplatnosti výpovede. Uviedol, ţe z vykonaného dokazovania vyplynulo, ţe zrušením P. v Z. nedošlo k zmene činnosti ţalovanej, pretoţe rovnakú činnosť ako v tejto P. (ručné vykladanie pneumatík, ich ukladanie do paliet a skladovanie) vykonávala ţalovaná v čase výpovede aj v P. v L. L., a to dodávateľským spôsobom. Z toho vyvodil záver, ţe objem činnosti vykonávanej v P. v Z. bol presunutý na P. v L. L., teda nedošlo k obmedzeniu tejto činnosti ţalovanej, preto neprichádzala do úvahy výpoveď pre zrušenie časti ţalovanej, ale bol daný a naplnený výpovedný dôvod spočívajúci v nadbytočnosti ţalobcu. Krajský súd v Ţiline (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie ţalobcu rozsudkom zo 14. novembra 2013 sp. zn. 10CoPr/2/2013 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom zamietajúcom výroku zmenil tak, ţe určil neplatnosť výpovede danej ţalobcovi ţalovanou 30. 4. 2012 a zároveň určil, ţe pracovný pomer ţalobcu u ţalovanej naďalej trvá. Na rozdiel od prvostupňového súdu bol toho názoru, ţe nebol preukázaný základný predpoklad platnosti výpovede danej ţalobcovi podľa § 63 ods. 1 písm.
- b)Zákonníka práce, a to príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou (vymedzenou ţalovanou tak, ţe táto spočíva v zrušení P. v Z. s následkom zrušenia dvoch pracovných miest vo funkcii skladových pracovníkov v tejto prevádzke) a nadbytočnosťou ţalobcu. Tento záver odôvodnil tým, ţe ţalovaná vo výpovedi, ani v rozhodnutí o organizačnej zmene neuviedla, ţe organizačná zmena má spočívať v zabezpečení činnosti dovtedy vykonávanej ţalobcom v zrušenej P. dodávateľským 6Cdo/237/2014 3 spôsobom v inej P., do ktorej sa táto činnosť presúva, resp. koncentruje, a ţe nadbytočnosť ţalobcu má byť následkom tejto skutočnosti. Nadbytočnosť ţalobcu totiţ vymedzila vo výpovedi aj v rozhodnutí o organizačnej zmene tak, ţe táto je dôsledkom zrušenia P. v Z. s následným zrušením pracovnej pozície ţalobcu. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná (ďalej aj „dovolateľka“). Ţiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, ţe potvrdí rozhodnutie prvostupňového súdu v zamietajúcom výroku, alebo aby rozsudok odvolacieho súdu zrušil. Dovolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci. Poukazovala na to, ţe v danom prípade boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky platnosti výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, keď v dôsledku rozhodnutia o zrušení P. v Z., ktorej sídlo bolo zároveň dohodnutým miestom výkonu práce ţalobcu, sa tento stal nadbytočným. Uviedla tieţ, ţe v danom prípade neprichádzal do úvahy výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm.
- a)Zákonníka práce, pretoţe bola zrušená len P., nie však činnosť zapísaná v predmete činnosti ţalovanej, keďţe činnosť prekládky pneumatík vykonávaná v zrušenej P. bola vykonávaná aj v P. v L. L., aj keď tu len dodávateľsky. Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu ţiadal rozhodnutie odvolacieho súdu potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací po zistení, ţe dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou (účastníkom konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O. s. p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je prípustné (§ 238 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je dôvodné. Dovolací súd predovšetkým z úradnej povinnosti skúmal existenciu vád konania taxatívne vymedzených v ustanovení § 237 O. s. p. a iných vád, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zistil, ţe z obsahu spisu ţiadne takéto vady nevyplývajú. Následne sa zaoberal správnosťou napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu, a to správneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť nesprávnu aplikáciu hmotného práva na zistený skutkový stav alebo jeho nesprávny výklad, ktorý má za následok nesprávne rozhodnutie. V rámci 6Cdo/237/2014 4 dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, dovolací súd skúma, či zistený skutkový stav umoţňoval, resp. neumoţňoval právny záver, ku ktorému dospel odvolací súd. Podľa názoru dovolacieho súdu právny záver odvolacieho súdu zodpovedal zistenému skutkovému stavu a bol správny. Podľa § 63 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce (v znení účinnom do 31.08.2012) zamestnávateľ môţe dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť. Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce (v znení účinnom do 31.08.2012) zamestnávateľ môţe dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o zníţení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. Citované ustanovenia § 63 ods. 1 písm. a/ a
- b)Zákonníka práce vymedzujú výpovedné dôvody spočívajúce v tom, ţe zamestnávateľ nemôţe v dôsledku organizačných zmien uvedených v týchto ustanoveniach zamestnancovi naďalej prideľovať prácu, ktorú pre neho doteraz vykonával, a to buď vôbec (pri dôvode podľa § 63 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce) alebo preto, ţe zamestnanec sa v dôsledku takejto zmeny stal pre neho nadbytočným (pri dôvode podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce). Tieto výpovedné dôvody majú spoločné to, ţe sa vzťahujú k organizačným zmenám, ktoré nastali u zamestnávateľa. Zároveň sa však odlišujú, a to podľa toho, aká organizačná zmena nastala. Ustanovenie § 63 ods. 1 písm.
- a)Zákonníka práce podmieňuje moţnosť výpovede zamestnávateľom zrušením alebo premiestnením zamestnávateľa alebo jeho časti. Ustanovenie § 63 ods. 1 písm.
