Najvyšší súd 2 Cdo 483/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu COFIDIS, a.s., so sídlom v Bratislave, Suché mýto č. 1, zastúpenému Advokáts

§ 142ods.

11 O.s.p. 3 2 Cdo 483/2015 Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadol ţalobca dovolaním, v ktorom namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom(§ 241 ods. 2 písm c/ O.s.p.) a rozhodnutie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. (§ 241 ods. 2 písm b/ O.s.p.), čím došlo k porušeniu jeho ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. l Ústavy SR. Oba súdy zaloţili svoje rozhodnutia o zamietnutí ţaloby na nesprávnom právnom závere. Podľa názoru dovolateľa ide v danom prípade o zmluvu o úvere uzatvorenú v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka. Dovolateľ poukázal na to, ţe zmluva o úvere spĺňa všetky náleţitosti vyţadované príslušnou zákonnou úpravou účinnou v čase uzavretia zmluvy, ţe ţalovaná podpisom zmluvy o úvere potvrdila, ţe sa so zmluvou o úvere oboznámila, súhlasí s ňou a uzatvára ju v súlade so slobodnou a váţnou vôľou, tieţ zobrala na vedomie, ţe Všeobecné obchodné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Podľa dovolateľa, ţalovaná bola dostatočne upozornená na nevyhnutnosť preštudovania si tak zmluvy o úvere, ako aj jej neoddeliteľných súčastí. Preto podľa ţalobcu je ţalovaná povinná zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Ţalobca navrhol napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ţalovaná a vedľajší účastník sa k dovolaniu písomne nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení po

1. januári 2015)] po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený v súlade s § 241 ods. l O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil 4 2 Cdo 483/2015 od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
2. Dovolanie ţalobcu nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku (§ 238 ods. 1 O.s.p.), najvyšší súd v tejto veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nezaujal záväzný právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.) a napadnutý je potvrdzujúci rozsudok, ktorý nemá znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 3 O.s.p. Dovolanie ţalobcu nie je preto podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné. Vzhľadom na uvedené by prípustnosť dovolania ţalobcu mohla zaloţiť len procesná vada konania uvedená v § 237 ods. 1 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady konania v zmysle § 237 ods. l O.s.p. v dovolaní namietané ţalobcom neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z tohto ustanovenia nemoţno vyvodiť. Dovolateľ namietal, ţe odvolací súd vec nesprávne právne posúdil (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd 5 2 Cdo 483/2015 nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je najvyšším súdom povaţované za relevantný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ktorým moţno úspešne odôvodniť (len) procesne prípustné dovolanie; zároveň je zastávaný názor, ţe nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov nezakladá procesnú prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. (porovnaj tieţ R 54/20102 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. sp. zn. 1 Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn. 3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4 Cdo 68/2011, sp. zn. 5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011 a sp. zn. 7 Cdo 26/2010). Z obsahu dovolania vyplýva, ţe dovolateľ tieţ namietal, ţe konanie, resp. rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Tzv. iná vada konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci odvolacím súdom je síce relevantným dovolacím dôvodom, sama osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.. Z tohto dôvodu sa dovolací súd námietkou, ţe konanie, resp. rozhodnutie odvolacieho súdu je zaťaţené tzv. inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) nezaoberal. Vzhľadom na to, ţe dovolanie ţalobcu nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné a nevyšla najavo ţiadna z vád uvedených v § 237 ods. 1 O.s.p., najvyšší súd odmietol jeho dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p. ako procesne neprípustné. V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej, ako aj vedľajšiemu účastníkovi na jej strane, vzniklo právo na náhradu trov konania voči ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal ţalovanej, ako aj vedľajšiemu účastníkov na jej strane, náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.). 6 2 Cdo 483/2015 Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. decembra 2015 JUDr. Viera P e t r í k o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Vanda Šimová