pre vymoženie 474,51 € s príslušenstvom

Najvyšší súd 8 ECdo 106/2015 Slovenskej republiky 8 CoE 59/2015 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35807598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingová č. 4, proti povinnej J. H., bývajúcej v K., pre vymoženie 474,51 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. 24 Er 374/2005, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z

1. júla 2013 sp. zn. 10 CoE 49/2013, takto r o z h o d o l : Konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z
2. júla 2013 sp. zn. 10 CoE 49/2013 z a s t a v u j e . Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a . Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z
3. júla 2013 sp. zn. 10 CoE 49/2013 o d m i e t a . Povinnej náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Ţilina uznesením z
4. októbra 2012 č.k. 24 Er 374/2005-13 vyhlásil exekúciu za neprípustnú (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku). Vychádzal zo záveru, ţe notárska zápisnica, na základe ktorej oprávnený vymáha jeho pohľadávku, je nulitným právnym aktom a nie je spôsobilá byt' exekučným titulom. Nebolo totiţ preukázané platné uzatvorenie dohody o splnomocnení medzi povinnou ako splnomocniteľom a Mgr. Kušnírom ako splnomocnencom, ktorý v jej mene uznal záväzok a vyjadril súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Okresný súd konštatoval, ţe dohoda o splnomocnení je absolútne neplatná (§ 3, § 22, § 39 Obč. zák. v spojení s § 16 zákona č. 586/2004 Z.z.). Plnomocenstvo bolo súčasťou predtlače zmluvy o úvere, a teda povinná nemala moţnosť výberu zástupcu; naopak, zástupca bol vybraný oprávneným, keďţe meno Mgr. Kušníra (ako zástupcu dlţníka) bolo priamo zakomponované do predtlače zmluvy o úvere. Je pritom evidentné, ţe Mgr. Kušnír všetky úkony robil v záujme oprávneného, ktorý si ho vybral a aj platil. Menovaný zároveň zastupoval oprávneného aj v mnohých podobných exekúciách. Okresný súd uzavrel, ţe ide o ukáţkový príklad rozporu záujmov, keď jeden zástupca zastupuje dve sporové strany, pričom dlhodobo pracuje pre oprávneného a o úkonoch "v prospech" povinnej táto ani nemusí vedieť. Úkony "pre" povinnú mali teda len uľahčiť vymáhanie pohľadávky oprávnenému. Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Ţiline uznesením z
5. júla 2013 sp. zn. 10 CoE 49/2013 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p. ) a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Uviedol, ţe Exekučný poriadok umoţňuje exekučnému súdu posudzovať prípustnosť prebiehajúcej exekúcie v hociktorom jej štádiu. Súd prvého stupňa správne preskúmal materiálnu vykonateľnosť 2 8 ECdo 106/2015 8 CoE 59/2015 notárskej zápisnice a správny je aj jeho záver o neakceptovateľnej kolízii záujmov zástupcu a zastúpeného. Týmto zastúpením sa dlţník vopred vzdáva svojich práv a taktieţ obchádza ustanovenia o zákaze zastupovania dvoch strán, ktorých záujmy navzájom kolidujú. Odvolací súd preto zhodne zo súdom prvého stupňa nepovaţoval notársku zápisnicu za spôsobilý exekučný titul. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená odvolaním. To isté uznesenie napadla aj dovolaním, v ktorom uviedla, ţe súdy:
6. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ O.s.p.),
7. konali vo veci, v ktorej sa uţ právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.),
8. oprávnenej odňali moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.),
9. sa v konaní dopustili inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náleţite dokazovanie,
10. napadnuté rozhodnutie zaloţili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Ţiadala uznesenia súdov niţších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň ţiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie predloţiť ňou špecifikované prejudiciálne otázky. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie treba odmietnuť. V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká uţ bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2 Cdo 10/2013, 4 ECdo 6/2013, 4 CoE 36/2013, 5 Cdo 10/2013, 5 Cdo 49/2013, 5 ECdo 100/2013, 7 ECdo 324/2013, 7 ECdo 316/2013, 8 ECdo 118/2014, 8 ECdo 124/2014, 8 ECdo 180/
11. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotoţňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. (v znení účinnom od
12. januára 2015) uţ ďalšie dôvody neuvádza. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
13. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
14. decembra 2015 JUDr. Oľga T r n k o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Vanda Šimová