- b)Zákonníka práce vyţaduje pre moţnosť výpovede zamestnávateľom nadbytočnosť zamestnanca ako následok písomného rozhodnutia zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o zníţení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. Je teda zrejmé, ţe nadbytočnosť zamestnanca ako následok rozhodnutia o organizačnej zmene zakladá výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm.
- b)Zákonníka práce, zatiaľ čo dôvodom výpovede podľa § 63 ods. 1 písm.
- a)Zákonníka práce je bez ďalšieho samotná organizačná zmena spočívajúca v zrušení 6Cdo/237/2014 5 alebo premiestnení zamestnávateľa alebo jeho časti. Bezprostredným následkom takejto organizačnej zmeny je (objektívne vzaté) nemoţnosť zamestnávateľa plniť si základnú povinnosť vyplývajúcu z pracovného pomeru, a to povinnosť prideľovať zamestnancovi dohodnutú prácu, resp. prideľovať mu prácu v dohodnutom mieste výkonu práce. Tým je zároveň vylúčené, aby bezprostredným následkom takejto organizačnej zmeny bola nadbytočnosť zamestnanca, resp. jej skúmanie sa stáva bezpredmetné (ako prípadný ďalší následok v reťazení príčin a následkov sa stáva právne bezvýznamnou). Inak povedané, nadbytočnosť zamestnanca môţe zakladať výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm.
- b)Zákonníka práce len v prípade, ţe je následkom takej organizačnej zmeny, pri ktorej zamestnávateľ môţe (objektívne vzaté) i naďalej (po prijatí organizačnej zmeny) zamestnancovi prideľovať dohodnutú prácu v dohodnutom mieste výkonu práce, no jeho práca nie je (vôbec alebo v pôvodnom rozsahu) pre zamestnávateľa v ďalšom období potrebná (por. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júna 2010 sp. zn. 4 Cdo 102/2009). V predmetnej veci bolo zo skutkového hľadiska okrem iného zistené, ţe ţalobca vykonával prácu skladového pracovníka v P. ţalovanej v Z., ţe miesto (sídlo) tejto P. bolo v pracovnej zmluve dohodnuté ako miesto výkonu jeho práce, a ţe listom ţalovanej z 30. 4. 2012 mu bola daná výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm.
- b)Zákonníka práce z dôvodu jeho nadbytočnosti vzhľadom na rozhodnutie o organizačnej zmene, ktorá bola vymedzená tak, ţe s účinnosťou od 30. 4. 2012 sa ruší P. X. Z., N., a ţe z dôvodu jej zrušenia sa rušia dve pracovné miesta v tejto P., a to funkcie skladových pracovníkov. Pokiaľ za tohto skutkového stavu odvolací súd vyslovil záver, ţe výpoveď daná ţalobcovi z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm.
- b)Zákonníka práce je neplatná pre neexistenciu, resp. nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou ţalobcu, bol tento jeho právny záver správny, aj keď z iných dôvodov, neţ ktoré boli uvedené v odôvodnení jeho rozsudku. Rozhodnutím o zrušení P., ktorá bola dohodnutým miestom výkonu práve ţalobcu, sa ţalovaná zbavila moţnosti plniť si základnú povinnosť tvoriacu obsah pracovného pomeru, a to povinnosť prideľovať ţalobcovi prácu v dohodnutom mieste výkonu práce. Z hľadiska uvaţovania o príčinnej súvislosti týmto bezprostredným následkom (ktorý by bez rozhodnutia o zrušení P. nenastal) bolo vylúčené, ako uţ bolo uvedené vyššie, aby bezprostredným následkom takejto organizačnej zmeny bola nadbytočnosť ţalobcu, resp. otázka jeho nadbytočnosti sa stala bezpredmetnou. 6Cdo/237/2014 6 Pre správne rozhodnutie veci nebolo potrebné riešiť otázku, či zrušená P. mala charakter časti ţalovanej (aj keď zistené skutočnosti tomu nasvedčovali), a či teda ţalovaná mala vo vzťahu k ţalobcovi pouţiť výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm.
- a)Zákonníka práce. Podstatné bolo to, ţe neprichádzal do úvahy pouţitý výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm.
- b)Zákonníka práce, t. j. nadbytočnosť ţalobcu, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s organizačnou zmenou, pretoţe bezprostredným následkom tejto zmeny bola nemoţnosť ţalobkyne prideľovať ţalobcovi prácu v dohodnutom mieste výkonu práce. Túto skutočnosť napokon výslovne konštatovala aj samotná ţalovaná v dovolaní na strane 12 v prvom odseku, keď uviedla, ţe stratila objektívnu moţnosť prideľovať ţalobcovi dohodnutý druh práce v dohodnutom mieste výkonu práce. V súvislosti s rozhodnutím Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 3133/2005, na ktoré v dovolaní poukazovala ţalovaná, dovolací súd poznamenáva, ţe toto rozhodnutie nebolo na daný prípad pouţiteľné, pretoţe z neho nevyplýva, ţe by sídlo zrušenej časti či útvaru zamestnávateľa bolo odlišné od sídla jej ostatných častí či útvarov, a ţe by bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce zamestnanca. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie ţalovanej smerujúce proti správnemu rozsudku odvolacieho súdu zamietol (§ 243b ods. 1 O. s. p.). Ţalobca ako úspešný účastník v dovolacom konaní mal právo na náhradu trov dovolacieho konania (§ 142 ods. 1 v spojení s § 243c O. s. p.). Nakoľko si však ţiadne trovy neuplatnil a z obsahu spisu vyplýva, ţe mu ani ţiadne nevznikli, dovolací súd mu ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, 27. januára 2016 JUDr. Rudolf Čirč, v. r. predseda senátu 6Cdo/237/2014 7 Za správnosť vyhotovenia: M.